Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-25C/61/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v spore žalobcov G. X.B.: R. V., Y.. XX.XX.XXXX, E. N. X, R., G. X.B. : N. R.G., Y.. X.X.XXXX, E. R., E. XX, G. X.B. : K. V., Y.. XX.X.XXXX, E. I. XX, R., G. X.B. : B. V., Y.. XX.X.XXXX, E. R., I. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Tomášom Majerčákom, advokátom, so sídlom Južná Trieda 28, Košice, proti žalovanému: N. R., L. C. XXA, R., Q.: XXXXXXXX, o zaplatenie 1057,84 Eur takto

rozhodol:

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1.rade 203,04 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 203,04 Eur od 22.8.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2.rade 583,13 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 583,13 Eur od 22.8.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 3.rade 135,35 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 135,35 Eur od 22.8.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 4.rade 135,35 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 135,35 Eur od 22.8.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobca v 1.rade má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

VI. Žalobca v 2.rade má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

VII. Žalobca v 3.rade má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

VIII. Žalobca v 4.rade má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia v 1. až 4.rade žalobou podanou súdu dňa 3.10.2019 žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1.rade 203,04 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 203,04 Eur od 22.8.2019 do zaplatenia, žalobcovi v 2.rade sumu 583,13 Eur s 5 % úrokom ročne zo sumy 583,13 eur od 22.8.2019 do zaplatenia, žalobcovi v 3.rade sumu 135,35 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 135,35 Eur od 22.8.2019 do zaplatenia, žalobcovi v 4.rade sumu 135,35 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 135,35 Eur od 22.8.2019 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnili skutočnosťou, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území R.- Y. G., W. R. Q., W. R. Y. G., P. Y. V. Č.. XXXX A. I. B. H., I..Č.. XXX/XXX Z. I.: W. I. W. G. XXX N. C. I.: Ž.A. G. X.B. - X/XX R. F., L..K.. XX,XX N., Ž. G. X.B. - X/XX R. F., L..K.. XX,XX N., Ž. G. X.B. - X/XX R. F., L..K.. XX,XX N., Ž. G. X.B. - X/XX R. F., L..K.. XX,XX N.. N. R.

V. „. K. G.Í. C. „. Q. C. L. R. Y. G. I. Y. I. B. F., I..Č.. XXXX/X, R. Y. K. P. Y. V. A. „. - A. M. R. Y. G., C.Ú..Č.. XXXX, I. Y. I. B. „., I..Č.. XXXX/X, C. P. Y. V. Č.. XXXX. R. I. Č.. XXXX/X nie je založený list vlastníctva. Žalovaný pozemky žalobcov užíva tým, že má na nich postavenú stavbu futbalové ihrisko a v prípade kolkárne ide o pozemok, ktorý síce nie je pod stavbou, ale je súčasťou oploteného areálu a tvorí prístup ku kolkárni. Žalovaný nehradí za užívanie pozemkov žiadne nájomné, resp. odplatu za vecné bremeno zriadené Budova kolkárne sa používa na podnikateľské účely a podľa ust. sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. Podľa znaleckého posudku č. 68/2016 vyhotoveného znalcom Ing. Ladislavom Nagyom je určená všeobecná hodnota ročného nájmu za stavebné pozemky, kde sú všetky inžinierske siete v tejto lokalite sumou 4,35 Eur/m2, všeobecná hodnota ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena je 3,67 Eur/m2. Žalobcovia žiadajú odplatu za vecné bremeno za obdobie od 1.8.2017 do 1.8.2019 za užívanie ďalej konkretizovaných parciel - pozemku pod futbalovým ihriskom náhradu zriadené a vydanie bezdôvodného obohatenia za pozemky okolo kolkárne s prístupom ku kolkárni a za pozemky, na ktorých je postavená budova kolkáreň odplatu za nájom tak ako je špecifikované v bode III od 1.8.2017 do 1.8.2019. Geometrickým plánom č. 076-77-241-3601-118 zo dňa 23.1.1980 boli vyčlenené z parcely E-R. Č.. XXX/XXX I., A. L. Z. Č.. XX I..Č.. XXXX W. G. XXX N. (pozemok pod futbalovým ihriskom, ktorého vlastníkom je žalovaný). Vecné bremeno sa vzťahuje na diel 12 o výmere 885 m2 pozemok pod ihriskom. Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcov na parcelách vyčlenených geometrickým plánom je žalobkyňa v 1.rade - 1/48 k celku, 18,44 m2, žalobkyňa v 2.rade - 1/12 k celku 73,75 m2, žalobca v 3.rade - 1/48 k celku,t.j. 18,44 m2, žalobca v 4.rade - 1/48 k celku, t.j. 18,44 m2, ktorá výmera je spolu 129,07 m2. Žalobcom patrí odplata za vecné bremeno za obdobie od 1.8.2017 do 1.8.2019 vo výške 3,60 Eur/m2, spolu za 129,07 m2 za dva roky suma 1015,04 Eur, alebo individuálne žalobkyni v 1.rade -203,04 Eur, žalobkyni v 2.rade - 541,33 Eur, žalobcovi v 3.rade - 135,35 Eur, žalobcovi v 4.rade - 135,35 Eur. Žalobca v 2.rade je podielovým spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa pod kolkárňou, ktoré sú zapísané na V. Č.. XXXX A. I. Č.. XXXX/XX Z. I. P. I. A. Y. W. G. XX N., I. Č.. XXXX/XX Z. I. P. I. A. Y. W. G. XX N., I..Č.. XXXX/XX Z. I. P. I. A. Y. W. G.N. XX N., I. Č.. XXXX/XX druh pozemku trvalý trávnatý porast o výmere 7 m2, ktorých výmera je spolu 59 m2. Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobkyne v 2.rade na týchto parcelách je 1/12 k celku, t.j. 4,92 m2. Žalobkyni v 2.rade patrí odplata vo výške nájmu za obdobie 1.8.2017 do 1.8.2019 vo výške 4,92 m2 x 4,35 eur/m2 za dva roky - 42,80 Eur. Čo sa týka odplatnosti za vecné bremeno, ustálená judikatúra všeobecných súdov vychádza zo skutočností, že za vecné bremeno podľa Z.z je odplata vo forme opakujúcich sa plnení. Zároveň žalobcovia poukázali na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci , ktorý uviedol: Ústavný súd sa už v minulosti vyjadril aj k nútenému obmedzeniu vlastníckych práv, keď uviedol, že primeraná náhrada za vyvlastnenie môže byť vyššie ako primeraná náhrada za obmedzenie vlastníckych práv. Na rozdiel od vyvlastnenia, kde môže dôjsť k vyplateniu náhrady, pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia. Zároveň poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. , kde rozhodol o nesúlade niektorých ustanovení zákona o tepelnej energetike tak, že jednorazová náhrada poskytnutá vlastníkom za obmedzenie ich vlastníckeho práva podľa názoru ústavného súdu nemá a nemôže mať povahu primeranej náhrady za obmedzenie, ktorému sú podľa zákona podrobení. Teda primeranou náhradou je iba náhrada vo forme opakujúceho sa plnenia. Tento právny názor vyslovilo plénum Ústavného súdu SR v súvislosti s konaním o súlade právnych predpisov, kde zákon priamo stanovil, že odplata za zriadenie vecného bremena má byť jednorazová. Ústavný súd SR vyslovil názor, že odplata má byť opakujúca sa. Náhrada za vecné bremeno je náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva za obdobie do vykonania konečnej úpravy (rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. ).

2. Žalobcovia predložili súdu dôkazy na preukázanie ich tvrdení - Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú medzi prenajímateľom FM.Ý. R. R. Y. G. A. Y. G. R. C. C. I. Č..Ľ. XX zo dňa 9.3.2008, Výpis z LV č. XXXX z Úradu geodézie, kartografie, katastra SR, Znalecký posudok č. 68/2016 vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I o zaplatenie 3296 Eur sp.zn. vypracovaný znalcom Ing. Ladislavom Nagyom, G. P. R. Y. R. I. B. F., I..Č.. XXXX/X W. G.Ý. XXXXX N., G. P. V. G. Č.. XXXX z Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností SR vytlačený cez kataster portál, Predžalobnú výzvu zo dňa 22.8.2019 adresovanú žalobcami žalovanému, Geometrický plán zo dňa 23.1.1980 č. 076-77-241-3601-118, Znalecký posudok č. 4/45 vypracovaného Inštitútom znalcom súdneho inžinierstva, družstvo Hroncova 3, Košice.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. uviedol, že nárok žalobcov neuznáva. Poukázal na ust. na okolnosť, že zo ku pozemkom vo vlastníctve žalobcov vzniklo vecné bremeno v prospech žalovaného, ktorý má právny titul k ich užívaniu. Zákon neustanovuje, že za vecné bremeno v zmysle citovaného zákona patrí náhrada. Podľa dôvodovej správy sa ako spôsob riešenia vzťahov k neusporiadaným pozemkom navrhuje zriadenie vecného bremena podľa ust. a nasl. , pričom vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo k pozemkom a nie je definitívnym riešením. Prípadnú odplatu z vecného bremena je potrebné odvodiť z právnej úpravy, ktorú ustanovil , ustanovenia upravujúce inštitút vecného bremena neurčujú, že zriadením vecného bremena a jeho trvaním je spojená povinnosť oprávneného z vecného bremena poskytnúť povinnému nejakú náhradu. Vychádzajúc z právnej úpravy vecných bremien tak možno konštatovať, že so zriadením vecného bremena nie je nerozlučne spätá povinnosť poskytnúť náhradu. K záveru o povinnosti žalovaného poskytnúť náhradu zo za zriadené vecné bremeno nemožno dospieť ani s odvolaním sa na a SR. Právne následky nie je možné považovať za nútené obmedzenie vlastníckeho práva ani podľa ust. , ktorý nie je ničím iným len premietnutím do civilného kódexu a z toho dôvodu nie je možné predpokladom núteného obmedzenia vlastníckeho práva podľa prikladať iným význam ako predpokladom obsiahnutým v ústavnej norme. V danom prípade sa nejedná o nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ale o úpravu zákonných medzí základného práva vlastniť majetok tak ako to predpokladá SR. Posúdenie toho či tak zákonodarca vykonal v súlade s alebo nie, nie je v kompetencii všeobecných súdov.

4. Medzi stranami sporu ako vyplýva z vyjadrení strán sporu neboli sporné okolnosti tvrdenia žalobcu v žalobe ohľadne vlastníckeho práva žalobcov k pozemku I..Č.. XXX/XXX B.. Z. Č.. XX G. A. I. Č.. XXXX W. G. XXX N., I. R. Č.. XXX/XXX S. I. Č.. XXXXXXXX-XXXX-XXX Y. C. G. R.Á. Ú. R. Y. G., W. R. Q., W. R. Y. G., P. Y. V. Č.. XXXX, I. G. C. I. Ž. G. X.B. K. X/XX R. F., L..K.. XX,XX N., Ž.A. G. X.B. X/XX R. F. - XX,XX N., Ž. G. X.B. X/XX R. F. - XX,XX N., Ž. G. X.B. X/XX R. F. -XX,XX N., L. G. C. XXX,XX N.. Zároveň medzi stranami sporu nebolo sporné podielové spoluvlastníctvo žalobkyne v 2.rade k pozemkom, ktoré sú súčasťou oploteného areálu a tvoria prístup ku kolkárni vo vlastníctve žalovaného, a to k pozemkom I..Č.. XXXX/XX W. G. XX N., XXXX/XX W. G. XX N., Č.. XXXX/XX W. G. XX N. A. Č.. XXXX/XX o výmere 7m2, teda spolu o výmere 59 m2, z ktorých spoluvlastnícky podiel žalobkyne v 2.rade je 1/12, t.j. 4,92 m2. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné užívanie pozemkov zo strany žalovaného vo vlastníctve žalobcov formou futbalového ihriska umiestneného na pozemku vo vlastníctve žalobcov, ako aj užívania prístupovej cesty cez pozemky vo vlastníctve žalobkyne v 2.rade k stavbe kolkárne vo vlastníctve žalovaného. Vlastníctvo pozemkov žalobcov, za ktoré uplatňujú v konaní náhradu vecného bremena resp. bezdôvodného obohatenia zároveň osvedčujú listy vlastníctva predloženého žalobcami v konaní.

Podľa ust. , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa ust. , , vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Podľa ust. ,, , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa ust. ,, , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa ust. , tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "").

Podľa ust. , obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov 1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len ""), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. 5) Ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, 6) usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav. 7)

Podľa ust. , usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.

Podľa ust. , , ak nemá ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 11) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

5. Z vyššie cit. zák. ust. vyplýva, že zákon neupravuje odplatnosť, resp. bezodplatnosť vzniknutého vecného bremena. Vlastníkovi pozemku, t.j. žalobcovi vzniká v zmysle vyššie cit. ust. § 2 ods. 1 nárok na to, aby u žalovaných zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Ak sa neuplatní postup podľa ods. 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je však žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. do doby než sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách. V zmysle je však vlastník pozemku, t.j.

žalobca povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Ust. cit. nemožno chápať tak, žeby vlastníkovi pozemku do pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav nevzniklo právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zaťažený zo zákona. Bolo by to v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok. V tomto smere súd poukazuje na znenie SR, základného zákona , a to konkrétne článok 20 ods. 1, v zmysle ktorého každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, a článok 20 ods. 4, v zmysle ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Preto, pokiaľ cit. zák. má nedostatok právnej úpravy v tom, že nehovorí o bezodplatnom, resp. odplatnom zriadení zákonného vecného bremena, tak tento zákon treba vykladať v súlade so všeobecne uznávanými právnymi princípmi, v súlade s princípom ochrany základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí základné právo vlastniť a užívať majetok. Ak by zriadiť v prospech obce, resp. VÚC právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatne, vyjadril by to expressis verbis priamo v tomto zákone. Okrem toho tento zákon neustanovuje obci, resp. VÚC žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp. VÚC môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok, a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám. Mohlo by teda dôjsť k tomu, že VÚC by vlastníkovi pozemku po dlhú dobu neobmedzene trvajúcu neposkytol náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách bude mať neurčitú dobu. V takom prípade by bol teda vlastník pozemku, žalobca, nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve bez nároku na akúkoľvek náhradu, to by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce, resp. VÚC na úkor postavenia vlastníka. Ďalej súd poukazuje aj na nález ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 25.1.2002, v zmysle ktorého vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých vznikli. I keď majú nesporný verejnoprávny prvok, nemožno prehliadnuť, že majú i významný prvok súkromnoprávny. Obč. právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného ako vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Zákonné vecné bremená majú rovnako tento charakter, ale ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, kedže sa riadia špeciálnou úpravou právnych vzťahov. Nejde však o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy Obč. práva o vecných bremenách. Preto, pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim úpravou občianskoprávnou. Obdobne sa vyjadril k problematike zákonných vecných bremien aj Ústavný súd SR ( uznesenie ) ktorý doplnil, že ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, treba použiť úpravu občianskoprávnu. Z ust. vzťahujúcich sa na vecné bremená pritom vyplýva, že nositeľom oprávnenia z vecného bremena je povinný niesť primerané náklady na zachovanie, údržbu veci zaťaženej vecným bremenom, na jej opravy, a už len z toho vyplýva, že zásadne nemôže užívať vecné bremeno bezodplatne, ale za určitú úplatu, ktorá zahrňuje ich výdaje spojené so zachovaním veci a jej opravami a pod. Pokiaľ predmetné náklady a výdaje oprávnený z vecného bremena neznáša, získava tým bezdôvodné obohatenie. Stanovenie konkrétnej podoby odplaty je vecou dohody, a pokiaľ k dohode medzi nimi nedôjde, rozhodne súd na návrh jednej zo strán.

6. Účastníci právneho vzťahu z vecného bremena sa môžu dohodnúť aj na ďalších právach a povinnostiach, môžu sa dohodnúť aj na cene vecného bremena, ktoré možno zriadiť ako odplatné aj ako bezodplatné, môžu sa dohodnúť aj o uhrádzaní nákladov, ktoré sú spojené s výkonom vecného bremena. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že do doby kým nie je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. kým sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbami v konaní o pozemkových úpravách, je vlastník pozemku povinný strpieť výkon práva zodpovedajúce vecnému bremenu, v zmysle Z.z, avšak nie bezodplatne. Takýto výkon práva žalovaným by bol v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, čo by znamenalo zvýhodnenie postavenia jedného subjektu na úkor druhého subjektu a keďže žalovaný ani nevyvíjal žiadnu aktivitu pre usporiadanie vzťahov v zmysle cit. zák. žalovaný po dlhšiu neurčitú dobu by mohol užívať pozemok vo vlastníctve žalobcu bezodplatne, to by znamenalo znevýhodnené postavenie žalobcu vo vzťahu k žalovanému, čo súd vyhodnotil ako rozpor s dobrými mravmi ( ).

7. Súd konštatuje, že aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. zo dňa 26.5.2015 konštatuje, že aj keď neuvádza odplatnosť vecného bremena vzniknutého podľa , je potrebné v tejto súvislosti vychádzať z čl. 11 ods. 4 Listiny, ako aj čl. 20

ods. 4 a v kontexte s tým aj s úpravou obsiahnutou v v ust. . Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká in rem, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva.

Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

8. Pre určenie výšky náhrad súd vychádzal z ceny nájomného za pozemky vo vlastníctve žalobcov v zmysle záverov znaleckého posudku č. 68/2016 vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Nagyom, ktorý predložili žalobcovia v konaní, z obsahu ktorého vyplýva, že trhová hodnota práva zodpovedajúca vecnému bremenu, ktorého obsahom je užívanie a držba parcely Č.. XXXX/X A. Č.. XXXX/X G. R. Ú. R. Y. G., (teda parcely obdobného charakteru a v lokalite ako pozemky vo vlastníctve žalobcov) je 3,67 Eur/m2 a všeobecná hodnota ročného nájmu za stavebné pozemky v danej lokalite predstavujú hodnotu 4,35 Eur/m2.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho posúdenia súd dospel k záveru, že žalobný nárok žalobcov uplatnený na náhradu - odplatu za vecné bremeno u žalobcov za obdobie od 1.8.2017 do 1.8.2019 v nimi uplatnenej výške, teda v prospech žalobkyne v 1.rade - 203,04 Eur (18,44 m2 x 3,67 Eur x 2 roky), u žalobkyne v 2.rade - 541,33 Eur (73,75 m2 x 3,67 Eur x 2 roky), u žalobcu v 3.rade náhrada za 18,44 m2 - 135,35 Eur (18,44 m2 x 3,67 Eur/m2 x 2 roky), u žalobcu v 4.rade náhrada za vecné bremeno za 18,44 m2 - 135,35 Eur (18,44 m2 x 3,67 Eur/m2 x 2 roky) je dôvodný a taktiež dôvodným je nárok uplatnený žalobkyňou v 2.rade titulom bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúceho nájomnému za pozemky vo vlastníctve žalobkyne v 2.rade I..Č.. XXXX/XX G. G. XX N. A. I..Č.. XXXX/ XX o výmere 16 m2, parc.č. XXXX/XX o výmere 18 m2, Č.. XXXX/XX o výmere 7 m2 spolu vo výmere 59 m2 v podiele 1/12, t.j. bezdôvodné obohatenie spolu vo výške 42,80 Eur za obdobie od 1.8.2017 do 1.8.2019 (4,92 m2 x 4,35 Eur/m2 x 2 roky).

10. Žalobcovia v konaní preukázali, že zo strany žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu, keď tento prostredníctvom správcu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného - futbalového klubu Košická Nová Ves Zmluvou o nájme nebytových priestorov prenajímal budovu označenú ako Kolkáreň a pozemky parc.č. XXXX/X A. Č.. XXXX/X G. katastrálnom území R. Y. G. v areáli futbalového štadióna SK Košická Nová Ves, pričom súčasťou nájmu v zmysle predmetnej zmluvy sú i priľahlé spevnené trávnaté plochy vrátane prístupových komunikácií. Z obsahu nájomnej zmluvy ďalej vyplynulo, že nájomca sa zaväzuje za užívanie celého predmetu nájmu uhrádzať prenajímateľovi dohodnuté nájomné vo výške 250 Eur mesačne.

Podľa ust. , Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. vládneho nariadenia SR č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Žalobcovia v konaní preukázali súdu výzvu zo dňa 22.8.2019, ktorou uplatnil voči žalovanému nárok za odplatu za vecné bremeno a vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnené žalobcami, pričom žalovaný túto skutočnosť nepoprel.

12. Na základe uvedeného súdu v súlade s citovaným zákonným ustanovením zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. Nakoľko žalobcovia mali v konaní plný úspech vo veci, súd v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.