Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-421-2019.pdf
PDF · 78.58 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/421/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: Areko Group, k.s., so sídlom Vrátna 28, Košice, IČO: 47 632 836, správca konkurznej podstaty úpadcu GALAFRUIT & CO, s.r.o. v konkurze, proti žalovaným: 1/ N., s.r.o., so sídlom P. XXX/XX, C. nad E., IČO: 46 256 539 a 2/ GENERALITY, a.s., so sídlom Bavlnárska 312/9, Trenčín, IČO: 47 132 507, zastúpený JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom, so sídlom Braneckého 161/12, Trenčín, o vypratanie nehnuteľností a o iné, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov z 28. októbra 2019, č. k. 15C/103/2014-271
rozhodol:
M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2. rade 100% trov konania pred súdom prvej inštancie. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania tak, že žalovaným v 1. a 2. rade nárok na ich náhradu nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd v časti rozhodnutia o trovách konania vo vzťahu medzi ním a žalobcom zmenil tak, že žalovanému v 2. rade prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, eventuálne zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nebolo odvolaním napadnuté; v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a ods. 3 C.s.p., a preto v nej nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.
4. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie s použitím ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ustálil, že právo na náhradu trov konania vzniklo žalovaným, nakoľko žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. Prvoinštančný súd však v okolnostiach prípadu vzhliadol podmienky pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p., na základe ktorého žalovanému v 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie za dôvod hodný osobitného zreteľa, odôvodňujúci uplatnenie moderačného oprávnenia pri rozhodovaní o trovách konania považoval vyhlásenie konkurzu na majetok pôvodného žalobcu v priebehu konania a na vysvetlenie svojich úvah o aplikovateľnosti ust. § 257 C.s.p. zároveň v odôvodnení napadnutého uznesenia skonštatoval, že „... zvážil všetky aspekty rozhodovania o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, rovnako aj dopad rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania na obe strany sporu, pričom nezistil rozpor takéhoto rozhodnutia ani s právom na spravodlivý proces, ani so zásadami elementárnej spravodlivosti, ani s pozitívnym právom ...“ a že „ Žalovaný v 2. rade v časti o nariadenie neodkladného opatrenia nebol účastníkom konania, zo strany súdu mu nebola doručovaná žiadna výzva na vyjadrenie “.
5. Žalovaný v 2. rade v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o naplnení zákonných predpokladov pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 C.s.p. Namietal, že v súvislosti s obranou vo veci samej mu vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré si v konaní riadne uplatnil a akcentoval, že k späťvzatiu žaloby došlo výlučne na podklade jeho skutkovej a právnej argumentácie v spore. Žalovaný v 2. rade svojimi výhradami k spôsobu právneho posúdenia skutočností, majúcich význam pre rozhodnutie o trovách konania, podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. V odvolaní odvolateľom formálne označený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod žalovaným v 2. rade materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako podané včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade je dôvodné.
8. Žalovaný v 2. rade svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia o trovách konania súdom prvej inštancie z hľadiska spôsobu právneho posúdenia otázky naplnenia zákonných predpokladov pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 C.s.p. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
9. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Citované ustanovenie zákona umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu, ktorej inak tento nárok patrí. Aplikácia citovaného ustanovenia zákona pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. Tá za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942). Odvolací súd v tejto otázke poukazuje tiež na výstižný záver, formulovaný Ústavným súdom Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2862/07 zo dňa 5.11.2008, v zmysle ktorého ust. § 150 O.s.p. (pozn. odv. súdu: obdobne § 257 C.s.p.) neslúži
na zmierňovanie majetkových rozdielov medzi procesnými stranami, ale na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, obdŕžal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.
11. Súd prvej inštancie vzhliadol konkrétny dôvod osobitného zreteľa len v skutočnosti, že v priebehu konania bol na majetok pôvodného žalobcu - spoločnosť GALAFRUIT & CO, s.r.o. v konkurze vyhlásený konkurz. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako podľa úvahy súdu prvej inštancie táto skutočnosť pôsobila na spravodlivosť usporiadania pomerov strán, vyplývajúceho zo zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Prvoinštančný súd si však v tejto spojitosti celkom zrejme neuvedomil, že k späťvzatiu žaloby a na jeho základe k zastaveniu konania (uznesením z 5.8.2014) došlo ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok pôvodného žalobcu - spoločnosť GALAFRUIT & CO, s.r.o. v konkurze (uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 32K/32/2016), a že žalobca (spoločnosť Areko Group, k.s.) sa v takto už meritórne vyčerpanom konaní (v jeho ďalšom priebehu zostávalo rozhodnúť len o trovách konania) stal stranou sporu z vlastnej iniciatívy - podaním návrhu na pokračovanie v konaní. S rozhodnutím žalobcu nastúpiť na procesné miesto pôvodného žalobcu je nevyhnutne spojená tiež zodpovednosť za jeho existujúce procesné záťaže a pri očakávaní, že ako správca konkurznej podstaty disponuje náležitou znalosťou veci (Čl. 11 ods. 3 C.s.p.), tiež za reálne predpokladané povinnosti, včítane povinnosti nahradiť trovy konania. Faktom je, že žalobca netvrdil a odvolací súd nezistil, aby v okolnostiach prípadu alebo v jeho osobe bola daná skutočnosť, už vôbec nie mimoriadna, ktorá by vyvolala potrebu takto ním prevzatú procesnú zodpovednosť v záujme spravodlivosti zmierniť, odchýlením sa od zásady zodpovednosti za výsledok konania.
12. Z týchto dôvodov, nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené, nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočívala vo svojej podstate len na právnej vade a pre jej korekciu existoval dostatočný skutkový podklad, odvolací súd pristúpil v súlade s ust. § 388 C.s.p. k zmene vecne nesprávneho rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcom a odvolateľom spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.
13. V odvolacom konaní procesne plne úspešnému žalovanému v 2. rade zároveň odvolací súd s použitím ust. § 255 ods. 1, v nadväznosti na ust. § 396 ods. 1 C.s.p., priznal proti žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.