Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10CoCsp-1-2020.pdf
PDF · 92.53 KB
Case nature
Subarea
10CoCsp/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcov: 1/ T. W., B.. X.X.XXXX, X. Y. XXX, XXX XX V., 2/ T. W., G.. K., B.. X.X.XXXX, X. Č. XX, XXX XX G., zastúpených STANĚK VETRÁK & PERTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, proti žalovanému: GREBS s. r. o., Lučenecká cesta 2266/6, 960 96 Zvolen, IČO: 48 036 781, zastúpený LEGES Advisory s.r.o., so sídlom Pod Urpínom 923/5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 147 762, o zaplatenie 38.514,065 eur s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Csp/84/2018-307 zo dňa 16.9.2019, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 12Csp/84/2018-333 zo dňa 12.11.2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
Žalobcovia majú proti žalovanému spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:
„Súd z a m i e t a návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Csp/84/2018-307 zo dňa 16.9.2019.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 24.10.2019 bol súdu doručený návrh právneho zástupcu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Csp/84/2019-307 zo dňa 16.9.2019. Právny zástupca žalovaného svoj návrh odôvodnil tým, že predchádzajúca právna zástupkyňa žalovaného vypovedala žalovanému plnú moc ako aj skutočnosťou, že v deň pojednávania sa konateľ žalovaného nemohol nariadeného pojednávania zúčastniť pre náhle zdravotné problémy a podľa zástupcu žalovaného sú tu ospravedlniteľné dôvody v zmysle § 277 ods. 2 CSP na strane žalovaného, pre ktoré žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci.
3. Citujúc ustanovenia § 274 a § 277 ods. 1, 2, 3 CSP súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci bolo pojednávanie na deň 16.9.2019 určené na pojednávaní dňa 13.6.2019, pričom právna zástupkyňa žalovaného termín pojednávania vzala na vedomie, čo vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.6.2019 (čl. 251).
4. Dňa 13.9.2019 (t.j. v piatok) bolo súdu prvej inštancie doručené e-mailové podanie žalovaného, v ktorom požadoval o odročenie pojednávania nariadeného na deň 16.9.2019. Žiadosť o odročenie pojednávania žalovaný odôvodnil tým, že dňa 10.8.2019 právna zástupkyňa žalovaného vypovedala žalovanému plnú moc na zastupovanie v konaní a pre veľký rozsah a krátkosť času sa
žalovanému nepodarilo zabezpečiť nové právne zastúpenie, a taktiež kvôli zhoršenému zdravotnému stavu sa konateľ žalovanej spoločnosti nemohol dostaviť na pojednávanie, pretože je opakovane práceneschopný.
5. Na pojednávaní dňa 16.9.2019 právny zástupca žalobcov navrhol v danej veci, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie pričom uviedol, že žalovaný mal od 10.8.2019 dostatok času na to, aby si zabezpečil nového právneho zástupcu a žalovaný nepreukázal práceneschopnosť konateľa žalovaného.
6. Pretože v dannej veci sa žalovaný na pojednávanie dňa 16.9.2019 nedostavil, svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil, súd prvej inštancie na základe návrhu zástupcu žalobcov rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP. Žalovaný bol o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, ako aj o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie poučený v predvolaní, ktoré bolo doručené právnej zástupkyni žalovaného (čl. 220).
7. Dôvody uvedené zástupcom žalovaného v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sp. zn. 12Csp/84/2018-307 zo dňa 16.9.2019 podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno považovať za ospravedlniteľné dôvody, ktoré by bránili žalovanému zúčastniť sa pojednávania dňa 16.9.2019, pretože žalovanému bola vypovedaná predchádzajúcim právnym zástupcom plná moc dňa 10.8.2019, (e-mail žalovaného na čl. 305) z čoho vyplýva, že žalovaný mal dostatok času zvoliť si nového právneho zástupcu. V súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom konateľa žalovanej spoločnosti bolo uvádzané taktiež v e-maile žalovaného zo dňa 13.9.2019 zhoršenie zdravotného stavu konateľa žalovaného, kde bolo uvedené, že konateľ žalovaného L.. U. je momentálne opakovane PN, čo však nebolo ničím doložené. Konateľ žalovaného mohol teda splnomocniť zatupovaním na pojednávaní inú osobu. Je síce pravdou, že k návrhu zástupcu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bolo pripojené aj lekárske potvrdenie o ošetrení L.. U. dňa 16.9.2019, avšak vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie ma za to, že už dňa 13.9.2019 konateľ žalovaného vedel o tom, že sa pojednávania dňa 16.9.2019 v tejto veci nezúčastní, čo vyplýva z e-mailovej správy zo dňa 13.9.2019 na čl. 305.
8. Z týchto dôvodov súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.
9. Proti tomuto uzneseniu ako celku podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie súdom prvej inštancie, keď o skutočnosti, že súd pojednávanie neodročil a vo veci vydal rozsudok pre zmeškanie sa dozvedel až vtedy ako mu tento rozsudok bol doručený. Nakoľko zhoršenie zdravotného stavu konateľa žalovaného sa prejavilo až v piatok 13.9.2019 nebolo zo strany žalovaného možné pre krátkosť času zabezpečiť inú osobu, ktorá by bola znalá pojednávanej veci a bola schopná riadne hájiť práva žalovaného. Úvaha súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný už dňa 13.9.2019 vedel, že sa pojednávania dňa 16.9.2019 nezúčastni, podľa žalovaného neobstojí - žalovaný predpokladal, že z dôvodoch, ktoré sa vyskytli dňa 13.9. sa pravdepodobne nebude môcť zúčastniť pojednávania 16.9.2019 a z uvedeného dôvodu z opatrnosti požadoval odročenie pojednávania. Nakoľko dňa 16.9.2019 zdravotné problémy konateľa žalovaného pretrvávali, nebolo možné z jeho strany sa pojednávania zúčastniť. Žalovaný nemal vedomosť o tom, či súd prvej inštancie pojednávanie vo veci na základe o žiadosti odročil. Súd prvej inštancie ho nevyzval k doloženiu dokladov preukazujúcich práceneschopnosť žalovaného a o priebehu pojednávania. Súd prvej inštancie vyrozumel žalovaného s doručením rozsudku pre zmeškanie.
10. Žalovaný podľa svojho vyjadrenia nemal záujem mariť konanie a vydanie rozsudku pre zmeškanie za daných okolností považoval v rozpore s účelom tohto inštitútu, ako aj v rozpore so základnými princípmi a zásadami CSP.
11. Žalovaný má taktiež za to, že o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie nebol nikdy riadne poučený. V čase vydania rozsudku pre zmeškanie nebol žalovaný právne zastúpený. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že poučenie bolo doručené právnej zástupkyni žalovaného, chceme poukázať na to, že toto poučenie zo dňa 5.3.2019 sa týkalo prvého pojednávania vo veci dňa 10.4.2019 a nie už pojednávaní následných (a nikdy nebolo doručené priamo žalovanému). Pokiaľ predchádzajúca právna zástupkyňa žalovaného súdu riadne doručila vypovedanie plnej moci, mal súd následne žalovaného, ktorý nebol zastúpený právnym zástupcom, poučiť v zmysle ustanovenia § 160 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že v prípade jeho neprítomnosti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, ktorej predchádzala žiadosť
o odročenie pojednávania, bude vydaný rozsudok pre zmeškanie (nemohol predpokladať, že súd prvej inštancie nebude žiadosť o odročenie pojednávania akceptovať a taktiež nemohol predpokladať, že súd prvej inštancie následne nebude akceptovať potvrdenie o jeho práceneschopnosti). Samotná skutočnosť, že poučenie bolo doručené právnej zástupkyni pred prvým pojednávaním, nezakladá možnosť preniesť poučovaciu povinnosť zo súdu na právneho zástupcu aj po ukončení právneho zastúpenia. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že od 10.8.2019 mal žalovaný dostatok času na zvolenie nového právneho zástupcu, chcel poukázať na to, že rovnako mal súd prvej inštancie rovnaký čas na poučenie žalovaného. Zároveň v danej veci neexistuje povinnosť žalovaného, aby bol zastúpený advokátom, pričom nie je spravodlivé od žalovaného požadovať znalosť právnych predpisov a povinností, o ktorých je súd povinný žalovaného poučiť. Žalovaný mal za to, že vydaním rozsudku pre zmeškanie došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie tento vydal napriek absencii poučenia žalovaného o možnosti jeho vydania, pričom na strane žalovaného existovali ospravedlniteľné dôvody jeho neúčasti na pojednávaní.
12. S poukazom na uvedené preto žalovaný žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
13. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že v skúmanej veci žalovaný podal výlučne návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bez toho, aby podal odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie. Zároveň ani z obsahu podaného návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevyplýva, že by sa malo jednať o odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie, keď v ňom žalovaný namieta výlučne existenciu ospravedlniteľného dôvodu a priamo aj odkazuje na ustanovenie § 277 ods. 2 O.s.p. (zrejmé mal žalovaný na mysli CSP - poznámka odvolacieho súdu) vzhľadom na ustanovenie týkajúce sa návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. S prihliadnutím na uvedené je podľa žalobcov zrejmé, že žalovaný sa v odvolaní nemôže domáhať, aby súd skúmal existenciu podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko predmetom skúmania môže byť výlučne otázka existencie ospravedlniteľného dôvodu neúčasti žalovaného na pojednávaní dňa 16.9.2019. Napriek uvedenému mali žalobcovia za to, že rozsudok pre zmeškanie bol vydaný za splnenia všetkých podmienok pre jeho vydanie.
14. Ďalej žalobcovia uviedli, že súd pri rozhodovaní o žiadosti odročiť pojednávanie doručenej súdu 13.9.2019 musel nevyhnutne vychádzať iba zo skutočností tam uvedených, a teda tvrdenia, že žalovaný si pre náročnosť veci nebol schopný za viac ako 30 dní vybrať právneho zástupcu a zároveň sa konateľ žalovaného z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu nemôže dostaviť na pojednávanie dňa 16.9.2019 ako aj z toho, že k tejto žiadosti neboli pripojené žiadne doklady, ktoré by preukázali uvedené skutočnosti. Tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, keď zo žiadneho dokladu nevyplýva, že došlo k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu konateľa žalovaného v piatok 13.9.2019, a teda sa mu vyskytla náhla prekážka, pre ktorú nemohol zabezpečiť svoje zastúpenie na pojednávaní dňa 16.9.2019, pre ktorú by bolo možné ospravedlnenie žalovaného považovať za dôvodné. Práve naopak podľa žalobcov z informácií vyplývajúcich zo spisu je zrejmé, že na pojednávaní dňa 13.9.2019 sa konateľ žalovaného nezúčastnil z dôvodu svojho zhoršenia zdravotného stavu, keď podľa žalobcov boli jeho prípadné zdravotné problémy dlhodobé, a teda žalovaný sa vzhľadom na neschopnosť konateľa zúčastniť sa predchádzajúcich dvoch pojednávaní mal rátať s jeho neschopnosťou zúčastniť sa aj pojednávania konaného dňa 16.9.2019. Žalobcovia zároveň poukázali na správu lekára o ošetrení žalovaného predloženú za účelom preukázania existencie ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní dňa 16.9.2019, z ktorej vyplýva, že konateľ žalovaného bol ošetrený s diagnózou zvýšeného krvného tlaku s dodatkom bez hypertenznej krízy t.j., že nejde o akútny stav ohrozujúci zdravie pacienta, čo nemožno podľa žalobcov považovať za ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 277 ods. 2 O.s.p. (zrejme mali žalobcovia na mysli CSP - poznámka odvolacieho súdu). Zároveň žalobcovia vyslovili presvedčenie, že z formulácie „nebol schopný šoférovať v ten deň“ vyplýva, že toto ošetrenie konateľa žalovaného, resp. potvrdenie o tom nebolo vydané dodatočne, pričom je zrejmé, či sa ošetrenie v uvedený deň naozaj uskutočnilo. Aj keby konateľ žalovaného nebol schopný šoférovať do miesta konania pojednávania, mohol podľa žalobcov využiť iný spôsob prepravy do tohto miesta.
15. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mali žalobcovia za to, že u žalovaného neexistovala žiadna náhla prekážka, ktorá by bránila žalovanému účasti na pojednávaní dňa 16.9.2019, a teda nie je daný žiaden ospravedlniteľný dôvod pre neúčasť na pojednávaní, a teda ani vyhoveniu návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
16. V ďalšom žalobcovia poukázali, že žalovaný zaslal svoje ospravedlnenie súdu v čase, keď už nebolo možné ho riadne prevziať a predložiť zákonnému sudcovi, ktorý sa vzhľadom na čas konania pojednávania s ním oboznámil až tesne pred pojednávaním, a nakoľko toto ospravedlnenie nebolo doložené žiadnymi relevantnými dokladmi nedošlo k odročeniu pojednávania. Neoznámenie skutočnosti, že nebude na žiadosť o odročenie pojednávania prihliadané tak bolo spôsobené samotným konaním žalovaného, ktorý ospravedlnenie zaslal neskoro, t.j. v čase, keď musel predpokladať, že v prípade jeho neakceptovania mu súd už nebude mať priestor oznámiť uvedenú skutočnosť.
17. K námietke nedostatku poučenia žalovaného o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcovia uviedli, že v čase keď vo vytýčený termín pojednávania bol žalovaný zastúpený advokátom, a teda súd nemal poučovaciu povinnosť voči žalovanému v súlade s § 160 O.s.p. (zrejme mali žalobcovia na mysli CSP - poznámka odvolacieho súdu). Momentom vytýčenia termínu pojednávania sa tak prezumuje, že žalovaný (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) mal vedomosť o obsahu právnych predpisov a aj o poučení procesných právach a povinnostiach v zmysle CSP. Ak došlo k ukončeniu právneho zastúpenia, je úlohou advokáta poučiť svojho klienta o tom, aké sú jeho práva a povinnosti vo vzťahu k veci, ktorej sa ukončenie zastúpenia týka. Táto povinnosť nemôže byť prenášaná na súd, nakoľko prezumpcia poučenia žalovaného platí momentom vytýčenia pojednávania, t.j. od pojednávania 13.6.2019. Ak nebol žalovaný o uvedenom informovaný zo strany svojho právneho zástupcu, nedochádza podľa žalobcov k vyvráteniu prezumpcie poučenia, nakoľko uvedený stav by úplne poprel v zmysle ustanovení o rozsudku pre zmeškanie.
18. Zároveň žalobcovia poukázali, že v právnom vzťahu bol žalovaný v postavení dodávateľa, a preto je u neho dôvodné očakávať vyššie právne povedomie, a to v rozsahu procesných právnych inštitútov, najmä, ak sa rozhodol nenechať sa zastúpiť právnym zástupcom.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobcovia vo svojej replike k odvolaniu žalovaného žiadali, aby odvolací súd odvolanie odmietol, ak bolo podané po lehote a v prípade, ak bolo podané v lehote navrhli, aby odvolací súd uznesenie potvrdil.
20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357h CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, a preto ho je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
21. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v odôvodnení uznesenia náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Odvolací súd preto v odpovedi na vznesené námietky odvolateľa poukazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Skutočnosti námietky, ktoré žalobca uvádza v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť uznesenia a záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že neboli splnené zákonné podmienky pre zrušenie rozsudku pre zmeškania predovšetkým nebola daná ospravedlniteľnosť tvrdených dôvodov zmeškania.
23. Súd prvej inštancie v súlade s § 277 ods. 2 CSP a súdnou praxou (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/184/2009) správne posúdil uvádzané dôvody ako nespôsobilé pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keď výlučným dôvodom, pre ktorý žalovaný žiadal o zrušení tohto rozsudku boli náhle zdravotné problémy konateľa žalovaného, ktoré mal preukazovať výmenný list - poukaz na odborné ošetrenie, podľa ktorého mal byť konateľ žalovaného v deň konania pojednávania ošetrený pre hypertenziu (vysoký krvný tlak), avšak bez hypertenznej krízy. Rovnako podľa tohto výmenného poukazu nebol konateľ žalovaného schopný v tento deň šoférovať. Z takto predloženého dokladu však nijako nevyplýva práceneschopnosť konateľa žalovaného a už vôbec nie
skutočnosť, že tento sa bez závažného zhoršenia zdravotného stavu nemohol zúčastniť pojednávania, ale jediná skutočnosť, že konateľ žalovaného nebol v tento deň schopný šoférovania. Preto ako štatutár právnickej osoby (podnikateľského subjektu) mal nepochybne možnosť zabezpečiť svoj odvoz na toto pojednávanie inou - treťou sobou, resp. sa dopraviť iným dopravným prostriedkom, a preto ním uvádzaný dôvod podopretý vyššie uvedeným dôkazom nie je dôvodom ospravedlniteľným podľa § 277 ods. 2 CSP. Rovnako žalovaný nepreukázal, že by jeho konateľ nemohol ani prostredníctvom inej - tretej osoby vyvíjať akúkoľvek aktivitu v predmetnej veci, pričom odvolací súd poukazuje na predchádzajúce pojednávania v tejto veci, v ktorých sa rovnako konateľ žalovaného nezúčastnil a od výpovede plnej moci predchádzajúcim právnym zástupcom dňa 10.8.2019 do termínu konania pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného (dňa 16.9.2019) uplynul viac ako jeden mesiac, počas ktorého mal nepochybne žalovaný v zastúpení svojim konateľom dostatočný časový priestor aby si zvolil nového právneho zástupcu, ktorý by sa mohol počas jedného mesiaca nepochybne dôsledne oboznámiť s celou prejednávanou vecou.
24. Rovnako neobstojí ani argumentácia žalovaného spočívajúca v tom, že tento mal byť znova po tom ako jeho právny zástupca ukončil zastupovanie v tomto konaní poučený o svojich procesných právach a povinnostiach, vrátane možnosti rozhodnúť pre zmeškanie žalovaného, nakoľko sa predpokladá, že po tom, ako bol žalovaný či už priamo alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu poučený o svojich procesných právach a povinnostiach, toto poučenie trvá počas celého konania, a to až do jeho právoplatného skončenia. V opačnom prípade by potom akákoľvek strana sporu mohla svojim obštrukčným konaním, t.j. voľbou nového právneho zástupcu a požiadavkou poučenia aj tohto nového právneho zástupcu, resp. priamo strany sporu, mariť účel a zmysel procesného inštitútu, ktorým je kontumačný rozsudok, ktorý predstavuje procesnú sankciu za pasivitu v spore, rovnako tak by postrádalo zmysel odročenia pojednávania na určitý termín, ktorý by strany sporu zobrali na tomto pojednávaní, na ktorom došlo k odročeniu pojednávania na vedomie, nakoľko, ak by sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného musel by aj tak doručovať predvolanie pre strany sporu, ktoré boli na tomto pojednávaní (na ktorom došlo k odročeniu pojednávania na určený termín) s poučením o možnosti rozhodnúť kontumačným rozsudkom.
25. Odvolací súd tak nezistil existenciu relevantného dôvodu, ktorý by vylučoval, resp. spochybňoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 162 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešní žalobcovia majú spoločne nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka (§ 262 ods. 2 CSP).
27. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).