Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Csp-92-2019.pdf
PDF · 81.07 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/92/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: X. R., C.. XX.XX.XXXX, S. D. XXX, XXX XX, v konaní o zaplatenie 400 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 400 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 9.12.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 5.11.2018 a následne vzhľadom na doručenie platobného rozkazu a návrh žalobcu na pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde postúpenou na Okresný súd Martin dňa 12.9.2019, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 400 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 9.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku nadobudol na základe niekoľkonásobného postúpenia pohľadávky, pričom pôvodným veriteľom žalovaného bola M. S., X..O.., O. O. A. S.. Banka dňa 31.3.2011 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre daný úver. Na základe tejto skutočnosti bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 400 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať spôsobom dohodnutým v zmluve. Žalovaný však riadne úver nesplácal, dostal sa do omeškania s plnením splátok a preto pôvodný veriteľ, M. S., X..O.., si právo požadovať predčasné splatenie istinu úveru v súlade s obchodnými podmienky a na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, uplatnila. Pohľadávka žalobcu bola proti žalovanému dokonca súdne uplatňovaná a to na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodcovským rozsudkom z 26.2.2013 sp. zn. IA-C/1112/0003, právoplatným dňa 9.4.2013, priznal veriteľovi nárok vo vzťahu voči žalovanému. M. S. najskôr postúpila pohľadávku proti žalovanému, obchodnej spoločnosti Bossnut Investments Limited dňa 8.12.2014 zmluvou o postúpení pohľadávok. Tento postupník následne postúpil ďalšou zmluvou zo dňa 9.12.2014 pohľadávku spoločnosti Pro Civitas, s.r.o. a táto postúpila pohľadávku pôvodného veriteľa, teda M. S., na žalobcu. Žalobca dokonca 23.3.2015 podal návrh na vykonanie exekúcie, ale žiadosť o vydanie poverenia bola právoplatne zamietnutá. V priebehu konania žalobca uviedol a dokonca predložil o tom dôkaz, že návrh na vykonanie exekúcie zobral žalobca späť listom zo dňa 4.12.2019 a v dôsledku ustanovenia § 243d Zákona č. 233/1995 Z.z. exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1.1.2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Teda žalobca uviedol, že keďže zobral návrh na vykonanie exekúcie späť, dané rozhodcovské rozhodnutie účastníkov už nezaväzuje. Návrh žalobcu bol naviac podaný pred účinnosťou dnes platiaceho ustanovenia § 54a Obč. zákonníka, keďže upomínacie konanie začalo 5.11.2018. Žalobca v predmetnom konaní požadoval priznať len istinu, ktorá bola požičaná žalovanému.
3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca pripojil zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorými preukázal reťaz postupovania pohľadávok z pôvodného veriteľa - M. S., X..O.. až na žalobcu, úverovú zmluvu a obchodné podmienky platné v čase jej uzatvorenia, rovnako všeobecné obchodné podmienky banky, účinné v čase uzavretia zmluvy, výzvu na úhradu dlžnej sumy s doručenkou, prehľad o stave úveru vrátane splácania výpočtu úrokov a úrokov z omeškania, rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/1112/0003 a výzvu na úhradu dlžnej sumy.
4. Okresný súd v Banskej Bystrici v upomínacom konaní rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu dňa 17.12.2018, ktorý sa ale nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, a preto listom z 3.9.2019 upomínací súd informoval o tejto skutočnosti žalobcu, ktorý navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Martin. V dôsledku tejto skutočnosti bola vec postúpená na miestne príslušnom Okresnom súde Martin.
5. Žalobca v priebehu konania na podanej žalobe zotrval a žalovaný napriek tomu, že mu bola žaloba doručená riadne a včas do jeho vlastných rúk vrátane poučenia súdu, príloh, žaloby a výzvy, aby sa k žalobe vyjadril v súdom určenej lehote, sa k žalobe nevyjadril, čiže skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nerozporoval, a preto boli považované za nesporné v súlade s ust. § 151 ods. 1 C.s.p.. Súčasne však tvrdenia žalobcu preukazovali listiny pripojené do súdneho spisu.
6. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 15.1.2020 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.
7. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal aj z listinných dôkazov, ktoré do spisu pripojil žalobca a nimi mal preukázaný tento skutkový stav veci.
X. M. S. so žalovaným ako dlžníkom uzavrela dňa 6.4.2011 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 400 €, ktorý mal žalovaný splácať 11 splátkami, pričom prvá splátka bola zročná 20.4.2011 a posledná 20.2.2012. Výška splátok bola dohodnutá na sumu 42 €, úroková sadzba predstavovala 29,5 % ročne, RPMN banky 46,12 % ročne a priemerná RPMN na trhu 41,38 % ročne. Celková výška nákladov spotrebiteľa predstavovala sumu 73,87 €.
9. Súčasťou úverovej zmluvy boli aj všeobecné úverové podmienky pre úver „Dostupná pôžička“ a všeobecné obchodné podmienky M. S.. Z korešpondencie M.D. S. vo vzťahu k žalovanému je potom zrejmé, že žalovaný úver riadne nesplácal v dôsledku, čoho listom z 19.7.2011 M. S. vyhlásila k tomuto dňu predčasnú splatnosť úveru. Z tejto výzvy je zrejmé, že žalovaný nezaplatil ani jednu splátku úveru, pretože k zníženiu stavu istiny nedošlo. Následne M. S. uplatnila svoj nárok pred stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej, a. s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 862 882, ktorý vydal dňa 26.2.2013 rozhodcovský rozsudok spisovej značky, ktorá uvedená v žalobe, a ktorou žalovaného zaviazal k zaplateniu istiny vo výške 400 €, ale aj zmluvných úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a k náhrade trov konania. Exekučné konanie, ktoré už bolo začaté žalobcom, bolo zastavené na základe späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho v zmysle ust. § 243d Exekučného poriadku (Zákon č. 233/1995 Z.z.), rozhodcovské rozhodnutie prestalo účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Ako po tomto súd zistil z pripojených zmlúv o postúpení pohľadávok, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2/2014 zo dňa 8.12.2014 postúpila M. S. pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Bossnut Investments Limited, so sídlom na Cypre. Následne táto spoločnosť dňa 9.12.2014 postúpila pohľadávku proti žalovanému na obchodnú spoločnosti Pro Civitas, s.r.o., so sídlom v Bratislav a táto obchodná spoločnosť postúpila následne pohľadávku proti žalovanému, žalobcovi. Žalobca sa tak stal novým veriteľom pohľadávky vo vzťahu k žalovanému.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neprodukoval dôkazy preukazujúce, že by žalobcovi bol zaplatil istinu úveru požičanú mu pôvodne M. S. a preto súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná. Nárok žalobcu na zaplatenie úverovej listiny nachádza právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.
11. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Vzhľadom na deň, kedy bol podľa úverovej zmluvy úver splatný, bol žalovaný ku dňu 9.12.2014, odkedy žalobca požadoval úroky z omeškania, dávno v omeškaní so zaplatením úverovej istiny. Výška úrokov z omeškania je o 8 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pokiaľ žalobca žiadal teda 9 % úrok z omeškania ročne, žiadal ho v súlade so zákonom a v zákonných limitoch. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.