Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4Er/2379/2012

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec B., o vymoženie povinnosti zaplatiť 1 411,68 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Marcelom Kroupom, Exekútorský úrad so sídlom Gegeľovská 662/2, Myjava, takto

´´

rozhodol:

Súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti , z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Brezno č. XXXX XXXXXX * zo dňa 28.11.2012 bol súdny exekútor JUDr. Marcel Kroupa poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 1 411,68 Eur s príslušenstvom.

2.1 Dňa 10.10.2019 oprávnený súdu predložil návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti v zmysle , (ďalej len ) v spojení s , písm. a), , písm. d) a a o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,R“).

2.2 Svoj návrh odôvodnil tým, že v danom exekučnom konaní nastali nové skutkové okolnosti, spočívajúce v prijatí (ďalej len ,n“), zavádzajúcej postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017, ktoré spĺňajú taxatívne vymedzené podmienky (ďalej len ,,staré exekúcie“) ex lege, pričom je nepochybné, že predmetný je celý protiústavný (vzhľadom na skutočnosť, že Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) je v zmysle čl. 154c SR priamo súčasťou slovenského právneho poriadku. V rámci opisu podmienok podania návrhu na začatia konania o súlade právnych predpisov oprávnený uviedol, že účelom konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR v zmysle , písm. a) SR je odstrániť z právneho poriadku právne normy odporujúce Ústave SR. Ústavný súd SR ako ,,negatívny zákonodarca“ má za úlohu zakročiť tam, kde Národná rada SR ako ,,pozitívny zákonodarca“ pri výkone zákonodarnej právomoci nerešpektuje hranice dané SR. Podľa oprávneného je exekučný súd aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov za splnenia týchto podmienok: a) namietaný právny predpis, jeho časť alebo ustanovenie musí byť aplikovaný v rozhodovacej činnosti súdu (musí sa týkať prejednávanej veci) a b) súd musí prerušiť konanie pred podaním návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.

Postavenie všeobecných súdov v exekučných konaniach bolo špecifické oproti ich postaveniu v zmysle , keďže Exekučný poriadok upravoval viaceré odlišnosti v právomoci a „stupni zapojenia“ všeobecných súdov v exekučných konaniach. Napriek tomu všeobecné súdy aplikovali hmotné pravo v exekučných konaniach a vydávali záväzné rozhodnutia. S účinnosťou sa v zmysle jeho zastavujú staré exekúcie ex lege, t.j. priamo zo . V zmysle tohto súdny exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie a zašle ho oprávneným. Ak oprávnení nepodajú voči upovedomeniu o zastavení exekúcie námietky v zmysle , predmetné exekučné konania sa zastavujú - teda súd nerozhoduje, resp. neaplikuje hmotné pravo, aplikácia hmotného práva nastáva priamo účinnosťou . S odkazom na ust. Exekučného poriadku a na ústavno-konformný výklad, je exekučný súd aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov. V období od podania návrhu na vykonanie exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie sa „vedie exekučné konanie“, súd alebo súdny exekútor vykonáva úkony a vydáva rozhodnutia - teda predmetná vec sa prejednáva. Keďže nadobudne účinnosť dna 01.01.2020 s dôsledkom zastavenia starej exekúcie dna 01.01.2020 ex lege, teda skutkový stav sa subsumuje pod napádanú právnu normu (hoc až dňom účinnosti 01.01.2020). V prípade opačného výkladu, pokiaľ by bol exekučný súd presvedčený o neústavnosti a za zastavenia starých exekúcií priamo na základe , exekučný súd by nemal možnosť zásahu. Je teda v rozpore s SR a Dohovorom, aby bolo odňaté iba jednej skupine (oprávnení) právo na spravodlivý súdny proces tým, že by sa nemohli spoliehať na aplikáciu ust. , exekučnými súdmi v exekučných konaniach napriek ich názoru o protiústavnosti .

2.3 Predmetom daného exekučného konania je exekúcia začatá pred 01.04.2017, pričom v posledných 18 mesiacoch pred dňom účinnosti nebol dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- Eur a odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi ubehlo 5 rokov, čím s najvyššou mierou pravdepodobnosti budú v okamihu účinnosti splnené podmienky zastavenia ex lege tejto exekúcie priamo a to bez ohľadu na to, že povinný v čase podania tohto návrhu pravidelne platí preddavky na zdravotné poistenie (teda bez ohľadu na to, či skutočne ide o prípad nesolventnosti povinného) alebo či ide o situáciu, kedy buď súdny exekútor neurobil všetko pre zistenie majetku povinného alebo o prípad, kedy sú prednostne uspokojované iné pohľadávky iných veriteľov a pohľadávka oprávneného je v poradí na svoje uspokojenie. Právna úprava zastavenia starých exekúcií začatých pred 01.04.2017 za súčasného splnenia podmienok uvedených v , , , a je v zjavnom rozpore s , ústavnými princípmi Slovenskej republiky a s Dohovorom. Oprávnený má za preukázané, že vzhľadom na to, že podstatná časť ustanovení (, , , a 9) nie sú ústavno-konformné, v konaní o súlade právnych predpisov na Ústavnom sude SR by mal byt' predmetom ako celok, keďže prípadné vyhlásenie iba niektorých jeho ustanovení za protiústavné by znamenalo nepoužiteľnosť (obsolétnosť) ostatných ustanovení.

2.4 Ďalej protiústavnosť spočíva aj v tom, že predstavuje porušenie zákazu retroaktivity, keďže sa ním odníma efektívna vykonateľnosť súdom priznanej pohľadávky a taktiež sa zasahuje do vlastníckeho práva, a to najmä oprávnených. Poukázal na judikatúru ESĽP a judikatúry Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej je pohľadávka imanentnou súčasťou práva vlastniť majetok. Poukazujúc na jednotlivé aspekty protiústavnosti oprávnený uvádza, že tento neprimerane zasahuje do práva vlastniť majetok, garantovaného v a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, a to najmä vo vzťahu k pohľadávkam veriteľov (oprávnených). Predmet exekučného konania (vymoženie pohľadávky) je spojený s právom vlastniť majetok. Podľa SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe a za primeranú náhradu. V zmysle judikatúry ESĽP sa vyvlastnením rozumejú aj opatrenia ktorými sa vyvlastní de facto alebo pozbavenie dispozičného práva s majetkom. Aj obmedzovanie vlastníka určitej kvality môže znamenať nelegitímny zásah do je ho vlastníckeho práva. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva vyžaduje splnenie podmienok formálnosti, verejného záujmu, nevyhnutnosti a primeranej náhrady. Oprávnený poukazuje na to, že staré exekúcie sa zastavajú priamo a nie na základe , čím nespĺňa podmienku formálnosti. Rozhodnutie prijať , ktorých výsledkom je pozbavenie vlastníckeho práva, implikuje spravidla preskúmanie politických, ekonomických a sociálnych otázok; také rozhodnutie nesmie byť zjavne nepodložené. Zásah do pokojného užívania majetku musí spĺňať podmienku spravodlivej rovnováhy medzi potrebami verejného záujmu a všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkami ochrany základných práv jednotlivcov a musí existovať

rozumný pomer proporcionality použitých prostriedkov a cieľov, ktoré sa sledujú. Ak jednotlivec, ktorému je majetok obmedzený, resp. vyvlastnený, znáša nerovnovážne bremeno, má právo na primerané odškodnenie pomerne k hodnote majetku, a to aj vtedy, ak legitímne účely verejného záujmu môžu svedčiť v prospech úhrady nižšej, ako je trhová hodnota. Tento nenapĺňa kritérium verejného záujmu obmedzenia vlastníckeho práva. Zastavením starých exekúcií obmedzuje vynútiteľnosť právoplatne priznaných pohľadávok. Účel zákonodarcu, aby znížil štatistiku počtu vedených exekúcií, nemožno považovať za verejný záujem, ktorým by bol odobrený zásah do vlastníckeho práva. nenapĺňa ani pojem „všeobecne prospešný záujem“. Nie je splnený ani záujem povinných, ktorých staré exekúcie sa zastavia. Ak sa exekúcia voči fyzickej osobe zastaví, stratí táto fyzická osoba možnosť využiť inštitút oddlženia (osobný bankrot) podľa Zavedením rozhodnej doby v lehote 5 rokov zákonodarca podporuje nedisciplinovaných povinných, aby sa vyhýbali plateniu svojich pohľadávok. Účinnosťou vzniknú straty niekoľko stoviek miliónov eur na strane Slovenskej republiky ako aj na strane súkromnoprávnych subjektov, čím znova nie je splnená podmienka obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme. nenaplnil ani podmienky nevyhnutnosti v súvislosti s obmedzením vlastníckeho práva, keďže staré exekúcie sú vedené niekoľko rokov bez akéhokoľvek predošlého zásahu. Neobstojí ani argument „nutnosti v demokratickej spoločnosti“, keďže sa fakticky zvýhodní jedna skupina obyvateľstva, voči ktorej sú vedené staré exekúcie, ktorá si neplní svoje povinnosti, a znevýhodní sa druhá skupina obyvateľstva (predovšetkým oprávnení), ktorým sa obmedzuje vlastnícke právo a ich právo na nerušený nútený výkon práva. ide proti základným pilierom demokratickej spoločnosti a nedá sa považovať za nutný či primeraný (voľný trh, zmluvná voľnosť, plnenie záväzkových vzťahov). Oprávnení budú povinní zaplatiť paušálne trovy súdnym exekútorom za každú zastavenú starú exekúciu. Ak zákonodarca chcel dostať určitú skupinu obyvateľstva z „dlhovej pasce“, mal tak urobiť na svoje náklady a nie prenášať túto povinnosť na oprávnených, ktorí využili garantované možnosti vymoženia pohľadávky, avšak napokon v dôsledku budú znášať porušenie záväzkového vzťahu druhej zmluvnej strany. Oprávnení zaplatia fixný poplatok z dôvodu, že povinný z akéhokoľvek dôvodu insolventnosti po stanovenú dobu 5 rokov nesplnil svoj dlh, čo navyše povedie aj k zastaveniu exekučného konania. Ani sledovaný ciel' odbremenenia súdov od starých exekúcií nemôže obstáť pri podmienke nevyhnutnosti - posledné 2 roky sa exekučné konania vedú na kauzálne príslušnom súde v Banskej Bystrici, a nie na všeobecných súdoch. Zákonodarca mohol presunúť významnú časť právomoci súdov na súdnych exekútorov, čo však nespravil. neustanovuje žiadnu náhradu za zásah do ich vlastníckeho práva oprávnených, teda nespĺňa ani podmienku primeranej náhrady. V judikatúre ESĽP je konštatované, že porušením práva na prístup k súdu nie je, ak súdne rozhodnutie nemožno vykonať z dôvodu insolvencie „súkromného“ dlžníka, avšak je povinnosťou štátu zabezpečiť' systém výkonu súdnych rozhodnutí, ktorý bude efektívny právne i prakticky. Účinnosťou sa ex lege zastavujú staré exekúcie, a to na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky, že povinný je nemajetný, no zároveň aktuálna právna úprava nedáva dostatok možností overiť splnenie podmienky nemajetnosti. V prípade exekúcií začatých po 01.04.2017, ak sa podarilo zistiť majetok alebo príjmy, exekútor nevydá upovedomenie o zastavení exekúcie (tu dáva oprávnený do pozornosti aj porušenie práva na súdnu ochranu Exekučného poriadku pričom princíp porušenia je rovnaký ako v tomto prípade), avšak v prípade starých exekúcií sa predpokladá, že povinný je nemajetný, a to aj v prípade, ak sa majetok alebo príjmy podarilo zistiť, avšak nie je splnená niektorá z taxatívne stanovených výnimiek. taktiež pomáha povinným, ktorí sa zámerne vyhýbajú výkonu exekúcie a bol u nich zistený majetok, pričom ten sa nepodarilo speňažiť v dôsledku ich správania. Oprávnený poukazuje na to, že povinný môže nadobudnúť majetok aj po uplynutí stanovenej rozhodnej doby. Bremeno sledovania nadobudnutia nového majetku povinného by malo byt' na súdnom exekútorovi, a nie na oprávnených. V zmysle oprávnení môžu opätovne podať návrh na vykonanie starej exekúcie. núti oprávneného k tomu, že v krátkej dobe sa musí rozhodnúť, či chce voči dlžníkovi naďalej vymáhať zaplatenie svojej pohľadávky, čo je spojené s rizikom, že exekučný súd neudelí poverenie exekútorovi a naviac oprávnení opätovne uhrádzajú súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur. To znamená, že štát si nesplnil svoju pozitívnu povinnosť nastaviť zákonné možnosti tak, aby ťarcha núteného výkonu rozhodnutia nezávisela od oprávneného. Štát teda a zavedením a Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov nechráni právo veriteľa na efektívny výkon jeho práva na vymoženie

pohľadávky, ale chráni dlžníka, ktorého majetkového pomery sa veľakrát ani nepodarí zistiť v dôsledku nedostatočných zákonných oprávnení.

2.5 sa do veľkej miery obmedzila, resp. odňala právomoc súdu v exekučných konaniach. Súdy v exekučných konaniach, ktorých predmetom sú staré exekúcie, preskúmavali návrh na vykonanie starej exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie starej exekúcie a exekučný titul, pričom následne vydali poverenie na vykonanie starej exekúcie; im odníma právomoc zastaviť exekučné konania. Oprávnenému sa odníma právo na zákonného sudcu, keďže hoci tento sudca doteraz rozhodoval v exekučnom konaní, a to vrátane rozhodovania o prípadnom zastavení starej exekúcie, s účinnosťou sa mu táto právomoc odníma. Naviac ak po zastavení exekúcie iniciuje oprávnený novú exekúciu, novým exekučným súdom bude iný súd a iný sudca, ako to bolo v prípade starej exekúcie. Celkovo teda dopadom , čo do finančného vyjadrenia na jednu exekúciu, ide o sumu 35,- Eur (plus DPH) s 16,50 Eur za súdny poplatok. O deklarovaný ciel' optimalizovať objem súdnej agendy možno dosiahnuť legislatívne aj iným spôsobom ako zastavením starých exekúcií, čoho dôsledkom je aj odňatie zákonného sudcu oprávnenému. Súdy nemajú ani právomoc preskúmať, či staré exekúcie naozaj spĺňajú taxatívne vymedzené podmienky na ich zastavenie. Súd nemá žiadne dovolené prostriedky, ktorými by dokázal preveriť splnenie taxatívnych podmienok, pričom túto právomoc priznáva výlučne exekútorovi, ktorý vydáva upovedomenie o zastavení starej exekúcie. V praxi teda môže nastať situácia, kedy sa zastaví exekučné konanie bez toho, aby boli splnené podmienky na zastavenie a takéto zastavenie nebude predmetom súdneho prieskumu. v zásade súdu nepriznáva žiadnu primárnu právomoc v súvislosti so zastavením starých exekúcií a tuto prenáša na exekútora, ktorý nie je a ani nemôže byt' orgánom súdnej ochrany. Výsledkom je teda nemožnosť oprávneného domáhať sa svojho práva na súdnu ochranu, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súdna ochrana nie je zaručená tam, kde nebudú podané námietky voči upovedomeniu o zastavení exekúcie (hoci na vydanie takéhoto upovedomenia neboli splnené stanovené predpoklady).

2.6 Oprávnený ďalej poukazuje na to, že v zmysle , a negatívne diskriminuje oprávnených (fyzické aj právnické osoby), ktorí vystupujú ako súkromnoprávne subjekty, voči (pozitívne diskriminovaným) verejnoprávnym subjektom, keďže stará exekúcia sa po splnení taxatívne vymedzených podmienok zastaví v prípade, ak na strane oprávneného vystupuje súkromnoprávny subjekt, avšak nezastaví sa, ak na strane oprávneného vystupuje verejnoprávny subjekt, a to napriek totožnému hmotnoprávnemu charakteru pohľadávky. Zákonodarca vymedzil, že niektoré exekúcie, v ktorých je Slovenská republika v pozícii oprávneného, sa nezastavia, aj keď by inak splnili podmienky na zastavenie. Takúto pozitívnu diskrimináciu by zákonodarca mal následne podložiť primeraným dôvodom, pre ktorý sa Slovenska republika považuje za znevýhodnenú skupinu. Oprávnenému nie je zrejmé ako zákonodarca prišiel k záveru, že Slovenská republika by bola v postavení, ktoré by jej neumožňovalo zastaviť staré exekúcie, v ktorých je oprávneným. Nie je zrejmé, prečo súkromnoprávne subjekty, ktorých povinní môžu mat' taktiež majetok v zahraničí tiež, nie sú v takom prípade tiež vyňatí spod pôsobnosti . Zákonodarca z pôsobnosti nevyňal vo všeobecnosti všetky staré exekúcie, kde na strane oprávneného vystupuje štát, urobil tak iba s určitým okruhom starých exekúcií. Zúženie okruhu starých exekúcií, ktoré sú vyňaté spod pôsobnosti v prospech štátu bez náležitého odôvodnenia, samo o sebe nepredstavuje taký stav, ktorý by bol nediskriminačný voči ostatným subjektom.

2.7 Oprávnený poukazuje na to, že v zmysle Exekučného poriadku (aj v zmysle Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov) exekúciu zastavuje buď súd alebo súdny exekútor. Účinnosťou sa staré exekúcie zastavujú priamo vstupom do účinnosti, teda bez zásahu súdu alebo súdneho exekútora. Napriek tomu, že povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie neodpadla, je skôr formálnou náležitosťou ako materiálnou. Takýmto odňatím právomoci súdnych orgánov rozhodovať v exekučnom konaní narušil zákonodarca trojdelenie moci v štáte.

2.8 V prípade starých exekúcií, oprávnení postupovali v súlade s v tom čase účinnou právnou úpravou, uplatnili si svoje pohľadávky na súde, sud im vydal rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie, a to všetko v spojitosti s ich legitímnymi očakávaniami vymoženia pohľadávky za aplikácie vtedajšej právnej úpravy. Dňom účinnosti sa hrubo zasiahne do ich práv a legitímnych očakávaní. Tým dochádza k porušeniu zákazu retroaktivity , čo je v rozpore s legitímnymi očakávaniami a v rozpore s princípom právnej istoty.

2.9 Vzhľadom k dátumu účinnosti dňom 01.01.2020 oprávnený navrhuje, aby exekučný súd navrhol Ústavnému súdu SR aj pozastavenie účinnosti tohto , a to z dôvodu splnenia vecných dôvodov na pozastavenie účinnosti, ktorými môžu byt': a) ohrozenie základných práv a slobôd, b) značná hospodárska škoda, alebo c) iný vážny nenapraviteľný následok. Z dikcie a SR v spojitosti s SR je zrejmé, že dôvody na fakultatívne pozastavenie účinnosti právneho predpisu nemusia byt' splnené kumulatívne, a teda Ústavný súd SR môže pozastaviť účinnosť, ak ma preukázané, že došlo k naplneniu čo i len jedného z nich. Oprávnený má za preukázané, že boli naplnené dôvody na pozastavenie účinnosti , a to z dôvodu ohrozenia základných práv a slobôd a značnej hospodárskej škody. Účinnosťou by došlo k vážnemu ohrozeniu základných práv a slobôd garantovaných SR a Dohovorom. Oprávnený taktiež poukazuje na splnenie podmienky značnej hospodárskej škody, vychádzajúc z údajov dôvodovej správy k - aktuálne je vedených 2,6 až 3,2 miliónov starých exekúcií. Nadobudnutím účinnosti sa zastaví k 01.01.2020 ex lege 978.226 starých exekúcií, v roku 2021 sa zastaví 120.473 starých exekúcií, v roku 2022 sa zastaví 94.011 starých exekúcií a v roku 2023 sa zastaví 40.794 starých exekúcií, pričom sa jedná iba o staré exekúcie s verejnoprávnym subjektom. Exekútor má nárok na paušálne trovy vo výške 35,- Eur + DPH za každú zastavenú starú exekúciu, ktoré znášajú oprávnení. To v prepočte predstavuje 34.237.910,- Eur zaplatených na paušálnych trovách súdnym exekútorom za zastavené staré exekúcie v roku 2020. V prípade, ak sa nepozastaví účinnosť , tak v priebehu roka 2020 bude výdavok štátneho rozpočtu 34.237.910,- Eur, čo samo o sebe predstavuje značnú hospodársku škodu. Pri aplikovaní rovnakých výpočtov na staré exekúcie so súkromnoprávnym subjektom za rovnaké obdobie výsledná suma dosahuje rádovo stovky miliónov Eur. Poslednou zložkou značnej hospodárskej škody sú nepochybne aj výdavky nemalej skupiny oprávnených, ktorým budú zastavené účinnosťou staré exekúcie a zároveň sa rozhodnú o podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie; súdny poplatok je v tomto prípade 16,50 Eur. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie bude posudzovaný ako ,,nová exekúcia“, vrátane a Exekučného poriadku v platnom znení, v zmysle ktorého sa „nová exekúcia“ zastaví, ak sa po dobu 30 mesiacov, resp. 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byt' postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov súdneho exekútora.

2.10 Oprávnený v tomto podnete opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti a zdôraznil dopad tejto právnej úpravy na jeho postavenie v prebiehajúcom exekučnom konaní. v prijatom znení závažným spôsobom zasahuje do základných práv (o.i.) oprávneného, garantovaných na ústavnej ako i na medzinárodnej úrovni a narúša dôveru jednotlivca v právny štát. Oprávnený vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za nevyhnutné, aby exekučný súd postupoval tak, že a) preruší konanie v zmysle (hoci Exekučný poriadok túto možnosť exekučného súdu výslovne neupravuje) a b) podá návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na ústavný súd SR, v rámci ktorého c) navrhne c) pozastavenie účinnosti (ako je uvedené vyššie). Oprávnený navrhuje, aby exekučný súd vydal uznesenie nasledovného znenia:

,, Súd exekučné konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Ústavného sudu Slovenskej republiky o návrhu na začatie konania o súlade o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov s , , a 4, a a čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru a čl. 1 Dodatkového Protokolu č. 1 k Dohovoru.“

Oprávnený navrhuje exekučnému súdu, aby v návrhu na začatie konania o súlade s , Dohovorom a Dodatkovým Protokolom č. 1 k Dohovoru navrhol Ústavnému súdu SR, aby Ústavný súd SR a) návrh predbežne prerokoval a prijal na ďalšie konanie; b) pozastavil účinnosť a vydal v zmysle a SR uznesenie nasledovného znenia: ,, o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa pozastavuje účinnosť.“ Ďalej oprávnený navrhuje exekučnému súdu, aby v návrhu na začatie konania o súlade s , Dohovorom a Dodatkovým Protokolom č. 1 k Dohovoru navrhol Ústavnému súdu SR, aby vydal nasledovný nalez:

„Nález

o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s , , a 4, a a čl. 6 ods. 1, čl. 14 Dohovoru a čl. 1 Dodatkového Protokolu č. 1 k Dohovoru.“

3. Podľa , písm. a) (ďalej len SR), ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným .

4. Podľa SR, ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

5. Podľa , ods. 1, písm. d) SR, ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.

6. Podľa SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému , medzinárodnej zmluve podľa alebo , konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

7. Podľa SR, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

8. Podľa a 4 SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe a za primeranú náhradu.

9. Podľa SR, každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa SR, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví .

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ), návrh na začatie konania podľa o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným , môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.

12. Podľa , , súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.

13. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto sa primerane použijú ustanovenia .

14. Súd sa oboznámil s dôvodmi špecifikovanými oprávneným v jeho návrhu, pričom uvádza nasledovné:

14.1 Výklad oprávneného, v zmysle ktorého účinnosťou dôjde k vyvlastneniu de facto, resp. nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva bez splnenia určených podmienok, exekučný súd nepovažuje za správny. Na vyvlastnenie je potrebný osobitný , ktorý presne vymedzí účel, na ktorý možno majetok vyvlastniť, určenie orgánu oprávneného o rozhodnutí rozhodnúť, ako aj procedurálny postup zistenia podmienok vyvlastnenia. K vyvlastneniu, resp. obmedzeniu oprávneného vo výkone vlastníckeho práva účinnosťou nedôjde, pretože pohľadávky oprávnených nezanikajú, neprechádzajú na iný subjekt, exekučné tituly sú naďalej vykonateľné, dispozičné právo oprávnených s pohľadávkou zostáva zachované. Pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Navrhovaná právna úprava zabezpečuje existenciu efektívneho systém výkonu priznaných pohľadávok oprávnených v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie popísaný nižšie. Oprávnený nevyvodzuje záver o ústavnej nekonformite ustanovení napadnutého z ich zákonného znenia, ale z jedného z možných výkladov týchto ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd splnením namietaných podmienok vyvlastnenia, či núteného obmedzenia vlastníckeho práva oprávneného ďalej nezaoberal.

14.2 Ciel' odbremenenia súdov od starých exekúcií sleduje práve zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo , pričom otázky súvisiace s ukončením exekučných konaní zveruje súdnemu exekútorovi ako subjektu, ktorý overuje splnenie podmienok nemajetnosti (vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie). Ako uvádza dôvodová správa k , ide o obdobu riešenia už aplikovanú v exekučných konaniach začatých od 1. apríla 2017. Uvedený zavádza nástroj na ukončenie starých (nemajetných) exekúcií, kde počas niekoľkých rokov nedošlo k vymoženiu pohľadávok z dôvodov nemajetnosti povinných, objektívne preukázanou vykonanými šetreniami majetkových pomerov povinných. V prípadoch, keď súdni exekútori počas niekoľkých rokov dostatočne neprešetrovali majetkové pomery povinných, oprávnení mali garantované prostriedky na riešenie takejto situácie, napr. cestou zmeny súdneho exekútora, iniciovanie disciplinárneho konania. Zverenie rozhodovacej právomoci exekútorom v taxatívne vymedzených prípadoch je právnym inštitútom známym aj v právnych poriadkoch iných štátov (napr. ČR). Práve zavádzaný mechanizmus zastavenia starých exekúcií jednoznačne znižuje administratívne zaťaženie exekučných súdov.

14.3 Súd ďalej poukazuje na dôvodovú správu k , v zmysle ktorej, ak po zastavení starej exekúcie oprávnený dospeje k záveru o vhodnosti a účelnosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (najmä ak je reálny predpoklad možnosti vymoženia pohľadávky oprávneného, napr. zo zabezpečeného majetku oprávneného, alebo existujú objektívne skutočnosti odôvodňujúce vymoženie pohľadávky oprávneného v blízkej budúcnosti), môže oprávnený podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa v súčasnosti platných a účinných procesných pravidiel. Po podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie bude príslušným súdom Okresný súd Banská Bystrica, ktorého kauzálna príslušnosť je určená (čl. 48 ods. 1, veta druhá SR v spojení s Exekučného poriadku v platnom znení), čím je zachované právo oprávneného na zákonného sudcu. zavádza 2 režimy, podľa toho, či ostanú účinky úkonov exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii aj poradie starej exekúcie zachované alebo účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného neostávajú zachované a exekútor je povinný všetky tieto úkony zrušiť. V prvom režime podmienkou zachovania týchto účinkov je osvedčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi oprávneným, t. j. preukázanie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a to v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania oprávnenému. Po uplynutí tejto lehoty exekútor bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného v starej exekúcii. Ak bol opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný, avšak súd tomuto návrhu nevyhovel (nevydal poverenie, resp. odmietol návrh na vykonanie exekúcie), súd je povinný oznámiť pôvodnému exekútorovi túto skutočnosť, na základe čoho exekútor zruší bezodkladne všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, ktorých účinky ostali zachované Ak bol opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný až po lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného neostávajú zachované a exekútor je povinný všetky tieto úkony zrušiť. Pohľadávky oprávnených nezanikajú avšak pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa

tohto nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Tvrdenie oprávneného, že predmetný núti oprávneného k tomu, aby sa v krátkej dobe rozhodol, či chce voči dlžníkovi vymáhať zaplatenie svojej pohľadávky nie je namieste - upravuje možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Nová právna úprava vytvorila dostatočný časový rámec pre oprávneného na zváženie opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie. Neobstojí ani argument oprávneného o opätovnej úhrade súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 EUR. Z titulu predmetu svojej činnosti je oprávnený od platenia súdneho poplatku oslobodený v zmysle , oslobodený. Oprávnení, ktorí zaplatili paušálne trovy súdnym exekútorom (úhradu ktorých súdny exekútor môže, ale aj nemusí požadovať) za každú zastavenú starú exekúciu v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môžu požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Naviac ustanovenie o úhrade trov exekúcie súdneho exekútora oprávneným z dôvodu zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, je súčasťou Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.02.2002. V čase po začatí exekúcie sú majetkové pomery povinných (ktoré sa samozrejme môžu v priebehu jej vykonávania meniť smerom k ich rozšíreniu alebo zníženiu až strate) predmetom preskúmavania, teda oprávnení v priebehu celej exekúcie znášajú riziko úhrady trov exekúcie súdneho exekútora v prípade jej zastavenia z dôvodu nemajetnosti povinných.

14.4 Oprávnený namietal, že súdu nepriznáva žiadnu primárnu právomoc v súvislosti so zastavením starých exekúcií a túto má exekútor, ktorý vydáva upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý nie je a ani nemôže byt' orgánom súdnej ochrany. Podľa a Exekučného poriadku v platnom znení je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (vykonávanie exekučnej činnosti). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore s týmto (napr. v prípade vydania upovedomenia predčasne alebo bez splnenia podmienok zákonných predpokladov pre zastavenie starej exekúcie) poskytuje oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok, o ktorých rozhoduje súd, ktorý vedie exekučné konanie podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Uvedeným mechanizmom sa zachováva právomoc súdnych orgánov rozhodovať v exekučnom konaní a zároveň vytvára prostriedok, ktorými by na základe včasných námietok podaných oprávneným dokázal preveriť splnenie taxatívnych podmienok pre zastavenie starej exekúcie.

14.5 Vo vzťahu k negatívnej diskriminácii oprávnených - súkromnoprávnych subjektov, ktorých povinní môžu mat' taktiež majetok v zahraničí a nie sú vyňatí z pôsobnosti v porovnaní s pohľadávkami verejnoprávnych subjektov (ust. , v zmysle ktorého sa nezastavujú staré exekúcie) súd uvádza, že vymedzuje prípady, kedy sa stará exekúcia nezastaví - vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ktoré sú financované z fondov Európskej únie, a to z dôvodu existencie špecifických pravidiel platných pre tieto pohľadávky, ktoré vyplývajú z legislatívy Európskej Únie a sú prenesené aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Tieto pravidlá neumožňujú členskému štátu odpustiť pohľadávku voči prijímateľom (ide o prenesenú pohľadávku, ktorá je následne vysporiadaná voči všeobecnému rozpočtu Európskej Únie). Vo vzťahu k plneniam priznaných rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu či agentúry Európskej Únie (, ) možno výkon takéhoto rozhodnutia zastaviť podľa čl. 299 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie len rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie. Plnenia priznané na základe rozhodnutia správneho orgánu vo veciach porušenia pravidiel hospodárskej súťaže sú vyňaté z návrhu , nakoľko v týchto prípadoch ide o najmä o pohľadávky uspokojované z majetku povinného nachádzajúceho sa v zahraničí. Z uvedeného vyplýva, že tieto špecifické typy pohľadávok museli byť jednoznačne vyňaté z pôsobnosti ust. s ohľadom na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z SR). Pokiaľ sa jedná o vymáhanie pohľadávok oprávnených z majetku povinných v zahraničí, súdny exekútor je viazaný zásadou teritoriality právneho poriadku štátu. Právny poriadok SR obsahuje viaceré právne prostriedky, využitím ktorých si súkromnoprávne subjekty môžu vymáhať pohľadávky v zahraničí (napr. Nariadenie EP a Rady EÚ č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a

obchodných veciach, Nariadenie EP a Rady ES č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia atď.)

14.6 K namietanému porušeniu zákazu retroaktivity týmto , keď si oprávnení uplatnili svoje pohľadávky na súde s legitímnymi očakávaniami vymoženia pohľadávky za aplikácie vtedajšej právnej úpravy, súd uvádza, že v priebehu účinnosti Exekučného poriadku došlo k jeho niekoľkým významným legislatívnym zmenám (vznik nového funkčne príslušného súdu, kedy boli na súdnych exekútorov prenesené niektoré rozhodovacie právomoci, režim uplatňovania nárokov zo zmenky), napr. novela Exekučného poriadku , ), pričom k porušeniu zákazu retroaktivity nedošlo. Účelom tak, ako to podrobne vysvetľuje dôvodová správa, nie je odňatie práva účastníkovi konania obrátiť sa na ustanovený orgán s cieľom vymáhania jeho vykonateľnej judikovanej pohľadávky, ale v prípade zastavenia starej exekúcie zo , oprávnený má garantované možnosti ďalšieho vymáhania pohľadávok prostredníctvom podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Naďalej je otázne, či v prípade pokračovania exekúcie, ktorá neprináša žiadne výsledky, oprávnený koná v súlade s princípom riadneho hospodára.

14.7 Argument oprávneného o výške výdavku štátneho rozpočtu v roku 2020 v prípade zastavenia uvádzaného štatistického počtu exekúcií súd nepovažuje za relevantný, pretože ide o exekúcie, kde oprávneným je verejnoprávny subjekt, pričom vplyv na rozpočet verejnej správy bol analyzovaný pri predkladaní návrhu v rámci legislatívneho procesu. Oprávneným uvádzaný počet exekúcií však nezohľadňuje exekúcie, ktoré budú právoplatne zastavené do nadobudnutia účinnosti tohto , ani staré exekúcie, ktoré nebudú zastavené (vzťahuje sa na ne výnimka v ).

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti považuje za nedôvodný. Keďže súd disponuje dostatočnými prostriedkami na to, aby sám a bez nadbytočného zapojenia ústavného súdu ústavne konformne vyriešil problém, pred ktorým stojí v konaní, ktoré pred ním prebieha, návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e p r í p u s t n é odvolanie.