Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_36K-12-2019.pdf
PDF · 94.97 KB
Case nature
Area
Subarea
36K/12/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: AUTO PEPO, s.r.o., IČO: 50 732 765, so sídlom Pekárska 157/11, 917 01 Trnava, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: HV - Centrum, s.r.o., IČO: 36 792 284, so sídlom Hlavná 2, 917 01 Trnava, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 20219/T, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konkurzné konanie proti dlžníkovi: HV - Centrum, s.r.o., IČO: 36 792 284, so sídlom Hlavná 2, 917 01 Trnava, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 20219/T.
II. Navrhovateľ - veriteľ j e p o v i n n ý zaplatiť dlžníkovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - veriteľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.20.2019 a doplneným dňa 07.10.2019, domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. K návrhu pripojil faktúru č. 2012571 zo dňa 14.11.2012, uznanie záväzku a splátkový kalendár zo dňa 20.11.2015, potvrdenie audítora k neuhradenej pohľadávke zo dňa 12.09.2019, Výpis zo zoznamu dlžníkov na daniach a uhradil preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,00 eur.
2. Okresný súd Trnava uznesením č. k. 36K/12/2019 - 48 zo dňa 14.10.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 21.10.2019, rozhodol tak, že začína konkurzné konanie na majetok dlžníka. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2019.
3. Uznesením č.k. 36K/12/2019 - 55 zo dňa 28.10.2019, konkurzný súd vyzval dlžníka na vyjadrenie k návrhu, osvedčenie platobnej schopnosti, o predloženie zoznamu všetkých svojich peňažných záväzkov, z ktorých plnením bol deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, o predloženie zoznamu všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, o predloženie informácie o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, o predloženie zoznamu pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. Zároveň dlžníka poučil, že pokiaľ v lehote 20 dní od doručenia uznesenia neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd vyhlási na majetok konkurz a ak sa dlžník v uvedenej lehote nevyjadrí, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Uznesenie dlžníkovi doručil dňa 31.10.2019.
4. Dňa 11.12.2019 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil iba dlžník (konateľ dlžníka). Dlžník uviedol, že žiada návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnuť a to z toho dôvodu, že dlh voči Daňovému úradu Trnava v sume 3.361,72 eur uhradil, o čom predložil aj dôkaz - poštové poukážky, a tým pádom neexistuje druhý veriteľ, ktorého navrhovateľ označil v návrhu. Zároveň spochybňuje a popiera existenciu pohľadávky navrhovateľa, nakoľko pohľadávka mala vzniknúť titulom poskytnutia služieb a prác vyúčtovaní pôvodným veriteľom spoločnosť PD Siladice ktoré však poskytnuté neboli.
Dlžník nemá vedomosť o tom, že by ohľadom tejto pohľadávky prebiehal nejaký súdny spor, a tiež nemá vedomosť o tom, že by dlžník túto pohľadávku uznal dňa 20.11.2015. V čase uznania záväzku som bol jediným štatutárnym orgánom dlžníka a predmetné uznanie záväzku som za dlžníka nespísal. Pohľadávku veriteľa čo do dôvodu jej vzniku a ani výšky neuznáva.
5. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR"), Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a) predpokladá sa, že je platobne neschopný. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). 6. Podľa § 11 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom.
7. Podľa § 11 ods. 3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
8. Podľa § 12 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu. Podpis navrhovateľa, ktorý nie je orgánom verejnej moci, musí byť v návrhu úradne osvedčený. Návrh musí byť podaný v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami.
9. Podľa § 12 ods. 2 ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží a. písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka, b. vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c. potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, alebo d. potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, schváleného a účtovaného certifikačným orgánom.
e. písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.
10. Podľa § 13 ods. 1 ZKR, navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len "preddavok"). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo súd nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.
11. Podľa § 14 ods. 1 ZKR, ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku.
12. Podľa § 14 ods. 2 ZKR, súd návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril.
13. Podľa § 14 ods. 3 a 4 ZKR, o začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie. Začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné konanie.
14. Podľa § 14 ods. 5 ZKR, začatie konkurzného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu, d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje. e) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.
15. Podľa § 19 ods. 1 ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa: a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania 1.odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä 1a.výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil 1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, 1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, 1ac. informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, 1ad. zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania, 1b.poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,
1c.poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze, 2.určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, 3.vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil, b) súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania, c) súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil, d) a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1.
16. Podľa § 19 ods. 2 ZKR, proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie iba dlžník.
17. Podľa § 19 ods. 3 ZKR, odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd prvého stupňa postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo.
18. V prejednávanej veci ide o konkurzné konanie začaté na základe veriteľského návrhu. Aby bol veriteľský návrh perfektný, musia byť okrem všeobecných náležitostí splnené a doložené dve podmienky, a to oprávnenie veriteľa na podanie návrhu a dôvodnosť platobnej neschopnosti označeného dlžníka. Zároveň majetok dlžníka musí postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. 19. Podľa ZKR je potrebné rozlišovať nasledovné štádiá konkurzného konania: a/ od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do začatia konania, b/ od začatia konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu, c/ od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu. Prvé štádium, ktoré je prísne formálne, začína podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na súd. Podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa konkurzné konanie ešte nezačína, i keď konkurzný súd musí vo veci konať a o návrhu rozhodnúť. Musí predovšetkým preskúmať, či má danú právomoc na konkurzné konanie, či tu nie je prekážka litispendencie, či dlžník ako subjekt nie je vylúčený z pôsobnosti zákona, či ten, kto návrh podáva, ten voči komu návrh smeruje má spôsobilosť byť účastníkom konania, či navrhovateľ má procesnú spôsobilosť, či je daná vecná a miestna príslušnosť súdu na konanie, či návrh spĺňa všetky zákonom ustanovené obsahové listinné náležitosti (§ 12) a či bol v plnom rozsahu zložený na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu(§ 13). Ak súd zistí, že predložený návrh má stanovené formálne a obsahové náležitosti uvedené v § 12ods. 1 a pre veriteľský návrh aj v § 12 ods. 2 ZKR, najneskôr do pätnástich dní od doručenia návrhu na miestne a vecne príslušný súd, rozhodne uznesením o začatí konania. Po začatí konkurzného konania na základe veriteľského návrhu je povinný konkurzný súd zisťovať, či dlžník je platobne neschopný (§ 19 ods. 1 ZKR), pričom dôkazné bremeno o tom, či dlžník je platobne schopný je na dlžníkovi.
20. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je ten veriteľ, ktorý má pohľadávku voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti (§ 11 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2ZKR). Na prípadné sporné pohľadávky veriteľa súd neprihliada, preto tieto nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (§ 19 ods. 1 písm.c/). Osvedčenie spornosti pohľadávky nevyhnutne musí zodpovedať atribútu pravdepodobnosti, teda faktickému stavu, kedy podstatná časť dostupných informácií, podkladov a kauzálnych súvislostí naznačuje, že pohľadávka veriteľa je skutočne.
21. K návrhu na vyhlásenie konkurzu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladujú jeho pohľadávku. Pod doložením dôvodu vzniku pohľadávky rozumieme, že k pohľadávke existuje relevantná
dokumentácia, ktorá dokladá vznik a existenciu pohľadávky, a to najmä zmluvná dokumentácia, ak pohľadávka vznikla zo zmluvy, ako aj ďalšia relevantná dokumentácia, napríklad písomné objednávky, dodacie listy, preberacie protokoly, faktúry, vzájomná korešpondencia a podobne. Doloženie pohľadávky spôsobom vyžadovaným zákonom v návrhu na vyhlásenie konkurzu však ešte neznamená, že v ďalšom priebehu konkurzného konania sa takáto pohľadávka bude považovať bez ďalšieho za nespornú. Pohľadávka môže byť spochybnená dlžníkom v štádiu konania pred vyhlásením konkurzu. Skutočnosť, že pohľadávka je evidovaná v účtovníctve veriteľa, ešte neznamená, že je dôvodne nesporná a po práve.
22. Povaha konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu nevylučuje, aby súd o skutočnostiach, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, vykonával dokazovanie, nie je však povinnosťou konkurzného súdu vykonávať dokazovanie o tom, či pohľadávka veriteľa skutočne existuje (R 52/1998). Typovým dôvodom na namietnutie veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu je skutočnosť, že v konkurznom konaní vyjde najavo, že sporné skutočnosti týkajúce sa pohľadávky, nebude možné osvedčiť iba listinnými dôkazmi a že vykonaním vecne opodstatnených dôkazných návrhov výsluchom účastníkov, výsluchov svedkov, znaleckými posudkami, obhliadkou a pod. by konkurzný súd nahrádzal sporové konanie. Dôvodom na zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu je totiž práve skutočnosť, že takéto dokazovanie odporuje účelu konkurzného konania (R 64/2006).
23. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 4CoKR/24/2014 zo dňa 31.07.2014), odvolací súd poukazuje i nato, že existencia navrhovateľovej pohľadávky voči dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno pochybovať. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Konkurzný súd rozsiahlejšie dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok upravených v § 3 ods. 2,3 ZKR ( t.j. či je dlžník v úpadku). Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu - splnenie podmienok musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta. Doloženie pohľadávky spôsobom, ktorý vyžaduje zákon v návrhu na vyhlásenie konkurzu neznamená, že v ďalšom priebehu konkurzného konania sa táto pohľadávka bude považovať bez ďalšieho za nespornú. V ďalšom priebehu konkurzného konania môže byť táto pohľadávka spochybnená dlžníkom v štádiu pred vyhlásením konkurzu.
24. Súd má za to, že pohľadávku navrhovateľa - veriteľa nie je možné považovať za nespornú, nakoľko navrhovateľ svoju pohľadávku odvodzuje z titulu uznania dlhu. Dlžník však namietol uznanie dlhu a uviedol, že predmetné uznanie pohľadávky urobila osoba, ktorá prekročila svoje oprávnenie. Vzhľadom na uvedené nemá súd za preukázané nespornosť pohľadávky veriteľa a zároveň nie je povinnosťou konkurzného súdu vykonávať dokazovanie o tom, či pohľadávka veriteľa skutočne existuje, takéto dokazovanie odporuje účelu konkurzného konania. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ - veriteľ nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, a to vzhľadom k tomu, že na spornú pohľadávku veriteľa sa neprihliada. Zároveň z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že neexituje druhý veriteľ, a to Daňový úrad, nakoľko tento záväzok bol uhradený.
26. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
27. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového konania.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP.36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že dlžníkovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal náhradu trov konania v plnej výške. Po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne o výške trov konania samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania je spojený so zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku.
Z odvolania musí byť zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť súdu s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má ďalej uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).