Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. Š., A.. X.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov : matky - P. T., A.. X.X.D., W. Š., T. Č.. X, a otca

- L. Š., A.. XX.XX.D., W. Š., M. Č.. X, o určenie výživného pre maloletého, takto

rozhodol:

I. Maloletý L. Š., A.. X.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať majetok dieťaťa.

II. Otec je povinný platiť na výživu maloletého L. mesačne sumou 80 eur, vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 3.4.2019.

III. Dlh na zročnom výživnom vo výške 600,20 eur je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku v mesačných splátkach po 30 eur až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom dňa 03.04.2019 úpravy práv a povinností k malol. L. Š., A..XX.XX.XXXX, s odôvodnením, že od narodenia dieťaťa sa o neho nezaujímal a ani žiadnym spôsobom neprispieval na jeho výživu, podľa možností a schopností a potrieb dieťaťa. Následne po obdržaní návrhu nepravidelne prispel darmi a sumou celkom 110,-€.

2. Súd opakovane doručil predvolanie otcovi dieťaťa, ktorý zásielky prevzal na pojednávanie sa nedostavil a k návrhu sa nevyjadril.

3. Kolízny opatrovník navrhol maloletého O. zveriť do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné podľa možnosti a schopnosti otca a odôvodnených potrieb maloletého.

4. Súd o veci vykonať dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka , zadovážením listinných dôkazov na základe, ktorých ustálil nasledovný skutkový stav veci:

5. Malol. L. Š. X. A. T. XX.XX.XXXX matke mimo manželstva. Otcovstvo bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov v konaní, kde po dohode rodičov, dieťa má priezvisko po otcovi Š.. Matka s dieťaťom od narodenia býva u jej rodičov, kde má vytvorené vhodné podmienka na bývanie. Otec o dieťa sa vôbec nezaujíma.

6. Matka odvolávajúc sa na svoje finančné možnosti, keď zabezpečuje starostlivosť o dieťa už len z materského príspevku 220,00€, keď do apríla 2019 poberala rodičovský príspevok 418,00€. Rodičom prispieva na spoločnú domácnosť 50,-€. Na maloletého uviedla len bežné výdavky na stravovanie, ošatenie a hygienu. Zamestnávateľa otca uviedla F.É. W. Q. Š. ako čašník s príjmom 150,-€ týždenne. Je nemajetný Podľa posledného zistenia matky otec pracuje v kaviarni Y. Q. Š., kde ho aj boli navštíviť. Od posledného pojednávania potvrdila, že otec v máji 2019 otec poskytol výživné 60,-€, uplynulo päť mesiacov keď pre dieťa doniesol trojkolku a potom oblečenie asi v hodnote 45,00€. Naposledy poslal výživné 50,-€ a dieťa si u otca na pracovisku prevzal mikulášsky balíček.

7. Zo správy od X. F. ,F. T. X. potvrdili, že matka bola do apríla 2019 poberateľkou rodičovského príspevku v priemere 376,75€. Toho čase je už na materskej dovolenke, s obmedzeným príjmom 220,-€ a rodinné prídavky 23,€.Otec dieťaťa za čas od podania návrhu počítajúc 12 mesiacov bol zamestnaná u Q. M., Č. Č..X, Š.A. od apríla 2018 do júla 2018 s priemerným mesačným zárobkom 72,75€. Zamestnávateľ otca spoločnosť X. X. H..E.. Q. F., potvrdil príjem otca za mesiace apríl až jún 2019 34,00€.

8. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods.2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

10. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že u matky sú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy P.. L. , ktorá s dieťaťom obýva jednou izbou v rodinnom dome svojich rodičov. Kolízny opatrovník na základe vykonaného šetrenia z výchovného prostredia konštatoval pozitívne výchovné prostredie u matky. Dieťa je od narodenia v stálej starostlivosti navrhovateľky, je zvyknuté na toto výchovné prostredie . Otec nejaví náležitý záujem o dieťa a neplní vyživovaciu povinnosť .

12. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

13. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené

potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb.

18. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné, výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa, ak ide o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na druhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu musí byť vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným stanoveným v zodpovedajúcej miere (R14/1966).

19. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky, ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). V usporiadaných rodinných pomeroch sa táto povinnosť nevníma ako zákonná, pravidlom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu v potrebnom rozsahu. Pokiaľ to tak z rôznych dôvodov nie je, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré je z uvedeného dôvodu deklaratórne. Pri maloletých deťoch zákon umožňuje určenie výživného aj spätne vo vzťahu k dňu začatia konania, a to najviac za obdobie troch rokov. Podľa nového zákona však pribudla podmienka dôvodov hodných osobitného zreteľa na takýto postup. V rámci komplexu prejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj.

20. Vzhľadom na pomery rodičov a prioritu povinnosti zabezpečiť výživu dieťaťa majú rodičia, súd ustálil výšku výživného zo strany otca v sume 80,-€, keď možnosti a schopnosti otca posúdil na hranici aspoň minimálnej mzdy, ktorá bola v roku 2019 520,-€, keď matka žiadal výživné až po tom čo sa jej znížil príjem na 220,-€ a je zrejmé z tohto príjmu, keď na jeden deň na dve osoby pripadá suma 7,30€ a na jednu osobu 3,65€, je nemysliteľné zabezpečiť minimálne nevyhnutné potreby stravovania, hygieny a bývania. Je nevyhnutné aby druhý rodič, otec dieťaťa prispel primeranou sumou , aby tak vyvážil osobnú starostlivosť matky o dieťa. Po započítaní výšky výživného k celkovému mesačnému príjmu matky 80,00€ + 220,-€ + 23,-€ = 323,-€, na jeden deň potom matka s dieťaťom budú mať k dispozícii celkom sumu 10,76€, ktorú bude musieť vedieť zadeliť na stravu, hygienu, bývanie a ošatenie dieťaťa, pričom ešte neboli počítané mimoriadne výdavky, ktoré môžu nastať v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa.

21.Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

23. Návrh bol podaný dňa 03.04.2019, súd rozhodol dňa 14.01.2019. Dlh na zročnom výživnom na maloletého Gabriella predstavuje za obdobie od 03.04.2019 do 14.01.2019 710,20€ ( 80€ : 30dní v mesiaci = 2,60€, 2,60€ x 27dní v mesiaci apríl 2019 = 70,20€, od mája do decembra2019 8 mesiacov 8x 80€ = 640€,). Súd započítal plnenie zo strany otca celkom 110,00€ , rozdiel činí 600,20€ (710,20€- 110,-€). Nedoplatok predstavuje sumu 600,20€.

24. Podľa až 4 , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

25. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

26.Súd uložil otcovi dieťaťa zaplatiť dlžné výživné v mesačných splátkach po 30,€ až do vyrovnania, opäť vychádzajúc z možností a schopností otca, ktorý je schopný zárobkovej činnosti minimálne na úrovni minimálnej mzdy. Dlžné výživné je splatné spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

27. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )