Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10Csp-71-2019.pdf
PDF · 74.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/71/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedűšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05, Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanej: B. V., C.. XX.XX.XXXX, S. Ľ.. L. XXXX/X, XXX XX, B., v konaní o zaplatenie 600 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 600 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 11.7.2016 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 33 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.
III. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.7.2019 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
- úverovej istiny vo výške 600 €
- odplaty vo výške 168 €
- zmluvného úroku vo výške 44 % zo sumy 600 € od 10.7.2015 do zaplatenia
- zákonného úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 768 € od 10.7.2016 do zaplatenia
- poplatku za upomienky vo výške 180 €
- zmluvnej pokuty vo výške 33 € ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015 uzavretej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 600 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť, zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, pričom odplata predstavovala sumu 168 € a úrok predstavoval 44 % ročne. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v prípade, že neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, zmluvnú pokutu vo výške 33 €. Žalovaná však svoj záväzok nesplnila napriek výzve veriteľa. Preto žalobca uplatnil nárok na plnenia, ktoré sú uvedené vyššie. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 10.7.2016. Žalovaná svoj záväzok nesplnila napriek výzve veriteľa a preto žalobca uplatnil nárok na plnenia, ktoré sú uvedené vyššie.
3. K svojej žalobe potom žalobca pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.7.2015 a všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, výpis zo svojho obchodného registra.
4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, pretože sa jej ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a napriek šetreniam súdu sa jej miesto trvalého pobytu zistiť nepodarilo. Súd preto žalovanej doručoval žalobu, jej prílohy, procesné poučenia a výzvu na vyjadrenie sa k žalobe spôsobom, ktorý predpokladá ust. § 116 ods. 2 C.s.p. s tým, že tieto písomnosti boli zverejnené na webovej stránke súdu a úradnej tabuli súdu, pričom sa považovali po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručené a to napriek tomu, že sa o nich žalovaná ako adresátka nedozvedela (v súlade s ust. § 106 ods. 3 a § 116 ods. 2 C.s.p.).
5. Podaním na súd došlým 8.1.2020 žalobca zobral žalobu späť v časti, kde požadoval odplatu vo výške 168 €, zmluvný úrok vo výške 44 % ročne a poplatky za upomienky v sume 180 € a požadoval priznať len istinu úveru vo výške 600 €, zmluvnú pokutu v sume 33 € a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 600 € od 11.7.2016 do zaplatenia. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd preto v prevyšujúcej časti konanie zastavil v zmysle ust. § 145 ods. 2 C.s.p. tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
6. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 15.1.2020 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.
7. Pri svoje rozhodovacej činnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nerozporovala, v dôsledku čoho boli nesporné podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p.. Naviac však tvrdenia žalobcu o vzniku úverového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou preukazovali listiny pripojené do súdneho spisu. Z úverovej zmluvy, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu, súd zistil, že túto strany sporu podpísali 10.7.2015 a to žalovaná ako dlžníčka a žalobca ako veriteľ. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver v sume 600 €, ktorý bol zročný jednorazovo do 10.7.2016, čo bol aj dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pri poskytnutí úveru boli dohodnuté odplata vo výške 168 € a úroky v sume 44 % ročne, čo vo vyčíslení predstavovalo sumu 264 € a žalovaná mala takto celkovo zaplatiť sumu 1.032 €. Tieto ustanovenia úverovej zmluvy vzhľadom na nárok, ktorý žalobca uplatnil, keď žiadal len zaplatenie úverovej istiny, boli následne pre rozhodnutie tohto sporu nepodstatné. V konaní totiž nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaná bola k 10.7.2016 zaplatila žalobcovi tú sumu, ktorú žalobca proti nej požadoval, teda požičanú sumu 600 €. Je zrejmé, že žalovaná úver nesplácala, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33 €, pretože podľa znenia zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 €.
8. Nárok žalobcu na zaplatenie úverovej istiny nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zákonníka, ktorý v tomto ustanovení a aj v nasledujúcich predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.
9. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenie súd žalovanú zaviazal k zaplateniu istiny, ktorá bola zročná 10.7.2016, teda istiny vo výške 600 €. Popri tejto istine žalobcovi v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka, priznal nárok aj na úroky z omeškania, ktorých výška je o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zmluvnú pokutu, pretože je nepochybné, že žalovaná nesplnila svoj záväzok zaplatiť úver, pokiaľ ide o istinu úveru, riadne a včas. Nárok na zmluvnú pokutu súd považoval za dôvodný, zmluvnú pokutu považoval za platne dojednanú ako aj dojednanú v primeranej výške zodpovedajúcej závažnosti a výške záväzku, ktorý žalovaná vo vzťahu k žalobcovi mala. Preto súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
12. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle s ust. § 255 ods. 1 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.