Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-74-2019.pdf
PDF · 114.84 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/74/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: T. F., nar. XX.XX.XXXX, X. F., nar. XX.XX.XXXX a B. P. F., nar. XX.XX.XXXX, všetky trvale bytom B.H. XX, W., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: P. F.Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, W., zastúpená advokátom: JUDr. Daniel Gajdoš, so sídlom Strážnická 2, Bratislava a otca: P. F.G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, W., zastúpený advokátskou spoločnosťou: VALKOVÁ & Partners s.r.o., so sídlom Košická 49, Bratislava, IČO: 47 254 548, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2019, domáhal zníženia výživného na maloletého T. zo sumy 500,- EUR na sumu 250,- EUR mesačne, na maloletú X. zo sumy 500,- EUR na sumu 200,- EUR mesačne, na maloletú B. P. zo sumy 500,- EUR na sumu 200,- EUR mesačne. V návrhu uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť k maloletým bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.06.2018, č. k. XXP/X/XXXX-XX, právoplatným a vykonateľným dňa 11.06.2018. Napriek skutočnosti, že predmetný rozsudok neupravuje styk otca s maloletými, je tento styk realizovaný každý kalendárny týždeň od piatka do nedele večera, keď otec maloletých vyzdvihuje zo školských zariadení a v nedeľu večer odovzdáva naspäť matke na adrese jej trvalého bydliska. Požadované zníženie výživného na maloletých otec dôvodil 2 27P/74/2019
zásadnou zmenou pomerov, podstatným zhoršením jeho životnej, zdravotnej a finančnej situácie, v dôsledku zhoršenia ktorého nie je v súčasnosti schopný plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým v súdom stanovenej výške. Na podklade uvedeného teda došlo k zhoršeniu platobných schopností, možností a majetkových pomerov otca v dôsledku nasledovných otcom uvádzaných zmien: a) zmena pracovných pomerov z dôvodu zníženia príjmu zo 4.200,- EUR (príjem z podnikateľskej činnosti) na 2.374,- EUR (trvalý pracovný pomer od 15.10.2019), nakoľko po rozvode manželstva nebol schopný udržať si svoju predošlú manažérsku pozíciu, vykonávať inú podnikateľskú činnosť nad rámec závislej pracovnej činnosti, b) mesačné nájomné vo výške 500,- EUR za prenájom dvoch izieb v nehnuteľnosti, c) zmena predškolského zariadenia maloletej B. P. a s ňou spojená zmena mesačných nákladov z 350,- EUR na 50,- EUR, d) realizácia styku otca s maloletými počas víkendov, počas ktorého náklady na stravu maloletých znáša otec.
2. Matka vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.07.2019 uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí, pretože je presvedčená, že na strane otca nenastala zmena pomerov tak, ako to vo svojom návrhu uvádza a otcom navrhovaná výška výživného nepostačuje na pokrytie nákladov na maloletých. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých, právnych zástupcov rodičov maloletých, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 28P/6/2018, ďalším obsahom spisového materiálu, najmä s rodnými listami maloletých, dokladmi preukazujúcimi osobné a majetkové pomery rodičov maloletých a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 4. Z obsahu rodných listov súd zistil, že matkou maloletého T., nar. XX.XX.XXXX, maloletej X., nar. XX.XX.XXXX a maloletej B. P., nar. XX.XX.XXXX je P. F., nar. XX.XX.XXXX a otcom P. F., nar. XX.XX.XXXX. 5. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 18.05.2018, č. k. XXP/X/XXXX-XX, právoplatným a vykonateľným dňa 11.06.2018, rozviedol manželstvo rodičov maloletých a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti matke s oprávnením oboch rodičov na zastupovanie maloletých a spravovanie ich majetku, otcovi maloletého bola uložená povinnosť platiť na maloletého T. výživné vo výške 500,- EUR mesačne, na maloletú X. vo výške 500,- EUR mesačne, na maloletú B. P. vo výške 500,- EUR mesačne, styk otca s maloletými upravený nebol. 6. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.05.2019, č. k. XXP/XX/XXXX-XX, bol maloletým ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na zastupovanie maloletých v predmetnom konaní. 7. Z obsahu listinných dôkazných prostriedkov, predložených tunajšiemu súdu otcom, súd zistil, že dňa 09.10.2018 otec ako zamestnanec uzavrel pracovnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou X. S., Y..X.., X. X. W. XX, W., IČO: XX XXX XXX, ako zamestnávateľom, na základe ktorej bol založený pracovný pomer na dobu určitú s dohodnutým dňom nástupu do práce 15.10.2018 a mzdou vo výške 3.300,- EUR brutto, pracovný pomer ktorý bol ukončený dohodou uzavretou medzi zmluvnými stranami dňa 20.08.2019 na základe žiadosti otca s dohodnutým dňom ukončenia pracovného pomeru 3 27P/74/2019
31.08.2019. Zo mzdových listov vystavených zamestnávateľom otca súd zistil, že mesačný netto príjem otca za obdobie od októbra 2018 do decembra 2018 bola suma v súhrnnej výške 6.022,81 EUR a za obdobie od januára 2019 do augusta 2019 suma v súhrnnej výške 22.188,42 EUR, teda priemerný mesačný príjem otca za uvedené obdobie bola suma vo výške 2.564,66 EUR netto. Z mandátnej zmluvy uzavretej dňa 12.02.2018 medzi otcom ako mandatárom a obchodnou spoločnosťou C. X..H..E.., so sídlom Q. X, S., G.: XX XXX XXX ako mandantom súd zistil, že otec zabezpečoval pre mandanta programátorskú a technickú činnosť s dohodnutou mesačnou odmenou vo výške 4.200,- EUR. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva uzavretej dňa 18.07.2019 medzi otcom ako predávajúcim a U. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. I. XX/XX, D. ako kupujúcim, súd zistil, že otec predal kupujúcemu pozemky, rodinný dom, sklad, garáž, hospodársku budovu v katastrálnom území S., okres M., za kúpnu cenu vo výške 67.000,- EUR, z kúpnej ceny ktorej bolo 2.000,- EUR použitých na odmenu pre sprostredkujúcu realitnú kanceláriu, 46.220,46 EUR na splatenie hypotekárneho úveru otca v P. X..Y.. a 19.779,54 EUR bolo pripísaných na účet otca. Zo zmluvy o krátkodobom nájme bytu uzavretej dňa 31.01.2019 medzi otcom ako nájomcom a O. M. D.. P.., F., trvale bytom F. XX, W. ako prenajímateľom súd zistil, že otec je nájomcom dvoch izieb v 3-izbovom byte, nachádzajúcom sa v bytovom dome na ulici Na N. A. X, W. s dohodnutým mesačným nájomným vo výške 500,- EUR. Z otcom vyčíslených príjmov súd zistil, že príjem otca za rok 2018 bol vo výške 46.081,72 EUR a za rok 2019 (obdobie od septembra do augusta 2019) vo výške 46.030,91 EUR.
8. Na pojednávaní, konanom dňa 09.10.2019, otec uviedol, že v čase poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým mal príjem z mandátnej zmluvy zo dňa 12.02.2018, uzavretej medzi otcom ako živnostníkom a obchodnou spoločnosťou C. X..H..E.., v zmysle ktorej mal nárok na mesačnú odmenu vo výške 4.200,- EUR. Okrem uvedeného príjmu iný príjem nemal, nebol spoločníkom ani konateľom inej obchodnej spoločnosti, nemal uzavretú pracovnú zmluvu. Predmetná mandátna zmluva bola dňa 31.05.2018 ukončená na základe ústnej dohody medzi zmluvnými stranami, dohodu ktorú inicioval otec. V júni 2018 uzavrel ako živnostník mandátnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou X. D. so sídlom vo Q. W., ktorá má vývojový tím aj na Slovensku, v zmysle ktorej mal nárok na mesačnú odmenu vo výške 4.000,- EUR mesačne. Prevádzkovanie živnosti pozastavil v auguste 2018. Následne založil obchodnú spoločnosť X. X..H..E.., v spoločnosti ktorej je jediným spoločníkom.
Mandátna zmluva uzatvorená medzi otcom ako živnostníkom a spoločnosťou X. D. bola ukončená v polovici októbra 2018 na základe ústnej dohody. Práce pre spoločnosť X. D. vykonávala následne otcom založená obchodná spoločnosť X. X..H..E.. na podklade ústnej dohody. Dňa 09.10.2018 uzavrel pracovnú zmluvu so X. S. Y.. X.. s dohodnutou mesačnou mzdou 3.300,- EUR brutto. Pracovný pomer založený predmetnou pracovnou zmluvou bol ukončený dohodou na podklade iniciatívy zo strany otca, a to z dôvodu zamestnávateľom zamýšľaných organizačných zmien, ako aj skutočnosti, že pracovný pomer otca uzavretý na dobu určitú mu pravdepodobne nemal byť predĺžený, čo neprispelo k pracovnej atmosfére a motivácii. Predtým ako nastúpil do X. S. Y.. X.., otcom založená spoločnosť X. X..H..E.. prestala vykonávať práce pre X. D.. Spoločnosť X. X..H..E.. v súčasnosti nevykazuje žiaden príjem. Otec je momentálne bez príjmu, žije z úspor. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že v súčasnosti nevlastní žiadne nehnuteľností, býva v byte svojej priateľky O. 4 27P/74/2019
M. s ktorou uzavrel zmluvu o krátkodobom nájme bytu, za nájom ktorý platí mesačne 500,- EUR.
9. Na pojednávaní, konanom dňa 09.10.2019, matka uviedla, že do marca 2018 bola na rodičovskej dovolenke s maloletou B. P.. Po ukončení rodičovskej dovolenky nastúpila do svojho pôvodného zamestnania (X. F.), kde bola 2 - 3 mesiace. Od septembra 2018 do novembra 2018 pracovala ako baristka, následne bola nezamestnaná. V januári 2019 začala na podklade živnostenského oprávnenia organizovať mimoškolské aktivity - krúžky. Od júna 2019 matka okrem organizovania mimoškolských aktivít vedie jednej obchodnej spoločnosti účtovníctvo. Jej mesačný príjem predstavuje sumu vo výške 350 - 450 EUR. Okrem uvádzaného príjmu iný príjem nemá, nie je spoločníčka v žiadnej obchodnej spoločnosti, ani konateľka, nemá uzavretú pracovnú zmluvu. Vo vzťahu k svojím majetkovým pomerom uviedla, že je vlastníčkou bytu na B. XX Q. W.. Náklady spojené s užívaním bytu predstavujú poplatky do fondu vo výške 200,- EUR, splátky hypotéky vo výške 310,- EUR, poplatky za služby spojené s užívaním bytu vo výške 50,- EUR. Okrem maloletého T., maloletej X. a maloletej B. P.G. iné deti nemá, manželstvo neuzavrela. Maloletý T. navštevuje piaty ročník na ZŠ E., je zapísaný na anglický program na škole, za program ktorý matka mesačne platí 150,- EUR, navštevuje basketbalový krúžok. K zdravotnému stavu maloletého T. uviedla, že nosí okuliare do diaľky, bude nosiť fixný strojček, pretože má obrátený zhryz. Maloletá X. chodí na gymnastiku a v základnej umeleckej škole chodí na lekcie klavíra. Maloleté dcéry sú zdravé. 10. Na pojednávaní, konanom dňa 15.01.2020, otec uviedol, že v októbri 2019 si z P.-W. zobral úver vo výške 8.100,- EUR, aby mohol platiť nájomné za svoje bývanie, ako aj výživné na maloletých. Mesačné splátky predmetného úveru predstavujú sumu vo výške 112,- EUR. Momentálne je nezamestnaný, prácu si hľadá, posiela životopisy, chodí na pohovory. Nemá žiaden zdroj príjmu. Poprel tvrdenie matky, že v konaní o rozvod manželstva navrhoval výživné na maloletých v súhrnnej výške 1.500,- EUR, nakoľko ešte pred podaním návrhu na rozvod manželstva matka maloletých navrhovala výživné vo výške 500,- EUR na každé dieťa, s tým že s deťmi sa bude otec stretávať počas víkendov v jej domácnosti. V lete 2018 sa situácia zmenila, keď matka žiadala, aby si maloletých bral na víkend k sebe. Z uvedeného dôvodu sa výdaje otca na maloletých počas víkendov zvýšili. V nadväznosti na zmenu miesta realizácie styku s maloletými žiadal matku, aby sa dohodli na znížení výživného zo súhrnnej sumy 1.500,- EUR na súhrnnú sumu 1.400,- EUR. Na žiadosť otca matka uviedla, že keď maloletá B. P. začne navštevovať štátnu škôlku, bude súhlasiť s tým, aby na ňu platil výživné o 300,- EUR nižšie. Tento svoj sľub matka neskôr zrušila. K svojmu ročnému príjmu uviedol, že do sumy 50.000,- EUR ročne je započítaný aj predaj nehnuteľnosti vo výške 20.000,- EUR, teda jeho hrubý príjem predstavoval necelých 30.000,- EUR, príjem ktorý po odpočítaní daní a odvodov bol napokon omnoho nižší. Priemerne zarábal mesačne 2.500,- EUR netto, pričom po zaplatení výživného na maloletých v súhrnnej výške 1.500,- EUR a nájomného vo výške 500,- EUR, mu na živobytie zostalo 500,- EUR. K realizácii styku s maloletými uviedol, že ten je v súčasnosti realizovaný iba raz za 2 - 3 týždne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. 11. Na pojednávaní, konanom dňa 15.01.2020, matka potvrdila tvrdenie otca, že maloletá B. P. od apríla 2019 navštevuje štátnu materskú škôlku, teda mesačné výdavky na maloletú B. P. sa znížili o 300,- EUR. Naproti tomu však matka prišla o prácu 5 27P/74/2019
v kaviarni, prestali jej vyplácať rodičovské dávky. Z uvedeného dôvodu s otcom navrhovaným znížením výživného naďalej nesúhlasila.
12. Právny zástupca matky vo svojom ústnom prednese uviedol, že v júni 2018 bolo stanovené výživné v rámci konania o rozvod manželstva, ktoré výživné si sám určil otec. Pol roka na to už inicioval konanie o zníženie výživného. Zo založených listinných dokladov je zrejmé, že otec je schopný zabezpečiť si nadštandardný príjem, v minulosti zarobil 50.000,- EUR ročne, mal uzavretú pracovnú zmluvu so X. S., Y..X.., mandátnu zmluvu, pričom obe tieto zmluvy boli ukončené z podnetu otca, nie zo strany zamestnávateľa resp. mandanta. Mál zato, že je v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť si riadny príjem, tak aby mohol platiť výživné na maloletých ako doposiaľ. Výdaje otca nepovažoval za nevyhnutné, napr. pokiaľ ide o platenie nájomného vo výške 500,- EUR mesačne, poskytnutie pôžičky vo výške 7.000,- EUR svojej priateľke, to všetko napriek tomu, že nemá finančné prostriedky na platenie výživného. Záverom konkretizoval príjmy otca, in concreto v roku 2019 mal otec do júna 2019 príjem vo výške 46.000,- EUR netto, v roku 2018 rovnako 46.000,- EUR netto, pričom v roku 2018 v tabuľke uvádza výdaje vo výške 46.500,- EUR. Poukázal na skutočnosť, že otec k dňu konania pojednávania dlhuje na výživnom sumu vo výške 8.690,- EUR.
13. Kolízny opatrovník, na pojednávaní konanom dňa 15.01.2020, vyjadril nesúhlas so znížením výživného na maloletých. 14. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
6
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní
o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. 17. Súd pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti je povinný prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu jej výšky. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku pôvodne upravujúceho vyživovaciu povinnosť. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami subjektívnymi tak na strane povinného, ako aj oprávneného, resp. okolnosťami objektívnymi, in concreto vývojom životných nákladov. Na strane povinného môžu byť takýmito subjektívnymi okolnosťami napr. strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, na strane oprávneného napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb. Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu maloletých detí, v prípade, ak došlo k poklesu zárobku rodiča domáhajúceho sa zníženia výživného, je súd povinný skúmať dôvody tejto zmeny. Práve zmena pomerov na strane povinného daná zhoršením jeho príjmových a majetkových pomerov je špecifickou situáciou, pri ktorej súd môže akceptovať zmenu takéhoto charakteru, ak nastala v dôsledku objektívnych a nezvrátiteľných okolností, súdna akceptácia zmeny pomerov zo špekulatívnych dôvodov je neprípustná. Neopomenuteľnou je skutočnosť, že zmena pomerov musí byť trvalého charakteru.
7
18. Predmetom tohto konania je návrh otca na zníženie výživného na maloletých, výživné ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.05.2018, č. k. XXP/X/XXXX- XX, in concreto výživné na maloletého T. vo výške 500,- EUR mesačne, výživné na maloletú X. vo výške 500,- EUR mesačne, výživné na maloletú B. P. vo výške 500,- EUR mesačne. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zmene výživného vykonáva porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania. Predpokladom úspechu návrhu v prejednávanej veci teda bolo, aby došlo v porovnaní s časom poslednej úpravy výšky výživného k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletým. 19. Súd sa v danom konaní zaoberal otcom uvádzanými zmenami pomerov podľa jeho tvrdení odôvodňujúcimi zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým, a to zmenou jeho finančných príjmov, keď je v súčasnosti nezamestnaný, mesačne platí nájomné vo výške 500,- EUR, B. P. zmenila predškolské zariadenie zo súkromného na štátne a zvýšili sa náklady, ktoré musí vynakladať na deti počas svojej realizácie styku . Ako je vyššie uvedené (odsek 16 tohto rozsudku) strata zamestnania resp. pokles príjmov povinného rodiča je subjektívnou okolnosťou, ktorá môže byť dôvodom zníženia vyživovacej povinnosti, avšak k strate zamestnania resp. poklesu príjmov povinného rodiča musí dôjsť z objektívnych povinným rodičom neodvrátiteľných príčin. V danom prípade zníženie otcom dosahovaného príjmu (odmeny) vyplývajúceho z mandátnych zmlúv zo sumy 4.200,- EUR brutto (mandátna zmluva so spoločnosťou C., X..H..E..), na sumu 4.000,- brutto (mandátna zmluva so spoločnosťou X. D.), mandátne zmluvy ktoré boli ukončené na podklade iniciatívy otca, následné založenie pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti S. Y.. X.. s dohodnutou mesačnou mzdou 3.300,- EUR brutto, pracovný pomer ktorý bol taktiež ukončený na podklade iniciatívy otca, súd nemôže akceptovať ako okolnosť odôvodňujúcu zníženie vyživovacej povinnosti, nakoľko ide o okolnosť zapríčinenú konaním otca. Naopak súd uvedené konanie otca, keď od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým znižuje svoj príjem, pričom toto konanie vyústilo až do straty zamestnania považuje za špekulatívne. Rovnako súd stratu zamestnania resp. stratu príjmu otca nepovažuje za zmenu trvalého charakteru, nakoľko je v možnostiach otca vzhľadom na jeho vedomosti, vzdelanie, dosiahnuté pracovné skúsenosti, aktuálnu
situáciu na pracovnom trhu s množstvom pracovných ponúk pre programátorov s nadštandardným finančným ohodnotením, opätovne sa zamestnať resp. obnoviť podnikateľskú činnosť a dosahovať príjem obdobný resp. vyšší ako dosahoval v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým, teda je v jeho možnostiach platiť výživné v súdom posledným rozhodnutím stanovenej výške. 20. Rovnako súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného nepovažoval otcove nájomné vo výške 500,- EUR, nakoľko uvedené nájomné nemá prednosť pred platením výživného na maloletých, berúc do úvahy aj skutočnosť, že ide dokonca o platenie nájomného vlastnej priateľke. Podstatnou zmenou pomerov rovnako v danom prípade nie je ani zmena predškolského zariadenia maloletej B. P. a s ňou spojené zníženie nákladov o 300,- EUR, nakoľko zohľadňujúc životnú úroveň otca nemožno automaticky požadovať zníženie výživného na maloletú B. P. o ušetrenú sumu na nákladoch na predškolskom zariadení. Otec si musí uvedomiť, že výživné slúži na úhradu nie len základných potrieb maloletých, ale aj potrieb ostatných, medzi ktoré patria napr. rôzne formy predškolského vzdelávania, voľnočasové aktivity resp. iné potreby 8 27P/74/2019
zabezpečujúce telesný a duševný vývoj maloletých, na ktoré môže byť táto ušetrená suma použitá. Súd má teda za to, že výživné na maloletú B. P. zohľadňuje životnú úroveň oboch rodičov a záujem maloletej. Súd dospel k záveru, že realizácia styku otca s maloletými, počas ktorej znáša náklady na stravu maloletých, vonkoncom nie je okolnosťou odôvodňujúcou zníženie výživného. Pri poslednej úprave výživného na maloletých bola výška výživného rodičmi dohodnutá a súdom schválená berúc na zreteľ aj skutočnosť, že otec maloletých bude počas realizácie styku s maloletými znášať bežné náklady spojené so stykom. Neopomenuteľnou je taktiež skutočnosť, že styk otca s maloletými je realizovaný v súčasnosti len raz za 2-3 týždne, pričom samotný otec vyčíslil náklady na stravovanie maloletých na sumu vo výške 80,- EUR mesačne, suma ktorá je v porovnaní s výdavkami, ktoré vynakladá na vlastné potreby zanedbateľná.
21. Súd sa pri rozhodovaní spravoval úvahou, že posledná úprava výživného na podklade rodičovskej dohody je v záujme maloletých a zohľadňuje právo maloletých podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určovaní výšky výživného platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. V danom prípade životnú úroveň maloletých ovplyvňuje otec, ktorý je v porovnaní s matkou majetkovo lepšie zabezpečený. Súd mal za preukázané nadštandardné príjmy otca, keď v roku 2018 dosiahol príjem 46.081,72 EUR, v roku 2019 (za obdobie 8 mesiacov) 46.030,91 EUR, ako aj nadštandardnú životnú úroveň otca, keď svoje výdavky na rok 2018 vyčíslil na sumu 46.568,50 EUR a výdavky na rok 2019 na sumu 49.336,80 EUR. Súd preto dospel k záveru, že zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletým by bolo odopretím práva maloletých podieľať sa na životnej úrovni otca. Nakoľko zníženie výživného na otcom navrhovanú sumu by viedlo k disproporcionalite, keď otec s nadštandardnými nákladmi na svoj život by hradil maloletým len výživné, aby boli zabezpečené ich základné potreby. 22. Súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových okolností a citovaných zákonných ustanovení dospel s poukazom na situáciu otca, v ktorého možnostiach je perspektíva riadne sa zamestnať resp. opätovne dosahovať zisky z podnikateľskej činnosti a s poukazom na princíp potencionality príjmu otca, k záveru, že otec má možnosť platiť výživné na maloletých vo výške uloženej právoplatným rozhodnutím. Dospel pritom k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nedošlo k zmenám, ktoré sú takého rozsahu a charakteru, že by odôvodňovali zníženie výživného a preto rozhodol tak ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. Pre úplnosť súd dodáva, že pri rozhodovaní, vzhľadom na krátky časový úsek od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom na maloletých, neskúmal podrobne majetkové pomery matky a zmeny nákladov na maloletých, nakoľko zmeny pomerov odôvodňujúce zníženie výživného mali nastať len na strane otca. 23. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
9
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 10 27P/74/2019
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.