Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-29-2019.pdf
PDF · 93.11 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcu: M.. L.. Ľ. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, proti žalovanému: T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. C. XX, N., o zaplatenie 1.707,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.707,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.707,50 € od 25.12.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Ž a l o b c a má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.05.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia 1.707,50 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným boli partneri a chceli si nájsť spoločné bývanie formou nájmu bytu. So žalovaným sa dohodli, že všetky náklady súvisiace so sprostredkovaním nájmu ako aj so samotným nájmom bytu budú platiť v rovnakej výške. Prostredníctvom sprostredkovateľa, na ktorého sa obrátil žalovaný, im bol ponúknutý dvojizbový byt, ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sú manželia Y.. Pred podpísaním nájomnej zmluvy spolu so žalovaným a maklérkou vykonali obhliadku predmetného bytu. Za sprostredkovanie bolo potrebné zaplatiť 400 €, pričom pri platení ho žalovaný požiadal, aby celú sumu zaplatil on s tým, že svoj podiel mu vráti, keď mu bude vyplatená najbližšia mzda. Následne dňa 01.07.2018 bola uzavretá nájomná zmluva medzi prenajímateľmi na jednej strane a ním a žalovaným na strane druhej. V deň podpisu bolo potrebné zaplatiť zábezpeku vo výške mesačného nájmu, a to vo výške 450 Eur, ako aj prvé nájomné za júl 2018. Aj tieto poplatky zaplatil sám žalobca zo svojich finančných prostriedkov z dôvodu, že žalovaný sa vyhováral, že nemá finančné prostriedky, ale že mu neskôr zaplatí polovicu poplatkov podľa dohody. Nakoľko mu žalobca dôveroval, súhlasil s tým. Žalovaný stále tvrdil, že nemá finančné prostriedky na platbu polovice nájomného, no sľuboval, že zaplatí polovicu poplatkov, ktoré za neho platil žalobca. Preto žalobca platil nájomné a preddavky zo svojich finančných prostriedkov prevodom zo svojho účtu na účet prenajímateľa. Posledná platba bola vykonaná v októbri 2018 vopred za mesiac november 2018. Žalobca trvalý príkaz dňa 11.11.2018 zrušil, dňa 09.11.2018 sa odsťahoval z bytu. Žalobca uviedol, že žalovaného viackrát formou sms správ vyzval k plneniu, pričom žalovaný dlh uznal, na stretnutí dňa 22.11.2018 sa dohodli, že svoj dlh zaplatí do 24.12.2018. Zaplateniu dlhu sa však vyhýba.
2. Dňa 27.05.2019 bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal včas žalovaný odpor. Súd preto uznesením č. k. 29C/29/2019-49 zo dňa 07.06.2019 platobný rozkaz zrušil. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca zaplatil realitnej maklérke poplatok vo výške 100 Eur, nesúhlasil však s návrhom žalovaného, že mu polovicu vráti, naopak, uviedol, že to bude platiť sám. Pri zvyšnej časti poplatku realitnej maklérke vo výške 300 Eur sa situácia zopakovala. Žalovaný tiež uviedol, že aj pri úhrade zábezpeky a prvého
nájomného sa žalobcu pýtal, či mu má vrátiť polovicu, a vyslovene s tým nesúhlasil. Žiadne vyhováranie, že finančné prostriedky nemá mu nepovedal, lebo finančné prostriedky mal. Uvádza, že žalobca platil dobrovoľne bez toho, aby ho vyzýval k platbám, a preto medzi nimi vznikla ústna dohoda po nasťahovaní, že žalobca bude platiť nájomné vo výške 450 Eur mesačne a žalovaný zvyšné výdavky, t.j. potraviny a iné. O trvalom príkaze žalobcu nevedel, keď sa to dopočul, tak sa žalobcu spýtal na číslo jeho účtu, aby mohol zriadiť trvalý príkaz na polovičné platby. S tým žalobca vyslovene nesúhlasil a číslo účtu mu neposkytol. Pri stretnutí dňa 22.11.2018 mu žalobca povedal, že zrušil trvalý príkaz, nie je však pravdou, že sa so žalobcom dohodol na vrátení finančných prostriedkov. Žalovaný uvádza, že žalobca si nepýtal finančné prostriedky, prenajatý byt so žalobcom užívali v rovnakom pomere a rozsahu. Nie je pravdou, že po nasťahovaní nového partnera žalovaného bol žalobca obmedzovaný, lebo tam vôbec nebýval. Žalovaný by si plnil svoju povinnosť platiť nájomné, ale keďže to chcel žalobca platiť sám a bola medzi nimi dohoda, že žalobca platí nájomné dobrovoľne a bez nátlaku a žalovaný ostatné veci, žalovaný to bral ako férovú dohodu medzi nimi. Žalovaný potvrdil, že žalobca sa odsťahoval dňa 09.11.2018 a pri sťahovaní ho cez sms správu upozornil, aby mu doniesol papier s rozpisom platieb, ktoré mu je dlžný. Nie je pravdivé tvrdenie, že plateniu sa vyhýba, so žalobcom sa chcel dohodnúť na mesačných splátkach, čo si však žalobca stanovil na sumu 555 Eur mesačne. Nižšie splátky žalobca odmietol.
3. Dňa 02.07.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného, v ktorom uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že po uhradení poplatku realitnej maklérke mu chcel žalovaný vrátiť polovicu tohto poplatku. To isté platí aj v prípade platby prvého nájomného pri podpise nájomnej zmluvy dňa 01.07.2018. Žalobca uvádza, že predtým, ako išli so žalovaným spolu bývať do podnájmu, sa dohodli, že budú byt platiť na polovicu, každý mesiac si od neho pýtal peniaze, márne. Uviedol tiež, že medzi sporovými stranami neexistovala dohoda, ani ústna, o tom, že žalobca bude platiť nájomné a žalovaný ostatné výdavky. Ako nepravdivé označil tvrdenie žalované ho, že žalobca mu nič nesľuboval a všetky výdavky na nájomné chcel platiť sám. Žalovaný nemal záujem o realizáciu platieb, resp. polovice, od žalobcu nežiadal číslo účtu, ak by ho žiadal, určite by mu ho poskytol. Pri stretnutí dňa 22.11.2018 sa dohodli, že žalovaný mu peniaze, ktoré mu dlží, vráti do Vianoc 2018. Súd tiež oboznámil so skutočnosťou, že žalovaný na neho podal trestné oznámenie dňa 21.05.2019 s tým, že žalovaný tvrdí, že požadované peniaze žalobcovi odovzdal dňa 24.11.2018 v zalepenej bielej obálke, ale žalobca mu nevydal žiadne potvrdenie ani doklad a v tomto konaní požaduje od neho tie isté peniaze.
4. Súd na prejedanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca, nedostavil sa žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd teda pojednával v neprítomnosti žalovaného. Žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Ohľadom podaného trestného oznámenia uviedol, že dňa 24.11. bol v Banskej Bystrici na skúške, a preto mu žalovaný nemohol dať peniaze, čo uviedol aj pri výsluchu k podanému trestnému oznámeniu.
5. Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov, a to najmä Nájomnou zmluvou, príjmovými pokladničnými dokladmi, preberacím protokolom, príkazom na úhradu, založením trvalého príkazu, zrušením trvalého príkazu, sms komunikáciou medzi sporovými stranami, návrhom na uzatvorenie dohody o urovnaní, vyjadrením žalobcu k návrhu na uzatvorenie dohody o urovnaní.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Žalobca so žalovaným na strane nájomcu uzavreli dňa 01.07.2018 nájomnú zmluvu s L.. S. Y. V. L.. V. Y. na strane prenajímateľa. Predmetom nájmu bol dvojizbový byt na Vlčom hrdle č. 76 vo vlastníctve prenajímateľa. Začiatok nájmu bol dohodnutý od 01.07.2018. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 400 Eur mesačne, spolu s nájomným mal nájomca prenajímateľovi uhrádzať aj náklady spojené s užívaním bytu vo výške 50 Eur, spolu teda 450 Eur mesačne, s tým, že prvé nájomné vo výške 450 Eur bude uhradené v hotovosti v deň podpisu nájomnej zmluvy, ostatné nájomné sa bude uhrádzať vždy vopred do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca, za ktorý sa nájom platí. Nájomca sa zároveň zaviazal v deň podpisu zmluvy uhradiť prenajímateľovi zábezpeku vo výške mesačného nájmu, vo výške 450 Eur. Sporové strany byt prevzali dňa 01.07.2018. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 01.07.2018 vystaveného L.. S. Y. vyplýva, že od žalobcu prijal 900 Eur, pričom ako účel je uvedené: "Nájom júl 2018 + zábezpeka -450-". Z príjmových pokladničných dokladov vystavených spoločnosťou BYTUJEME s.r.o. vyplýva, že od žalobcu dňa 11.06.2018 prijala 100 Eur s účelom: "Prenájom bytu S. XX - záloha" a dňa 19.06.2018 prijala od žalobcu 300 Eur s účelom: "Sprostredkovanie prenájmu 300 - S. C. XX". Z platobného príkazu zo dňa 19.07.2018 je zrejmé, že žalobca zo svojho bankového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., uhradil sumu 450 Eur na účet prenajímateľa uvedený v nájomnej zmluve, pričom ako správa pre
príjemcu je uvedené "nájom". Dňa 19.07.2018 žalobca zriadil trvalý platobný príkaz na úhradu sumy 450 Eur mesačne s dátumom začiatku účinnosti 15.08.2018 za účelom nájmu, a to na účet prenajímateľa uvedený v nájomnej zmluve. Trvalý príkaz bol žalobcom zrušený dňa 11.11.2018, pričom zo "Zrušenia trvalého Platobného príkazu na úhradu" vyplýva, že boli zrealizované tri prevody v celkovej sume 1.350 Eur. Z sms komunikácie medzi sporovými stranami zo dňa 9. novembra vyplýva, že žalovaný vedel o svojom dlhu voči žalobcovi "...dones mi kluce a ten papier co som ti dlzny2 x...", aj o výške dlžnej sumy 1662,50 Eur, pričom z rozpisu vyplýva, že tam nie je zahrnutá platba jedného nájomného. Dňa 24. novembra žalobca zaslal žalovanému číslo účtu, dňa 6. decembra žalobca žalovanému pripomenul dohodu o úhrade dlhu do Vianoc tak, ako sa dohodli na stretnutí dňa 22.11. Z komunikácie zo dňa 27. decembra je zrejmé, že žalovaný svoj dlh nesplnil, pričom uviedol, že žalobca svoj dlh, peniaze dostane naraz.
7. Podľa § 511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne..
8. Podľa § 511 ods. 2 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
9. Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej v plnom rozsahu vyhovel. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že spoločne uzatvorili nájomnú zmluvu na prenájom dvojizbového bytu vo S. C. Č.. XX a bývali tam spolu od 01.07.2018 do 09.11.2018, kedy sa žalobca z bytu odsťahoval. Sporným nebolo ani to, že všetky úhrady týkajúce sa bytu, a to poplatok realitnej maklérke, ako aj platby nájomného vykonal žalobca. A sporným nebola ani skutočnosť, že sa žalobca so žalovaným dňa 22.11.2018 stretli (S. A.). Žalobca uhradil zálohu realitnej maklérke spolu vo výške 400 Eur, nájomné vo výške 450 Eur za mesiace júl, august, september, október a čiastočne za november 2018, spolu vo výške 2182,50 Eur a zábezpeku vo výške 450 Eur. Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu polovice úhrad nájomného a tiež poplatku pre realitnú maklérku voči žalovanému, ktoré sú v žalobe riadne vyčíslené a špecifikované.
13. Sporným medzi stranami však bol spôsob úhrady nájomného, keď žalovaný tvrdil, že so žalobcom po nasťahovaní uzatvorili ústnu zmluvu o tom, že žalobca bude platiť nájomné a žalovaný ostatné spoločné výdavky, napr. potraviny, a tiež obsah stretnutia, dohody na stretnutí, ohľadom dlhu žalovaného voči žalobcovi.
14. K dohode o spôsobe úhrady nájomného je potrebné uviesť, že žalobca existenciu takejto dohody poprel. Žalovaný jej existenciu ničím nepreukázal, ani nenavrhoval dôkazy na preukázanie samotnej existencie dohody o tom, že žalobca by mal platiť celé nájomné vo výške 450 Eur a žalovaný ostatné spoločné výdavky, napr. potraviny. Z povahy veci, nájomnej zmluvy vyplýva, že žalobca aj žalovaný mali
plniť spoločne nerozdielne, pričom podiely na ich vzájomnom dlhu boli rovnaké, každý mal plniť jednu polovicu nájomného.
15. Ohľadom stretnutia žalobcu so žalovaným dňa 22.11.2018 súd konštatuje, že z sms komunikácie predloženej obomi sporovými stranami je zrejmé, že na stretnutí sa dohodli, že žalovaný žalobcovi dlžnú sumu vráti do Vianoc (24.12.2018). Za týmto účelom žalobca žalovanému poslal aj číslo účtu a splatnosť dlhu mu viackrát prostredníctvom sms pripomenul, čo žalovaný v komunikácii nijako nespochybnil, nenegoval. Z komunikácie po 27.12.2018 je zrejmé, že žalovaný svoj dlh nesplnil ani čiastočne, čo aj sám potvrdil, s tým, že nemá dostatok finančných prostriedkov, žalobca nesúhlasil so splátkami, žalovaný si peniaze nechcel požičať.
16. Skutočnosť, že žalobcov dlh voči žalovanému existoval a žalovaný o ňom vedel, rovnako, ako aj o jeho výške, vyplýva z sms komunikácie medzi sporovými stranami dňa 09.11.2018, čo potvrdil žalovaný v podanom odpore, kde uviedol, že žalobcu pri sťahovaní dňa 9.11. 2018 upozornil cez sms správu, aby mu doniesol papier vytvorený v dvoch exemplároch s rozpísanými platbami, čo mu je dlžný, čo mu žalobca poslal v sms správe dňa 09.11.2018. Žalovaný tiež uviedol, že dlh chcel splácať v mesačných splátkach, ktorých výšku žalobca stanovil na sumu 555 Eur, s čím žalovaný nesúhlasil. O dlhu žalovaného voči žalobcovi a jeho výške svedčí aj prednes žalobcu na pojednávaní, keď uviedol, že žalovaný podal naňho trestné oznámenie z dôvodu, že peniaze mu odovzdal (vrátil) už dňa 24.11., k čomu však podľa tvrdenia žalobcu dôjsť nemohlo, keďže žalobca bol v Banskej Bystrici na skúške. K úhrade dlhu dňa 24.11. zjavne nedošlo, čomu zodpovedá aj list žalovaného zo dňa 02.12.2019 - Návrh na uzatvorenie Dohody o urovnaní, adresovaný žalobcovi. V predmetnom liste žalovaný svoj dlh voči žalobcovi uznal vo výške tak, ako si ho žalobca uplatnil v žalobe. Žiadal síce započítanie sumy 675 Eur, ako nájomné za december, avšak v konaní si túto sumu neuplatnil. Je teda nepochybné, že žalobca aj dňa 02.12.2019 o svojom dlhu voči žalobcovi vedel, vedel aj o jeho výške a zároveň dlh splnený nebol. Žalobca žalovanému listom zo dňa 09.12.2019 oznámil, že s návrhom dohody nesúhlasí.
17. Nakoľko žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd tiež na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v súlade so zákonom. Súd konštatuje, že žalovaný sa s plnením dlhu voči žalobcovi dostal do omeškania dňa 25.12.2018, tak ako si to v žalobe uplatnil žalobca. Ako už bolo uvedené aj vyššie sporové strany sa dohodli na splatení dlhu do Vianoc - 24.12.2018, svedčí o tom sms komunikácia, najmä z 27.12.2018.
18. Súd nevykonal dôkazy, výsluch svedkov navrhovaných žalobcom, nakoľko tento na ich výsluchu netrval, ani výsluch svedkov navrhovaných žalovaným, nakoľko nešpecifikoval, aká skutočnosť sa má ich výsluchom preukázať.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.