Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-65-2019.pdf
PDF · 107.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/65/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. R., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky E. R., nar. X.XX.XXXX, bytom J. T. XXX, XXX XX J. T., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522 a otca I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX T., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 11P/41/2019-59 zo dňa 2. septembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 12P/171/2007 zo dňa 21.11.2007 tak, že vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k maloletej R. sa zvyšuje zo sumy 82,98 € na sumu 160 € mesačne od 10.6.2019, a to vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie od 10.6.2019 do 2.9.2019 vo výške 231 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach 20 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že o výživnom vo vzťahu k maloletej R. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 12P/171/2007 zo dňa 21.11.2007. Od posledného rozhodnutia uplynula doba 12 rokov a pomery na strane maloletej sa podstatne zmenili, čo odôvodňovalo návrh matky na úpravu výživného smerom nahor. V súčasnej dobe maloletá R. navštevuje 2. ročník bilingválnej sekcie Gymnázia Čadca, učí sa výborne. S návštevou školy sú spojené zvýšené náklady na zabezpečenie školských pomôcok spočívajúcich v prefotení učebného materiálu na jednotlivé predmety, v dôsledku ktorej skutočnosti matka jej zakúpila počítač a tlačiareň v hodnote 500 €. Okrem týchto nákladov má zvýšené náklady na ZRPŠ, ktoré je 33 € ročne, náklady na cestovné 26 € mesačne, internet a mobilný telefón 26 € mesačne. Zdôraznil, že otec okrem výživného inou formou na výživu maloletej neprispieva, nestretáva sa s ňou a obrana otca vo vzťahu k návrhu matky spočívajúca vo zvýšení nákladov na výživu maloletej, že má záujem sa s dcérou skontaktovať, neobstála. Nepreukázal, že má skutočný záujem o to, aby mal prehľad a informácie o živote svojej dcéry, aký dosahuje prospech, aký je jej zdravotný stav a aké má záľuby. V čase rozhodnutia ani jeden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ otec tvrdil, že platí pôžičku 150 € mesačne na základné zariadenie bytovej jednotky v rodičovskom dome, poukázal na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, nakoľko otec nepreukázal, že takéto výdavky boli nevyhnutné vo vzťahu k jeho existencii. Zohľadnil, že matka sa o maloletú R. osobne stará, a preto
prihliadol aj na jej starostlivosť o domácnosť vychádzajúc z toho, že matka dennodenne stretáva sa s potrebami maloletej R., ktoré vznikajú v jej živote, a to vo všetkých oblastiach. Výdavky nie je možné kvantitatívne mesačne paušalizovať, pretože tieto majú pohyblivý charakter, mnohokrát smerom nahor a úsilie za ich uspokojovanie preberá rodič, do ktorého starostlivosti dieťa je zverené. Matka preukázala, že snaží sa dcére vytvoriť podmienky zvyšovaním aj kvality úrovne vzdelania tým, že pobyt v Anglicku jej bol umožnený aj vzhľadom na vysoké náklady, ktoré musela zaň uhradiť. Vychádzajúc z finančných schopností otca ako povinného rodiča, zvýšil výživné na sumu 160 € mesačne od 10.6.2019, teda od podania návrhu. Nedoplatok na výživnom mu povolil splácať spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).
3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec. Napáda, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a z tých dôkazov, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Trvá na svojich vyjadreniach zo dňa 23.7.2019 a 8.8.2019, kde poukazoval neakceptovateľnosť jednotlivých položiek výdavkov dieťaťa, resp. ich výšky. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s matkou maloletej v jej prospech ponechal všetky veci, ktoré nadobudli, a preto pochopiteľne si musel zabezpečiť iné svoje základné životné potreby. Preto nie je možné nenahliadať na jeho výdavky, ktoré v tejto súvislosti vynakladá, nakoľko prihliadol aj na náklady matky za údajný televízor. Súd jeho argumentáciu voči zvýšeniu výživného zúžil len na to, že sa chce s maloletou stretávať a že matka zamedzuje pri tomto stretávaní. Vôbec neprihliadol na to, že v krátkom čase, čo je momentálne otázka niekoľkých dní, sa mu narodí ďalšie dieťa. Z týchto dôvodov mal súd stanoviť termín pojednávania tak, aby mohol správne rozhodnúť s prihliadnutím na všetky okolnosti, pretože už s predstihom vo svojom vyjadrení z 23.7.2019 k návrhu na túto skutočnosť poukázal. Uvedená skutočnosť mala byť zohľadnená vo výške výživného. Termín pôrodu je už lekársky potvrdený a teraz prichádzajúci do úvahy dňa 30.9.2019. V tejto súvislosti mal náklady na výbavičku dieťaťa. Súd neodôvodnil, z akých úvah vychádzal, keď považoval práve sumu výživného 160 € mesačne za primeranú opodstatneným potrebám dcéry a zároveň jeho majetkovým a celkovým osobným pomerom, možnostiam. Odôvodnenie je značne všeobecné a nekonkrétne, s dôrazom na jedinečnosť každého prípadu. Súd neuviedol svoju úvahu, z akej miery podieľania sa matky, či už v peňažnej alebo naturálnej podobe, vychádzal. Pritom obaja rodičia sú povinní plniť si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Pri osobnej starostlivosti matky o dieťa je nutné vychádzať z toho, že dieťa vo veku 15 rokov už nevyžaduje osobnú starostlivosť rodiča v takej miere, ako je to u mladších detí. Stanovené výživné spolu s prídavkami na dieťa a daňovým bonusom predstavuje sumu cca 207 € a popritom má aj matka voči dcére vyživovaciu povinnosť. Súd negoval zásadu, že výživné ma byt' určené v takej výške, aby neviedlo k existenčným problémom povinného. V rozsudku sa nepremietla zásada, že síce má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ale len na takej, akú dosahujú. Výživné, ktoré bolo určené, však nereflektovalo jeho majetkové pomery a ani matky maloletej, pretože takto určená povinnosť výživného zodpovedá vyšším príjmovým pomerom povinného rodiča, jeho vyššej životnej úrovni. Akceptoval, že dcéra je staršia a že má vyššie náklady, avšak zároveň nie je v jeho silách platiť výživné v takej výške, toto je možné maximálne vo výške 120 € mesačne. Súd mal zohľadniť, že zmena pomerov nastala aj na jeho strane a v krátkom čase sa ešte prehĺbi po narodení druhého dieťaťa. Súd neprihliadal nielen na to, že sa mu má čoskoro narodiť ďalšie dieťa a je potrebné mu kúpiť výbavičku a že musí prispievať aj na jeho družku, ktorá sa stane matkou jeho ďalšieho dieťaťa. Jedná sa o nenávrhové konanie a súd je povinný vykonávať dokazovanie aj z vlastnej iniciatívy. Súd negoval aj jeho zdravotný stav a tiež trvanie práceneschopnosti, pričom uvedené mohol preveriť aj priamo cez sociálnu poisťovňu. V tomto konaní môže aj v rámci odvolacieho konania uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Preto predkladá práceneschopnosť, ktorá začala 16.8.2019 a stále ešte trvá pre jeho problémy s chrbticou a kĺbmi. Musí užívať lieky, používať rôzne masti, dávali mu obstreky, musí rehabilitovať a boli mu doporučené masáže, s čím mu vznikajú náklady a v tejto súvislosti potrebuje ortopedickú obuv, ktorú si musí zakupovať, o čom predkladá lekársky predpis a aj potvrdenie o zaplatení obuvi. Takisto predložil doklad o stomatologickom ošetrení a platbe zaň. Súd hodnotil dôkazy jednostranne, na jeho námietky ohľadne dôkazov predkladaných matkou a jeho argumentáciu neprihliadal a nezapodieval sa opodstatnenosťou jednotlivých výdavkov dcéry. V dôsledku tohto pochybenia dospel k záveru o neprimerane vysokom výživnom, ktoré nie je schopný platiť. Pokiaľ súd vychádzal z jeho aktuálneho príjmu, ktorý mal u posledného zamestnávateľa cca pol roka, tento postup nebol správny, pretože dovtedy pracoval pre iného zamestnávateľa s nižšou mzdou a navrhoval od neho vyžiadať doklady. Mal vychádzať z priemerného čistého príjmu, ktorý dosahoval za posledných 12 mesiacov. Súd sa nevysporiadal s tým, ktoré výdavky a v akej výške u maloletej
akceptoval. Odôvodnenie rozsudku nedostatočne reflektuje na právnu úpravu, čo má obsahovať riadne odôvodnenie rozsudku. Napadnuté rozhodnutie nie je možné označiť za presvedčivé. Nie je z neho možné ani vyvodiť, z akých konkrétnych dôvodov súd zvýšil výživné práve na sumu 160 € a nie na nižšiu. Komplexne neposudzoval a neanalyzoval zmenu okolností na strane všetkých troch subjektov, ale vec eliminoval len na zvýšenie veku dieťaťa, s čím nesprávne spojil aj zvýšenie jeho potrieb bez prihliadnutia na ďalšie skutočnosti, ktoré mal v rozhodnutí zohľadniť. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a zvýšiť výživné na sumu 120 € mesačne.
4. Matka maloletej k odvolaniu otca uviedla, že toto považuje za absolútne nedôvodné, bez akejkoľvek argumentačnej sily a opodstatnenosti. Otec svojou vlastnou vinou a nezáujmom sa prestal stretávať s maloletou a nejavil o ňu žiaden naozajstný záujem. Od roku 2007 sa s ňou prakticky nestretol a platil tak stanovené výživné takmer 12 rokov späť. Odvtedy sa pomery dieťaťa rapídnym až dramatickým spôsobom zmenili a matka nie je už schopná znášať všetky výdavky sama. Maloletá navštevuje strednú školu, Bilingválne gymnázium v Čadci, dosahuje výborné výsledky, absolvuje rôzne stáže v zahraničí, s čím sú spojené tiež zvýšené výdavky. Nie je pravdou, že by matka bránila v stretávaní otca s maloletou, ale práve naopak otec nikdy neprejavil žiadnu aktivitu, aby si s maloletou vybudoval vzťah. Otec nijakým spôsobom nad rozsah výživného neprispieval, nekupoval maloletej darčeky, negratuloval jej na narodeniny, na meniny, na Vianoce, netrávil s ňou čas a podobne. Maloletá už bola značným spôsobom diskriminovaná tým, že nemala otca a bez otca musela vyrastať a tohto otca v zásade nikdy nepoznala a tento o ňu nejavil žiaden záujem. Ani v súčasnosti otec neprejavil snahu vybudovať si s maloletou určitý vzťah. Má za to, že pohľad otca je absolútne egoistický, keď vidí iba seba, svoje výdavky a svoje potreby, avšak žiadnym spôsobom sa nezaujíma o maloletú. Na jednej strane poukazuje iba na svoj zdravotný stav, na to, že finančné prostriedky minú na prerábanie svojho bývania, avšak ani v jednom zo svojich vyjadrení sa nezaujímal o maloletú, nespýtal sa, aké sú výdavky na maloletú, aké úspechy v škole dosahuje a práve naopak uvádza, že môže navštevovať lacnejšie jazykové školy. Pohľad otca je preto absolútne egoistický, pohľad osoby, ktorá nijakým spôsobom sa o výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa nepričinila. Na základe uvedeného, v plnom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a žiada ho potvrdiť ako správny.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu § 65, § 66 a § 67 CMP a napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodne, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Táto základná zásada je prelomená ustanovením § 121 CMP, v zmysle ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Rovnako v zmysle § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodnutí. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o podstatnú zmenu. Teda hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov, či už na strane povinného rodiča alebo oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
8. V preskúmavanej veci o výživnom maloletej R. bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 12P/171/2007-28 zo dňa 21.11.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.2.2008. V tom čase maloletá mala 3 roky. Od tejto doby ubehla doba 12 rokov a v súčasnej dobe maloletá navštevuje 2. ročník bilingválnej sekcie Gymnázia v Čadci. V súvislosti s návštevou strednej školy vznikli na strane maloletej zvýšené výdavky, a to jednak výdavky na cestovné, ktoré mesačne predstavujú sumu 26
€. Matka preukázala, že za stravu v školskom zariadení mesačne uhrádza sumu 20 €, na internet mesačne platí 10 € a telefón maloletej 16 €. Rovnako matka v súvislosti s návštevou strednej školy a spôsobom výučby na tejto strednej škole bola nútená zakúpiť maloletej počítač, tlačiareň a v tejto súvislosti platiť poplatok za internet, nakoľko učebný proces je založený formou tlačby príslušných materiálov na jednotlivé predmety. Ďalej bolo v konaní preukázané, že maloletá bola na študijnom pobyte v rámci školy v Anglicku v období od 6.8.2018 do 18.8.2019, za ktorý pobyt bol zaplatený poplatok vo výške 740 €. S poukazom na spôsob štúdia maloletej ide o nevyhnutné výdavky, ktoré sú spojené so štúdiom na strednej škole. Vzhľadom k tomu, že od poslednej úpravy výživného ubehlo obdobie 12 rokov, je nutné konštatovať, že sú zvýšené výdavky na výživu maloletej i v súvislosti s hygienou a ošatením maloletej. Ide o dievča, ktoré je v pubertálnom veku a náklady na uvedené položky sú omnoho vyššie ako u trojročného dieťaťa. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že na strane maloletej R. došlo od posledného rozhodnutia o výživnom k zmene závažnejšieho charakteru, a preto je tu dôvod na zvýšenie výživného na jej osobu.
9. V roku 2007 bola schválená rodičovská dohoda, kde sa otec zaviazal prispievať na maloletú mesačne sumou 2.500 Sk (čo predstavuje 82,98 €) a v tom čase sa vychádzalo, že jeho príjem bol 15.000 Sk (497 €). V súčasnej dobe otec dosahuje priemerný mesačný príjem 750 € a v období od 18.10.2018 do 6.1.2019 v spoločnosti STAFF AG, a.s., Bratislava dosahoval čistú mzdu 600 € mesačne. Teda i na strane otca došlo k určitej zmene pomerov, keď tento dosahuje vyšší príjem oproti pôvodnému rozhodnutiu.
10. Matka v čase pôvodného rozhodovania o výživnom dosahovala príjem 8.219 Sk (272, 82 €), pričom v súčasnej dobe dosahuje príjem 516 € mesačne. Tým aj matky došlo k čiastočnej zmene, pokiaľ ide o príjem.
11. Pokiaľ ide o náklady maloletej R., v súčasnej dobe je nutné uznať za opodstatnené náklady predložené matkou, cestovné do školy mesačne 26 €, strava v školskom zariadení mesačne 20 €, internet mesačne 10 €, telefón mesačne 16 €, náklady na hygienu a ošatenie mesačne 100 €, ZRPŠ mesačne 2,75 € (keď ročne je 33 €), náklady na počítač a tlačiareň v hodnote 500 €, čo mesačne predstavuje 41,66 €, náklady na študijný pobyt v Anglicku mesačne 62 € (celý pobyt bol vyplatený v hodnote 740 €), pričom celkové tieto náklady predstavujú 275,66 €. Odvolací súd však zdôrazňuje, že k týmto nákladom je nutné pripočítať aj náklady na stravu v domácom prostredí, ako i náklady na bývanie (elektrika, vykurovanie a podobne), náklady na kultúrne vyžitie maloletej. Z týchto nákladov bolo stanovené pre otca platiť výživné vo výške 160 €, čo predstavuje približne 60 % nákladov na výživu maloletej. V tejto súvislosti však je potrebné podotknúť, tak ako na to súd prvej inštancie poukázal, že matka vyživovaciu povinnosť plní i svojou osobnou starostlivosťou. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením otca v odvolaní, že 15-ročné dievča nevyžaduje takú starostlivosť. Naďalej maloletá je v starostlivosti matky, ktorá osobnú starostlivosť musí vykonávať (či už je to návšteva lekára, zabezpečovať stravovanie, hygienické potreby a podobne), od ktorých starostí je otec oslobodený a tieto činnosti žiadnym spôsobom nevykonáva, nevykonáva ich dokonca ani tým spôsobom, že by sa občas stretával s maloletou dcérou.
12. K odvolacej námietke otca, že súd nesprávne postupoval pri stanovení termínu pojednávania, keď súdu oznámil, že sa mu má narodiť dieťa a termín pojednávania bol stanovený tak, že v čase rozhodovania toto dieťa sa mu ešte nenarodilo, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že vo svojom vyjadrení k návrhu matky zo dňa 23.7.2019 (č.l. 36, 37) uvádzal, že „v auguste 2019“ by sa mu malo narodiť dieťa a termín vo veci bol stanovený na 2.9.2019. Na pojednávaní 2.9.2019 sa vyjadril: „Mám priateľku, ktorá je gravidná a v blízkej dobe očakáva narodenie dieťaťa“. Bližšie nekonkretizuje, kedy by sa toto dieťa malo narodiť. Napokon k odvolaniu proti rozsudku pripojil čestné prehlásenie R. R., ktorá prehlásila, že čaká dieťa s I. R. a termín pôrodu je stanovený od 1.9.2019 do 20.9.2019 a teraz je stanovený na 30.9.2019. Ďalší dôkaz o narodení dieťaťa otec nepreukázal. Odvolací súd lustráciou v registri obyvateľov dňa 15.1.2020 zistil, že otec ako dieťa v registri obyvateľov má evidovanú iba maloletú R. R. a žiadne iné dieťa sa v tomto registri obyvateľov u otca neuvádza. Odvolací súd teda má za to, že doposiaľ otec nepreukázal riadnym spôsobom, či skutočne má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu maloletému dieťaťu.
13. Otec v odvolaní takisto poukazoval na jeho práceneschopnosť a pripojil k odvolaniu i kópiu práceneschopnosti, ktorá bola vystavená dňa 16.8.2019 a na tomto potvrdení sa konštatuje ďalšia kontrola 30.9.2019. Lustráciou v Sociálnej poisťovni dňa 15.1.2020 odvolací súd zistil, že v októbri a novembri 2019 otec už mal riadny vymeriavací základ, teda práceneschopnosť u neho už netrvala.
K tvrdeniam otca, že je nutné, aby pri práci používal ortopedickú obuv (o čom predložil i lekárske potvrdenie), odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na jeho vyjadrenie do zápisnice z pojednávania 2.9.2019 (č.l. 57), kde uvádza, že „musí mať zdravotnú obuv pri výkone zamestnania, ktorú mu prepláca zamestnávateľ po tom, ako mu predloží doklad od lekára spolu s potvrdením o zakúpení pracovnej obuvi“. Z tohto dôvodu na tento náklad otca nie je možné prihliadať.
14. Otec ďalej argumentoval svojimi nákladmi na zabezpečenie si zariadenia na bývanie s tým, že pri vyporiadaní BSM zanechal všetky veci, ktoré nadobudli s matkou maloletej matke a on si musel zabezpečiť prostriedky na bývanie nové. Ako súd prvej inštancie konštatoval, na výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné nie je možné prihliadať. Otec tieto náklady ani náležite nepreukázal a potom je nutné poukázať na to, že zo spoločnej domácnosti od matky maloletej odišiel v roku 2007, čiže na tento výdavok v roku 2019 (poťažne v roku 2020) nie je možné prihliadať pre značný časový odstup. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že súd prvej inštancie prihliadal na výdavok matky - zakúpenie televízora, nakoľko tento uvedené v rozsudku nevyslovil. Iba konštatoval, že matka poukazovala, že mala takýto výdavok, avšak nekonštatoval, že to považuje za nevyhnutný výdavok matky. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou otca v odvolaní, že mal súd prvej inštancie prihliadať na jeho príjem za posledných 12 mesiacov a nie iba u posledného zamestnávateľa, nakoľko vychádzal z oboch príjmov ako to uvádza vo svojom odôvodnení v bode 8. napadnutého rozsudku, keď konštatuje, že u zamestnávateľa Mobis Slovakia s.r.o. od 7.1.2019 mal čistý priemerný mesačný zárobok 750 € a od 18.10.2018 do 6.1.2019 dosahoval priemernú mesačnú mzdu 600 € mesačne. Ďalej je nutné v tejto súvislosti podotknúť i to, že zvýšené výživné bolo od 10.6.2019. Odvolací súd zároveň v súlade s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že takýto príjem umožňuje otcovi platiť zvýšené výživné na maloletú vo výške 160 €.
15. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP spolu so závislým výrokom o trovách konania ho ako vecne správny potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia upravujúce konanie súdu v starostlivosti o maloleté deti ohľadne trov konania neustanovujú inak. Nejedná sa o prípad upravený v § 53 CMP (určenie rodičovstva a notárske úschovy), a v danom prípade neskúmal okolnosti, na základe ktorých by sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania (§ 55 CMP), nakoľko si účastníci konania neuplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)