Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-242-2019.pdf
PDF · 85.16 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/242/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci manželov P.. T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, X., právne zastúpenej JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné a J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, X., právne zastúpeného JUDr. Henrietou Hirjakovou, advokátkou, Nám. Osloboditeľov 1, Michalovce, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej Q. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo P.. T. S., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a J. S., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č. XX r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode s h v a ľ u j e súd dohodu rodičov v tomto znení:
Z v e r u j e mal. Q. S., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej sumou po 50,-- eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku.
III. Manžel nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za rozvod manželstva.
odôvodnenie:
1. Súdu bol doručený návrh manželky, ktorým žiadala manželstvo účastníkov konania rozviesť a navrhla zveriť maloletú dcéru pochádzajúcu z manželstva do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou po 50,-- eur mesačne a stretávanie otca s dcérou upraviť nežiadala. Návrh bol odôvodnený tým, že počas manželstva manžel bral pôžičky, ktoré v konečnom dôsledku splácala ona. Po zaplatení dlhu u súdneho exekútora v roku 2016 vo výške 1 500,-- eur manžel sľúbil, že už viac bez vedomia manželky rodinu nebude zadlžovať, ale napriek jeho sľubom tieto nedodržal. Postupne dochádzalo k vzájomnému odcudzovaniu manželov aj v intímnej oblasti, každý hospodáril sám a manželstvo prestalo spĺňať svoj význam. Manžel rozpredal všetky zlaté šperky aj hodnotné hnuteľné veci nadobudnuté za trvania manželstva. Pred podaním návrhu na súd za účelom zachovania manželstva manželka oslovila mediátora, avšak manžel sa odmietol zúčastňovať týchto stretnutí. Pre záchranu manželstva manželka oslovila aj rodičov manžela, ktorí manželovi dohovárali a navrhovali jeho liečenie, prípadne jeho odchod do zahraničia na to, aby zarobil v rodine chýbajúce finančné prostriedky, avšak manžel ani jednu z navrhnutých alternatív neprijal, preto bol podaný návrh na súd.
2. K návrhu na rozvod manželstva sa manžel vyjadril písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a uviedol, že príčinou rozvratu manželstva je spoločné spolužitie s matkou manželky, ktorá
manželku ovplyvňuje a toto malo za následok citové ochladenie, lebo manžel bol opakovane vyzývaný manželkou aj jej matkou, aby opustil ich domácnosť a uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí.
3. Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania. Manželka na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala z dôvodov uvedených v písomnom návrhu a na návrhy na absolvovanie manželovho liečenia, prípadne jeho odchodu za prácou mimo územia republiky, tieto odmietol. Manžel opisoval svoje predstavy podnikania, ktoré mu nevyšli, pre ktoré bral pôžičky. V súčasne dobe jeho dlhy spravuje spoločnosť Bonato a ním zarobené peniaze chodili na účet manželky. Manžel uviedol, že ak by s manželkou žili sami, možno by to bolo iné, a zotrval na vyjadreniach svojej právnej zástupkyne a s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.
4. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
5. Podľa ust. §-u 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
6. V zmysle ust. §-u 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
7. Súd v súlade s ust. §-u 23 ods. 2 ZoR, zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
8. Podľa ust. §-u 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9. Ustanovenie §-u 18, upravuje vzťahy medzi manželmi tak, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa ust. §-u 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Posudzujúc návrh a po osvojení zhodných skutkových tvrdení účastníkov, súd konštatuje, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. Vzhľadom na výnimočnosť predmetu konania a jeho spoločenskú ochranu zakotvenú v základných zásadách Zákona o rodine, podľa ktorých:
V článku 1 - Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
V článku 2 - Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.
V článku 3 - Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
V článku 4 - Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
12. Základným právom a povinnosťou manželov je právo a povinnosť spolu žiť, zachovávať vzájomnú vernosť a rešpektovať navzájom svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločnej o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Povinnosť vzájomnej vernosti vyplýva z podstaty princípu monogamie, ktorou je chápaný manželský zväzok ako výlučný vzťah medzi jedným mužom a jednou ženou.
13. Vyhodnocujúc vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Súd vychádzal pritom z dôvodov uvedených v návrhu a z písomného vyjadrenia doručeného súdu, aj z výsluchu manželov, v ktorých bolo zhodne uvádzané, že síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak po pretrvávajúcich dlhodobých problémoch došlo k ich vzájomnému odcudzeniu a miera narušenia manželského spolužitia je daná dôvodmi jeho narušenia.
14. V konaní bol preukázaný kvalifikovaný rozvrat manželstva a tento rozvrat svojou dĺžkou a intenzitou narušenia súd vyhodnotil ako nenapraviteľný, lebo manželstvo neplní svoj účel, nakoľko neplní základné funkcie, a to biologickú, výchovnú a ani funkciu vzájomnej pomoci.
15. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto súd manželstvo rozviedol.
16. Podľa §-u 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
17. Podľa §-u 24, odsek 1, Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18. Podľa §-u 24, odsek 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa §-u 25, odsek 2, Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa §-u 62, odsek 1 a 2, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa §-u 62, odsek 3, Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa §-u 62, odsek 4 a 5, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa §-u 65, odsek 1, Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa §-u 75, odsek 1, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Súd súčasne na čas po rozvode manželstva schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej dcére pochádzajúcej z manželstva v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o rodine tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
26. Podľa § 122 CMP ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schváli dohodu rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie.
27. Podľa § 2ods. 2, zákona o súdnych poplatkoch zák. č. 71/1992 Zb. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
Poučenie:
Proti výrokom I. , III. rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.
U p o z o r n e n i e : Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.