Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Csp-46-2017.pdf
PDF · 91.1 KB
Case nature
Area
Subarea
29Csp/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Y. L., W.. XX.XX.XXXX, F. M., o zaplatenie 1.050,82 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.050,82 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 21.06.2017 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding. a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 20.06.2017 domáhal zaplatenia sumy 1.050,82 € a úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne z istiny od 20.08.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradenej pôžičky. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.03.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku vo výške 989,00 € na kúpu spotrebného tovaru, kúpna cena bola 1.099 €, žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 110 € , na zvyšok žalobca poskytol pôžičku v zmysle uvedenej zmluvy. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 43 mesačných splátkach po 30,00 €, až do celkovej sumy pôžičky 1.290,00 € bez akontácie. Žalovaný uhradil celkovo 0 €. Žalovaného vyzval dňa 25.06.2014 predžalobnou upomienkou k úhrade všetkých dlžných splátok z dôvodu nesplácania úveru v dohodnutých splátkach a upozornil na možnosť zosplatnenia. Nakoľko ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo k úhrade dlžných splátok, žalobca úver zosplatnil dňa 19.08.2014. Žalovaný doposiaľ dlžné sumy neuhradil. Celkový dlh ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1.050,82 €, žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania. Zmluvnú pokutu evidovanú v Prehľade splátok a úhrad (v sume 141,65 €) si žalobca neuplatňuje.
2. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená v zmysle § 106 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") dňa 25.05.2019 zverejnením oznámenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, k tejto sa písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, žalobca sa pojednávania nezúčastnil, požiadal o ospravedlnenie z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, navrhol rozhodnúť aj bez jeho účasti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 989,00 €, čo vyplýva zo samotnej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa XX.XX.XXXX. Pôžičku sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 43 mesačných splátkach po 30,00 €, celkom
1.290,00 €. Zmluva o pôžičke obsahuje údaj o ročnej priemernej miere nákladov 16,37 %, priemerná RPMN 46,30%, ročná úroková sadzba 16,37 %, celkové náklady spotrebiteľa 301,80 €, akontácia 110 Eur, konečná splatnosť úveru bola 10/2017.
5. Z priloženého Prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný nezaplatil ani jednu splátku v dohodnutej výške 30,00 € od začiatku zmluvného vzťahu, pričom celkovo neuhradená sumu predstavuje dlh vo výške 1.050,82 €, ide o sumu pozostávajúcu zo súčtu predpísaných splátok do zosplatnenia 120,00 € ( 4x 30,00€) a suma po zosplatnení 930,82 €.
6. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. vyzval žalovaného dňa 25.6.2014 na úhradu nedoplatku na splátkach, ktorý v tom čase činil sumu 96,00 €, a to v lehote do 05.08.2014, v opačnom prípade dôjde k zosplatneniu úveru. Doposiaľ k úhrade dlžnej sumy nedošlo, pričom celková dlžná čiastka činí sumu 1.192,47 Eur, pričom sumu 141,65 € predstavujúcu pokutu si žalobca neuplatňuje, žalobný nárok tak predstavuje sumu 1.050,82 €.
7. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, následne súd pripustil zmenu žalobcu uznesením zo dňa 16.11.2018.
8. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ( ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523565'&ucin-k- dni='30.%209.2013'> najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ( ďalej len „ zákon č. 129/2010“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., účinného ku dňu 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 21. 06.2017 bola vo výške 0,00%.
8. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Súd, v rámci právneho posúdenia sporu, v prvom rade konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo uzavretím zmluvy o úvere k uzavretiu zmluvy spotrebiteľskej. Cieľom zákonodarcu pri etablovaní právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov, bolo jednoznačne eliminovať dominantné, resp. zmluvne silnejšie postavenie dodávateľa ( v tomto prípade žalobcu, ako aj jeho právneho predchodcu) voči spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanej). Súd bol preto povinný skúmať, či v obsahu tejto zmluvy, a to najmä v ustanoveniach upravujúcich vznik povinností a záväzkov na strane spotrebiteľa, nie sú medzi zmluvnými stranami dojednané, tzv. neprijateľné podmienky, spôsobujúce vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň bol povinný preskúmať uzavretú zmluvu aj z hľadiska jej podstatných obsahových náležitostí tak, ako to predpokladajú vyššie citované ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a v prípade zistenia nedostatkov, resp. zistenia absentovania podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyvodiť z tohto následok predpokladaný ustanovením § 11 ods. 1 tohto zákona.
9. Súd po oboznámení sa s obsahom úverovej zmluvy, konštatuje, že táto neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pri skúmaní jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010, preto nemožno za žiadnych okolností konštatovať bezúročnosť poskytnutého úveru.
10. Zmluva o úvere predstavuje záväzkový vzťah, z ktorého plynú práva a povinnosti obom zmluvným stranám. Právny predchodca žalobcu si splnil svoju zmluvnú povinnosť tým, že poskytol žalovanej dohodnuté finančné prostriedky. Žalovaná si naproti tomu svoju zmluvnú povinnosť neplnila, keď neplatila dohodnuté splátky úveru riadne a včas. V dôsledku tohto jej konania došlo na strane právneho predchodcu žalobcu k vzniku oprávnenia vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať vrátenie žalovanej sumy.
11. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný, žalobca sa domáha zaplatenia splátok do zosplatnenia (30,00 € x 4 = 120,00 €) a následne sumy po zosplatnení 930,82 €, v celkovej výške 1.050,82 €. Preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a zároveň priznal i úrok z omeškania, avšak nie vo výške a od dátumu uvedeného v žalobnom návrhu, ale až od nasledujúceho dňa po podaní návrhu, nakoľko žalobca nepreukázal zosplatnenie, keď úrok z omeškania požadoval nasledujúci deň po zosplatnení. Výška úrokov z omeškania v uvedenom období bola 5,00 %. Súd požaduje za potrebné v závere uviesť, že ani v spotrebiteľskom vzťahu nemožno obchádzať nutnosť zachovávania istoty a stability zmluvných vzťahov, kedy dvojstranný zmluvný vzťah v sebe nesie existenciu nielen práv ale i povinností na oboch zmluvných stranách. Ak teda žalovaný riadne čerpal poskytnutý úver, pričom zmluva obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti, požiadavka veriteľa na plnenie si povinností zo strany žalovaného je daná a dôvodná.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej žalobca bol v konaní plne úspešný a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
14. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
15. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto dôvody neuviedol, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.