Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-20Csp/118/2019

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobcov: 1/ M.Í. E., XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX Y., 2/ U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX Y. proti žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, 2/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 141 341, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA

- Marek Piršel s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 255 498 o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v spore o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky, o určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva, o určenie neplatnosti právnych úkonov dražobníka smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby, o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 26.01.2018 domáhajú určenia, že zmluva o splátkovom úvere č. 0286721857 zo dňa 15.04.2011 uzavretá medzi žalobcom 1/ a 2/ a bankou Slovenská sporiteľňa, a. s. je absolútne neplatná, určenia, že splátkový úver č. 0286721857 zo dňa 15.04.2011, ktorý poskytla banka Slovenská sporiteľňa, a. s. je bezúročný a bez poplatkov, a tiež určenia, že bankou Slovenská sporiteľňa, a. s. použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4) písm. k). Zároveň sa domáhajú určenia, že právne úkony pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s. smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam Č.. XXXX zo dňa 15.04.2011 sú neplatné a tiež určenia, že právne úkony dražobníka AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o. smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na G. Č.. XXXX katastrálneho územia Drahovce obec Drahovce, okres Piešťany zapísané na G. Č.. XXXX, vedenom na katastrálnym odborom Okresného úradu Piešťany, ako parcely reg. „C“ P.. Č.. XXXX/XX zast. pl. a nádvorie a na nej postavený rodinný dom s. č. XXX o výmere 633 m2, par. č. 2312/117 zast. pl. a nádvorie a na nej postavená letná kuchyňa o výmere 70 m2, par. č. XXXX/XXX zast. pl. a nádvorie a na nej postavená garáž o výmere 18 m2 a par. č. XXXX/XX záhrada o výmere 362 m2 v podiele 1/1 sú neplatné. Nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve E. M., rod. X., nar.: XX.XX.XXXX, M. XXX/X, XXX XX Y., SR v podiele 1/1. Pôvodný veriteľ - banka Slovenská sporiteľňa, a. s. na príkaz súdu vymaže žalobcu zo zoznamu dlžníkov a odstráni negatívny rating, aby si žalobca 1/ a 2/ mohol zobrať iný úver. Ďalej sa žalobcovia žalobou domáhajú, aby súd priznal finančné zadosťučinenie žalobcovi vo výške 1.000,- Eur, ako aj náhradu trov konania. Konanie je vedené pod sp. zn. .

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že dňa 15.04.2011 uzatvoril žalobca 1/ a 2/ ako dlžník s pôvodným veriteľom so Slovenskou sporiteľňou, a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0286721857 (ďalej len „Zmluva“), pričom záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy bol

zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam ako aj mandátnou zmluvou zriadeným v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s. na zabezpečenie pohľadávky podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti G. Č.. XXXX a Zmluva o záložnom práve zo dňa 15.04.2011 pre nehnuteľnosti - zapísané na G. Č.. XXXX, katastrálneho územia Drahovce, obec Drahovce, okres Piešťany, zapísané O. G. Č.. XXXX, vedenom na katastrálnym odborom Okresného úradu Piešťany, ako parcely reg. „C“ par. č. XXXX/ XX zast. pl. a nádvorie a na nej postavený rodinný dom s. č. XXX o výmere 633 m2, par. č. XXXX/XXX zast. pl. a nádvorie a na nej postavená letná kuchyňa o výmere 70 m2, par. č. XXXX/XXX zast. pl. a nádvorie a na nej postavená garáž o výmere 18 m2 a par. č. XXXX/XX záhrada o výmere 362 m2 v podiele 1/1. Nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve E. M., E.. X.Á., nar.: XX.XX.XXXX, M. XXX/X, XXX XX Y., SR v podiele 1/1. Pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a. s. vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade celého dlhu, pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 30.06.2017 na tretiu osobu EOS KSI Slovensko s. r. o. (ďalej len „žalovaný 1/“) bez právneho dôvodu. Dňa 22.03.2017 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť Pohľadávky, v ktorej žalobcov vyzvala k zaplateniu celého dlhu, inak pristúpi banka k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanovených platnými právnymi predpismi, teda uplatnením záložného práva na obydlie. Následne bolo žalobcom zaslané Upozornenie pred realizáciou dobrovoľnej dražby zo dňa 13.07.2017. V žalobe poukázali na neprimerané zosplatnenie úveru - banka nastavila zmluvné podmienky tak, že po zosplatnení úveru ju už platenie v splátkach nezaujíma a bežný spotrebiteľ je odkázaný na bezvýchodiskovú životnú situáciu, na ktorej konci je strata strechy nad hlavou. Banka nerešpektovala žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúkla žiadnu reštrukturalizáciu, odklad splátok, ani nič podobné, a to napriek tomu, že vedela o ťažkej situácii. To, že sa dražby zneužívajú a obchádza sa primeranejšia exekúcia potvrdzujú aj súdy. Zmluva o splátkovom úvere č. 0286721857 bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Slovenská sporiteľňa, a. s. už pri podpise zmluvy nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Právne úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva je formulárová, typová a predtlačená a Žalobca nemohol jej obsah ovplyvniť, musel zmluvu podpísať v celku. V zmluve bola dohodnutá splátka jednou sumou vo výške 451,96 Eur mesačne, pričom splátka nebola rozdelená na istinu a úrok a tak ide o úver bez úrokov a bez poplatkov a táto suma nebola stále rovnaká, ale sa menila. Splácanie úveru bolo dohodnuté na dobu 358 mesiacov a nebola presne určená RPMN, nakoľko nebola rozdelená na určenie termínu splátok istiny, úrokov a iných platieb a taktiež sa riadi Všeobecnými obchodnými podmienkami. Dodávateľ Banka dňa 22.03.2017 zaslala žalobcovi Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím použila nekalú praktiku, a neprijateľnú podmienku: ustanovenie ) písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a preto ide o neplatný právny úkon. Banka Slovenská sporiteľňa, a. s. neskúmala bonitu žalobcu, ani sa ho nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbala svoju povinnosť odbornej starostlivosti zákona o ochrane spotrebiteľa. Zanedbanie povinnosti odbornej starostlivosti je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa považované za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je podľa cit. zákona zakázaná. Žalovaný poskytoval úver bez ohľadu na to, či si overil, či bude žalobca schopný ho splácať alebo nie. Množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém sankcií sú nastavené tak, že v prípade omeškania so splácaním je žalobca v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a v jeho neprospech. Žalobca je presvedčený, že Banka - Slovenská sporiteľňa, a. s. použil voči nemu neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup, a teda porušil o ochrane spotrebiteľa. Predmetná Zmluva o úvere obsahuje vyššie uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, najmä si však na jej základe Banka - Slovenská sporiteľňa, a. s. uplatňovala zaplatenie toho, čo nemožno vnímať inak, ako úžeru. Podľa ustálenej súdnej praxe je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, ak si dodávateľ Banka / Slovenská sporiteľňa, a. s./ účtuje poplatok za poskytnutie úveru, žiada neprimerane vysoký úrok a neuvádza RPMN. Ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Pri takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívaných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nemôže obstáť ani zmluva o úvere ako celok. Banka vyžaduje podpisom od spotrebiteľa súhlas so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o všetkých úveroch a bankových zárukách poskytnutých Dlžníkovi, avšak Dlžník jej nedáva súhlas so spracovávaním a poskytovaním osobných údajov tretím osobám. Žalobca je presvedčený, že Banka konala v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajoch. Žalobca počas splácania úveru zistil, že prebieha organizovaný ekonomický

podvod, na ktorom sa podieľa Banka Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaný 1/ a 2/ aj Slovenská republika, čo je schopný matematicky dokázať. A preto je požadovanie splatenia dlžnej čiastky aj s úrokmi matematicky nemožné. Banka/Slovenská sporiteľňa, a. s. úmyselne nastavila podmienky úveru tak, aby žalobca nemohol získať iný úver a to tým, že žalobcu zapísal na zoznam dlžníkov a udelil mu negatívny rating. Pre uvedené dôvody žalobca podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je dôvodný z dôvodu, nakoľko sa bolo možné domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je proti ústavný. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcu. Týmto konaním by bol porušený aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na to, že žalovaný 2/ môže zo dňa na deň vyvolať proces dražby pri hrubo nemorálnom a neprimeranom výkone záložného práva, a teda reálna hrozba, že žalobca príde o strechu nad hlavou žalobcovia žiadajú súd, aby neodkladným opatrením dočasne usporiadal pomery tak, že poskytne ochranu ohrozeným ústavným právam žalobcu a zakáže neprimeraný výkon práva žalovanému 2/.

3. Dňa 16.12.2019 bol súdu doručený návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhli, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uloží povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne 1/, vedených Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v obci Drahovce, k. ú. Drahovce, evidovaných na liste vlastníctva Č.. XXXX, a to konkrétne: stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavená na parcele číslo XXXX/XX, stavba - letná kuchyňa bez súp. č., postavená na parcele č. XXXX/XXX, stavba - garáž bez súp. č., postavená na parcele číslo 2312/118, parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku: záhrada, o výmere 362 m2, parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 633 m2, parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 70 m2, parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 18 m2, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili žalobcovia 1/ a 2/ tým, že návrh podávajú opakovane, s poukazom na ustanovenie , nakoľko v tomto prípade došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Uviedli, že nariadením neodkladného opatrenia je možné predísť vyhláseniu neplatnosti dražby a ďalším právnym dôsledkom. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovaným žiadna ujma, pretože súčasný právny stav k sporným nehnuteľnostiam sa nemení, záložné právo naďalej existuje, dočasne by bol pozastavený len jeho výkon, naproti ohrozeniu vlastníckeho práva žalobcov, kedy by vykonaním dražby stratili nielen vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale aj obydlie, čo môže pre žalobcov znamenať nenávratný zásah do ich práv. Žalobcovia sa domnievajú, že proces dobrovoľnej dražby, ktorý podlieha prísnym formálnym kritériám v zmysle ustanovení o dobrovoľných dražbách nie je zo strany dražobníka dodržiavaný a dochádza k viacerým porušeniam tohto zákona, preto je tento proces ne bola žalobcom zaslaná výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti zo strany dražobníka, ktorá im bola doručená až nasledujúci deň po konaní obhliadky nehnuteľnosti. O nezákonnom a pofidérnom postupe dražobnej spoločnosti svedčí aj skutočnosť, že v danej veci boli za účelom ocenenia nehnuteľnosti pre potreby dražby vyhotovené dva znalecké posudky, ktoré sú diametrálne odlišné. Znalecký posudok č. 102/2019 zo dňa 20.09.2019 stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 550901,38 Eur, pričom druhý vyhotovený posudok č. 110/2019 zo dňa 21.11.2019 stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 80.500,- Eur. Hrozba ujmy na právach žalobcov v danom prípade nezodpovedá ujme, ktorú môže žalovaný záložný veriteľ utrpieť prípadným neskorším výkonom záložného práva. Týmito skutočnosťami je daná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu, a teda žalobcovia zastávajú názor, že sú splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Atribút bezodkladnej úpravy pomerov je podľa žalobcov splnený aj tým, že existuje bezprostredne hroziaca ujma spočívajúca v strate obydlia žalobcov, ktorí majú v nehnuteľnosti bydlisko. Strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva žalobcov, ale ich aj uviesť do osobitne citlivej situácie. Žalobcovia rovnako zastávajú názor, že nariadením neodkladného opatrenia nebude neprimerane zasiahnuté do práv žalovaných v porovnaní s ujmou, ktorá môže byť spôsobená žalobcom, ktorým hrozí nebezpečenstvo ocitnutia sa bez možnosti bývania

ešte predtým ako súd posúdi v celom kontexte prijateľnosť či neprijateľnosť viacerých ustanovení uzatvorených zmlúv. Taktiež do práv žalovaných nie je neprimerane zasiahnuté, nakoľko záložné právo na nehnuteľnostiach záložnému veriteľovi ostáva až do právoplatného skončenia veci zachované, rovnako tak mu ostáva zachované právo na domáhanie sa vydania exekučného titulu na vymáhanie dlžnej sumy voči žalobcom a aj prípadne jeho uspokojenia z iného majetku žalobcov. Taktiež v prípade neúspechu žalobcov v predmetnom konaní, zachované záložné právo na nehnuteľnostiach v prospech záložného veriteľa umožní ďalej vo výkone záložného práva pokračovať a domôcť sa vymoženia svojej pohľadávky. Žalobcovia majú za to, že nariadením neodkladného opatrenia sa predíde ďalším právnym dôsledkom. V danom prípade je nepochybne daná odôvodnená potreba bezodkladne upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením, keďže vlastníctvo žalobcov k predmetu dražby je priamo ohrozené a prípadným výkonom nezákonnej dražby by došlo k nenávratnej ujme na ich právach a oprávnených záujmoch. V prípade, ak by súd neposkytol ochranu žalobcom formou neodkladného opatrenia, samotnou realizáciou dobrovoľnej dražby by mohli byť zbavení súdnej kontroly, čo by bolo v rozpore s právom Európskej únie. Ďalším nakladaním s predmetom dražby by mohlo dôjsť nielen k poškodeniu práv a oprávnených záujmov žalobcov, ale aj k vzniku ďalších škôd tretím subjektom, ktorí by v rámci dražby mohli kúpiť spornú nehnuteľnosť. So zreteľom aj na uvedené, žalobcovia majú za to, že v danej veci existuje skutkový a právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalovaným nevznikne žiadna ujma, pretože súčasný právny stav k predmetu dražby sa nemení. Preto žalobcovia navrhli, aby súd ich návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bezodkladne upraví pomery strán sporu.

5. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa a , ak súd nepostupoval podľa 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa až 3 , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

12. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

13. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle a nasl. nevykonáva, dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania rozhodujúcich skutočností navrhovateľom. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému subjektu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Na to, aby uvedenú ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia mohol súd poskytnúť, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho subjektu a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Ak navrhovateľ odôvodňuje neodkladné opatrenie potrebou dočasnej úpravy pomerov (ako aj v tomto prípade), musí mať právny záujem na neodkladnom opatrní, t. j. musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.

14. v ustanovení predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, pričom jedným z týchto dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade žalobcovia navrhli nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Vychádzajúc z procesnej stránky samotného rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúcej predovšetkým v tom, že súd rozhoduje v krátkej lehote a spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, zákon následne v ustanovení vyžaduje, aby navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielen opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich ich dôvodnosť a zároveň je povinnosťou navrhovateľa pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľ teda nielenže musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, ale súčasne musí rozhodujúce skutočnosti aj náležitým spôsobom osvedčiť. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.

15. Súd po oboznámení sa so žalobou a jej prílohami vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť.

16. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s nariadením neodkladného opatrenia spája a skutočnosť, že sa zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ho ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu, je nevyhnutné, aby súd dôsledne zvažoval relevantnosť a nevyhnutnosť takého zásahu do subjektívneho práva. Nariadenie je opodstatnené vtedy, ak existujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, pričom je nevyhnutné vychádzať zo zákonnej premisy, hoci aj len predbežnú ochranu práva jednej zo strán môže súd poskytnúť výlučne za predpokladu, ak strana osvedčila s veľkou mierou pravdepodobnosti oprávnenosť bránenia, alebo domáhania sa svojho práva v spore. Ďalej je nevyhnutné, aby neodkladné opatrenie tak, ako sa ho strana domáha, nevyhnutne úzko súviselo s predmetom konania vo veci samej, a to tak po stránke právnej i skutkovej, nakoľko účelom a sledovaným cieľom nedokladaného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu dočasnou formou za predpokladu naliehavosti takejto dočasnej úpravy ich vzájomných práv a povinnosti.

17. Z hľadiska skutkového predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je taký stupeň presvedčivosti skutkových tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v dokladoch pripojených k návrhu, pri ktorom súd nemá vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je na mieste predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Neodkladné opatrenie možno vydať iba vtedy, ak strany uvedú skutočnosti, z ktorých sa dá usudzovať, že v konaní vo veci samej (v prípade, že ich preukážu) môžu byť úspešní a dovtedy (pred meritórnym rozhodnutím) im treba poskytnúť dočasnú právnu ochranu, resp. dočasne upraviť ich vzájomný vzťah.

18. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ ako navrhovatelia neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčili potrebu, ani opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia vo veci nimi podanej určovacej žaloby. Žalobcovia dostatočne neosvedčili podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, takisto neuviedli a neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver o povinnosti žalovaného 1/ a žalovaného 2/ zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne 1/, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

19. Na osvedčenie danosti práva boli žalobcovia 1/ a 2/ povinní predložiť dôkaz svedčiaci o protiprávnom konaní a postupe žalovaných 1/ a 2/ a to v takom rozsahu, aby sa v návrhu tvrdené skutočnosti vzhľadom na ostatné okolnosti veci javili súdu ako vysoko pravdepodobné. Žalobcovia 1/ a 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili svojou domnienkou, že proces dobrovoľnej dražby nie je zo strany dražobníka dodržiavaný a dochádza k viacerým porušeniam tohto zákona, preto je tento proces nezákonný. Ďalej dôvodili, že pri nahliadnutí do spisu dražobníka žalobcovia zistili viacero pochybení a to predovšetkým absenciu niekoľkých zákonom požadovaných listín a dokumentov. Za pochybenie zo strany dražobníka označili aj nedodržanie zákonných ustanovení ohľadom doručovania výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti a namietali odlišnosť znaleckých posudkov. Takto uvedené dôvody, ktoré sú len čisto teoretické, niektoré len žalobcami domnelé, zároveň však všetky ničím nepodložené, nie sú a nemôžu byť dostatočným podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd opakovane, ako pri zamietnutí v poradí prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, poukazuje na to, že v situácii, ak by pri dobrovoľnej dražbe boli porušené konkrétne práva žalobcov 1/ a 2/, žalobcovia 1/ a 2/ majú zachovanú právnu možnosť v zákonom stanovenej lehote podať na súd žalobu o neplatnosť dražby v zmysle príslušných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ žalobcovia podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia chcú predísť vyhláseniu neplatnosti dražby, tento ich zámer právne neobstojí. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov, že dobrovoľná dražba by bola v rozpore s právom Európskej únie a že strata obydlia môže vážne ohroziť práva žalobcov, k tomu súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 24.06.2019, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. - 135, zamietajúce v poradí prvý návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom odvolací súd v bode 14. uviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 25. apríla 2019 poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorý konštatoval, že Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušiová c/a SMART Capital, a. s. nedeklaroval rozpor slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s únijným právom. NS SR nespochybnil názor, že strata obydlia by predstavovala obrovský zásah do práv žalobcov a spôsobila by im veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, a to za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nezaťažuje. Uvedený záver vyplýval aj z označeného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.“

20. Ako už bolo vyššie uvedené, povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia, okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich ich dôvodnosť, je zároveň pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľ teda nielenže musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, ale súčasne musí rozhodujúce skutočnosti aj náležitým spôsobom osvedčiť. V danom prípade súd vychádzajúc z dikcie ustanovenia poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojili žiadnu listinu, na ktorú sa v návrhu odvolávajú. Z uvedeného preto vyplýva jednoznačný záver, že v tomto smere žalobcovia 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno. Napriek tomu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle a nasl. nevykonáva, neznamená to, že navrhovateľ nie je povinný predložiť dôkazy, na ktoré sa odvoláva, pretože súd vychádza nielen z obsahu návrhu, ale aj skutočností, ktoré navrhovateľ osvedčil. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Už na základe uvedeného súd mohol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, nakoľko žalobcovia si nesplnili svoju povinnosť v zmysle ustanovenia , keď k návrhu nepripojili žiadne listiny, na ktoré sa odvolávajú.

21. Súd napriek vyššie uvedenému skúmal aj samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z toho uhla pohľadu, či by bolo možné návrhu vyhovieť, ak by navrhovatelia k návrhu listiny, ktoré uvádzajú v texte návrhu, pripojili. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že začatie výkonu záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len dôsledkom porušenia povinnosti zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas. Dobrovoľná dražba predstavuje osobitné verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby. Ide o spôsob výkonu záložného práva, ktorý vyžaduje naplnenie všetkých zákonných podmienok obsiahnutých v zákone o dobrovoľných dražbách Záložné právo je legitímny právny inštitút, na ktorého realizáciu slúži inštitút dobrovoľnej dražby, upravený v zákone o dobrovoľných dražbách. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je právom, ktoré žalobcovi 1/ svedčí v zmysle zákona a na základe záložnej zmluvy. Ak žalobcovia namietajú skutočnosti ohľadom uskutočnenia dobrovoľnej dražby, môžu sa prípadnej neplatnosti dražby domáhať špeciálnym postupom a inštitútmi upravenými zákonom o dobrovoľných držbách, ktoré nemôžu byť nahrádzané navrhovaným neodkladným opatrením.

22. Súd vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ tak, že tieto nie sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, nie sú teda právne relevantné, navyše žalobcovia súčasne nimi tvrdené skutočnosti ani nijako nepodložili. Žalobcovia 1/ a 2/ teda v konaní neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením a hodnoverne neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.

23. Zároveň nebola splnená nevyhnutná podmienka, aby navrhované neodkladné opatrenie úzko súviselo s predmetom konania vo veci samej, a to tak po stránke právnej i skutkovej, nakoľko žalobou podanou vo veci samej sa žalobcovia domáhajú diametrálne odlišných výrokov než navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má byť podľa návrhu žalobcov časovo trvajúce do rozhodnutia vo veci samej. Ako už bolo uvedené, neodkladné opatrenie možno zároveň vydať iba vtedy, ak strany uvedú skutočnosti, z ktorých sa dá usudzovať, že v konaní vo veci samej môžu byť úspešní a dovtedy im treba poskytnúť dočasnú právnu ochranu. Uvedená podmienka sa s vyššou mierou pravdepodobnosti predbežne javí ako nesplnená vzhľadom na žalobcami uplatňované nároky. Týmto však súd nijako neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili dôvodnosť nároku, ani naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

25. Záverom súd dopĺňa, že nakoľko žalobcovia v predmetnom, v poradí druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli nové skutočnosti, avšak ich listinne nepodložili, súd postupoval v súlade s ustanovením tak, že predchádzajúce rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia sp. zn. zo dňa 29.10.2018 posúdil tak, že nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Keďže súd pri absencií listín, na ktoré žalobcovia odkazovali, nemohol relevantne posúdiť zmenu skutkových okolností, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia meritórne rozhodol a konanie pre prekážku res iudicata nezastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa až 3 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.