Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcu: Q. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Peter Slávik, AK Malacky, Břeclavská 3 proti žalovaným v 1. rade: K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, v 2. rade: K. s.r.o., K. XXX, IČO: XX XXX XXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ľubomír Nemček, AK Bratislava, Čajkovského o zaplatenie sumy 20 000 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 2.8.2019 voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 20 000 € titulom nesplnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke. V žalobe uviedol, že dňa 4.1.2018 poskytol žalovaným sumu 20 000 €, čo dokazuje potvrdenie o vykonaní platby v prospech žalovaného v 1. rade na účet žalovaného v 2. rade podľa pokynov žalovaného v 1. rade. Predmetný záväzok vyhlásil žalobca za splatný ku dňu podania žaloby, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu. Jedná sa o reálny kontrakt, zmluva o pôžičke nebola uzavretá v písomnej podobe. Došlo k prostému odovzdaniu peňažných prostriedkov a ústnemu dohovoru o náležitostiach zmluvy.

2. Vo veci pôvodne rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania platobným rozkazom zo dňa 30.11.2018. Proti platobnému rozkazu podali včas odpor obaja žalovaní s tým, že existenciu zmluvy o pôžičke popreli. Žalovaný v 1. rade uviedol, že voči žalobcovi nemá žiaden dlh, nikdy s ním neuzavrel žiadnu, ani ústnu zmluvu o pôžičke. Skutkové tvrdenia uvedené v žalobe sa podľa žalovaného v 1. rade nezakladajú na pravde. Žalovaný v 2. rade uviedol, že nikdy od žalobcu neprijal uvedenú platbu a nikdy so žalobcom nemal uzavretú ani ústnu zmluvu o pôžičke.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi žalobcu a žalovaného v 1. rade, dokladom o platbe, výpisom poplatkov, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018, daňovým priznaním k dani z príjmov FO za rok 2018, dokladom o zaplatení dane a zdravotného poistenia, plnomocenstvom, SMS - komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. - 130 zo dňa 20.12.2019 a zistil tento skutkový stav veci:

4. Žalobca pri výsluchu na súde uviedol, že dňa 4.1.2018 poslal na účet, ktorého číslo mu oznámil žalovaný v 1. rade, sumu 20 000 €. Dohoda medzi ním a žalovaným v 1. rade bola taká, že žalovaný v 1. rade si túto sumu u žalobcu odpracuje, nakoľko v tom čase spolupracovali. Žalovaný v 1.rade zaslal žalobcovi sms-ku, ktorou ho o zaslanie sumy 20 000 € požiadal. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nebolo dohodnuté, čo v takom prípade, ak by k tejto spolupráci neprišlo a neboli stanovené ani žiadne lehoty či termíny v tomto smere. Keďže z uvedenej sms-ky nebolo zrejmé, komu účet patrí, či je žalobcovej manželky alebo koho, žaloval žalobca žalovaného v 1. rade ako fyzickú osobu a ako žalovaného v 2. rade aj spoločnosť, ktorej je žalovaný v 1. rade konateľom. Manželku žalovaného v 1. rade nežaloval, lebo s ňou neprichádzal do styku. Spolupráca so žalovaným v 1.rade spočívala vo vykonaní služieb pre žalobcu, resp. jeho spoločnosť, jednalo sa o predaj nehnuteľností, konkrétne o predaj bytov v bytovom dome U. v Z. K. A., ktorý staval žalobca. Ohľadom tejto nehnuteľnosti sa vedie súdny spor. Pokiaľ ide odmenu a platové podmienky za poskytované služby, jednalo sa o 2 000 € za jeden predaný byt. Nebol však predaný ani jeden z bytov. Na spolupráci sa žalobca so žalovaným v 1. rade dohodli písomne. Pokiaľ ide o vrátenie pôžičky, žalobca uviedol, že so žalovaným v 1. rade bolo dohodnuté, že tie byty predá, že sprostredkuje pre žalobcu túto službu, žalobca žalovanému v 1. rade veril, tak mu poskytol tých 20 000 €. Podmienky vrátenia tejto sumy neboli dohodnuté, žalobca žalovanému v 1. rade jednoducho veril, že tie byty predá. Taktiež nebola dohodnutá žiadna zábezpeka pre prípad nevrátenia uvedenej sumy. Žalobca uviedol, že vedel, že mu žalovaný v 1. rade zoženie klienta, keďže boli uzavreté rezervačné zmluvy a mal za to, že príde k predaju. So žalovaným spolupracoval 10 rokov, poznali sa. Žalobca ďalej uviedol, že o vrátenie sumy 20 000 € žiadal žalovaného v 1. rade v marci 2018, ústne. O vrátenie sumy žiadal z dôvodu, lebo zistil, že prišlo k scudzeniu bytového domu, žalobca zistil, že na LV je ako vlastník zapísaný niekto iný, nie on, preto sa rozhodol pýtať sumu 20 000 € späť.

5. Tvrdenie o zaslaní sumy na účet číslo K. dňa 4.1.2018 žalobca preukázala dokladom preukazujúcim pohyb na účte.

6. Žalovaný v 1. rade pri výsluchu na súde uviedol, že za 20 000 €, ktoré obdržal od žalobcu, mu poskytol služby, na ktorých sa dohodli. Žalovaný v 1. rade zháňal klientov na kúpu bytov a s 18 klientmi uzavrel rezervačné zmluvy na budúcu kúpu bytov v bytovom dome Fontána. Uvedené zmluvy uzatváral ako splnomocnenec spoločnosti R., ktorej konateľom bol žalobca. Uviedol, že 20 000 € bola odmena za uvedené rezervácie. Jednalo sa o rezervácie bytov pre konkrétneho klienta, ktorý mal na základe rezervačnej zmluvy možnosť vybaviť si hypotéku. S tým tiež klientom pomáhal. Rezervačných zmlúv bolo pôvodne viac, možno 40, ale niektorí klienti od zmluvy odstúpili, keď zistili napríklad, že im banka nedá hypotéku. Napokon zostalo 18 rezervácií. 20 000 € bola odmena za čas, ktorý trávil s klientmi v roku 2017. Ak by rezervačné zmluvy prešli do kúpnopredajnej zmluvy, tam mal žalovaný v 1. rade dohodnutú odmenu 2000 € za uzavretú kúpnopredajnú zmluvu za každý jeden byt. Žalovaný v 1. rade uviedol, že si nepamätá, či prišlo k uzavretiu nejakej kúpnopredajnej zmluvy. Suma 20 000 € prišla na účet manželky žalovaného v 1. rade. Túto sumu následne vykázal v daňovom priznaní za rok 2018 a z tejto zaplatil daň aj odvody do zdravotnej poisťovne, v riadnej lehote. V rámci výkonu služieb pre žalobcu zobral od klientov zálohy vo výške cca 100 000 €.

7. Podanie daňového priznania, v ktorom bola ako príjem za rok 2018 vykázaná predmetná suma 20 000 €, zaplatenie dane aj zdravotného poistenia preukázal žalovaný v 1. rade potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018, dokladom o zaplatení dane a zdravotného poistenia.

8. Výpisom poplatkov bolo preukázané, že účet, na ktorý bola zaslaná suma 20 000 €, patrí manželke žalovaného v 1. rade T. G..

9. Plnou mocou zo dňa 7.7.2016 mal súd preukázané, že žalobca ako konateľ spoločnosti R., s.r.o. splnomocnil žalovaného v 1. rade na zastupovanie firmy R., s.r.o. a žalobcu ako konateľa k podpisovaniu všetkých dokumentov a listín ako i podpisovaniu kúpnopredajných, záložných, rezervačných, nájomných zmlúv k nehnuteľnostiam v majetku a správe spoločnosti.

10. SMS komunikáciou mal súd preukázané, že po výzve žalobcu na zaslanie čísla účtu žalovaný v 1. rade poslal číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

11. Žalobca potvrdil, že spoločnosť R., s.r.o. prijala od budúcich kupujúcich zálohy na kúpu budúcich bytov a že tieto zálohy resp. ich zaplatenie je výsledkom činnosti žalovaného v 1.rade pre spoločnosť R., s.r.o. vo forme uzavierania rezervačných, resp. iných zmlúv. Uviedol, že zálohy boli vybrané v nižšej výške, okolo 50 000 €, bolo to v rokoch 2016, 2017.

12. Právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetom iného konania vedeného na súde je určenie vlastníckeho práva žalobcu k bytovému domu Fontána, pretože keď si šiel žalobca zapísať vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, zistil, že ako vlastník je zapísaný žalovaný v 1. rade a obchodné spoločnosti, ktoré vlastní žalovaný v 1.rade. Toto bolo zistené asi mesiac po odoslaní platby 20 000 €. Takže žalovaný v 1.rade v podstate nemohol vykonať žiadnu činnosť, nemohol predávať byty, keď prišlo k prevodu vlastníctva. Ďalej uviedol, že žalobca poskytol žalovanému v 1. rade sumu 20 000 €, pretože vedel a predpokladal, že daných 20 000 € mu vráti z potencionálnej odmeny z predaja bytov. Nebola to odmena za akúkoľvek inú činnosť.

13. Právny zástupca žalobcu predložil súdu rozsudok Okresného súdu Senica č.k. XC XX/XXXX - XXX zo dňa 20.12.2019, v ktorom sa žalobca voči žalovanému v 1. rade domáhal vrátenia sumy 50 000 €, podľa jeho vyjadrenia sa jedná o obdobný prípad, žaloba bola zamietnutá. Protistrana namietla, že uvedený rozsudok nie je doposiaľ právoplatný.

14. Žalobca a jeho právny zástupca zotrvali na svojom návrhu a žiadali zaplatenie sumy 20 000 € titulom nevrátenej pôžičky. Právny zástupca žalobcu uviedol, že poskytnutie prostriedkov v sume 20 000 € bolo v konaní preukázané, pričom tieto prostriedky boli poskytnuté ako pôžička a žiadny iný titul nebol počas konania preukázaný. Ako zábezpeka na vrátenie pôžičky boli živé obchodné vzťahy medzi stranami, kedy bol predpoklad, že žalovaný na základe už uzatvorených zmlúv v dohľadnom čase uzatvorí aj zmluvy kúpne, čím by mu vznikol nárok na zmluvnú odmenu vo výške 2000 € za každý zrealizovaný obchod. Toto považoval žalobca za dostatočné zabezpečenie predmetnej pôžičky a preto ju poskytol. Bolo by absolútne nelogické, aby žalobca poskytoval 20 000 € ako akúsi odmenu vopred alebo akúkoľvek odmenu, ktorú sa snaží protistrana súdu predostrieť. Protistranou predložené dôkazy, a to daňové priznanie, prevodný príkaz voči daňovému úradu a zdravotnej poisťovni považoval žalobca za vyfabulované, poukázal na skutočnosť, že všetky tieto doklady a skutočnosti v nich boli zrealizované, resp. vytvorené až po vydaní platobného rozkazu v predmetnej veci. Teda ide o vytváranie falošných dôkazov. Má za to, že preukázali poskytnutie pôžičky, ktorej splatnosť je daná podaním návrhu, povinnosť vyzvať dlžníka na plnenie žalobca splnil najneskôr doručením platobného rozkazu žalovaným.

15. Právny zástupca žalovaných uviedol, že žalobca nepreukázal, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, z tohto dôvodu navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

18. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ani medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade neprišlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, o ktorej existenciu žalobca svoj nárok uplatnený žalobou opieral. V konaní bolo síce preukázané, že žalobca zaslal žalovanému sumu 20 000 €, a to na účet manželky žalovaného v 1. rade, ktorého číslo žalovaný v 1. rade žalobcovi na účel zaslania peňazí oznámil. Avšak samotné poskytnutie peňazí žalovanému v 1. rade samo osebe bez ďalšieho nepostačuje pre záver o uzavretí zmluvy o pôžičke tak, ako sa celkom mylne domnieval a počas celého konania napriek vykonaným dôkazom tvrdil právny zástupca žalobcu. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, bez ktorej takáto zmluva nemôže vzniknúť, je popri prenechaní vecí určených podľa druhu, v danom prípade peňazí veriteľom dlžníkovi i záväzok dlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. K uvedenému sa však žalovaný v 1. rade, ktorému boli peniaze poskytnuté, nezaviazal a existenciu takéhoto záväzku poprel sám žalobca. Žalobca mal za sumu 20 000 € vykonať pre žalobcu dohodnuté služby, spojené s predajom nehnuteľností. Pre rozhodnutie v prejednávanej veci nie je pritom podstatné, či sa jednalo o odmenu za sprostredkovanie predaja bytov, k predaju ktorých napokon neprišlo, ako tvrdil žalobca, alebo za inú činnosť pri zháňaní potencionálnych kupujúcich, ktorú žalovaný v 1. rade vykonal. Podstatné v danej veci je to, že žalovaný v 1. rade sa nezaviazal sumu 20 000 € žalobcovi vrátiť a ako sám žalobca uviedol, ohľadom vrátenia peňažných prostriedkov medzi ním a žalovaným v 1. rade žiadna dohoda nebola uzavretá, za tieto peniaze mal žalovaný vykonať pre žalobcu dohodnuté služby a žalobca veril, že sa tak udeje. Z uvedeného je nepochybné, že pri poskytnutí sumy 20 000 € žalovanému v 1. rade nebola ani na strane žalobcu, ani na strane žalovaného vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke a preto nároku na vrátenie sumy poskytnutej na základe tohto právneho titulu nebolo možné vyhovieť.

20. Ak by bolo preukázané, že sa jedná o sumu predstavujúcu odmenu za služby, ktoré poskytnuté neboli, bolo by možné uvažovať o bezdôvodnom obohatení žalovaného v 1. rade, toto však v konaní tvrdené nebolo a právny zástupca žalobcu žiadal vrátenie sumy poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke napriek tomu, že tvrdenia samotného žalobcu uzavretie zmluvy o pôžičke vyvracali. Je treba zdôrazniť, že nároky zo zmlúv a nároky z bezdôvodného obohatenia podliehajú rozdielnym právnym režimom, jedná sa o rôzne právne inštitúty.

21. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, ohľadom tohto nebola preukázaná nielen existencia zmluvy o pôžičke, tomuto neboli poskytnuté zo strany žalobcu ani žiadne finančné prostriedky a so žalobcom nebol v žiadnom právne relevantnom vzťahu.

22. Na základe uvedeného bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

23. O trovách konania rozhodol súd v súlade s , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalobca bol vo veci plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa v znení neskorších predpisov.