Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Odi-7-2019.pdf
PDF · 121.85 KB
Case nature
Area
Subarea
5Odi/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. K. O., v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica 1, IČO: 45 018 201, proti žalovanému Peter D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XX, štátny občan Slovenskej republiky, o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06. 05. 2019 domáhal zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. c), f) a h) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZoKR“/ a z dôvodu, že žalovaný nenaplnil zákonný predpoklad poctivého zámeru, keď po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností podľa § 166g ods. 1 ZoKR. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný, keď nenapĺňal zákonom predpokladané podmienky platobnej neschopnosti. V čase pred vyhlásením konkurzu splácal pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami v celkovej výške X.XXX,XX Eur. Úhrady boli vykonávané prostredníctvom zrážok zo mzdy, a teda je zrejmé, že žalovaný je osobou v pracovnom pomere v produktívnom veku. Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu mal snahu poškodiť svojich veriteľov, alebo zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov. U žalovaného sa nezmenili žiadne okolnosti, žalovaný bol naďalej zamestnanou osobou a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Žalovaný, by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti. Žalovaný podal nepravdivé vyhlásenie o platobnej neschopnosti, čím vyvolal právne účinky spojené s takýmto vyhlásením, čím sa akoby úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím splnil zákonnú podmienku nepoctivého zámeru. Žalovaný po podaní návrhu žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu ani nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nemal poctivý zámer a teda nemôže požívať benefity spojené s týmto inštitútom oddlženia. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Podľa názoru žalobcu, žalovaný len využil právnu úpravu, ktorá je primárne orientovaná na osoby, ktoré majú nízke príjmy a málo majetku. Ak by mal žalovaný skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností, naďalej by riadne splácal
záväzky svojim veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára, ktorý má na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalobca nepovažuje žalovaného za platobne neschopného, pretože platobne neschopným je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná ani čiastočne plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaný bol schopný plniť svoje záväzky riadne mesačnými úhradami, ktoré možno podľa § 566 Občianskeho zákonníka považovať za čiastočné plnenie záväzku. Žalovaný preto nenaplnil podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú v § 3 ods. 2 tretia veta ZoKR. Nestačí, ak žalovaný nie je ochotný svoje záväzky hradiť, resp. prechodne nie je schopný ich hradiť. Žalovaný disponoval finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov a v prípade riadneho plnenia (či už formou exekučných zrážok, kde je možná dohoda s exekútorom na splácaní záväzku, alebo dobrovoľnými úhradami) by bol schopný splniť všetky svoje záväzky. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer žalovaného. Ak je dlžník objektívne vzaté schopný zaplatiť splatnú pohľadávku, nie je však ochotný ju uhradiť, nie sú splnené podmienky úpadku v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 veta prvá zákona (R (ČR) 52/1998). Podľa názoru žalobcu, žalovaný nespĺňa ani druhý predpoklad platobnej neschopnosti, a to nemožnosť vymôcť voči nemu peňažnú pohľadávku exekúciou. Aj v prípade núteného výkonu pohľadávok voči žalovanému by k ich uspokojeniu došlo v relatívne krátkej dobe, preto nebol dôvod žalovaného oddlžovať od všetkých záväzkov. Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená pre dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov, aj za situácie, keď ich príjem, sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Žalobca uviedol, že oddlžením nedochádza k zániku záväzkov dlžníka voči veriteľom, ale tieto pohľadávky sa menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu aj po zrušení konkurzu a prijatie takého plnenia nie je bezdôvodným obohatením. Nepoctivosť zámeru vidí žalobca aj v tom, že žalovaný mal pri podaní návrhu snahu poškodiť ho ako veriteľa, keď po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný je aj naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti. Žalovaný sa podľa vyjadrenia žalobcu do stavu platobnej neschopnosti priviedol vlastným úmyselným konaním, len aby bol oprávnený podať návrh na oddlženie. Žalovaný nepravdivo v návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlásil, že je platobne neschopný, aj napriek skutočnosti, že do vyhlásenia konkurzu boli žalovanému vykonávané zrážky zo mzdy.
2. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 08. 2019 uviedol, že žiadosť o oddlženie podal dňa 09. 10. 2018 v čase, keď mal viacerých veriteľov a keď nebolo z jeho strany možné splácať všetky dlhy. Žije v podnájme, pretože o byt prišiel. Vylúčil, že by mal pri oddlžení nepoctivý zámer, pretože do oddlženia vstúpil preto, že mal voči veriteľom viacero záväzkov a nakoľko mu všetci veritelia nemohli dať zrážky zo mzdy, aby mu zostalo aspoň životné minimum. Pri oddlžení, ktoré bolo vedené pod sp. zn. XOdK/XXX/XXXX, všetky vyhlásenia uviedol pravdivo. V ďalšom žalovaný reagoval na pripojený rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. XOdi/X/XXXX, ktorý k žalobe doložil žalobca. Žalovaný mysliac si, že okolnosti uvedené v rozsudku sa týkajú jeho osoby vo vyjadrení uviedol, že o starobný dôchodok nikdy nežiadal a nikdy mu nebol priznaný, o čom súdu doložil vyhlásenie o pracovnom pomere v spoločnosti J. podnik Y., W.: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX Y. X a pravdivých údajoch. Skutočnosť, že rozsudok OS BA I. sa netýka jeho osoby, súd žalovanému vysvetlil na nariadenom pojednávaní dňa 14. 01. 2020. Žalovaný uviedol, že zrážky zo mzdy, ktoré sú uvedené v žalobe a prílohe k žalobe sú nepravdivé, pretože zrážky mu boli vykonávané v iných sumách. Jediný majetok, ktorý mal nezatajil a bol zverejnený v Obchodnom vestníku.
3. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 14. 01. 2020 na ktorý sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu a žalovaný dostavili.
4. Súd postupom podľa § 185 ods. 2 CSP (vzhľadom k tomu, že tento dôkaz nebol zo strany žalobcu doložený, ale zároveň tento dôkaz vyplýva z verejne dostupného Obchodného vestníka) mal za osvedčené, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XOdK/XXX/XXXX zo dňa 24. 10. 2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dátum vydania 31. 10. 2018, bol na
majetok žalovaného vyhlásený konkurz a žalovaný bol oddlžený postupom v zmysle § 166e ZoKR. V obchodnom vestníku č. XXX/XXXX, deň vydania 08. 10. 2019 bol zverejnený oznam správcu konkurznej podstaty C.. S. N. o zrušení konkurzu v zmysle ustanovenia § 167v ods. 1 ZoKR, t.j. z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
5. Z predloženej Zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa XX. XX. XXXX, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. so žalovaným, mal súd za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške X.XXX R. s mesačnou splátkou vo výške XXX,XX R.. Rozpisom úhrad žalovaného od XX. XX. XXXX - XX. XX. XXXX žalobca súdu dokazoval, že žalovaný bol schopný záväzok postupne splatiť formou zrážok zo mzdy.
6. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. X/XXXX medzi postupcom Poštová banka, a.s. a postupníkom BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED zo dňa XX. XX. XXXX a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. X/ XXXX medzi postupcom BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a postupníkom PRO CIVITAS s.r.o zo dňa XX. XX. XXXX, žalobca súdu preukazoval, že je aktuálnym veriteľom žalovaného. Z výpisu žalobcu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., súd zistil, že žalobca je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., v dôsledku zlúčenia.
7. Predloženou fotokópiou návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, žalovaný súdu preukazoval, že všetky vyjadrenia v návrhu sú správne a pravdivé. Predloženým čestným prehlásením žalovaného zo dňa XX. XX. XXXX, žalovaný súdu preukázal, že je zamestnaný na J. podniku Y., XXX XX Y. 6, W.: XX XXX XXX a fotokópiou OV č. XXX/XXXX deň vydania XX. XX. XXXX žalovaný súdu dokazoval, že jediný majetok, ktorý tvoril konkurznú podstatu bolo osobné motorové vozidlo - O. B., rok výroby XXXX, v súpisovej hodnote XXX Eur.
8. Zo strany žalobcu bol navrhnutý dôkaz vyžiadanie rozpisu príjmov žalovaného z pracovno - právneho vzťahu zo Sociálnej poisťovne, za účelom zistenia príjmových možností a výšky zrážok žalovaného. Súd tento dôkaz na súdnom pojednávaní zamietol z dôvodu jeho neurčitosti a aplikovania sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca v žalobe a ani na súdnom pojednávaní súdu presne nešpecifikoval za aké obdobie požaduje vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná v máji XXXX a súdne pojednávanie sa konalo v januári XXXX, mal podľa názoru súdu, právny zástupca žalobcu dostatok času na konkretizovanie vykonania tohto dôkazu a pokiaľ by bol konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bol by tento dôkaz špecifikoval už skôr. Rovnako súd nevykonal dôkaz
- zoznam platieb, ktoré mal žalovaný uhrádzať žalovanému a o ktorom tvrdil, že je nepravdivý. Právny zástupca žalobcu požadoval od súdu poskytnutie času na doloženie nového zoznamu platieb, ktorý sa už bude vzťahovať na osobu žalovaného. Súd rovnako návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol a pojednávanie neodročil, pretože právny zástupca žalobcu informáciou o nepravdivom zozname platieb disponoval už dňa XX. XX. XXXX /č.l. XX obsahu spisu/, kedy mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom nepravdivosť zoznamu platieb žalovaný už namietal. Právny zástupca žalobcu, tak do pojednávania neučinil kroky, ktorými by odstránil tieto rozpory, ale urobil tak až na súdnom pojednávaní, t.j. podľa názoru súdu nekonajúc včas.
9. Súd sa oboznámil s žalobcom predloženým rozsudkom Okresného súdu BA I. sp. zn. XOdi/X/XXXX, ale vzhľadom k tomu, že sa jedná o rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktoré podľa § 193 CSP, nie je pre súd záväzné, pri rozhodovaní naň neprihliadal.
10. Na nariadenom súdnom pojednávaní, na návrh žalobcu súd vykonal dôkaz oboznámením sa so životopisom žalovaného, zoznamom veriteľov a dokladom o vedení exekučného konania na majetok žalovaného, ktoré tvoria obsah spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XOdK/XXX/XXXX. Zo životopisu žalovaného súd zistil, že žalovaný je od roku XXXX zamestnaný na M. úrade Y., v pozícii kurič a má stredoškolské vzdelanie s maturitou. D. domácnosť tvorí s manželkou I. D., ktorá je zamestnaná. S manželkou v roku XXXX prišli o byt, z dôvodu neschopnosti splácať hypotéku, vzhľadom k tomu, že manželka žalovaného bola nezamestnaná. Po istej dobe sa manželka zamestnala a žalovaný zostal práceneschopný. Došlo k nakopeniu dlžôb, ktoré nedokázali splácať. V súčasnej dobe obaja pracujú a majú minimálny príjem, pričom po úhrade nájmu a zaplatení dlhov, im nezostáva na živobytie. Nakoľko žalovaný s manželkou chcú žiť dôstojný život, žalovaný požiadal o oddlženie. Zo zoznamu veriteľov, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, mal súd za preukázané, že okrem žalobcu má žalovaný ešte veriteľov CRIF - Slovak Credit Burea, s.r.o.; GE Money, a.s. „v likvidácii“;
Home Credit Slovakia, a.s.; Intrum Justitia Slovakia s.r.o.; LogiCall Slovensko, s.r.o.; O2 Slovakia, s.r.o.; Poštová banka, a.s.; ProfiCredit s.r.o. a Slovenská sporiteľňa, a.s. Zo zoznamu exekučných konaní vedených na majetok žalovaného zo dňa XX. XX. XXXX mal súd za preukázané, že na majetok žalovaného je vedené exekučné konanie pod sp. zn. EX XXXX/XXXX súdneho exekútora I.. J. T., M. 7, XXX XX J. na vymoženie sumy XXX,XX R. s príslušenstvom oprávneného CRIF - Slovak Credit Burea, s.r.o.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 ZoKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 2 ZoKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 4 ZoKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 5 ZoKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. c) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. f) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZoKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
11. S novou právnou úpravou oddlženia fyzických osôb konkurzom alebo splátkovým kalendárom účinnou od 01. 03. 2017 bol do nášho právneho poriadku zároveň začlenený inštitút zrušenia oddlženia dlžníka pre jeho nepoctivý zámer. Je to osobitný druh sporového konania, v rámci ktorého súd vykonáva následnú, tzv. ex post kontrolu poctivosti zámeru dlžníka pri jeho oddlžení, pretože pri vyhlásení konkurzu, jeho poctivý zámer neskúma (§ 166g ods. 5 ZoKR). Podmienky na úspešné sa domáhanie zrušenia oddlženia dlžníka, zákon taxatívne stanovuje v § 166f ods. 1 ZoKR. Osobou s aktívnou legitimáciou na podanie návrhu, resp. žaloby, je každý veriteľ, ktorý súdu zdôvodní a doloží dôkazmi, v akom smere bol oddlžením dlžníka dotknutý, to znamená ako tento proces, ktorý začal
návrhom dlžníka s nepoctivým zámerom, ukrátil jeho konkrétne práva. Osobou pasívne legitimovanou je dlžník, resp. podľa § 166f ods. 3 ZoKR jeho dedičia, v prípade ak navrhovateľ trvá na pokračovaní konania s dedičmi. Zároveň zákon vyžaduje aj včasnosť podania takého návrhu, pričom je stanovená prekluzívna lehota šesť rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti. Až po splnení všetkých vyššie uvedených podmienok podania žaloby na zrušenie oddlženia dlžníka, súd pristúpi k posudzovaniu a skúmaniu poctivosti, resp. nepoctivosti zámeru dlžníka pri oddlžení v zmysle § 166g ods. 1 a 2 ZoKR. Možno povedať, že súd posudzuje akoby priťažujúce a poľahčujúce okolnosti na strane dlžníka. Kedy nemá dlžník pri oddlžení poctivý zámer, zákon stanovuje len demonštratívne, to znamená v súdnej praxi sa môžu vyskytnúť aj prípady, s ktorými zákon výslovne nepočíta. Súd posudzuje poctivý zámer u dlžníka postupom podľa § 166g ods. 3 a 4 ZoKR. V týchto ustanoveniach zákonodarca súdu určuje, kedy má byť jeho proces skúmania miernejší a kedy má prihliadať prísnejšie na okolnosti konania dlžníka. U dlžníka, ktorý má len základné vzdelanie, vysoký vek, vážne zdravotné dôvody, stratil obydlie alebo zažil v živote inú udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti, má súd postupovať miernejšie a zohľadniť vyššie uvedené kritéria. Naopak prísnejšie, by mal súd pristupovať k skupine dlžníkov, ktorí požiadajú o oddlženie a mali alebo majú významnejší majetok, majú skúsenosti s podnikaním, pôsobili alebo pôsobia ako vedúci zamestnanec alebo v orgánoch právnickej osoby alebo majú iné osobitné životné skúsenosti. Následky, ktoré vyvoláva rozhodnutie súdu o zrušení oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru sú zakotvené v § 166f ods. 3 a 4 ZoKR a tieto pôsobia „erga omnes“, teda voči všetkým veriteľom.
12. V danej veci súd pristúpil v rámci sporu k posudzovaniu podmienok za splnenia ktorých, sa môže veriteľ úspešne domáhať zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru. Žalobca v spore disponoval aktívnou legitimáciou, nakoľko preukázateľne je veriteľom žalovaného s prihlásenou a zistenou pohľadávkou, čo vyplynulo zo zoznamu veriteľov predloženým správcom konkurznej podstaty žalovaného zo spisu sp. zn. XOdK/XXX/XXXX, ktorý bol ako dôkaz vykonaný na súdnom pojednávaní. Žalobcova pohľadávka vo výške X XXX,XX R. je zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým č. 1. Svoje dotknutie procesom oddlženia žalovaného odôvodňoval tým, že žalovaný plnil svoje záväzky voči nemu formou zrážok zo mzdy a po oddlžení žalobcu nekontaktoval a nemal snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich schopností a možností. Súd konštatuje, že návrh smeruje voči dlžníkovi, ktorý je v konaní pasívne legitimovaný. Žalovaný bol oddlžený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XOdK/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dátum vydania XX. XX. XXXX. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali v zmysle § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZoKR, dňom 01. 11. 2018. Žaloba na zrušenie oddlženia dlžníka bola na súd podaná dňa XX. XX. XXXX (elektronická doručenka na č.l. XX obsahu spisu). Šesťročná lehota na podanie žaloby začala plynúť dňom 01. 11. 2018 a uplynula by dňa 01. 11. 2024 to znamená, že súd môže skonštatovať, že bola zachovaná lehota na podanie žaloby, pretože žaloba žalobcu bola podaná do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Súd zároveň konštatuje, že pri skúmaní poctivosti zámeru žalovaného, postupoval miernejšie, nakoľko žalovaný je osobou, ktorá v dôsledku dlhov prišla o obydlie.
13. Žalobca videl nepoctivosť zámeru žalovaného v tom, že podľa jeho názoru nebol v čase podania návrhu na oddlženie platobne neschopný (§ 166g ods. 2 písm. f) ZoKR), z jeho správania sa možno usudzovať, že mal snahu poškodiť veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h) ZoKR) a v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu (§ 166g ods. 2 písm. c) ZoKR). Navyše žalovaný po podaní návrhu na oddlženie nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností (§ 166g ods. 1 ZoKR).
14. Platobná neschopnosť fyzickej osoby je definovaná v ustanovení § 3 ods. 2 tretia veta ZoKR. Za platobne neschopnú je možné považovať fyzickú osobu, ktorá nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalobca tvrdil, že žalovaného nie je možné považovať za platobne neschopného, nakoľko aj pred svojim oddlžením bol riadne zamestnaný s dostatočným príjmom a skutočnosť, že odmietal uhrádzať svoj záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi nezakladá automaticky jeho platobnú neschopnosť. Navyše v prípade žalovaného, nie je splnená ani druhá podmienka platobnej neschopnosti, t.j., že dlh nie je možné voči nemu vymôcť exekúciou, pretože žalovaný svoj dlh voči žalobcovi riadne splácal zrážkami zo mzdy a pokiaľ by sa nedal žalovaný oddlžiť, bol by žalobca a aj ostatní veriteľa uspokojení. Žalovaný tvrdil, že bol platobne neschopný, nakoľko pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu mal viacero veriteľov. Zo mzdy mu mesačne zostávala suma XXX R., z ktorej musel platiť ešte nájom, nakoľko o byt prišiel kvôli dlhom. Skutočnosť, že žalovaný mal okrem samotného žalobcu aj ďalších desiatich veriteľov vyplynula zo zoznamu veriteľov. Rovnako sa ukázalo ako pravdivé
aj tvrdenie žalovaného ohľadne exekučného konania, ktoré bolo vedené na majetok žalovaného od roku XXXX (udelenie poverenia XX. XX. XXXX).
15. Súd konštatuje, že na to, aby mohlo byť začaté na majetok povinného exekučné konanie je nutné, aby oprávnený disponoval vykonateľným exekučným titulom, ktorého vydanie je možné až potom ako sa stane záväzok povinného splatným a žalovateľným (vymáhateľným). Z toho dôvodu, možno konštatovať, že ak exekučné konanie na majetok žalovaného bolo začaté ešte v roku XXXX, jeho záväzok voči oprávnenému CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o. musel byť splatný ešte pred rokom XXXX a preto možno konštatovať, že minimálne pri tomto finančnom záväzku bol žalovaný s omeškaním 180 dní po splatnosti. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že plnenie dlhu formou exekučných zrážok je možné považovať za čiastočné plnenie záväzku zo strany dlžníka podľa § 566 Občianskeho zákonníka a preto nemožno uznať dlžníka za platobne neschopného. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, je možné návrh na začatie exekúcie podať len za splnenia tej podmienky, keď povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Nútený výkon rozhodnutia súdu indikuje neschopnosť dlžníka uhrádzať splatné záväzky, preto aj zákon vyžaduje za účelom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti ZoKR, vedenie aspoň jedného exekučného alebo obdobného vykonávacieho konania. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný úmyselne odmietal alebo nebol ochotný uhrádzať jeho záväzok a preto ho nemožno považovať za platobne neschopného. Tým, že mal viacerých veriteľov dostal sa do stavu, kedy už nebolo v jeho silách aj naďalej všetkých veriteľov uspokojovať.
16. Na základe vyššie skonštatovaného, teda nemožno ani tvrdiť, že žalovaný uviedol v návrhu nepravdivú informáciu ohľadom svojej platobnej neschopnosti, pretože v čase podania návrhu bol žalovaný skutočne platobne neschopný. Z toho dôvodu, nie je u žalovaného naplnená ani skutková podstata nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZoKR. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žaloba žalobcu bola v tomto smere neodôvodnená, žalobca tvrdil, že žalovaný nebol platobne neschopný, bez toho, aby mal akékoľvek informácie o mesačnej mzde žalovaného, veriteľoch a prebiehajúcich exekučných konaniach. Aj napriek tej skutočnosti, že bol riadnym účastníkom konkurzného konania a teda je mu umožnené nahliadnutie do konkurzného spisu, tak neučinil a informácie potrebné na odôvodnenie žaloby nezabezpečil. V ďalšom sa ukázalo ako nedôvodné aj tvrdenie žalobcu, že keby nebol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, bol by žalovaný splnil všetky svoje záväzky voči veriteľom. Súdu nie je zrejmé a nebolo to objasnené ani na súdnom pojednávaní, z akých skutočností vychádzal žalobca, keď tvrdil, že žalovaný by uhradil všetky záväzky. To znamená, že žaloba zostala v tomto smere, len v rovine ničím nepodložených a nepreukázaných tvrdení.
17. Neobstojí ani procesný útok žalobcu v tom smere, že žalovaný mal požiadať o splátkový kalendár. V tejto súvislosti súd poukazuje, že v prípade, že sa dlžník rozhodne vstúpiť do procesu oddlženia požiada o právnu pomoc príslušné Centrum právnej pomoci, ktoré po zhodnotení majetkovej situácie, dlžníkovi odporučí buď oddlženie formou konkurzu alebo splátkového kalendára. Reštrukturalizácia záväzkov dlžníka podľa splátkového kalendára označovaná ako „No Fresh Start“, je alternatívou pre dlžníkov, ktorí majú ešte dostatok majetku, určité príjmy a svoj úpadok zachytili ešte včas. Osobu žalovaného nemožno za takúto osobu považovať vzhľadom na počet jeho veriteľov uvedených v zozname veriteľov (XX označených veriteľov) a na jeho nemajetnosť, nakoľko motorové vozidlo, ktoré jediné tvorilo konkurznú podstatu úpadcu, prestalo v zmysle § 167p ods. 2 ZoKR podliehať konkurzu pre jeho nepredajnosť. O žalovanom nemožno hovoriť ako o osobe, ktorá zachytila svoj úpadok včas, nakoľko kvôli dlžobám prišiel spoločne s manželkou o obydlie.
18. Podľa ďalšieho tvrdenia žalobcu, mal žalovaný snahu poškodiť svojich veriteľov tým, že po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne ďalšie úhrady svojho záväzku aj napriek skutočnosti, že sa u žalovaného nijakým spôsobom nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný zostal aj naďalej zamestnaný a nedošlo k zmene jeho životných nákladov. Podľa názoru žalobcu, práve uhrádzaním záväzkov po oddlžení, dlžník sleduje poctivý zámer podľa § 166g ods. 1 ZoKR. Žalovaný by pokračovaním v splácaní svojich záväzkov dokázal splatiť všetky pohľadávky veriteľov. Žalovaný sa bránil tvrdením, že nemal vedomosť o tom, že aj po oddlžení má naďalej platiť žalobcovi.
19. V tejto súvislosti súd uvádza, že v ustanovení § 166c, Zákon o konkurze a reštrukturalizácii taxatívnym spôsobom vymedzuje okruh pohľadávok, na ktoré sa oddlženie podľa § 166e ZoKR nevzťahuje, tzv. oddlžením nedotknuté pohľadávky. Sú to záväzky dlžníka, ktoré sú špecifické svojim subjektom na strane veriteľa (FO bez upovedomenia správcu o vyhlásení konkurzu na dlžníka, Centrum
právnej pomoci) alebo sú to záväzky špecifické svojim obsahom (výživné, zodpovednosť za škodu spôsobená na zdraví, pracovnoprávne nároky, peňažný trest podľa Trestného zákona a nepeňažná pohľadávka). Aj napriek oddlženiu dlžníka, veriteľom zostáva zachované právo domáhať sa plnenia z týchto záväzkov a na tieto záväzky sa nevzťahujú účinky § 167e a § 167f ZoKR. Pohľadávka, ktorou disponuje žalobca nie je nedotknutou pohľadávkou, ale naopak je pohľadávkou podľa § 166a ZoKR, t.j. tou ktorá sa uspokojuje konkurzom. Podľa názoru súdu nemožno od dlžníka, ktorý má viacerých veriteľov a nedokáže splácať všetky svoje záväzky, aby po procese oddlženia nahrádzal funkciu správcu konkurznej podstaty a vlastným výpočtom zistil ako môže aj naďalej svojich veriteľov, resp. veriteľa ďalej uspokojovať. Zo súdnej praxe je viac ako jasné, že o oddlženie žiada skupina dlžníkov neraz aj len so základným vzdelaním, od ktorých nemožno spravodlivo požadovať, aby konali s odbornou starostlivosť, ktorá je kladená na správcu konkurznej podstaty a po svojom oddlžení aj naďalej pomerne plnili svoje splatné záväzky. Žalobca v žalobe odkazoval súd na ustanovenie § 166g ods. 1 ZoKR, konkrétne na časť vety, kde zákonodarca definuje, že dlžník s poctivým zámerom je osoba ktorá vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Žalovaný podľa vyjadrenia takou osobou nie je, pretože bol zamestnaný s dostatočným príjmom. Súd nevylučuje, že splácanie nevymáhateľnej pohľadávky je prejavom poctivého zámeru oddlženého dlžníka, ale podľa názoru súdu, sa to týka skôr dlžníkov, ktorí prešli procesom oddlženia formou splátkového kalendára a bola im určená príslušná kvóta, v rozsahu ktorej sú povinní veriteľov aj uspokojovať. Podľa názoru súdu bude zriedkavým javom, ak dlžník ktorý prešiel oddlžením formou konkurzu, bude uhrádzať svoje záväzky, ktoré sa stali nevymáhateľné. Dané ustanovenie tak nemožno aplikovať na žalovaného, nakoľko súdu preukázal, že mal viacerých veriteľov a do procesu oddlženia vstupoval preto, že už zo svojich príjmov nebol schopný uhrádzať všetky záväzky voči veriteľov. Súd vyjadruje názor, že pokiaľ by aj po oddlžení splácal žalobcovu pohľadávku, skutočne by sa tak vystavil riziku, že by žalobcu ako veriteľa zvýhodnil pred inými veriteľmi, ktorý napr. môžu disponovať skôr splatnou, zabezpečenou alebo oddlžením nedotknutou pohľadávkou. Súd zároveň upriamuje pozornosť žalobcu na hlavný účel oddlženia, ktorým je „očistenie od dlhov“ a možnosť dlžníka začať odznova. Aj z dôvodu, aby bola dlžníkovi daná možnosť začať bez dlhov, zákonodarca v ustanovení § 167h ods. 1 ZoKR ustanovil, že konkurzu podľa štvrtej časti podlieha iba majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. To znamená nie majetok, ktorý nadobudne po vyhlásení konkurzu. Majetok dlžníka, ktorý nadobudne po vyhlásení konkurzu má potom dlžníkovi slúžiť na to, aby sa opätovne zaradil do spoločnosti bez záväzkov.
20. Po podrobnom preskúmaní konania žalovaného pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a po oddlžení, súd dospel k názoru, že nebolo preukázané nepoctivé konanie žalovaného a ani úmysel žalovaného poškodiť veriteľov. Žalovaný využil zákonnú právnu úpravu oddlženia a nespadá do skupiny dlžníkov s nepoctivým zámerom.
Podľa ustanovenia § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech nepriznal voči žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko z obsahu spisu mal súd za preukázané, že mu ako úspešnej strane sporu žiadne trovy konania v zmysle § 251 CSP nevznikli. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná.
22. Súd aj s poukazom na citované rozhodnutie, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V závere súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nebude už po právoplatnosti tohto rozhodnutia postupovať v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo (2).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej