Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-1906-2019.pdf
PDF · 93.47 KB
Case nature
Subarea
55Ek/1906/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Poľnohospodárske družstvo Bzince pod Javorinou, IČO: 00 206 784, so sídlom Bzince pod Javorinou 534, 916 11 Bzince pod Javorinou, právne zast. Mgr. Ľudmila Krajinčáková Blahová, advokát, IČO: 42 208 564, so sídlom Jána Hollého 9, 951 35 Veľké Zálužie proti povinnému: A. W., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Q. U. T. XXXX, XXX XX Q. U. T. o vymoženie 3.288,00 EUR s prísl. a trov exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.12.2019 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Marcelom Kroupom, so sídlom Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava, IČO: 42 026 067, pod sp. zn. 316EX 394/19 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.11.2019, vedeného pod sp. zn. 55Ek/1906/2019, domáhal od povinného vymoženia 3.288,00 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného pod sp. zn. 25Up/620/2019 dňa 08.08.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Marcela Kroupu vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/1906/2019 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2019:611915786.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 316EX 394/19.
3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 19.11.2019, ktoré bolo dňa 25.11.2019 doručené povinnému.
4. Povinný podaním zo dňa 03.12.2019 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 05.12.2019 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 19.12.2019. Prílohou podania bolo vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením súdneho exekútora.
6. Súd sa po predložení návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaoberal skutočnosťou dodržania zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie. Z dokumentov predložených súdu a po odkontrolovaní dátumu vykazujúceho doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a dátumu podania návrhu na zastavenie exekúcie súd konštatuje, že zo strany povinného došlo k dodržaniu zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 25.11.2019, a teda lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom vzhľadom na deň doručenia upovedomenia povinnému by uplynula 10.12.2019. Predmetný návrh povinného bol dňa 05.12.2019 prostredníctvom poštového úradu doručený súdnemu exekútorovi.
7. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 03.12.2019 povinný uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. a) a písm. d) Exekučného poriadku, pretože sú tu okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a taktiež tu sú okolnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, a to z nasledovných dôvodov. Hlavný dôvod, pre ktorý povinný pokladá exekúciu za neoprávnenú, je skutočnosť, že Poľnohospodárske družstvo Bzince pod Javorinou (oprávnený) mu svojím konaním spôsobil škodu na súkromnom majetku s tým, že povinný tieto vzájomné nároky žiadal započítať. Vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie povinný pokračoval s opisom skutočnosti, ktoré nastali v roku 2006, kedy od Poľnohospodárskeho družstva Bzince pod Javorinou (oprávneného) odkúpil nehnuteľnosť a súčasne uzatvoril zmluvu na pôdu známych vlastníkov s Poľnohospodárskym družstvom Bzince pod Javorinou (oprávneným) a Slovenským pozemkovým fondom, ďalej v roku 2010, kedy povinný odkúpil pôdu od známych vlastníkov, a to parcela č. 9924, dnes vedenú pod parcela č. 9814/5, a nakoniec v roku 2014, kedy uzatvoril novú nájomnú zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom Bzince pod Javorinou (oprávneným). Dodáva, že podľa starej nájomnej zmluvy mal jeden nájom zaplatený dopredu, tak nemal byť účtovaný podľa novej nájomnej zmluvy. V roku 2011 povinný nechal vytýčiť hranice cesty a pozemku, ktoré vlastní a následne v roku 2015 opätovne nechal vytýčiť hranicu pozemku parcela č. 9814/5 a zároveň vysadiť porast, hrab, ktorý mal tvoriť hranicu. O tomto podľa tvrdení povinného informoval telefonicky Poľnohospodárske družstvo Bzince pod Javorinou (oprávneného) a žiadal ho, aby boli pri poľnohospodárskych prácach opatrní. Koncom roka 2015 povinnému Poľnohospodárske družstvo Bzince pod Javorinou (oprávnený) vyoral časť porastu na súkromnej parcele č. 9814/5. O tejto skutočnosti oboznámil predsedu Poľnohospodárskeho družstva Bzince pod Javorinou (oprávneného). Opätovne tak urobil aj v roku 2016. Poľnohospodárske družstvo Bzince pod Javorinou (oprávnený) mu odporučilo, aby si znova vytýčil pozemok. Pozemok vytýčil 3 metrovými drevenými stĺpikmi, ktoré však opätovne boli vylámané a ešte väčšia plocha zo súkromného pozemku povinného bola rozoraná. Z uvedeného dôvodu Poľnohospodárskemu družstvu Bzince pod Javorinou (oprávnenému) nezaplatil faktúru za jeden rok nájmu. Povinný sa naďalej snažil kompenzovať a dohodnúť danú pohľadávku. V roku 2018 povinného kontaktoval predseda Poľnohospodárskeho družstva Bzince pod Javorinou (oprávneného) kvôli neplateniu nájomného za pôdu známych vlastníkov. Vzniknutú situáciu sa povinný predsedovi Poľnohospodárskeho družstva Bzince pod Javorinou (oprávneného) snažil vysvetliť, avšak bezúspešne. V roku 2019 sa povinný opätovne snažil dohodnúť s oprávneným, ale znova nedošlo k pristúpeniu na navrhované podmienky od povinného. Na záver návrhu na zastavenie povinný uviedol, že od roku 2006 doposiaľ platí obci Bzince pod Javorinou dane za prenajatú pôdu. A keďže Poľnohospodárske družstvo Bzince pod Javorinou (oprávnený) nevlastní žiadnu pôdu, ktorú povinný užíva a je iba sprostredkovateľom, tak sa povinný rozhodol uzatvoriť nájomné zmluvy priamo s vlastníkmi. Je toho názoru, že oprávnený užíva časť parcely č. 9814/5, ktorú vlastním neoprávnene. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti povinný pokladá nárok vymáhaný proti nemu za neoprávnený a žiada o zastavenie exekúcie.
8. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé podotýka, že mu nie je známe, aby oprávnený spôsobil povinnému škodu, tak ako to uvádza povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Je pravdou, že povinný túto skutočnosť oprávnenému oznámil na osobnom stretnutí, avšak ďalej ju žiadnym spôsobom nepreukázal. Oprávnený bol pripravený situáciu riešiť i prípadným započítaním, avšak povinného vyzval, aby spôsobenú škodu preukázal, a to či bola škoda spôsobená konaním oprávneného, príp. v akej výške bola škoda spôsobená. Po tejto výzve sa oprávnený opakovane snažil s povinným, ako i s otcom povinného skontaktovať, avšak bezúspešne. Povinný ďalej s oprávneným nekomunikoval, a preto právny zástupca oprávneného poprel, že problém v komunikácii bol na strane oprávneného. Ďalej vo svojom vyjadrení právny zástupca oprávneného poukázal na to, že zmluva o užívaní poľnohospodárskej pôdy uzatvorená medzi oprávneným a povinným bola platná, jej platnosť nikdy nebola povinným namietaná, či rozporovaná, a preto vymáhanú pohľadávku pokladá za oprávnenú v plnej výške. K zvyšným tvrdeniam povinného právny zástupca oprávneného nepovažoval za potrebné sa vyjadriť, nakoľko nemajú žiadnu relevanciu, resp. súvis s neplatením nájomného zo strany povinného v zmysle nájomnej zmluvy. Podľa názoru právneho zástupcu oprávneného mal povinný možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu už v upomínacom konaní a v lehote, ktorú mu na to stanovuje zákon. Rovnako môže podať návrh na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie uvedeného, čo však podľa nášho názoru nevykonal, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie dostatočne neodôvodnil, ani nepodoprel svoje tvrdenia riadnym dôkazmi a v zmysle ustanovení Exekučného poriadku. Keďže nebol splnený žiaden zákonný dôvod na zastavenie exekúcie právny zástupca oprávneného žiadal, aby súd návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol a aby súdny exekútor pokračoval vo výkone exekúcie vedenej proti povinnému v zmysle poverenia súdu.
9. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní dodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu upovedomenia o začatí exekúcie.
10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
12. Podľa § 61k ods. 1 písmeno a) a písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
18. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie uviedol, že sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko súd tieto nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Súd na základe zistených skutočností konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu (exekučného titulu) - platobného rozkazu okresného súdu. Súd mal za to, že povinným uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu, resp. v základnom konaní, ktoré viedlo v vzniku exekučného titulu, o ktorých bol povinný riadne poučený, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. V tejto súvislosti možno konštatovať, že povinný mohol využiť aj iné zákonné prostriedky. Bolo teda v plnej kompetencii povinného zvážiť, či svoje právo na podanie námietok využije alebo nie. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na uznesenie Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo 07. 09. 2016. Exekučné konanie je vedené na vymoženie plnenia z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia súdu, ktoré nebolo právoplatné zrušené resp. ani nebolo napadnuté návrhom na obnovu konania. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm. b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Podľa platného právneho poriadku je možné exekúciu vykonať na podklade exekučného titulu, t. j. vykonateľného rozhodnutia súdu. Exekučnému súdu je z priloženého exekučného titulu zrejmé, že predmetný platobný rozkaz bol vydaný vecne a miestne príslušným súdom v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy dodržaním zákonného postupu ustanoveného v príslušnom procesnoprávnom kódexe. Predmetný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaného pod sp. zn. 25Up/620/2019 dňa 08.08.2019 bol exekučnému súdu doručené spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a riadne opatrenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti pečaťou súdu, ktoré dané rozhodnutie vydal. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu ako celku na základe včas podaného vecne odôvodneného opravného prostriedku oprávnenou osobou. Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, tvorí materiálny predpoklad nariadenia výkonu rozhodnutia. Na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti. Vykonateľnosťou rozumieme vlastnosť alebo stav rozhodnutia, ktorý umožňuje nútené splnenie uloženej povinnosti štátno-mocenskými prostriedkami. Vykonateľnosť ako vlastnosť exekučného titulu má zložku formálnu (prejavujúcu sa ako existencia doložky vykonateľnosti (tzv. exequatur)) a materiálnu (predstavuje súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúci bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti). Vlastnosť formálnej i materiálnej vykonateľnosti prichádza do úvahy predovšetkým pri tých typoch súdnych rozhodnutí, ktoré priznávajú právo, postihujú majetok alebo zaväzujú k splneniu určitej povinnosti. Takto uloženú povinnosť je potrebné splniť v lehote stanovenej súdom v enunciáte (výrokovej časti) rozhodnutia. Lehota plynúca od právoplatnosti rozhodnutia po jeho vykonateľnosť sa nazýva lehotou na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti, tiež aj ako paričná lehota. Jej márnym uplynutím sa rozhodnutie stáva formálne vykonateľným a môže byť opatrené doložkou
vykonateľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd poukazuje na to, že lehota stanovená vo výroku predmetného exekučného titulu na splnenie uloženej povinnosti predstavovala ohraničenie času kedy žalovaný (v tomto konaní povinný) mohol splniť povinnosť dobrovoľne, a teda po uplynutí spomínanej lehoty a nadobudnutí formálnej vykonateľnosti rozsudku bol už žalobca oprávnený vyžadovať splnenie danej povinnosti núteným výkonom rozhodnutia, t. j. podaním návrhu na vykonanie exekúcie. A teda zhrnujúc všetky uvedené skutočnosti súd považuje za potrebné uviesť, že pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.
19. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
20. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
21. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.