Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-45-2018.pdf
PDF · 93.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: Š. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX/XX, XXX XX Ľ., právne zastúpeného JUDr. Patrikom Kovalčíkom, advokátom, so sídlom Námestie sv. Mikuláša 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanej: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX O.P. o zaplatenie 1.204,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.204,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.204,- eur od 01.12.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.10.2018 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.204,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.204,- eur od 01.12.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná na žiadosť žalobcu dňa 24.11.2017 vyplnila tlačivo pre daňový úrad Finanzamt Kufstein Schwaz, Oskar Pirlo-Strasse 15, 6330 Kufsteinpre, ktorého súčasťou bola aj žiadosť o vyplatenie daňového preplatku za rok 2016, na ktorý mal žalobca nárok. Tvrdil, že žalovanej poskytol všetky osobné údaje, vrátane údajov o jeho bankovom účte. Žalovaná pri vyplnení tlačiva účelovo napísala bankový účet G.: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého je sama vlastníčkou. Preplatok na dani vo výške 1.204,- eur bol vyplatený dňa 30.11.2017 na účet žalovanej. Zo zápisnice z výsluchu žalovanej ako svedka na OO PZ Ľubotín, ČVS: ORP-31/LU-SL-2018 vyplýva, že do formuláru - žiadosti o vyplatenie preplatku na dani uviedla úmyselne svoj osobný účet a následne aj preplatok na dani v sume 1.204,-eur prijala. Uviedol, že bezúspešne viackrát vyzýval žalovanú na úhradu tejto sumy, naposledy listinou doručenou žalovanej dňa 05.10.2018, na ktorú ku dňu spísaniu žaloby nereagovala. Žalovanú sumu mu bola žalovaná povinná ihneď vyplatiť, či už osobne alebo prostredníctvom bankového prevodu. Keďže si úmyselne túto istinu ponechala, najneskôr dňa 01.12.2017 začala plynúť lehota na uplatnenie zákonných úrokov z omeškania, pri aktuálnej ročnej percentuálnej sadzbe zákonných úrokov z omeškania v občianskoprávnych veciach vo výške 5,00 %, ktorú si uplatnil zo žalovanej istiny.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a predložil preklad výňatku platobného výmeru na daň z príjmu z nemeckého jazyka do slovenského jazyka, uznesenie OO PZ Ľubotín, ČVS: ORP-31/LU-SL-2018 zo dňa 20.07.2018 a predžalobnú výzvu s kópiou doručenky.
4. Súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom č. k. 2C/45/2018-16 zo dňa 12.11.2018, proti ktorému podala žalovaná odpor a uznesením zo dňa 21.08.2018 bol platobný rozkaz zrušený v celom rozsahu.
5. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že žalobu považuje v celom rozsahu za neopodstatnenú, nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že účelovo a zámerne uviedla svoje číslo účtu s cieľom uviesť ho do omylu a na jeho škodu si neoprávnene ponechať istinu 1.204,- eur. O zaslanie daňovej vrátky na jej číslo účtu ju výslovne požiadal žalovaný, aby sa vyhol exekučnému plneniu zo svojho účtu, ktorý bol v tom čase podľa jeho tvrdenia zablokovaný. Daňové priznanie bolo podané v júni 2017, keď ešte spolu so žalobcom tvorili pár a dôverovali si. V tom období na jeho výslovnú žiadosť vkladala na svoj osobný účet hotovosti, ktoré jej odovzdával a z týchto následne pravidelne vyplácala pohľadávky a splátky žalobcu. Na preukázanie týchto skutočností predložila výpisy z účtu, na ktorých boli vyznačené vklady a platby, ktoré realizovala na jeho žiadosť. V priebehu roka 2017 žalobcu viackrát kontaktovala za účelom vyporiadania ich majetkových vzťahov, keďže jej dlhuje sumu 1.300,- eur, ktorú mu požičala v roku 2013 na kúpu motorového vozidla a ktorú jej doposiaľ nevrátil. Tvrdila, že vzhľadom k tomu, že žalobca nie ochotný vyporiadať ich majetkové a finančné záležitosti po rozchode, finančné prostriedky z vrátky jeho dane ostali na jej účte až do času, kým sa vyporiadajú. Z týchto dôvodov navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na týchto tvrdeniach zotrvala aj vo vyjadrení zo dňa 09.09.2019 k vyjadreniu žalobcu, pričom trvala na tom, že v predmetnom spore ide o vyporiadanie finančných vzťahov po ich rozchode a zároveň ako dôkaz navrhla zabezpečenie výpisu z evidencie vlastníkov motorových vozidiel na meno dcéry žalobcu, Š. T..
6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.05.2019 k odporu žalovanej uviedol, že žalovaná podaný odpor vecne neodôvodnila, len uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu. Neopísala rozhodujúce skutočnosti, ktoré svedčia v jej prospech, ani dôkazy, ktoré jej tvrdenia dokazujú. Svojimi vyjadreniami a predloženými listinami nepreukázala žiadny právny základ, resp. dôvod, ktorý by ju oprávňoval na ponechanie si uplatňovanej istiny patriacej výlučne žalobcovi. Jej tvrdenia sú len špekuláciou, odrážajú minulosť vo vzťahu žalobcu a žalovanej a nesúvisia s predmetom tohto sporu. Je pravdou, že žalobca a žalovaná boli partnermi, avšak je dôležité uviesť, že v čase keď ešte nimi skutočne boli, existovala medzi nimi ústna dohoda o spoločnom hospodárení a teda veci ktoré spoločne užívali, aj spoločne financovali, a to či už išlo o platby za nájom, platby za stravu, či spoločné výdavky na motorové vozidlo. Uvedené preukazuje aj samotná výpoveď žalovanej v trestnom konaní, z ktorej zároveň vyplýva, že táto nikdy nemala v úmysle požičiavať financie na kúpu motorového vozidla, práve naopak, žalovaná dobrovoľne prispela s cieľom spoločne užívať motorové vozidlo. Rovnako tvrdenia žalovanej o zablokovaní účtu, príp. vyhýbaniu sa exekúcie zo strany žalobcu sú zavádzajúce a klamlivé, nakoľko z ňou predloženého výpisu z účtu vyplýva, že sama zasielala opakovane platby na účet žalobcu.
7. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 15.01.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalobcu.
8. Žalobca na pojednávaní súdu trval na podanej žalobe a vyjadrení zo dňa 15.05.2019 v celom rozsahu a v záverečnej reči navrhol vydať rozsudok tak, ako bolo navrhovaný v podanej žalobe.
9. Žalovaná na pojednávaní súdu nesúhlasila s podanou žalobou a v záverečnej reči uviedla, že žalovaný sa lieči v psychiatrickej ambulancii, je konfliktný a nedá sa s ním jednať. Požiadal ju o zaslanie peňazí na jej účet, spolu vypisovali formuláre na daňový úrad s tým, aby dala peniaze na svoj účet, pretože on jej bol dlžný za auto a tvrdil, že sa potom vysporiadajú. Preplatka prišla koncom novembra 2017 a vtedy začal žalovaný žiadať vrátenie peňazí, pričom ona mu pripomenula, že sa navzájom nevysporiadali. Nechcel sa stretnúť a keď mali konfrontáciu na polícii v Kežmarku, tak odišiel. Vyporiadanie sa im nepodarilo vyriešiť ani cez mediátorku.
10. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, podaným odporom, vyjadrením strán, prednesmi strán a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom ako prostriedkami procesného útoku, ktoré tvoria súčasť spisu a vykonanie ktorých nebolo stranami namietané ani spochybnené, a to prekladom výňatku platobného výmeru na daň z príjmu z nemeckého jazyka do slovenského jazyka, uznesením OO PZ Ľubotín, ČVS: ORP-31/LU-SL-2018 zo dňa 20.07.2018 a žalovanou predloženým výpisom z jej osobného účtu ako prostriedkom procesnej obrany, zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalobca po ukončení pracovného pomeru v Rakúsku požiadal žalovanú, aby mu vyplnila tlačivo pre daňový úrad Finanzamt Kufstein Schwaz, Oskar Pirlo-Strasse 15, 6330 Kufsteinpre za rok 2016, ktorého súčasťou bola aj žiadosť o vyplatenie daňového preplatku za rok 2016, na ktorý mal žalobca nárok. Žalobca tvrdil, že za týmto účelom poskytol žalovanej všetky osobného údaje vrátane údajov o jeho bankovom účte. Napriek tomu žalovaná v žiadosti o vyplatenie daňového preplatku za rok 2016 uviedla svoje číslo účtu, na ktoré bol dňa 30.11.2017 vyplatený daňový preplatok vo výške 1.204,- eur, ktorý si žalovaná neoprávnene ponechala a žalobcovi doposiaľ nevrátila.
12. Z prekladu výňatku platobného výmeru na daň z príjmu vyplýva, že žalobcovi bol vrátený daňový preplatok vo výške 1.204,- eur. Z odôvodnenia uznesenia OO PZ Ľubotín, ČVS: ORP-31/LU-SL-2018 zo dňa 20.07.2018 vyplýva, že žalovaná do zápisnice o výsluchu svedka uviedla dňa 30.11.2017 jej bol daňový preplatok žalovaného poukázaný na jej účet s tým, že tento si ponechala z dôvodu, že žalovaný jej dlží peniaze a nevidí dôvod, prečo by mu mala niečo platiť, keď z jeho strany nie je ochota riešiť danú situáciu. Ako listinný dôkaz zadovážený do vyšetrovacieho spisu bol aj výpis osobného účtu na meno žalovanej vedený v Poštovej banke, a. s., z ktorého bolo zrejmé, že dňa 30.11.2017 bola naň poukázaná suma 1.204,- eur s poznámkou H. XX.XX.XXXX B.A. B. T. X.. Zároveň týmto uznesením bolo trestné stíhanie začaté pre prečin podvodu podľa §221 ods. 1 Trestného zákona proti žalovanej zastavené, pretože skutok nebol trestným činom a nebol ani dôvod pre postúpenie veci.
13. Predžalobnou výzvou zo dňa 03.10.2018 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie žalovanej sumy a zároveň ju upozornil aj na omeškanie s jej vrátením a uplatnenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.204,- eur od 01.12.2017 do zaplatenia. Žalovaná prevzala predžalobnú výzvu dňa 05.10.2018.
14. Výpisy z účtu predložené žalovanou preukazujú, že v období rokov 2013-2017 žalovaná zasielala v rôznych sumách opakované platby na meno Š. T., X. T. a taktiež prijímala úhrady na meno príjemcu Š. T..
15. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
18. Právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon tiež, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Súd je toho názoru, že žalobca preukázal splnenie všetkých predpokladov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko má za to, že neexistuje a ani od počiatku neexistoval žiaden právny titul, na základe ktorého by žalovaná bola oprávnená peniaze, ktoré patria žalobcovi titulom daňového preplatku zadržiavať.
19. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné vyplatenie daňového preplatku vo výške 1.204,- eur dňa 30.11.2017 na účet žalovanej, keďže túto skutočnosť tvrdil tak žalobca ako aj žalovaná. Žalovaná však tvrdila, že k predmetnej sume má tzv. zádržné právo na
vyporiadanie finančných nárokov z ich vzájomného vzťahu po rozchode. Súd považuje za potrebné uviesť, že suma vo výške 1.300,- eur, ktorú podľa tvrdenia žalovanej táto požičala žalobcovi na kúpu auta a taktiež ňou tvrdený predmet sporu týkajúci sa vyporiadania finančných vzťahov po rozchode nie je predmetom tohto sporu. V priebehu dokazovania žalovaná neuplatnila svoje nároky voči žalobcovi kompenzačnou námietkou ani podaním vzájomnej žaloby, ktorá by spĺňala náležitosti žaloby podľa § 147 ods. 3 v spojení s § 132 a nasl. Civilného sporového poriadku. Práve aj z týchto dôvodov súd zamietol návrh žalovanej na vykonanie dokazovania zabezpečením výpisu z evidencie vlastníkov motorových vozidiel na meno dcéry žalobcu.
20. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a citovaným zákonným ustanoveniam mal súd za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, a preto jej vyhovel. Daňový preplatok, ktorý patrí žalobcovi sa nachádza u žalovanej neprávom, t. j. bez právneho dôvodu. Žalovaná nie je oprávnená daňový preplatok zadržiavať, nemá k nemu vlastnícke ani zádržné právo a je povinná ho vydať žalobcovi, nakoľko okamihom prijatia tohto daňového preplatku na svoj účet sa na úkor žalobcu obohatila, hoci na to nebol žiaden právny dôvod. Súd preto žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 1.204,- eur, ktorá predstavuje výšku daňového preplatku, ktorého nárok žalobca riadne preukázal.
21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Žalovaná sa v dôsledku nevrátenia daňového preplatku žalobcovi po jeho prijatí na účet dňa 30.11.2017 dostala do omeškania, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle citovaných ustanovení. Súd preto priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou od 01.12.2017, keďže žalovaná sa nevrátením prijatej sumy dostala dňa 01.12.2017 do omeškania.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vzhľadom na plný úspech žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.