Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-143-2019.pdf
PDF · 88.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/143/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpená ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zastúpenej advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 188,10 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/50/2018-75 zo dňa 28.02.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 188,10 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 15.07.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. Mal preukázané, že 15.03.2018 došlo v Rajeckých Tepliciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. BMW 525xD, EČV: ZA562FK, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť Scheidt & Bachmann Slovensko, s.r.o., so sídlom Priemyselná 14, Žilina, pričom k vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Bora, EČ: ZA708FP, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 48/2018 zo 04.04.2018, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. BMW 2AT, EČV: ZA141HM. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018052 z 09.04.2018, splatnú 16.04.2019 na sumu 485,00 Eur bez DPH za obdobie 04.04.2018 do 09.04.2018, t.j. 6 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 76,67 Eur bez DPH a v sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 25,00 Eur bez DPH. Poškodený 09.04.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom z 13.04.2018, pričom z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 02.07.2018 zaslaného žalobcovi vyplýva, že 29.06.2018 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti a 03.07.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 296,90 Eur bez DPH. Krátenie poistného plnenia bolo odôvodnené
vlastným určením výšky denného nájomného v sume 58,00 Eur bez DPH, zníženého o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, ako aj o odpočet tzv. prevádzkových nákladov vozidla a zmeny technickej hodnoty. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, mal za to, že aktívna legitimácia žalobcu je daná. Je nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného na základe zmluvy o nájme, ktorý poškodenému vyúčtoval faktúrou. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že škoda môže vzniknúť až vtedy, keď poškodený uhradí opravu či nájom, keďže táto vznikne už samotným poškodením, a to znížením hodnoty vozidla, prípadne hodnotou nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na opravu vozidla, teda aj v čase, keď takéto nároky neuhradil. Nesporne škodou poškodeného je aj vznik pohľadávky opravovne voči poškodenému za opravu vozidla. Opačným výkladom by súd dospel do extrému, že ak by poškodený nebol schopný uhradiť opravu, tak škoda by mu nikdy nevznikla. Obdobne je to aj s nájmom vozidla počas opravy. Škoda predstavuje zníženie majetkovej hodnoty, a tou je aj vznik záväzku, ktorý musí poškodený uhradiť. Záväzok nájomcu - poškodeného vznikol užívaním vozidla, nie vyúčtovaním a je nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje po škodcovi poistnú udalosť. Preto, ak poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu zodpovedajúcu výške nájmu, previedol svoje nároky voči poisťovni na žalobcu ako prenajímateľa a nárok na odplatu započítal so záväzkom za nájom vozidla. Teda sám sa zbavil dlhu a nárok prenechal na vymáhanie žalobcovi, ktorý mu vozidlo prenajal. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Nakoľko si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a nakoľko sa vzájomne kryli, započítaním zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka poškodeného voči žalovanému. Týmto spôsobom nemusel sám poškodený uplatňovať u žalovaného nárok na plnenie a toto následne zaslať prenajímateľovi, ale prenajímateľ si nároky za nájom vozidla uplatňoval sám vo svojom mene. Uvedeným mal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu. Ďalej mal za to, že ak sa poškodený rozhodne pre nájom vozidla, nemusí si prenajímať vozidlo najlacnejšie v danom regióne, vykonávať šetrenie cien a podobne, postačuje, ak si prenajme vozidlo za primeranú cenu, ktorá výrazne neprekračuje cenu iných požičovní, pričom má právo požičať si vozidlo zodpovedajúce vozidlu poškodenému, pretože nie je dôvodné, aby následkom poškodenia vozidla bol poškodený aj naďalej obmedzovaný. Do výšky nájmu je potrebné zahrnúť aj iné prípadné súvisiace poplatky, vrátane poplatku za pristavenie, čistenie prenajatého vozidla, teda je nevyhnutné posudzovať všetky nároky vo vzájomnej súvislosti a súhrnne. Preto nie je možné nepriznať poplatok za pristavenie a čistenie vozidla vo výške 25,00 Eur bez DPH len preto, že niektorá požičovňa ho neúčtuje a má túto službu zahrnutú v cene nájmu. Nezistil, že by poplatok bol neprimeraný k celkovej výške nájomného a že by nezodpovedal poskytnutej protislužbe, prípadne že by sa jednalo o umelo vytvorený nárok len z dôvodu vymámiť zvýšené nároky poisťovne. Vo vzťahu k uplatnenému nároku nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla, ktorú síce žalovaný namietal, avšak účinne nepoprel. Žalobca navyše predložil cenník iných poisťovní, kde výška denného nájomného poisťovne EASY je 103,2 Eur s DPH a u MD-Bavaria Žilina, s.r.o. 83,00 Eur bez DPH. Nezistil ani nemal preukázané, že by denné nájomné za prenájom vozidla zodpovedajúceho kategórii poškodeného vozidla, bolo v žalovaným priznanej výške 58,00 Eur bez DPH, alebo že by žalovaný či ním určené osoby ponúkali primerané náhradné vozidlo za takúto sumu. Pokiaľ žalovaný žiadal znížiť nárok o výšku odpočtu pevných prevádzkových nákladov vo výške 5,35 Eur a zmenu technickej hodnoty vozidla vo výške 45,75 Eur, poukázal na skutočnosť, že v konaní tieto nároky neboli zo strany žalovaného vznesené, teda nezapočítal ich, či nepoužil ako obranu alebo vzájomný návrh. Považoval ich za nedôvodné, pretože pohonné hmoty musí poškodený tankovať aj do prenajatého vozidla a aj s poukazom na žalobcom uvedenú judikatúru a obvykle poznatky súdu pri poškodení vozidla pri nehode dochádza určite skôr k zníženiu hodnoty vozidla ako k jej zvýšeniu, o čom svedčia aj filtre pri vyhľadávačoch v autobazároch „nikdy nebúrané“. Teda, ak sa nejedná o extrém, napr. výmenu zhrdzavenej karosérie za novú, ani použitím nových náhradných dielov, nedochádza k zvýšeniu ceny vozidla. Rovnako považoval za nepodstatné, že prejazdením určitého jazdného výkonu došlo k šetreniu stavu vozidla, „teda, že sa vozidlo menej opotrebovalo“, pretože, ak sa nejedná o značný rozsah začínajúci v tisíckach kilometrov, je takéto opotrebenie úplne zanedbateľné, pričom mu nebolo ani zrejmé, na základe akého výpočtu dospel žalovaný k takémuto určeniu. Vzhľadom na uvedené mal nárok žalobcu riadne preukázaný, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi rozdiel v cene za nájom vozidla vo výške 188,10 Eur ako rozdiel medzi celkovou sumou nájmu vo výške 485,00 Eur bez DPH za obdobie 04.04.2018 do 09.04.2018 a úhradou žalovaného zo dňa 03.07.2018 vo výške 296,90 Eur bez DPH. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania rozhodol podľa
§ 517 ods. 2 OZ,§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., s poukazom na § 7, § 11 ods. 6 písm. a/, ods. 8 zákona č. 381/2001 Zb. uplynutím 15 dní od ukončenia šetrenia, ku ktorému došlo 29.06.2018, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 188,10 Eur od 15.07.2018 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako plne úspešnému vo veci ho priznal proti žalovanému v plnom rozsahu.
2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP žalovaný a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Mal za to, že žalobca nebol v konaní aktívne vecne legitimovaný. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, z čoho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, čo preukazuje faktúra. Z ust. § 524 ods. 1 OZ pritom vyplýva, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Vychádzajúc z uvedeného vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky a jej uzatvorením nemohlo k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu dôjsť, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v zmluve o postúpení, z ktorej jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Vzhľadom na uvedené je následne podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluva o postúpení pohľadávky neplatným právnym úkonom, keďže svojim obsahom odporuje zákonu. Za nesprávny považoval záver, že nie je dôvodné od sumy za prenájom náhradného motorového vozidla odrátať prevádzkové náklady, ktoré by poškodený inak bol vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by poškodené nebolo.
3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na to, že napĺňa limity riadneho odôvodnenia.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia napĺňajúcimi atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného krajský súd dopĺňa, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že na strane poškodeného sa jedná o škodu fiktívnu, keďže nebol predložený žiaden doklad o zaplatení vystavenej faktúry, keďže zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodeného), a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného o neprimeranosti výšky poškodeným zaplateného nájomného, keďže uvedené síce žalovaný tvrdil a nájomné priznal v nižšej výške, avšak tak ako konštatuje súd prvej inštancie, nepredložil cenník vozidiel iných spoločností za nižšiu sumu ako účtovanú žalobcom, a preto ani nepreukázal inú výšku nájmu ako žalobcom uvedenú, keď navyše bolo preukázané, že obdobné vozidlá ako vozidlo poškodeného sa v danom regióne prenajímajú aj za vyššie ceny.
7. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými prednesmi žalovaného v prvostupňovom, ako aj odvolacom konaní, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne, vrátane nároku na náhradu trov konania, potvrdil.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako plne úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).