Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-232-2018.pdf
PDF · 177.6 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/232/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: C. spol. s r.o., X.. K. XXXX, K., IČO: 34 126 856, zastúpeného JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou, Nám. M.R. Štefánika 6, Komárno, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 05. 11. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101974668/2018 zo dňa 04. 10. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. V predloženom administratívnom spise žalovaného sa nachádza oznámenie Daňového úradu Nitra zo dňa 04. 09. 2017 (doručené žalobcovi dňa 27. 09. 2017) o začatí daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2017, so začiatkom 07. 09. 2017.
2. Na základe oznámenia o daňovej kontrole bola dňa 20. 09. 2017 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom žalobca, okrem iného uviedol, že nadmerný odpočet, ktorý deklaroval v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty v sume 14.337,62 eur mu vznikol z vývozu tovaru a z nákupu tovaru, pričom uviedol, že v zdaňovacom období jún 2017 dali do prevádzky pivovar vo Švédsku. Okrem toho predložil doklady za zdaňovacie obdobie jún 2017.
3. Výzvou zo dňa 20. 09. 2017 správca dane vyzval spoločnosť J. B. s.r.o. na predloženie dokladov za zdaňovacie obdobie jún 2017. Výzva sa vrátila s poznámkou pošty „adresát neznámy“.
4. Dňa 29. 09. 2017 bolo vykonané miestne zisťovania u žalobcu, o čom bol spísaný úradný záznam. Správcom dane bolo zistené, že na adrese sídla žalobcu (X., K.) sa nachádza budova bez označenia mena žalobcu, v čase výkonu miestneho zisťovania bola budova uzamknutá.
5. Konateľ spoločnosti J. B. s.r.o. D. P. bol predvolaný na výsluch správcovi dane na 26. 10. 2017, na predvolanie sa nedostavil, predvolanie si prevzal až dňa 30. 10. 2017. Opakovane bol konateľ D. P. predvolaný na 11. 12. 2017.
6. Výzvou zo dňa 21. 12. 2017 bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie predmetu fakturácie od spoločnosti J. B. s.r.o. (technická a technologická príprava, montáž a technologické spustenie pivovaru - akcia Harestad Švédsko v zmysle faktúry č. 10170603). Dotazom na Sociálnu poisťovňu, ústredie správca dane zistil, že žalobca odvádzal poistné za dvoch zamestnancov v roku 2017- konateľ a účtovníčka a tiež zistil, že spoločnosť J. B. s.r.o. mala v uvedenom období 13 zamestnancov.
7. Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 10. 01. 2018 bola spísaná s konateľom žalobcu, ktorý odpovedal na otázky správcu dane k faktúre č. 10170603. Na pojednávaní žalobca predložil zmluvu o dielo medzi ním ako objednávateľom a zhotoviteľom - J. B. s.r.o. zo dňa 01. 01. 2017 o spolupráci v oblasti projektovania, dodávky a montáže pivovarníckych technológií, termín podľa objednávok, cena dohodou zmluvných strán.
8. Dňa 18. 01. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so D. P., konateľom spoločnosti J. B. s.r.o. za účasti konateľa žalobcu.
9. Ďalšiu zápisnicu o vykonaní úkonu spísal správca dane dňa 22. 01. 2018, obsahom ktorej bolo konštatovanie, že D. P. priniesol doklady tam uvedené. V priebehu úkonu D. P. odišiel s tým, že prinesie bankové výpisy, ale sa nevrátil a nepodpísal zápisnicu o vykonaní úkonu. Predložil preberací protokol medzi J. B. s.r.o. a T. C. o odovzdaní pivovaru v zmysle zmluvy o spolupráci zo dňa - nevyplnené, zmluvu o pôžičke medzi D. P. (veriteľ) a T. C. (dlžník) na sumu 12.600,- eur (bezúročná pôžička), zmluvu o spolupráci medzi J. B. s.r.o. a T. C. o poradenstve v odbore pivovarníckych technológií riadenie a kontrole montáže, výuky technologických postupov - varenie piva v rozsahu prác s tým, že miesto inštalácie určuje zákazník J. B. s.r.o.. Hodnota zákazky - podľa dohody, termín od 01. 01. 2017 do vypovedania zmluvy, odovzdanie diela - protokolárnou formou. Priložil ďalej faktúry vystavené J. B. s.r.o. pre spoločnosť E-B W. B. s.r.o. za reklamu, za technologickú prípravu, montáž pivovaru Švédsko, za sprostredkovanie, ako i faktúru vystavenú pre žalobcu ako objednávateľa za technickú a technologickú prípravu, montáž a technologické spustenie pivovaru Švédsko (č.10170603 zo dňa 05. 06. 2017). 10. Správca dane v podaní zo dňa 29. 01. 2018 oboznámil žalobcu s výsledkami doterajších kontrolných zistení a vyzval ho, aby predložil doklady, ktorými disponuje na preukázanie opaku uvedených kontrolných zistení.
11. Výzvou zo dňa 19. 02. 2018 správca dane žiadal spoločnosť Z. s.r.o. (právny nástupca spoločnosti J. B. s.r.o. i spoločnosti E - B W. B. s.r.o.), aby predložil hodnoverné doklady o uskutočnení a dodaní predmetu faktúry 101700603 pre žalobcu. Zásielku si uvedená spoločnosť v odbernej lehote neprevzala. Opakovane bola vyzvaná na predloženie dokladov, a to výzvou zo dňa 19. 02. 2018, ktorú zásielku si tiež v odbernej lehote neprevzala.
12. Súčasťou spisu je i trestné oznámenie podané správcom dane vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu skresľovania údajov o hospodárskej a obchodnej evidencii medzi spoločnosťami J. B. s.r.o. a spoločnosťou E - B W. B. s.r.o..
13. Podaním zo dňa 26. 02. 2018 konateľ žalobcu predložil správcovi dane podklady k popisu prác vykonávaných na území Slovenskej republiky pre žalobcu, ktoré mu mali byť (podľa jeho vyjadrenia v písomnom podaní) doručené konateľom spoločnosti D. P.. Jednalo sa o pracovný postup a fotodokumentáciu - elektroinštalácie, pracovný postup a fotodokumentáciu - chladiaci systém a pracovný postup a fotodokumentáciu - kontrola a príprava komponentov a príslušenstva.
14. VÚB banka, a.s. oznámila správcovi dane, že s účtom spoločnosti J. B. s.r.o. môže disponovať P. a zaslala výpisy z účtov. Tatra banka, a.s. zaslala výpisy z účtu spoločnosti J. B. s.r.o..
15. Žalobca bol správcom dane v podaní zo dňa 02. 05. 2018 oboznámený s výsledkami doterajších zistení. Opakovane bol vyzvaný na predloženie dokladov, ktorými môže preukázať opak jeho zistení. Žalobca reagoval odpoveďou zo dňa 11. 05. 2018, prílohou ktorého boli letenky o účasti osôb T. C. a J. X. pri úkonoch, ktoré boli uvedené v preberacích protokoloch.
16. Správca dane spísal dňa 17. 05. 2018 zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom boli s konateľom žalobcu prerokované výsledky dokazovania počas daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2017 na dani z pridanej hodnoty.
17. Dňa 24. 05. 2018 bol vypracovaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu, ktorý bol zaslaný žalobcovi na vyjadrenie a ktorý mu bol doručený dňa 30. 05. 2018. Týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 06. 06. 2018.
18. Zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu bola spísaná dňa 12. 06. 2018, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 24. 05. 2018.
19. Dňa 25. 06. 2018 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume uplatneného nadmerného odpočtu 10.600,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017, znížil mu nadmerný odpočet zo sumy 14.337,62 eur na sumu 3.737,62 eur. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, podaním zo dňa 16. 07. 2018, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím. 20. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného sú faktúry: č. 10170603 zo dňa 05. 06. 2017, vystavená dodávateľom J. B. s.r.o. pre žalobcu s predmetom fakturácie technická a technologická príprava, montáž a technologické spustenie pivovaru - akcia Harestad, Švédsko na sumu 63.600,- eur, z toho DPH 10.600,- eur, faktúra vystavená dodávateľom E-B W. B. s.r.o. pre odberateľa J. B. s.r.o. č. 101706006 zo dňa 05. 06. 2017 s predmetom fakturácie technická a technologická príprava, montáž a technologické spustenie pivovaru - akcia Harestad, Švédsko na sumu 61.200,- eur, z toho DPH 10.200,- eur a faktúra č. 101706006 zo dňa 05. 06. 2017 vystavená dodávateľom E-B W. B. s.r.o. pre odberateľa J. B. s.r.o. s predmetom fakturácie sprostredkovanie reklamy, reklamná činnosť podľa dohody na sumu 61.200,- eur, z toho DPH 10.200,- eur.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
21. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia č. 101974668/2018 zo dňa 04. 10. 2018 uviedol, že správca dane na základe predložených dokladov zistil, že žalobca si v zdaňovacom období jún 2017 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe dodávateľskej faktúry č. 10170603 zo dňa 05. 06. 2017 od spoločnosti J. B. s.r.o. v sume 10.600,- eur za dodanie služby technická a technologická príprava, montáž a technologické spustenie pivovaru - akcia Harestad, Švédsko, pričom podrobne opísal rozsah a výsledky vykonaného dokazovania (tak ako sú uvedené vyššie v bode 1 až 20 tohto rozsudku) pri žalobcom deklarovanej dodávke služieb podľa uvedenej faktúry, a to v priebehu daňovej kontroly ako i následného vyrubovacieho konania. Správca dane dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo vyvrátiť pochybnosti, pretože hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
22. Na základe správcom dane vykonaného dokazovania žalovaný konštatoval, že považuje dodanie služby od spoločnosti J. B. s.r.o. za nedostatočne preukázané, čím došlo k porušeniu zákonných ustanovení citovaných v bode 21 tohto rozsudku.
23. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca síce predložil správcovi dane faktúry, protokoly, zmluvu o pôžičke, pokladničné doklady, záznamy DPH, avšak nijako inak nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa J. B. s.r.o. ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Poukázal na to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia na nástupnícke spoločnosti E-B W. a Z., ktoré sa vrátili správcovi dane „neprevzaté v odbernej lehote“. Podľa vyjadrenia p. P., práce boli vykonané subdodávateľsky p. C., ktorý zabezpečoval pracovníkov vo Švédsku a potvrdil vystavenie faktúry pre žalobcu s tým, že medzi spoločnosťou J. B. s.r.o. a žalobcom neexistuje spísaný protokol. Spoločnosť J. B. s.r.o. zamestnávala 10 zamestnancov, ale pracovné zmluvy, dochádzka a pod. správcovi dane neboli predložené. Ďalej poukázal na nezrovnalosti v zmluve o pôžičke medzi p. C. a spoločnosťou J. B. s.r.o..
24. Preverovaním ďalej správca dane zistil, že p. X. a p. C., ktorí podpísali preberacie protokoly za žalobcu, neboli jeho zamestnancami, ako i to, že spoločnosť J. B. s.r.o. neúčtovala o žiadnej faktúre od p. C.. Obchodné transakcie medzi spoločnosťou J. B. s.r.o. a p. C. v roku 2017 neprebehli. Ďalej poukázal na zistenie zo systému VIES, že spoločnosť J. B. s.r.o. v júni 2017 nedeklarovala nadobudnutie tovaru resp. služby a žalobca mal v tomto zdaňovacom období nadobudnúť od spoločnosti M-I. J. tovar v sume 15.021.000 HUF, pričom v podanom daňovom priznaní deklaroval nadobudnutie tovaru v sume 48.292,- eur, iné dodanie tovaru resp. služieb v uvedenom období nedeklaroval. Žalovaný upriamil pozornosť i na to, že spoločnosť E - B W. B. s.r.o. - právny nástupca spoločnosti J. B. s.r.o. nemala v predmete podnikania činnosti deklarované na faktúre č. 10170603, ako i na to, že dodávateľská spoločnosť J. B. s.r.o. bola dobrovoľne vymazná z obchodného registra dňa 31. 01. 2018 a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť Z. s. r. o., ktorá je právnym nástupcom troch spoločností.
25. Námietku žalobcu o nepredvolaní svedka p. C. považoval za nedôvodnú, nakoľko ústne vyjadrenie p. C. bez predloženia relevantných dôkazov nemá vypovedaciu hodnotu, to znamená, nie je dostatočným dôkazom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Mal za to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a vo vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
26. Ďalej poukázal na to, že vo výpise z obchodného a živnostenského registra nemá spoločnosť J. B. s.r.o. zapísanú činnosť, ktorou by mohla deklarovať dodanie služby pre žalobcu, a rovnako predloženie protokolu z maturitnej skúšky D. P. nepotvrdzuje spôsobilosť vykonávať uvedenú činnosť, nakoľko D. P. študoval odbor silnoprúdová elektrotechnika so zameraním na elektroenergetiku, avšak uvedené oficiálne nedeklaroval zapísaním do predmetu podnikania spoločnosti J. B. s.r.o..
27. K námietke žalobcu k preneseniu zodpovednosti za spoločnosť J. B. s.r.o. na žalobcu žalovaný uviedol, že je potrebné, aby si žalobca pri uzatváraní obchodných transakcií preveroval svojich obchodných partnerov. Je potrebné pričítať na ťarchu žalobcu, že žiadnym spôsobom si neoveroval svojho dodávateľa.
28. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že zákon o dani z pridanej hodnoty stanovuje prísne kritériá pre uplatnenie odpočítania dane a nestačí príslušnú obchodnú transakciu doložiť iba účtovnými dokladmi, ale musia byť splnené i materiálne podmienky, t. j., že príslušné zdaniteľné plnenie skutočne vykonal subjekt, ktorý je na účtovnom doklade uvedený.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
29. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 05. 11. 2018 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 10. 2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno zo dňa 25. 06. 2018.
30. Žalobca v podanej žalobe zhrnul procesný priebeh daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania, pričom namietal porušenie svojich práv a právom chránených záujmov, práva na spravodlivý proces zakotvený v Ústave SR. Uviedol, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal zákonným spôsobom s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, neskúmal správnosť a zákonnosť jeho konania a z rozhodnutia je preukázané, že nekonal v súlade s ust. § 74 ods. 2 daňového poriadku a konal v rozpore so základnými zásadami správy daní kodifikovanými v § 3 daňového poriadku, v čom vzhliada žalobcu nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Napriek tomu, že žalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 25. 06. 2018 podrobne uvádzal svoje námietky, žalovaný ich neskúmal, ale sa uspokojil bez riadneho zákonného odôvodenia s tvrdením správcu dane a tieto tvrdenia prevzal do svojho rozhodnutia. Žalobca je presvedčený, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce, uvádzané údaje sú v rozpore so skutkovým stavom, čo má za následok nesprávne právne posúdenie veci.
31. V časti IV. správnej žaloby žalobca namietal nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného a opakovane poukázal na ust. § 74 ods. 2 daňového poriadku, ktoré bolo žalovaným porušené, lebo sa nezaoberal skutočnosťami namietanými v odvolaní, čím zaťažil konanie procesnými vadami. Žalobca má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Namietal tiež nesprávne vyhodnotenie
dôkazov, plošné odmietnutie argumentácie žalobcu bez dostatočného odôvodnenia, len mechanicky kopírované z protokolu do rozhodnutia a z rozhodnutia do rozhodnutia.
32. V časti V. žaloby uviedol, že zo strany správnych orgánov došlo k nedostatočne a nesprávne zistenému skutkovému stavu a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. K tomuto tvrdeniu uviedol, že si žalobca uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období nárok na odpočítanie dane v sume 10.600,- eur z dodávateľskej faktúry zo dňa 05. 06. 2017 za dodanie služby od dodávateľa J. B. s.r.o.. Bývalý konateľ spoločnosti D. P. pred správcom dane potvrdil vystavenie faktúry, ako i dodanie služby pre žalobcu a popisným spôsobom uviedol predmet fakturácie. Vyjadril sa i k spôsobu dodania prác a následne predložil správcovi dane dôkazy na podporu svojich tvrdení. Správca dane síce nespochybnil skutočnosť, že služba bola dodaná, ale spochybnil skutočnosť, že služba v zmysle faktúry č. 10170603 bola reálne uskutočnená dodávateľkou spoločnosťou J. B. s.r.o.. Z uvedeného dôvodu mu neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 10.600,- eur, lebo považuje dodanie služby zo strany žalobcu za nedostatočne preukázané. Namietal, že zmluva o pôžičke medzi p. C. a spoločnosťou J. B. s.r.o. obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktorými zákonodarca podmieňuje platnosť zmluvy, a preto nie je zrejmé, z akého dôvodu správca dane ako i žalovaný spochybnil nad rámec zákonných ustanovení tento dôkaz. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že síce žalobca predložil správcovi dane faktúry, protokoly, zmluvu o pôžičke, pokladničné doklady, záznam DPH, avšak nijako preukázal, uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany J. B. s.r.o.. Nie je zrejmé, aké ďalšie preukázanie, okrem vyššie uvedeného, mal žalovaný na mysli, resp. aké ďalšie dôkazy mal žalobca v konaní predložiť tak, aby žalovaný mal za dostatočne preukázané zdaniteľné plnenie.
33. Žalobca v podanej žalobe poznamenal, že niekoľkokrát navrhoval výsluch svedka p. C. na preukázanie svojich tvrdení, na vyjadrenie sa k zmluvnému vzťahu a vysvetlenie prípadných rozporov, avšak správca dane tento dôkaz nevykonal a odignoroval ho. Žalobca to namietal aj v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ale žalovaný ju vyhodnotil ako nedôvodnú majúc za to, že ústne vyjadrenie p. C. bez predloženia relevantných dôkazov nemá vypovedaciu hodnotu. S týmto názorom sa žalobca nestotožnil a mal za to, že nevykonaním navrhovaného dôkazu žalobca bol ukrátený na svojich právach. V danom prípade je podľa ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku navrhovaný výsluch p. C. je rovnocenným dôkazom k ostatným vykonaným dôkazom, ktorý môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne učenie dane. Správca dane i žalovaný vykonal len také dôkazy, ktoré boli v prospech vydaných rozhodnutí a dôkazy podporujúce alebo preukazujúce resp. majúce preukázať tvrdenia žalobcu a samotnú existenciu zdaniteľného obchodu buď nevykonali, alebo ich nevyhodnotili v prospech žalobcu, resp. vo vzájomnej súčinnosti všetkých dôkazov. Zdôraznil, že žalobca k podanému odvolaniu proti rozhodnutiu správcu dane pripojil i splnomocnenie splnomocniteľa J. B. s.r.o. pre p. C., splnomocnenia splnomocniteľa žalobcu pre p. C. a p. X., na ktoré žalovaný vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nereflektoval, nevyhodnotil ich a dokonca ich ani vo svojom rozhodnutí nespomenul.
34. V závere žaloby žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ale i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 06. 2018.
IV. Vyjadrenie žalovaného
35. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12. 03. 2019 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie, ako i na iné dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
36. Ďalej sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu. K žalobcom namietanému porušeniu práv a právom chránených záujmov a práva na spravodlivý proces uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún 2017 v zmysle ust. § 24 daňového poriadku a postupoval v súlade so znením jednotlivých zákonných ustanovení. Správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo vyšlo pri správe daní najavo. Dal do pozornosti rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999, pričom judikatúra ESĽP ani Ústavný súd SR nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci a vyžaduje si špecifickú odpoveď.
37. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu, nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že daňová kontrola u žalobcu bola vykonaná na podnet FR SR, kde na začiatku reťazca má byť daňový subjekt LV A. s.r.o., ktorý nepodal daňové priznanie ako ani kontrolný výkaz, ku ktorému sa zamestnanci správcu dane vykonávajúci kontrolu preverovania ani nedopracovali. U žalobcu je vykonávaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie jún 2016, júl 2017 a december 2017, kde je konateľom p. D. P. resp. je splnomocnenou osobu za daňový subjekt dodávateľom služieb je J. B. s. r.o., alebo A. T.. V minulosti bola dodávateľom služieb u žalobcu spoločnosť PRO Control, u ktorej bola vykonaná daňová kontrola, pri ktorej správca dane zistil, že subdodávateľom bola nekontaktná spoločnosť W. s.r.o., tzn. spôsob vykonávania podnikateľskej činnosti v reťazci subjektov je rovnaká. Faktúra, dodací list alebo akákoľvek listina sama o sebe nie je dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené a je len tvrdením o takej skutočnosti, čo konštatoval Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžf/153/01 zo dňa 28. 05. 2002. Splnenie formálnej stránky je len jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt. Správca dane na základe zistených informácií nadobudol závažnú pochybnosť o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, a potom tieto nemusí uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti. 38. Správca dane preveroval reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia zaslaním výziev na nástupnícke spoločnosti E-B W. a Z. - neprevzaté v odbernej lehote, ústnym pojednávaním zistil, že podľa vyjadrenia p. P. práce boli vykonané subdodávateľsky p. C., ktorý zabezpečoval pracovníkov vo Švédsku, cena za dielo a objednávka boli dohodnuté ústne a potvrdil vystavenie faktúry pre žalobcu. Zároveň uviedol, že medzi spoločnosťami J. B. s.r.o. a žalobcom neexistuje spísaný protokol. V priebehu daňovej kontroly neboli správcovi dane predložené pracovné zmluvy zamestnancov spoločnosti J. B. s.r.o.. Podpísané preberacie protokoly p. C. a X. nemožno považoval za vierohodný dôkaz, nakoľko obaja neboli zamestnancami žalobcu a neboli poverenými osobami konať v mene spoločnosti. Ďalej zistil, že spoločnosť J. B. s.r.o. neúčtovala o žiadnej faktúre od p. C. a obchodné transakcie medzi spoločnosťami J. B. s.r.o. a p. C. v roku 2017 neprebehli. Žalobca ani spoločnosť J. B. s.r.o. v priebehu daňovej kontroly relevantnými dôkazmi nepreukázali reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia. K námietke nepredvolania svedka uviedol, že výpoveď p. C. bez predloženia relevantných dôkazov by nemala vypovedaciu hodnotu, nakoľko svoje vyjadrenie by nepodložil relevantnými dôkazmi.
39. Vo veci dôkazného bremena uviedol, že ohľadne tejto problematiky bolo vydaných množstvo judikátov, ktorých závery závisia od individuálneho posúdenia skutkového stavu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011, ktorý sa zaoberá rozložením dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia nepreukáže, nemôže mu byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.
40. Námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nedostatočne zistenému skutkovému stavu považoval za irelevantnú a zmätočnú, lebo žalovaný pri vydaní rozhodnutia vychádzal z dikcie § 63 daňového poriadku, t.j. vychádzal zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a uviedol, čo bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré riadne odôvodnil a použil procesno a hmotnoprávne predpisy, z ktorých vychádzal.
41. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s ustanovenia daňového poriadku a zákona o dani z pridanej hodnoty. V priebehu daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie a zistené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydané rozhodnutie vo veci, preukázal listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobcu zamietol ako bezdôvodnú.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
42. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 10. 2018 bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok vyhlásil dňa 15. januára 2020 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP. 43. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
44. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 25 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20. Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Podľa § 26 ods. 7 vyššie citovaného zákona, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
45. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
46. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 pri ním tvrdenej dodávke služieb, resp. prác podľa faktúry č. 10170603 zo dňa 05. 06. 2017, vystavenej dodávateľom J. B. s.r.o. s predmetom fakturácie technická a technologická príprava, montáž a technologické spustenie pivovaru
- akcia Harestad, Švédsko na sumu 63.600,- eur, z toho DPH 10.600,- eur..
47. Správny súd je v predmetnej veci viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby v zmysle ust. § 134 ods. 1 SSP, a preto sa v súvislosti s námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe zaoberal tým, či správca dane zistil správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav, z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádzal samotný správca dane, ale i žalovaný. Správny súd zistil, že táto jeho námietka sa s poukazom na obsah administratívneho spisu ukázala ako nedôvodná. Správca dane vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe ktorého dospel k pochybnostiam o reálnom dodaní služieb zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcu - spoločnosti J. B. s.r.o. na základe faktúry č. 10170603 zo dňa 05. 06. 2017.
48. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúre uvedenej v bode 46 tohto rozsudku, vystavenej dodávateľom, t. j. spoločnosťou J. B. s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok služieb (prác), ktoré mu mal dodať ním deklarovaný vyššie uvedený dodávateľ. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov od žalobcu a jeho bezprostredného dodávateľa, výsluchom žalobcu a svedka (bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti).
49. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúru č. 10170603 zo dňa 05. 06. 2017, vystavenú dodávateľom J. B. s.r.o. s predmetom fakturácie technická a technologická príprava, montáž a technologické spustenie pivovaru - akcia Harestad, Švédsko na sumu 63.600,- eur, z toho DPH 10.600,- eur, ku ktorej pripojil zmluvu o dielo zo dňa 01. 01. 2017 uzavretú medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou J. B. s.r.o. ako zhotoviteľom. Predmetom zmluvy je spolupráca zmluvných strán v oblasti projektovania, dodávky a montáže pivovarníckych technológií. Zhotoviteľ sa zaväzuje dodať dielo podľa tejto zmluvy podľa jednotlivých objednávok zadaných objednávateľom, celková cena za jednotlivé diela je stanovená dohodou zmluvných strán. Konateľ žalobcu na ústnom pojednávaní u správcu dane dňa 10. 01. 2018 uviedol, že spoločnosť J. B. s.r.o. mu dodala na základe faktúry zo dňa 05. 06. 2017 technickú dokumentáciu, technické schémy k pivovaru, zmontovala pivovar a spustila ho ako i výrobu piva. Protokoly o prevzatí pivovaru odberateľom nemá, má potvrdené prepravné dokumenty CMR pri dodaní tovaru a spísané protokoly o prevzatí montáže. Protokol o montáži a spustení pivovaru spísaný so spoločnosťou J. B. s.r.o. nemá, lebo uvedená spoločnosť vykonáva iba montáž, nedodáva tovar na diely pivovaru. Mená osôb, ktoré vykonali predmet faktúry nevedel uviesť, nie sú to jeho ľudia. Žalobca nevedel predložiť ani objednávku, ani protokol o montáži a spustení pivovaru spísaný so spoločnosťou J. B. s.r.o..
50. Dňa 18. 01. 2018 bol za prítomnosti konateľa žalobcu vypočutý svedok D. P., bývalý konateľ spoločnosti J. B. s.r.o., ktorý mal byť dodávateľom služieb žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období. Svedok uviedol, že nepriniesol všetky doklady, lebo ich vraj mal v inom aute, kde ich zabudol. Uviedol, že spoločnosť má sídlo v Bratislave, nemá kanceláriu, ani prevádzku. Potvrdil, že spoločnosť v júni 2017 mala do 10 zamestnancov a vie predložiť pracovné zmluvy (ktoré však nepredložil). Niektorí zamestnanci vykonávali prácu technického charakteru a niektorí stavebné práce. Podľa vyjadrenia svedka, oprávnenie na vykonanie druhu činnosti, ako je uvedené na faktúre pre žalobcu, spoločnosť J. B. s.r.o. má, a ide o činnosť - uskutočňovanie stavieb a ich zmien, ktorá zahŕňa i technologickú
prípravu, montáž a technologické spustenie pivovaru. Uviedol ďalej, že faktúry vystavuje on a potvrdil aj vystavenie faktúry pre žalobcu zo dňa 05. 06. 2017. Na žiadosť správcu dane popísal predmet fakturácie a uviedol, že keď sú hotové výkresy a plány, odovzdá ich konateľovi objednávateľa a ten dá vyrobiť pivovarnícke zariadenie. Keď je vyrobené celé zariadenie, podstatné časti pivovarníckeho zariadenia, ako sú riadiace jednotky, systém chladenia, sú privezené na adresu sídla objednávateľa, kde ich poskladá a skontroluje elektrotechnické veci, preverí funkčnosť riadiacich jednotiek a u systému chladenia vykoná tlakové skúšky. Potvrdil, že faktúra zahŕňa aj montáž pivovarníckeho zariadenia vo Švédsku, ktorá je zabezpečená subdodávateľským spôsobom T. C., bytom v Maďarsku. On sám zabezpečuje montáž s montážnikmi, ktorých si zabezpečí. Faktúru pre T. C. ešte nemá v účtovníctve. Technologické spustenia pivovaru vo Švédsku vykonal T. C. vo vlastnej réžii za spoločnosť J. B. s.r.o.. Faktúru za vypracovanie manuálu do T. C. nemá, podľa dohody sa dielo považuje za dokončené, ak pivovar funguje rok a potom si môže nárokovať peniaze. Cena na faktúre bola dohodnutá ústne. Medzi spoločnosťou J. B. s.r.o. a žalobcom nie je preberací protokol, tento je medzi žalobcom a švédskym odberateľom.
51. Svedok dodatočne predložil preberací protokol, vyhotovený v Komárne dňa 25. 02. 2017 a to medzi spoločnosťou J. B. s.r.o. ako zákazníkom a T. C., vykonávateľom - dodávateľom, predmetom ktorého je odovzdanie pivovaru v zmysle zmluvy o spolupráci zo dňa - nevyplnené, miesto inštalácie Švédsko, Harestad. Uvedený protokol nie je vierohodným dokladom o prevzatí diela vo Švédsku, nakoľko, ako sa v ňom uvádza, bol vyhotovený v Komárne (o prevzatí diela inštalovaného vo Švédsku), s odkazom na zmluvu o spolupráci, ktorá nie je vyplnená. Nie je teda zrejmé, k akému dielu sa viaže tento protokol, a akým spôsobom má preukazovať dodanie inštalácie predmetu fakturácie zo dňa 05. 06. 2017 žalobcovi zo strany spoločnosti J. B. s.r.o., ak je vyhotovený dňa 25. 02. 2017, teda niekoľko mesiacov pred deklarovaným dodaním prác zo strany spoločnosti J. B. s.r.o. žalobcovi, ktoré, podľa výpovede svedka D. P. mali predchádzať inštalácii pivovaru vo Švédsku subdodávateľom T. C..
52. Pokiaľ ide o ďalšiu listinu predloženú bývalým konateľom spoločnosti J. B. s.r.o., a to zmluvu o pôžičke zo dňa 10. 01. 2017 uzavretú medzi veriteľom D. P. a dlžníkom T. C., tento dôkaz nemá, podľa názoru súdu, žiadnu súvislosť s preukazovaním dodania služieb žalobcovi zo strany ním deklarovaného dodávateľa. Zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi fyzickými osobami a preukazuje len to, že D. P. požičal sumu 12.600,- eur fyzickej osobe T. C. s uvedením splatnosti prvej splátky, ostatné podľa dohody, dohodnutým úrokom a úrokom z omeškania a možnosťou odstúpenia od zmluvy. Zo zmluvy nevyplýva, že by sa akýkoľvek spôsobom viazala na práce dodané zo strany J. B. s.r.o. žalobcovi, prípadne zo strany T. C. pre spoločnosti J. B. s.r.o.. Okrem toho, veriteľom nie je deklarovaný dodávateľ žalobcu, spoločnosť J. B. s.r.o., ale fyzická osoba D. P. a preto súd nevidel žiadny dôvod na to, aby sa nejakým spôsobom ďalej zaoberal ne/platnosťou tejto zmluvy.
53. Svedok D. P. ďalej predložil faktúry, okrem iného i faktúru vystavenú dňa 05. 06. 2017 pre žalobcu č. 10170603 s predmetom fakturácie: technická a technologická príprava, montáž a technologické spustenie pivovaru - akcia Harestad, Švédsko v sume 61.200,- eur, z toho DPH 10.200,- eur a faktúru č. 101706006 zo dňa 05. 06. 2017, vystavenú dodávateľom E-B W. B. s.r.o. pre odberateľa - J. B. s.r.o. s predmetom fakturácie totožným, ako bola vystavená faktúra z toho istého dňa žalobcovi, t. j. technická a technologická príprava, montáž a technologické spustenie pivovaru - akcia Harestad, Švédsko. Spoločnosť, ktorá mala dodať uvedené práce dodávateľovi žalobcu E - B W. B. s.r.o. zanikla zlúčením ku dňu 30. 01. 2018 a je právnym nástupcom sa stala spoločnosť Z. s. r. o. a to od 31. 01. 2018. Doklady, ktoré správca dane žiadal predložiť od právneho nástupcu spoločnosti E - B W. B. s.r.o. - spoločnosti Z. s. r. o., ktoré mali preukazovať opodstatnenosť predložených faktúr, mu právny nástupca nepredložil, nakoľko zásielky si v mieste adresy sídla spoločnosti opakovane neprevzal. Z uvedeného vyplýva, že správca dane opodstatnene získal pochybnosti o tom, kto skutočne dodal služby pre žalobcu, popísané na faktúre zo dňa 05. 06. 2017. Uvedené služby neboli vykonané zamestnancami spoločnosti J. B. s.r.o., uvedená spoločnosť síce predložila faktúru vystavenú deklarovaným subdodávateľom E - B W. B. s.r.o., ktorý však žiadne doklady na žiadosť správcu dane nepredložil. Právny nástupca spoločnosti J. B. s.r.o. - spoločnosť Z. s. r. o. bola pre správcu dane nekontaktná a na jeho žiadosť nepredložila žiadne účtovné doklady, ktorými by sa dalo preukázať, či faktúra predložená bývalým konateľom spoločnosti J. B. s.r.o. D. P. bola zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti. Spoločnosť Z. s. r. o. je od 31. 01. 2018 právnym nástupcom spoločnosti J. B. s.r.o., ale i spoločnosti E - B W. B. s.r.o. a so správcom dane nekomunikuje, zásielky sa vracali z poznámkou pošty neprevzaté v odbernej lehote.
54. Predloženie faktúry, zmluvy o spolupráci, a iných dokladov je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, teda skutočnej realizácie prác dodávateľským subjektom, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne dodávateľom uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.
55. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými dodávkami prác pre žalobcu (odberateľ) spoločnosťou J. B. s.r.o. (dodávateľ) v zdaňovacom období jún 2017, správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, ako i to, že správca dane nevykonal ním navrhnutý dôkaz - výsluch svedka T. C.. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovaného i správcu dane, ale ani z výpovede konateľa žalobcu nevyplýva, že by bol v rámci svojej činnosti akokoľvek spolupracoval s uvedenou osobou (T. C.). Konateľ žalobcu uviedol, že práce mu dodala spoločnosť J. B. s.r.o., nie svedok T. C., s ktorým mala spolupracovať spoločnosť J. B. s.r.o.. Z listinných dôkazov, ktoré predložil konateľ spoločnosti J. B. s.r.o. však nevyplýva žiadna obchodná spolupráca s uvedenou osobou - T. C.. Ako už bolo popísané, zmluva o pôžičke uzavretá medzi T. C. a D. P. nemá žiadnu právnu relevanciu na preskúmavanú spoluprácu so spoločnosťou J. B. s.r.o., táto bola podpísaná medzi dvomi fyzickými osobami a z jej obsahu nevyplýva žiadna súvislosť s preverovaný reťazcom dodania služieb žalobcovi. Spoločnosť J. B. s.r.o. nepredložila žiadnu faktúru, ktorou by preukazovala fakturovanie prác, ktoré mal vykonať T. C. vo Švédsku, a teda nie je zrejmé, akým spôsobom by mal T. C. potvrdiť dodanie prác zo strany spoločnosti J. B. s.r.o. pre žalobcu, ak sa na uvedených prácach, ktoré sa mali odovzdať v prevádzke žalobcu a mali byť vykonané zamestnancami J. B. s.r.o. (alebo dodané spoločnosťou E - B B. W. s.r.o.) osobne nemal zúčastniť.
56. S poukazom na vyjadrenia konateľa žalobcu i bývalého konateľa spoločnosti J. B. s.r.o. D. P. a predložené listinné doklady je i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie správcu dane a žalovaného o tom, že reálne dodanie služieb žalobcovi podľa predloženej faktúry zo strany spoločnosti J. B. s.r.o. nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Žalobca predložil zmluvu o spolupráci s dodávateľom J. B. s.r.o., ktorá má všeobecný charakter, a ktorá sa pri jednotlivých dodávkach diela odvoláva na objednávky na jednotlivé dielo (ako zo zmluvy vyplýva), ktoré však predložené neboli. Tiež nebol predložený preberací protokol o odovzdaní predmetu fakturácie medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom J. B. s.r.o.. Svedok D. P. (bývalý konateľ spoločnosti J. B. s.r.o.) potvrdil dodanie služieb (prác) pre žalobcu svojimi zamestnancami a neskôr predložil faktúru o dodaní totožných služieb spoločnosti J. B. s.r.o. od spoločnosti E - B W. B. s.r.o.. Všetky uvedené zistenia sú spôsobilé opodstatnene vzbudiť pochybnosti o hodnovernosti dokladov predložených žalobcom i jeho deklarovaným dodávateľom za účelom preukázania reálnosti dodania služieb v zmysle faktúry zo dňa 05. 06. 2017 pre žalobcu.
57. Súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu uvedenom v správnej žalobe, že uvádzané údaje žalovaného sú v rozpore so skutkovým stavom. Žalobca neuviedol, ktoré konkrétne údaje žalovaného ním uvádzané v rozhodnutí sú v rozpore so skutkovým stavom, preto sa súd bližšie nemohol uvedenou námietkou zaoberať, ale len konštatuje, že takéto rozpory medzi rozhodnutím žalovaného a skutkovým stavom, ktorý vyplýva z administratívneho spisu, nevzhliadol. Správny súd nepovažoval za dôkaz o dodaní prác žalobcovi splnomocnenie vystavené pre J. X. žalobcom, lebo uvedené plnomocenstvo je tiež všeobecné, je vystavené v roku 2015 na zastupovanie žalobcu pri príprave a vyhotovení protokolu o bezchybnom chode technológie inštalovanej u jednotlivých klientov firmy C. s.r.o..
58. Predmetom fakturácie bolo dodanie prác podľa faktúry vystavenej spoločnosťou J. B. s.r.o. ako dodávateľom v mesiaci jún 2017. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa však preukázalo, že deklarovaný dodávateľ žalobcu spočiatku uviedol, že práce vykonal svojimi zamestnancami, neskôr predložil faktúru od spoločnosti E - B W. B. s.r.o. o dodaní totožného predmetu plnenia, ako je uvedené na faktúre vystavenej spoločnosťou J. B. s.r.o. pre žalobcu, čo malo preukazovať tú skutočnosť, že uvedené práce boli dodané subdodávateľsky dodávateľovi žalobcu. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu ako platiteľa. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá by mala byť splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pričom uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj
preukazovanie jej zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
59. S poukazom na tieto zistenia správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil žalobcom predložené listinné doklady (faktúru), ktorými preukazoval dodanie prác spoločnosťou J. B. s.r.o. a bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili podľa ním predložených listinných dokladov. V priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania žalobca nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci vykonanie a dodanie fakturovaných prác spoločnosťou J. B. s.r.o., napriek tomu, že táto dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty práve pri deklarovaných dodávkach prác od tejto spoločnosti.
60. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie prác od spoločnosti J. B. s.r.o.) podľa predloženej faktúry. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
61. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach služieb (prác) od spoločnosti J. B. s.r.o.. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávok prác) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014).
62. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom správny súd zdôrazňuje, že žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, napr. vo vzťahu k vykonaniu a prevzatiu prác uvedených na spornej faktúre, ktorými by odstránil pochybnosti o dodaní služieb (prác) podľa tejto faktúry, a preto neboli splnené podmienky na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania.
63. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávke prác, ktoré mu mal podľa predloženej faktúry dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť J. B. s.r.o., aby preukázal, že práce mu boli dodané práve dodávateľom uvedenom na faktúre, a taktiež, aby preukázal skutočné vykonanie a dodanie služieb zo strany ním deklarovaného dodávateľa. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá práce vykonala, resp. tovar dodala. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturované služby, resp. práce reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúra zo dňa 05. 06. 2017, pri ktorej si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, bola vôbec vystavená platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne neoveroval deklarované dodávky prác od vyššie uvedenej spoločností v mesiaci jún 2017. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom prác. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).
64. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov. O výsledkoch vykonaného dokazovania bol žalobca správcom dane podrobne oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. Správca dane nie je povinný preukazovať, že plnenia neboli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, ale bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako je to uvedené v dokladoch, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné.
65. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 25. 06. 2018 určil rozdiel uplatneného nadmerného odpočtu v sume 10.600,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 a znížil mu nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 14.337,62 eur na sumu 3.737,62 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 06. 2018 potvrdil podľa ust. § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. 66. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
67. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
68. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
69. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
70. S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je správny súd toho názoru, že procesné práva žalobcu neboli v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania porušené a tvrdenia žalobcu v podanej žalobe týkajúce sa porušenia týchto práv sa ukázali ako nedôvodné.
71. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.