Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1. Q. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, 2. S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, H., 3. S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/XXX-XX, H. T., všetci zastúpení JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom, so sídlom Štefánikova 84, Nitra, proti žalovanému: H. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. S. XXX/X, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov 1. až 3. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. augusta 2018 č. k. -41 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov IV. a V. p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 15. 08. 2018 č. k. -41 pri právnom posúdení podľa , až 3, a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- eur a náhradu majetkovej ujmy vo výške 2.667,06 eura do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy súd podanú žalobu zamietol.

2. Žalobcom voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy. Rozhodnutie v tejto časti odôvodnil s poukazom na ust. a . Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo je sprevádzajúce. Žalobcovia boli plne procesne úspešní, pretože mali v konaní plný úspech, čo do základu uplatneného nároku, pričom výška plnenia vyplývajúca z tohto ich procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.12.2017, sp. zn. ).

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd, vzhľadom na vykonané dokazovanie a s prihliadnutím na ním odcitované ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, považoval podanú žalobu žalobcov za dôvodnú. Žalovaný preukázateľne v pozícii vodiča motorového vozidla zavinil dňa 20. 08. 2012 dopravnú nehodu a tým spôsobil smrť H. D., manžela žalobkyne 1. a otca žalobcov 2. a 3.

4. Takýmto konaním žalovaný zasiahol do osobnostných práv zomrelého H. D., konkrétne do jeho práva na život. Takisto týmto konaním žalovaného bolo zasiahnuté aj do osobnostných práv manželky a dvoch detí zomrelého, t. j. žalobcov 1. až 3., konkrétne do ich práva na rodinný a súkromný život. Bola im

spôsobená citová ujma, čo je tiež aspektom pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa žalobcovia domáhajú. Na zdôvodnenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú jednotliví žalobcovia v rámci žalobného petitu žiadajú, títo udávajú, že smrťou blízkej osoby (manžela a otca) stratili pomoc a podporu touto osobou poskytovanú. Došlo k strate človeka, ktorý sa im plnohodnotne venoval, trávil s nimi čas a mohli sa na neho obrátiť, keď potrebovali pomôcť. Žalobkyňa 1. stratila manžela, ktorého milovala a s ktorým spoločne strávila prevažnú časť svojho života a s ktorým zároveň plánovala aj spoločné prežitie starobného dôchodku. Všetci žalobcovia v súčasnej dobe nemajú vôbec možnosť byť so zosnulým, riešiť s ním zásadné životné rozhodnutia a spoliehať sa na túto osobu v rozhodovaní, usmerňovaní v spoločnom rodinnom živote, ísť so zosnulým na dovolenku, výlet, absolvovať kultúrne alebo spoločenské podujatia. Všetci žalobcovia sú ochudobnení v ich ďalšom rodinnom súkromnom a citovom živote.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, súd vzhliadol právny základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej u žalobcov v ich osobnostnej sfére v dôsledku neoprávneného zásahu žalovaného, ktorý spôsobil smrť osoby blízkej žalobcom 1. až 3.

6. Pokiaľ ide o určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, súd akceptoval dve základné kritériá, z ktorých je potrebné vychádzať: a/ závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, b/ okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa preto podľa stáva predmetom voľného uváženia súdu. V prípade priznanej náhrady nemajetkovej ujmy ide o primeranú náhradu nemajetkovej ujmy, a nie o úplnú, pretože zásah do súkromného a rodinného života žalobcov sa objektívne ani vyčísliť nedá. Absolútne nejde o cenu života, ako to býva často prezentované. Ide o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť primeraná okolnostiam prípadu a slúži na zmiernenie ujmy, ktorú žalobcovia ako príbuzní utrpeli. V právnom poriadku Slovenskej republiky žiadny právny predpis jednoznačne neupravuje výšku náhrad nemajetkovej ujmy poskytovanej v takýchto prípadoch, pričom žiadna finančná čiastka nemôže poškodeným (pozostalým najbližším príbuzným) odčiniť stratu blízkej osoby.

7. Súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy prihliadol na majetkovú situáciu na strane žalovaného, ktorá nemá byť likvidačná. Žalovaný je ženatý, má dve nezaopatrené deti a dosahuje netto príjem cca 500,- eur mesačne. Počas konania dobrovoľne prejavil vôľu vyplatiť žalobcom náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spolu v sume 3.000,- eur. Ďalej súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy zohľadnil aj okolnosti, za ktorých k dopravnej nehode došlo, t. j. že žalovaný sa protiprávneho konania dopustil nedbanlivosťou, absentuje z jeho strany akýkoľvek úmysel, nebol pod vplyvom alkoholu a neporušil žiadne predpisy ohľadne obmedzenia rýchlosti. Na stavbe nebola zabezpečená pracovná bezpečnosť pri pohybe cúvajúceho motorového vozidla zabezpečením jeho bezpečnej reakcie.

8. Na strane žalobcu súd skúmal intenzitu vzťahov žalobcov k zomrelému a dospel k záveru, že najviac bola touto tragickou udalosťou postihnutá manželka zomrelého, t. j. žalobkyňa 1. Táto so svojím zomrelým manželom trávila najviac času, a preto pociťuje stratu manžela, ktorý jej každý deň pomáhal, s ktorým hospodárila a viedla spoločnú domácnosť, v najväčšej intenzite. Pokiaľ ide o dve deti zomrelého H. D., ktoré vystupujú v pozícii žalobcov 2. a 3. tak obidve tieto deti sú už plnoleté, majú založené samostatné domácnosti v iných mestách. Žalobcovia 2. a 3. neboli v každodennom kontakte so svojim otcom, ako ich matka, t. j. žalobkyňa 1., čo znamená, že intenzita tohto vzťahu nebola na takej úrovni, ako v prípade ich rodičov.

9. Pokiaľ ide o samotnú výšku náhrady nemajetkovej ujmy, súd sa inšpiroval aj úpravou platnou v Českej republike, ktorá v účinného v čase dopravnej nehody stanovovala paušálnu náhradu nemajetkovej ujmy za smrť manžela vo výške 240.000,- Kč, čo v prepočte na eurá predstavuje 9.636,61 eura. Podobne sú paušálne náhrady stanovené aj vo Francúzsku, kde je stanovená paušálna náhrada za smrť dieťaťa alebo manželky vo výške 20.000,- eur. V Belgicku výška tejto paušálnej náhrady za smrť manželky a dieťaťa predstavuje 12.500,-eur. V týchto dvoch krajinách (Francúzsko a Belgicko) sú iné majetkové a zárobkové štandardy. Porovnateľný životný štandard v rámci EÚ predstavuje práve Česká republika.

10. Žalobkyni 3. a žalobcovi 2. priznal súd, každému, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške po 3.000,- eur, t. j. o 4.000,- eur menej ako v prípade žalobkyne 1., pretože s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci je preukázané, že smrť svojho otca nepociťujú jeho deti (žalobcovia 2. a 3.) tak intenzívne,

ako jeho manželka, t. j. žalobkyňa 1., ktorej súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- eur. Žalobkyni 1. priznal súd aj ňou preukázanú náhradu majetkovej ujmy spolu vo výške 2.667,06 eura, ktorá na jej strane vznikla v súvislosti s vynaloženými nákladmi na pohreb svojho manžela H. D..

11. Záverom súd prvej inštancie skonštatoval, že ľudský život je neoceniteľný, pretože každý človek je jedinečný, pričom strata, ktorú v tejto súvislosti pociťujú žalobcovia 1. až 3., zostane navždy nenahradená. Suma, ktorú súd žalobcom priznal, predstavuje iba zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorú žalobcovia v dôsledku straty svojho manžela, resp. otca utrpeli.

12. Lehotu na plnenie určil súd žalovanému vo vzťahu ku každému zo žalobcov tri mesiace od právoplatnosti rozsudku ( ), a to s poukazom na výšku plnení v prospech jednotlivých žalobcov, ako aj s ohľadom na možnosti žalovaného, ktorý nie je schopný svoju povinnosť splniť v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

13. Proti tomuto rozsudku vo výroku IV. podali včas odvolanie žalobcovia 1. až 3., uvádzajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti výroku nepovažujú za správne a zákonné. Navrhujú odvolaciemu súdu, aby s poukazom na ust. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalovanému určil povinnosť zaplatiť žalobcom nemajetkovú ujmu v tej výške, ako bola uvedená v žalobnom návrhu. Zároveň si voči žalovanému uplatňujú aj náhradu trov odvolacieho konania.

14. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí v dostatočnom rozsahu nezohľadnil dve základné skutočnosti, z ktorých by mal vychádzať pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia (závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu). Pokiaľ ide o závažnosť ujmy, tak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v prípade žalobcov došlo k zásahu do ich osobnostných práv tým najväčším spôsobom. Žalobkyňa 1. konaním žalovaného stratila svojho manžela, s ktorým vychovala dve deti, prežila celý život a bola naňho veľmi naviazaná. Okrem toho, k smrti jej manžela došlo v čase, keď sa chystali na spoločný dôchodok.

Takisto aj žalobcovia 2. a 3. ako deti neb. H. D. boli na tohto veľmi citovo naviazaní, veľa vecí robili spoločne a vzájomne si pomáhali. Otec H. D. bol tou osobou, ktorá ich rodinu stmeľovala a držala pohromade.

15. Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu, tu poukazujú na trestné konanie, v ktorom bol žalovaný uznaný vinným. Ako hlavná príčina smrti H. D. bolo na strane žalovaného to, že nezvládol bezpečné cúvanie, v dôsledku čoho žalovaný nemal prehľad o situácii za vozidlom. Ak by si žalovaný bol plnil riadne svoje povinnosti a zabezpečil cúvanie, nedošlo by k smrti ich otca a manžela. Všetky ďalšie okolnosti, ktoré so smrťou H. D. súviseli, sú podľa ich názoru iba druhoradé k tejto hlavnej príčine sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní následne správne nevysporiadal. Výška náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola každému zo žalobcov priznaná napadnutým rozsudkom, je vo vzťahu k následku konania žalovaného neprimeraná, keďže následok konania žalovaného je nenapraviteľný.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že je mu veľmi ľúto skutku, ktorý sa stal. Suma 10.000,- eur, ktorú od neho žalobcovia spoločne požadujú, je podľa jeho názoru neľudská a s poukazom na výšku jeho zárobku a majetkové pomery aj nereálna. Na vyplatenie žalobcov si zobral úver, ktorý bude splácať po 252,40 eura mesačne do roku 2026. Okresný súd Nitra mu určil povinnosť zaplatiť žalobcom spolu sumu 15.667,06 eura, ktorú povinnosť si už splnil.

17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. a súvisiacom výroku V. o náhrade trov konania na základe včas podaného odvolania zo strany žalobcov 1. až 3., zvoliac pritom procesný postup podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario). Následne odvolací súd podané odvolanie žalobcov vyhodnotil za nedôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa veta tretia , súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnených nárokoch žalobcov 1. až 3. v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení hmotnoprávneho predpisu. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch IV. a V. ako vecne správny podľa potvrdil. V ďalšom, pokiaľ ide o odôvodnenie zamietnutia žaloby vo zvyšnej časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, odvolací súd poukazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ).

20. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o výšku požadovanej nemajetkovej ujmy pre jednotlivých žalobcov, súd prvej inštancie s poukazom na ust. správne zvolil svoju vlastnú voľnú úvahu, pri ktorej z hľadiska posudzovania existencie intenzity citovej väzby medzi žalobcami a nebohým H. D. diferencoval medzi vzťahom manželka a zomrelý, resp. deti a ich zomrelý otec. V závislosti od druhu tohto vzťahu súd prvej inštancie následne správne upravil aj výšku náhrady nemajetkovej ujmy pre pozostalú manželku vo výške 7.000,- eur a pre pozostalé deti pre každé vo výške po 3.000,- eur. Pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy pre jednotlivých žalobcov súd prvej inštancie správne v prospech žalovaného čiastočne zohľadnil jeho postoj k pozostalým po predmetnej dopravnej nehode, a takisto akceptoval aj rodinné a majetkové pomery žalovaného.

21. Odvolací súd sa stotožňuje v súvislosti s priznaním výšky nemajetkovej ujmy pre jednotlivých žalobcov aj s komplexným ponímaním okolností, za ktorých došlo k dopravnej nehode, tak ako boli ustálené v trestnom konaní. K protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného síce došlo, avšak z nedbanlivosti, pri ktorej absentuje akýkoľvek náznak úmyselného konania alebo hrubého porušenia povinností. Žalovaný ako vodič neporušil žiadne predpisy ohľadne obmedzenia rýchlosti a ani nejazdil v inkriminovanej dobe pod vplyvom alkoholu, na druhej strane, znalec Ing. Milan Podhradský, PhD. vo výsluchu v trestnom konaní uviedol, že pre zaistenie bezpečného cúvania mala byť na stavbe tretia osoba okrem vodiča a neb. H. D., ktorú mal zabezpečiť buď zamestnávateľ vodiča, ako vlastník vozidla, alebo vedúci stavby, pričom vodič nemal realizovať cúvanie bez prítomnosti tretej osoby.

22. Na margo priznanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy pre jednotlivých žalobcov (žalobkyňa 1. vo výške 7.000,- eur a žalobcovia 2. a 3., každý vo výške 3.000,- eur) súd prvej inštancie správne dôvodil, že ľudský život je neoceniteľný, vzhľadom na jedinečnosť každého človeka, pričom strata, ktorú pociťujú najbližší blízki príbuzní tragicky zomrelej osoby, zostane navždy neuhradená a to, čo súd poskytne žalobcovi, resp. žalobcom v súvislosti s priznaním náhrady nemajetkovej ujmy, predstavuje iba akési zmiernenie ich citovej traumy v dôsledku straty blízkej osoby.

23. V kontexte uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch IV. a V. ako vecne správny podľa , potvrdil.

24. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd podľa a náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli, resp. ich vôbec nežiadal.

25. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).