Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-41-2018.pdf
PDF · 86.67 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, proti žalovanej: G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, G., o zaplatenie 208.515,05 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 208.515,05 eur, úrok vo výške 5.776,51 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 208.515,05 eur od 29.1.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 6.6.2018, došlou súdu dňa 7.6.2018, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 208.515,05 eur, úrok vo výške 5.776,51 eur a úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 208.515,05 eur od 29.1.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok.
2. Žalobca tvrdil, že dňa 25.6.2014 uzavrel so žalovanou zmluvu o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/ XX-XXX/XXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Základné podmienky úveru a Všeobecné obchodné podmienky žalobcu na poskytovanie hypotekárnych úveroch pre fyzické osoby (VOP). Rovnako dňa 25.6.2014 za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu zo zmluvy žalobca uzatvoril s N. G. ako záložcom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Na základe zmluvy žalobca ako úverový veriteľ poskytol žalovanej ako úverovému dlžníkovi úver v celkovej výške 211.200,- eur, z toho hypotekárny úver vo výške 197.120,- eur a účelový spotrebný úver vo výške 14.080,- eur. Strany sa dohodli, že úver sa úročí ročnou percentuálnou úrokovou sadzbou, ktorá na obdobie troch rokov bude fixovaná vo výške 4,29% ročne. Lehota splatnosti úveru bola dohodnutá do tridsiatich rokov od prvého čerpania. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver formou mesačných anuitných splátok, pričom podľa článku 8.1 a 8.6. zmluvy bol úrok splatný v rovnakých termínoch ako anuitná splátka a tvorí jej súčasť. Úver žalovaná čerpala v plnej výške dňa 7.7.2014. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátok úveru, a to počnúc splátkou splatnou dňa 23.6.2015 pri hypotekárnou úvere a splátkou splatnou dňa 23.7.2015 pri účelovom spotrebnom úvere. Odo dňa 24.7.2015 žalovaná prestala splácať úver a z jej strany už nedošlo k žiadnym ďalším úhradám. Z dôvodu omeškania žalobca kontaktoval žalovanú prostredníctvom telefonátov, ako aj zaslaných SMS, za účelom úhrady dlžných súm. Dňa 23.12.2015 zaslal žalovanej pokus o zmier, v ktorom žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do piatich dní od doručenia. V pokuse o zmier žalovanú upovedomil, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy, žalobca využije svoje právo požadovať jednorazové splatenie celého zostatku úveru. Ani potom žalovaná nezaplatila dlžnú sumu. Dňa 14.1.2016 žalobca zaslal žalovanej výzvu na
predčasné splatenie zostatku úveru, v ktorej vyzval žalovanú na vrátenie celého zostatku úveru v lehote do desiatich dní od doručenia. Výzva bola žalovanej doručená dňa 18.1.2016. Od uvedeného dňa nedošlo zo strany žalovanej k žiadnym úhradám.
3. Žaloba ďalej uviedol, že jeho pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy bola ku dňu 14.1.2016 tvorená istinou vo výške 208.515,05 eur, úrokmi vo výške 5.776,51 eur, úrokmi z omeškania vo výške 19,09 eur a poplatkami vo výške 5,50 eur.
4. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - zmluvu o financovaní bývania a jej prílohu - Základné podmienky úveru, VOP, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, prehľad predpisov splátok na úvere, prehľad pohybov na úvere, pokus o zmier, doručenku, výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru a doručenku. Iné dôkazy žalobca nenavrhol.
5. Žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
6. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že nárok žalobcu považuje za neoprávnený a neodôvodnený, nakoľko zmluva o úvere, a s ňou spojená záložná zmluva, je neplatná. Uvedené zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Predurčujúcou (predbežnou) otázkou v konaní je určenie neplatnosti úverovej zmluvy, ktorá je neplatná, pretože odporuje zákonu a zákon obchádza tým, že táto úverová zmluva mala byť zriadená podľa zákona o bankách číslo 483/2001 Z. z. ako hypotekárny úver, čo sa však nestalo. Úverová, aj záložná zmluva sú neplatné v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, lebo žalovaná zmluvu nepodpísala vážne, ale nerozvážne, nakoľko by nikdy nepodpísala také zabezpečenie, keby si mala možnosť zmluvu o úvere prečítať, z ktorej by nadobudla vedomosť o tom, že účelové použitie finančných prostriedkov by malo za následok enormný nárast majetku žalobcu ako záložného veriteľa. Vzhľadom na uvedené závery a okolnosti, nie je možné zabezpečiť ochranu žalovanej ako spotrebiteľa iným spôsobom, než zmluvu o úvere a záložnú zmluvu vyhlásiť za neplatné v zmysle §§ 37, 39 Občianskeho zákonníka a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedla, že záložná zmluva je neplatná tiež preto, že spolu s úverovou zmluvou predstavuje nástroj na zrealizovanie výkonu práva bez predchádzajúcej súdnej kontroly postihu majetku záložcu za plnenie nedlhu, z neprimerane sa zvyšujúceho záväzku dlžníka, v dôsledku uplatnenia viacnásobných postihov dlžníka, najmä spojených so stratou výhody splátok. Okrem toho žalovaná namietala ako neprijateľnú podmienku ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. V tej súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 71/1989, Smernicu 93/13/VHS a na nálezy Océano Grupo Editorial (C-240/98 až C-244/98), Freiburger Kommunalbauten (C-237/02), z ktorých niektoré časti citovala. V závere vyjadrenia žalovaná vzniesla námietku premlčania nárokov žalobcu v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka.
7. Na odpor žalovanej reagoval žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.11.2018, v ktorom odmietol argumenty žalovanej a trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Na vyjadrenie žalobcu už žalovaná nereagovala.
8. Vo veci bolo nariadené pojednávanie. Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalovanej, postupom podľa § 180 Civilného sporového poriadku (CSP).
9. Z predložených dôkazov mal súd za preukázaný a za nesporný vyššie uvedený skutkový stav tvrdený žalobcom. Tento skutkový stav (bod 2) nebol sporný, keďže žalovaná nespochybnila ani jedno tvrdenie žalobcu. Žalovaná nenavrhla, ani nepredložila žiadny dôkaz, ani neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili tvrdenia žalobcu. Predmetom sporu tak ostalo len právne posúdenie neplatnosti úverovej zmluvy, neprijateľnej zmluvnej podmienky a námietky premlčania.
10. Uplatnený nárok súd posudzoval ako splatenie poskytnutého hypotekárneho a spotrebného spotrebiteľského úveru, zaplatenie dohodnutého úroku z úveru a dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru, podľa § 497 a § 499 Obchodného zákonníka, a úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
11. Zmluvu o financovaní bývania súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobca pri uzatváraní a plnení úverovej
zmluvy konal v rámci svojej obchodnej činnosti, žalovaná - fyzická osoba nekonala ako podnikateľ. Preto ich treba považovať za dodávateľa a spotrebiteľa a úverovú zmluvu za spotrebiteľskú. Poskytnutý úver, v časti hypotekárneho úveru, však nebol spotrebiteľský úver. Vyplýva to zo znenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
12. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Z oboch uvedených ustanovení vyplýva, že neplatné môžu byť v úverovej zmluve len neprijateľné zmluvné podmienky, nie automaticky celá zmluva o úvere. Zmluvná podmienka, ktorú žalovaná namietala ako neprijateľnú (možnosť veriteľa inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru) sa v úverovej zmluve ani nenachádza, preto aj z tohto dôvodu nemohla spôsobiť neplatnosť úverovej zmluvy.
14. Spotrebiteľská zmluva ako celok je podľa § 53d Občianskeho zákonníka neplatná, len ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery. Tieto podmienky neboli v danom spore naplnené. Žalovaná neuviedla žiadne také konanie žalovaného, ani z predložených dôkazov nevyplynulo, ktoré by bolo možné považovať za nekalú obchodnú praktiku, t.j. najmä klamlivé konanie alebo klamlivé opomenutie konania podľa § 8 alebo za agresívnu obchodnú praktiku podľa § 9 zákona o ochrane spotrebiteľa (napr. obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily, použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania, zneužívanie osobného nešťastia, hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne). Žalobca navyše nepoužíval žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, o ktorej by už súd rozhodol vo výroku. Nebola tak splnená ani jedna z podmienok neplatnosti, pričom sa vyžaduje súčasné splnenie oboch.
15. Podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Podľa § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom alebo dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
16. Uvedené zákonné ustanovenia určujú, aké zabezpečenie záväzku spotrebiteľa je neprípustné, pričom zabezpečenie záložným právom sa pripúšťa. Zriadenie záložného práva preto nemôže byť za daných okolností dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy. Jej neplatnosti sa žalovaná navyše nemohla účinne domáhať, pretože ju uzavrela iná osoba a predmetom sporu bolo splatenie úveru, nie otázka jeho zabezpečenia.
17. V konaní nebol zistený ani iný dôvod neplatnosti zmluvy o úvere. Žalovaná neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že zmluvu uzavrela nie vážne, vôbec neuviedla okolnosti, za ktorých zmluvu uzatvárala Skutočnosť, že úver čerpala, a aj začala splácať, svedčia o tom, že zmluvu uzavrela vážne, že mala záujem o úver za podmienok dohodnutých v zmluve. Neboli zistené ani žiadne iné okolnosti, na základe ktorých by sa dalo aspoň uvažovať o neplatnosti zmluvy pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.
18. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v jeho vyjadrení (replike) zo dňa 29.11.2018, preto na ňu odkazuje v plnom rozsahu ako na vecne správnu a logickú.
19. Z článku 2 ods. 2 Základných princípov CSP vyplýva, že jedným z nevyhnutných predpokladov rozhodovania podľa ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít je aspoň obdobný skutkový stav. Uvádzané rozhodnutia súdov, na ktoré poukazovala žalovaná, vychádzali z iných spotrebiteľských zmlúv, z úplne iných skutkových okolností. Iba poukázaním na takéto rozhodnutia nemohla žalovaná očakávať, že sa žalobe ubráni a dosiahne jej zamietnutie.
20. Na základe zisteného nesporného skutkového stavu a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že návrh je dôvodný. Žalovaná riadne neplatila dohodnuté splátky úveru, žalobca v súlade s bodom 10.1 zmluvy žiadal predčasné splatenie zostatku úveru a jeho príslušenstva. Žalovaná je tak povinná vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru a zaplatiť dohodnutý úrok z úveru. So splnením povinnosti zaplatiť istinu úveru je žalovaná od 29.1.2016 v omeškaní, preto je povinná až do zaplatenia platiť žalobcovi aj úrok z omeškania.
21. Výška úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB od 9.12.2015 do 16.3.2016 bola 0,05%. Z toho dôvodu súd žalobcovi priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne.
22. Námietku premlčania súd posudzoval podľa ustanovení § 53 ods. 9, § 100, § 101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka.
23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Na základe uvedeného mal súd za to, že právo na zaplatenie celej dlžnej sumy z úveru nie je premlčané. Žalobca podal žalobu na súd dňa 7.6.2018, teda v rámci trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť najskôr dňa 23.6.2015, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
25. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
26. Žalobca mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.