Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-249-2019.pdf
PDF · 98.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/249/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: J.V.J s.r.o., so sídlom Horelica 222, Čadca, IČO: 46 575 901, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom U. XXXX, I., proti žalovanému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom, so sídlom O. F. XX, I., o zaplatenie 2.872 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 11. júla 2019 sp. zn. 4C/70/2017-196, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zostáva n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.287 €, do 3 dní (výrok I.). Vo zvyšnej časti, pokiaľ žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu do výšky 2.872 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % za každý deň z omeškania od 12.9.2016 do zaplatenia, nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol (výrok II.). Podľa pomeru úspechu strán v spore v zmysle § 255 ods. 2 CSP, priznal úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,20 % (výrok III.). Vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobcu v žalobe, na základe ktorej si uplatnil nárok na peňažné plnenie z titulu uzavretia Zmluvy o dielo zo dňa 24.6.2016. Predmetom uzavretia zmluvy medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola konečná úprava domu, sieťka, fasáda, silikón Baumit 1,5 zrno točená, cokel 2 cm, cokel 3 cm, Styrodur, lepenie kameňa a dláždenie balkóna. Cena diela bola dohodnutá na 5.120 € bez DPH, cena s DPH bola preškrtnutá. Na zmluve bolo na konci dopísané odovzdanie kľúčov od domu 12.9.2016 oproti podpisu. Z odstúpenia od zmluvy o dielo adresovaného žalovanému od žalobcu mal preukázané, že dôvodom odstúpenia žalobcu bolo skutkové tvrdenie: „Na základe Vašej nespokojnosti a zdržiavania prác sme ukončili práce na Vašej stavbe a odstupujeme od zmluvy o dielo, uzatvorenej 24.6.2016“. Z faktúry číslo 102016003 vystavenej žalobcom žalovanému dňa 16.9.2016 splatnej 30.9.2016 mal ďalej preukázané, že žalobcom boli fakturované vykonané práce na konečnej úprave domu na základe priloženého účtovania - cena bez DPH 6.060 € + 20 % DPH 1.212 €, spolu konečná suma 7.272 €. Od tejto sumy bol odpočítaný preddavok 4.000 €, pričom k úhrade zostáva suma 3.272 €. Z reklamácie žalovaného zo dňa 6.10.2016 mal preukázané, že žalovaný fakturované práce neuznal, považoval ich za neoprávnené, keďže žalobca doposiaľ dielo nevykonal, porušil povinnosť zmluvy a spôsobil mu aj škodu na majetku. Vady diela mali spočívať v nesprávnom a neestetickom uložení obkladu, nesprávnom ukotvení parapiet, neodlepených pások, nedokončeného obkladu, nesprávneho a nedostatočného ukotvenia zateplenia pod obkladom, vadného vykonania prác na balkóne, poškodenia okien a parapiet farbou z náteru stien. Žalovaný neuznal odstúpenie od zmluvy a žiadal bez zbytočného odkladu splniť povinnosť vykonať dielo
do troch dní. Žalovaným bolo vypracované aj odborné vyjadrenie Mgr. P. B., ktorý pri obhliadke dňa 29.6.2017 mal zistiť nedostatky: 1/ opadávanie soklového kameňa - Vaspo, pre nesprávne použitý typ lepidla, opadáva tepelná izolácia sokla, 2/ fasádna omietka - APO lišty, neodborne osadené, podbitie strechy znečistené, 3/ balkón nedokončený. V priebehu konania došlo k sporným tvrdeniam medzi žalobcom a žalovaným ohľadom vykonávania diela s tým, že žalobca tvrdil, že žalovaný nemal pripravenú stavbu, zdržoval práce, naproti tomu žalovaný uvádzal, že dielo bolo vykonané vadne a žalobca nechcel napriek upozorneniam vady odstrániť. Na základe vykonaného dokazovania nemal preukázané tvrdenia žalovaného, že vadný obklad Vaspo, ktorý mal byť reklamovaný na základe predloženého reklamačného lístku 1/2016 bol vymenený spôsobom, že týmto bol obložený celý dom. Podľa reklamačného lístka, obklad Vaspo bol vymenený dňa 8.9.2016, t.j. v deň odchodu žalobcu zo stavby. Ak podľa zistenia bol v deň odchodu žalobcu zo stavby obložený celý dom obkladom Vaspo, nemohlo sa jednať o už reklamovaný obklad. Žalobca oproti zmluve o dielo si navyše zaúčtoval nanesenie lepidla pod sieťkou, zakúpenie omietky Nanopor, oplechovanie balkóna + hydroizoláciu v celkovej sume 470 €, ktoré sumy žalovaný okrem oplechovania balkóna nenamietal. Neuznal však fakturovanú sumu 585 € bez DPH za neopodstatnené zastavenie prác na 3 dní, keďže tento náklad bol medzi stranami sporný a žalobca by dôvodnosť tohto nákladu musel v konaní preukázať. Žalobca v rozpočte odpočítal nedokončené práce v celkovej výške 170 €. Celková suma tak predstavovala 6.060 € bez DPH + DPH 1.212 €, celkom suma 7.272 €. Po odpočte preddavku 4.000 € bolo potrebné doplatiť žalobcovi doplatok 3.272 €. Keďže práce vykonané boli, na nedokončené práce a vady bola poskytnutá primeraná zľava, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.287 €. Od sumy 2.872 € odpočítal sumu 585 €, v ktorej časti žalobu zamietol. Z hľadiska právneho posúdenia veci považoval uzavretý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka i napriek tomu, že žalobca žiadal posúdiť uzavretý zmluvný vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Odstúpenie od zmluvy žalobcu považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 637 v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť a nenaplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odstúpenie od zmluvy. Občiansky zákonník v § 642 ods. 2 umožňuje aj zhotoviteľovi odstúpiť od zmluvy, ak je zrejmé, že dielo nebude vykonané riadne a včas. Medzi stranami čas vyhotovenia diela nebol dohodnutý, avšak bolo zrejmé, že dielo pre neustále nezhody nebude vykonané riadne a včas. Pokiaľ žalovaný dňa 6.9.2006 zaslal žalobcovi reklamáciu prác, kde ho žiadal o odstránenie vád a poskytol mu primeranú lehotu na dokončenie prác, mohol od zmluvy odstúpiť podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo však nevykonal. Žalobca vedomý si, že práce nevykonal, poskytol žalovanému zľavu podľa § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka za nedokončené práce v sume 170 € + ďalšiu zľavu v celkovej výške 570 €, čo vzhľadom na reklamované práce súd považoval za primerané. Na vady diela, ktoré namietal žalovaný, prihliadať nemohol, keďže si ich neuplatnil ani vzájomnou žalobou ani samostatnou žalobou a z tohto dôvodu sa nezaoberal ani odborným vyjadrením Mgr. B., ktoré bolo vypracované až po desiatich mesiacoch od odchodu žalobcu zo stavby.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd mu uložil povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.287 € a vo výroku III. o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie považoval právny vzťah medzi žalobcom a ním za spotrebiteľský a na právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluva o dielo, ktorú medzi sebou žalobca a žalovaný uzavreli upravuje dohodu, že právne pomery z nej sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia neupravuje obligatórnu aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z výkladu, že použitie ustanovení Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka závisí od posúdenia, ktoré ustanovenia sú pre neho ako spotrebiteľa výhodnejšie. Nestotožnil sa taktiež so záverom súdu prvej inštancie, že zhotoviteľ mohol podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy odstúpiť. Na ďalšom mieste súd uvádza, že žalobca práce nevykonal, z ktorého dôvodu mohol (žalovaný) podľa § 642 Občianskeho zákonníka od zmluvy odstúpiť. Takéto právo však neuplatnil, naopak, v liste zo dňa 6.10.2016 adresovaný žalobcovi uviedol, aby žalobca dielo riadne dokončil, pričom v liste zo dňa 4.11.2016 žalobca neakceptoval výzvu na dokončenie diela. Súd ďalej uviedol, že žalobca vedomý si, že práce nevykoná, poskytol žalobcovi zľavu podľa § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka za nedokončené práce v celkovej výške 570 €. V danom prípade žalobca ani netvrdil, ani neboli zistené skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru na takom skutkovom stave, ktorý by mohol byť subsumovaný pod hypotézu § 655 Občianskeho zákonníka. Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je
dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Objednávateľ nemá povinnosť prevziať dielo, ak má zjavné vady. Ak by tak urobil, nemohol by si uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady. Žalobca dňa 12.9.2016 ukončil stavebné práce bez relevantného dôvodu, žiadne písomné upozornenie, ktorým by mu oznámil, že mieni dielo nedokončiť, žalobca neposkytol. Pretože žalobca dielo riadne nevykonal, právny úkon, ktorým od zmluvy odstúpil je neplatný, keď ho vyzval, aby dielo riadne vykonal a vady odstránil, nevzniklo žalobcovi právo uplatniť si voči nemu cenu za dielo. Takéto právo mu nevzniklo, či sa aplikuje ustanovenie § 548 Obchodného zákonníka alebo § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Správne mal preto súd prvej inštancie žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie ďalej neskúmal, že pokiaľ žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako ceny diela DPH, či žalobca mal povinnosť odviesť DPH. Súd prvej inštancie takýto názor vyslovil aj napriek zákazu poškodzovať spotrebiteľa, pokiaľ ide o konečnú cenu. Nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď neprihliadol na rozporné tvrdenia žalobcu, ktoré v priebehu konania menil a považuje za nespravodlivé voči nemu, aby plnenie nebolo znížené o hodnotu nedokončeného diela a vád diela. V tomto smere žiadal vykonať dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie zamietol.
3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný chaoticky v odvolaní polemizuje a z odvolania nie je zrejmé, či sa majú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka alebo ustanovenia Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že žalovaný vytýkal vady diela, v dvojročnej premlčacej lehote žalobu nepodal, pričom tak neučinil ani v rámci obrany proti návrhu. Žalovaný svoje práva zo zodpovednosti za vady v zmysle § 649 Občianskeho zákonníka riadne a včas neuplatnil. V zmysle § 638 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal právo od zmluvy odstúpiť. Žalovaný pristupuje k celej veci špekulatívne, naopak, z jeho strany mu bola poskytnutá zľava za nedorobky v celkovej výške 570 € v zmysle § 655 Občianskeho zákonníka. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý v napadnutých výrokoch I. a III. (v súvisiacom výroku o trovách konania) podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, ktorý odvolaním strany sporu (žalobcom) nebol napadnutý, zostáva nedotknutý.
5. Záver súdu prvej inštancie vyjadrený najmä v bodoch 29. až 31. rozsudku, na základe ktorého zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.287 € je predčasný, keďže vyslovené skutkové a právne závery súdom prvej inštancie, výsledkom vykonaného dokazovania nezodpovedajú.
6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
8. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
9. V prejednávanej veci žalobca na základe podanej žaloby si uplatňuje nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom na základe skutkového tvrdenia, že medzi ním ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 24.6.2016 uzatvorená Zmluva o dielo, na základe ktorej boli vykonané „dokončovacie práce na rodinnom dome žalovaného“ v rozsahu, ako bolo uvedené v konečnej faktúre z 16.9.2016 číslo 102016003 v celkovej výške 3.272 €. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi stranami bolo nesporné, že uvedenú Zmluvu o dielo z 24.6.2016 uzatvorili a že žalobca písomným podaním od uvedenej zmluvy o dielo odstúpil. Žalovaný v liste zo dňa 6. októbra
2016 prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby žalobca dielo riadne ukončil, odstúpenie od zmluvy z 19.9.2016 považoval za neplatné, v ktorom vykonal aj reklamáciu vady diela. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na základe písomne uzatvorenej zmluvy žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 4.000 €. V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný namietal, že v zmysle podmienok uzavretej Zmluvy o dielo z 24.6.2016 bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, že právne pomery z uzavretého zmluvného vzťahu sa budú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka.
10. Spotrebiteľská zmluva je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať napríklad aj zmluva o dielo (zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka), prípade aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov.
11. Vo vzťahu k použitiu noriem obchodného práva na právne vzťahy s podnikateľmi zaviedlo ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety zásadu prednostnej aplikácie noriem občianskeho práva pred normami obchodného práva. Aplikácia Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy prichádza do úvahy v dvoch prípadoch, prvým z nich je výslovné dojednanie zmluvného vzťahu, ktorý je upravený výlučne v Obchodnom zákonníka, druhým prípadom je dojednanie podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že daný zmluvný vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, hoci z povahy uzavieranej zmluvy vyplýva jej občianskoprávny charakter. Nekritická aplikácia vyššie uvedenej zásady môže v konkrétnych prípadoch spôsobovať problémy. Preto ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety OZ nemožno bezhlavo interpretovať tak, že by snáď pripúšťal použitie všetkých ustanovení Občianskeho zákonníka líšiacich sa od ustanovení v Obchodnom zákonníku. V konkrétnej situácii je vždy potrebné starostlivo zvážiť normu smerujúcu ku skutočnej ochrane spotrebiteľov, pričom nie je namieste zamieňať ju s tou, ktorá sa zdá pre slabšiu stranu v daný okamih jednoducho miernejšia. Je vecou súdu, aby v každom jednotlivom prípade skúmal, či aplikácia Občianskeho zákonníka v konkrétnom prípade je pre spotrebiteľa prospešnejšia ako aplikácia Obchodného zákonníka, avšak v žiadnom prípade by nemal rozhodnúť v rozpore s názorom spotrebiteľa, pretože v takom prípade by išlo o neprípustný zásah do zmluvnej autonómie strán záväzkového vzťahu.
12. V danom prípade rozporne vyznieva rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý považoval nárok žalobcu za čiastočne dôvodný (vychádzajúc z jeho predloženej špecifikácie nároku), keď na jednej strane (pri aplikácii noriem občianskeho práva) dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy o dielo zhotoviteľom (žalobcom) nie je platné (so záverom vyjadreným v rade 29. rozsudku, že aj žalovaný mohol podľa § 642 ods. 1 od zmluvy odstúpiť, čo neučinil), keď bez ďalšieho posúdenia trvania alebo ukončenia zmluvného vzťahu (iným spôsobom), zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu.
13. Vyššie uvedené je však potrebné hodnotiť aj v kontexte so správaním sa samotného žalovaného, ktorý vo svojich vyjadreniach (ako aj odvolaní) uvádza, že po odstúpení od úverovej zmluvy zhotoviteľom, ktoré považuje za neplatné (posudzujúc v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka), uplatnil písomným podaním z 6.10.2016 reklamáciu - zodpovednosť za vady diela a zároveň vyzýval žalobcu na dokončenie diela, pričom do súčasnej doby žiadny nárok v zmysle uvedeného podania z 6.10.2016 reálne neučinil, t.j. okrem písomnej výzvy žalobne nežiadal žalobcu ako zhotoviteľa na dokončenie diela a taktiež neuplatnil nároky uvedené v liste z 6.10.2016 (vyplývajúce zo zodpovednosti za vady, prípadne titulom nároku na náhradu škody). V tomto smere je eventuálne potrebné vyhodnotiť, že pokiaľ žalobca ako zhotoviteľ už nemieni dielo dokončiť (aj v prípade neplatného odstúpenia od zmluvy), keď zároveň na druhej strane nie je zo strany žalovaného ako objednávateľa prejavená vôľa smerujúca k tomu, aby povinnosť dokončiť dielo bola splnená (napríklad súdnym rozhodnutím), nemožno vidieť dohodu o ukončení zmluvného vzťahu strán sporu. K týmto okolnostiam súd prvej inštancie strany sporu podrobne nevypočul a nie je ani zrejmé, v akom stave dokončovacie práce na rodinnom dome žalovaného po odchode žalobcu zo stavby sa nachádzajú.
14. Z hľadiska toho, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom sa jedná o uzavretie spotrebiteľského vzťahu, v súlade s podmienkami uvedenými v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s podmienkami § 43 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné hodnotiť obsah
uzavretého zmluvného vzťahu aj v súvislosti s tým, kto zmluvu pripravoval a či jeho ustanovenia nie sú v rozpore s podmienkami na ochranu spotrebiteľa. V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje (okrem iných) aj na závery súdu prvej inštancie vyjadrené v bode 31. vo vzťahu ku skutočnostiam, keď v písomnej zmluve o dielo, v časti - Cena za predmet zmluvy a platné podmienky - je uvedené, že celková cena diela je stanovená dohodou zmluvných strán, a to na 5.120 € bez DPH, pričom následné znenie „cena s DPH“, ktorá je vybodkovaná, je táto preškrtnutá. Nie je preto zrejmé, na základe akých skutkových zistení súd prvej inštancie považoval za dôvodne uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela s pripočítaním sumy DPH k dojednanej cene diela 5.120 €. Rozporne preto vyznieva záver súdu prvej inštancie, ktorý pripúšťa, že zákon vyžaduje, aby dodávateľ spotrebiteľovi uviedol cenu aj vrátane DPH, na druhej strane uplatnený nárok priznal z dôvodu, že žalobca je podnikateľom a je platcom DPH.
15. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie dôsledne neskúmal podmienky uzavretého zmluvného vzťahu, výsledky vykonaného dokazovania nedávajú záver o tom, či medzi stranami sporu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu a nezaoberal sa aj dôsledne jednotlivými zložkami uplatneného nároku (v prípade, že by základ pre priznanie nároku bol daný) z hľadiska dôkazného bremena na strane žalobcu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)