Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (22)Rozsudok_8Sa-6-2019.pdf
PDF · 118.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: K. A. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. novembra 2018 o zamietnutí odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.07.2018 vo veci priznania starobného dôchodku takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. novembra 2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. júla 2018 z r u š u j e a vec žalovanej v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. júla 2018 v ďalšom konaní Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) podľa ust. § 65, § 112 ods.1, § 274 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) priznala odo dňa 26.08.2014 žalobcovi starobný dôchodok v sume 403,40 Eur mesačne, so zákonným zvýšením a valorizáciou ( ust. § 82 ZSP) na sumu 427,10 Eur mesačne.
2. Predchádzajúce konanie vo veci bolo ukončené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 9So/79/2016-85 zo dňa 28.02.2018, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sd/27/2015-62 zo dňa 09.02.2016 a zrušené rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 22.07.2014 a zo dňa 20.10.2014 a vec bola Sociálnej poisťovni vrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru NS SR vysloveného v citovanom rozhodnutí, Sociálna poisťovňa sa má pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku vysporiadať s požiadavkou žalobcu na hodnotenie doby jeho služby v I. a II. kategórii funkcií v rozsahu 18 rokov, vrátane základnej vojenskej služby vo zvýhodnenej kategórii, pri určení tzv. teoretickej sumy starobného dôchodku započíta do obdobia dôchodkového poistenia (ďalej aj „ODP“) aj doby hodnotené pre nárok na výsluhový príspevok a vymeriavacie základy v rozhodnom období, vykoná výpočet v súlade s ust. § 274 ods. 2 ZSP v spojení s ust. § 21, §22, §12 ods. 3 zák.č. 100/1988 Zb.).
3. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 03.07.2018 poberá žalobca od 16.10.1998 výsluhový príspevok za dobu výkonu služby v Slovenskej informačnej službe celkom v rozsahu 18 rokov a 324 dní, priznaný podľa ust. § 210 a § 211 zák.č. 73/1998 Zb..
4. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa konštatovala, že v ďalšom konaní, v súlade s právnym názorom NS SR, uvedeným v rozhodnutí č. k. 9So/79/2016-85 zo dňa 28.02.2018, opätovne posúdila
nárok žalobcu na starobný dôchodok a po zhodnotení určila jeho sumu aplikáciou príslušných ustanovení zák.č. 461/2003 Z.z. a zák.č. 100/1988 Zb., ktoré v odôvodnení rozhodnutia citovala.
5. Ďalej konštatovala:
· Podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 555/2007 Z.z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia (ďalej aj „ODP“) a dosiahnutím dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa ust. § 65 ods. 2 ZSP dosiahol žalobca dovŕšením 62 rokov veku dňa 26. marca 2014. K tomuto dňu získal 16 715 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 45 rokov a 290 dní (rozpis je v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia) a ďalšie obdobia neboli preukázané. Žalobca tým zákonné podmienky nároku na starobný dôchodok splnil dňom 26.03.2014.
· Suma starobného dôchodku je určená podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, vyjadreného v rokoch. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v priloženom osobnom liste. Rozhodujúce obdobie kalendárnych rokov podľa ust. § 63 ods. 6 ZSP je obdobie rokov 1984 až 2013 a sú to kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok.
· Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia (podľa osobného listu) je 37,4087. V rozhodujúcom období žalobca podľa ust. § 63 ods.1 ZSP získal úhrnom 9 569 dní, t.j. 26,2165 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod ( ďalej len „POMB“) 1,3846, je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov (37,4087) a rokov ODP v rozhodujúcom období (26,2165), ktorý sa podľa ust. § 63 ods. 3 písm. b/ ZSP od hodnoty 1,25 do hodnoty 3 upravuje a v roku 2014 sa započítava 76%. Vypočítaná suma starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 650,10 Eur mesačne, t.j. súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,3846 x 45,7946 rokov ODP x aktuálna dôchodková hodnota v roku 2014, 10,2524 Eur.
· Žalobcovi bola v zmysle ust. § 274 ZSP vypočítaná suma starobného dôchodku aj podľa zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „ZSZ“), keďže suma starobného dôchodku nesmie byť nižšia ako je určená podľa tohto zákona. Celková započítaná doba podľa ZSZ je 43 rokov, suma starobného dôchodku vypočítaná z 80 % priemerného mesačného zárobku je 108 Eur mesačne. K tejto sume patrí úprava podľa zák.č. 306/2002 Z.z. o 163,30 Eur mesačne a zvýšenie podľa zák.č. 222/2003 Z.z. o 16,30 Eur, t.j. 287,60 Eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku vypočítaná podľa ZSP je vyššia, žalobcovi patrí suma starobného dôchodku vo výške 650,10 Eur mesačne, v ktorej (teoretickej) je zahrnutá aj doba služby 18 rokov, ktorá bola zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku (dôchodku).
· Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128“) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Vychádzajúc z čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, Sociálna poisťovňa vypočítanú teoretickú sumu starobného dôchodku 650,10 Eur krátila o sumu 255,60 Eur, zodpovedajúcu obdobiu v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, zhodnoteného žalobcovi na určenie sumy výsluhového príspevku v celých rokoch (t.j. 18 rokov) a výsledná suma starobného dôchodku je potom vo výške 394,57205 Eur mesačne. Žalobcovi bola tak určená suma starobného dôchodku ku dňu 26.03.2014 (vzniku nároku na SD) vo výške 394,60 Eur mesačne. Táto suma sa podľa ust. § 82 ZSP zvýšila o zákonnú pevnú sumu 8,80 Eur mesačne odo dňa priznania starobného dôchodku, na sumu 403,40 Eur, ďalej sa za roky 2015, 2016, 2017, 2018 podľa ust. § 82, § 293dq a 293dr, § 293dx ZSP zvýšila zákonnou valorizáciou na sumu 427,10 Eur mesačne od 01. januára 2018.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom vyslovil nesúhlas so sumou starobného dôchodku vypočítanou Sociálnou poisťovňou, ktorá podľa jeho názoru nepostupovala zákonne a spoľahlivo nezistila skutočný stav veci, keď mu ako invalidnému dôchodcovi neporovnala sumy dôchodkov, tzn. neurčila, ktorý dôchodok (invalidný alebo starobný) je pre neho výhodnejší. Poukázal pritom na jeho žiadosť zo dňa 07.01.2014 o zvýšenie invalidného dôchodku, o ktorej sa doteraz nerozhodlo, Sociálna poisťovňa a Krajský súd v Bratislave je v tejto veci nečinný a nemôže sa preto realizovať prepočet dôchodkov tak, aby poberal ten výhodnejší, čím je poškodený. Ďalej v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 7So 128/2008 zo dňa 29.01.2009 a najmä na rozsudok NS SR sp.zn. 9So/213/2014 zo dňa 28.09.2016 v obdobnej veci. Postup oboch súdov, Krajského súdu v Bratislave a aj Najvyššieho súdu SR, považoval vo veci zvýšenia jeho invalidného dôchodku za nesprávny, nakoľko podmienky nároku na invalidný dôchodok splnil a podľa ZSP sa mu malo obdobie dôchodkového poistenia v I. a II. kategórii a základnej vojenskej služby započítať do invalidného dôchodku.
7. Prvostupňovému rozhodnutiu tiež vytkol, že z neho nezistil ako a či mu boli v sume starobného dôchodku zhodnotené nároky zo zvýhodnenej I. a II. pracovnej kategórie, či mu k základnej výmere za každý rok zamestnania boli pripočítané v I. kategórii 2% a v II. kategórii 1,5% priemerného mesačného zárobku, podľa ust. § 22 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb.. Svoj postup Sociálna poisťovňa podľa neho naviac ani neodôvodnila.
8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.11.2018 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že prvostupňový orgán rozhodol na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 9So/79/2016-85 zo dňa 28.02.2018 a žalobcovi odo dňa 26.03.2014 priznal starobný dôchodok v sume 403,40 Eur mesačne. Žalobca poukázal na predchádzajúce konanie o jeho žiadosti, spísanej dňa 5. mája 2014, ktorou požiadal o priznanie starobného dôchodku od 26. marca 2014 a na zrušenie rozhodnutia zo dňa 22.07.2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 20.10.2014, rozsudkom NS SR č.k. 9So/79/2016-85 zo dňa 28.02.2018. Podľa tohto rozsudku je pre účely stanovenia výšky starobného dôchodku potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového príspevku (dôchodku), postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a krátiť vypočítanú (teoretickú) sumu starobného dôchodku a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. Žalovaný poznamenal, že znovu, v súlade s cit. rozhodnutím NS SR, bol posúdený žalobcov nárok na starobný dôchodok a vypočítaná jeho suma so započítaním celej doby dôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho poistenia (všeobecného a osobitného), v zmysle ZSP aj ZSZ a bola následne krátená podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128. Ďalej v odôvodnení, pri určení sumy starobného dôchodku uviedol skutkové okolnosti zhodne s prvostupňovým rozhodnutím a ustanovenia zákonov aplikované v konaní.
9. Tiež odôvodnil námietku žalobcu, vzťahujúcu sa na zamestnanie (službu), zhodnotené vo zvýhodnených, I. a II. kategórii funkcií, pri určení sumy starobného dôchodku podľa ust. § 22 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb. Uviedol, že k základnej výmere starobného dôchodku 50 % priemerného mesačného zárobku 135 Eur (roky 2006, 2007, 2005, 2004, 2010) sa mu pripočítalo 30% priemerného mesačného zárobku, čo je maximum v zmysle cit. ust. ZSZ a teda starobný dôchodok má vypočítaný z 80 % priemerného mesačného zárobku a to je 108 Eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku vypočítaná žalobcovi podľa zák.č. 461/2003 Z.z. (ZSP) je vyššia, starobný dôchodok mu patrí vo vyššej sume, ktorá je vo výsledku 394,60 Eur mesačne, po krátení podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
10. V závere odôvodnenia žalovaný na námietku žalobcu, že doteraz nebola vybavená jeho žiadosť o prepočet invalidného dôchodku zo dňa 07. januára 2014 poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne
- ústredie zo dňa 19.05.2014, ktorým bola táto žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku zamietnutá. Na podaný opravný prostriedok Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Sd/97/2014-78 zo dňa 15.03.2017 konanie prerušil, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 10So/14/2017 zo dňa 31.05.2017 z dôvodu, že na Ústavný súd bol podaný návrh na začatie konania vo veci súladu ust. § 60 ods. 2 a ust. § 255 ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z. s článkom 39 ods.1 a čl. 55 ods.1 Ústavy SR, ktoré do dnešného dňa nebolo ukončené.
11. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že žalobca v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a Sociálna poisťovňa priznala nárok a určila výšku starobného dôchodku správne a v súlade s rozhodnutím NS SR v preskúmavanej veci.
12. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 18.01.2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.11.2018, s ktorým vyslovil zásadný nesúhlas, keďže za účelom vyplácania dôchodku výhodnejšieho nebola v zmysle zákona porovnaná výška invalidného a starobného dôchodku. Tiež uviedol, že do dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov dňa 26.03.2014 bol poberateľom invalidného dôchodku. Obsah žaloby je identický s odvolaním žalobcu v konaní pred správnym orgánom, pričom žalobca žiadal aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného odvolacieho orgánu spolu s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a pre zistenie skutkového stavu nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.02.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú, podľa ust. § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým považoval za správne a zákonné. Zopakoval závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a námietky žalobcu označil za neopodstatnené. K námietke o nezohľadnení zaradenia doby výkonu jeho služby v I. a II. kategórii funkcií vo výpočte sumy starobného dôchodku uviedol, že tieto doby má žalobca zahrnuté v celkovom období dôchodkového poistenia, ako to vyplýva aj z osobného listu dôchodkového zabezpečenia, ako prílohy prvostupňového rozhodnutia. Suma starobného dôchodku mu bola určená podľa ust. § 274 ZSP a vypočítaná aj podľa zák.č. 100/1988 Zb., tzn. že mu boli zhodnotené doby služby zaradené v I. a II. kategórii funkcií tak, ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vypočítaná suma starobného dôchodku podľa zák.č. 100/1988 Zb. bola nižšia ako suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zák.č. 461/2003 Zb. o sociálnom poistení, ktorá mu bola priznaná ako výhodnejšia. Zdôraznil, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové námietky a skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a vzhľadom k tomu trval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového.
14. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovaného vyjadril listom doručeným súdu dňa 06.09.2019 nasledovne:
· Ústavný súd SR vydal nález sp. zn. PL ÚS 16/20/2017-52 zo dňa 13.02.2019, ktorým nevyhovel návrhu NS SR. · Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 5Sd/97/2019 zo dňa 30.07.2019 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 19.05.2014 vo veci jeho invalidného dôchodku na základe jeho žiadosti zo dňa 07.01.2014 o zvýšenie invalidného dôchodku. Rozsudok považoval za nesprávny a nezákonný a dňa 05.09.2019 podal voči nemu odvolanie na NS SR. · Vzhľadom na toto súdne konanie o invalidnom dôchodku žiadal, aby krajský súd konanie prerušil a trval na tom, že Sociálna poisťovňa - ústredie pri určení sumy starobného dôchodku pri výpočte osobného mzdového bodu nepostupovala podľa ust. § 79a ZSP, z dôvodu nedoriešenia veci invalidného dôchodku.
15. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.
16. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
19. Podľa § 65 ods. 1, 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.
20. Podľa § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
21. Podľa ods. 2 cit. ust., suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.
22. V zmysle citovaných ustanovení je potrebné tieto nároky posudzovať aj podľa ustanovení predchádzajúceho právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, ktorým je zákon č. 100/1988 Zb.
23. Podľa § 66 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
24. Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
25. Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.
26. Podľa § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a/ priznala v nižšej sume, ako patrí, b/ vypláca v nižšej sume, ako patrí, c/ odoprela neprávom alebo d/ priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
27. Podľa § 79a zák. č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.
28. Podľa § 81 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z., ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková
dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.
29. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., sa k základnej výmere občanom uvedeným v odseku 1 písm. a/ a b/ od 21. roka zamestnania a u ostatných od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania v I. pracovnej kategórii 2% a v II. pracovnej kategórii 1,5%.
30. Podľa § 209 ods. 1 a 4 zák. č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
31. Súd v rámci súdneho prieskumu zistil a z obsahu spisov vrátane administratívneho spisu žalovaného ako aj z podaní žalobcu má za preukázané, že žalobca bol ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. 26.03.2014, poberateľom invalidného dôchodku. Žiadosťou zo dňa 07.01.2014 požiadal o jeho zvýšenie, doteraz však v tejto veci nie je právoplatne rozhodnuté. Žiadosťou spísanou dňa 05. mája 2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 26. marca 2014. Po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí zo dňa 22.07.2014 a dňa 20.10.2014, rozsudkom NS SR č.k. 9So/79/2016-85 zo dňa 28.02.2018, vydala Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutie zo dňa 17.07.2018, potvrdené žalovaným, ako odvolacím orgánom, rozhodnutím zo dňa 05.11.2018 (rozhodnutia ktoré sú predmetom preskúmavania súdom v tomto konaní). Žalobca je od 16.10.1998 poberateľom aj výsluhového príspevku, priznaného podľa ust. § 210, § 211 zák.č. 73/1998 Zb., za dobu výkonu služby v Slovenskej informačnej službe celkom v rozsahu 18 rokov a 324 dní.
32. Sociálna poisťovňa v súlade s rozsudkom NS SR č. k. 9So/79/2016-85 zo dňa 28.02.2018 vo veci opätovného rozhodnutia o podanej žiadosti žalobcu zo dňa 07.05.2014 o starobný dôchodok, započítala do jeho obdobia dôchodkového poistenia aj dobu služobného pomeru príslušníka SIS, dobu zhodnotenú pre účely priznania výsluhového príspevku za službu (výsluhového dôchodku v zmysle zák. č. 328/2002 Z.z.). V súlade s judikatúrou a právnym názorom NS SR vo veci, aplikovala pre určenie sumy starobného dôchodku čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, keď vypočítanú teoretickú sumu starobného dôchodku vo výške, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia (43 rokov) získal len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a následne znížila (krátila) o sumu vo výške dôchodku, ktorá zodpovedá obdobiu (18 rokov), ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky.
33. Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna rozhodná skutočnosť. Žalobca však nesúhlasil s vypočítanou sumou starobného dôchodku a namietal nesprávny postup Sociálnej poisťovne, keďže je poberateľom invalidného dôchodku, žiadal zobrať do úvahy túto skutočnosť a postupovať ako pri súbehu dôchodkov v zmysle ZSP a sumu starobného dôchodku určiť vo výhodnejšej (vyššej) sume, porovnaním s výškou invalidného dôchodku. Vzhľadom k uvedenému žalobca spochybnil, že pri výpočte starobného dôchodku žalovaný aplikoval ust. § 79a ZSP a to porovnanie priemerného osobného mzdového bodu pri oboch dôchodkoch, aby mohol určiť výhodnejšiu sumu dávky.
34. Rozhodnutie vydané v konaní podľa zák. č. 461/2003 Z. z. musí v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje Správny poriadok v ust. § 47 v nadväznosti na ust. § 46 a žalovaný a ani orgán verejnej správy prvého stupňa sa uvedenými ustanoveniami dôsledne neriadili. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia oboch rozhodnutí musí konštatovať ich namietanú nepreskúmateľnosť, pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a v prípade napadnutých rozhodnutí je touto vadou nedostatok dôvodov. Tu správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR, sp.zn. lSža/9/2016 zo dňa 27.07.2016, v ktorom sa expressis verbis vyjadril: „V zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe nestačí, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre správny orgán ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné
aj pre ostatných účastníkov konania. Uvedený názor možno v niektorých prípadoch aplikovať nielen na rozhodnutie správnych orgánov, ako na výsledok ich činnosti ale aj na samotný priebeh správneho konania, zdokumentovaný v administratívnom spise.“
35. Zmyslom a účelom odôvodenia rozhodnutia je teda zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia, ktorý tak musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Orgán verejnej správy v ňom musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený.
36. Súd má za to, že Sociálna poisťovňa sa neriadila ust. § 209 ods. 1 a 4 ZSP, odôvodnenie jej rozhodnutia vôbec nereflektuje skutočnosť súbehu dôchodkov (invalidného a starobného) žalobcu, nie je z neho zrejmé či ho vôbec a ako zobral do úvahy. Nevysporiadal sa s aplikáciou ust. § 79a a § 81 ods. 1 ZSP na platný skutkový stav ku dňu (26.03.2014), teda ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok žalobcu.
37. V zmysle ust. § 81, ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Žalovaný v zmysle cit. ustanovení ZSP mal uviesť výpočet sumy invalidného dôchodku a porovnať ktorá dôchodková dávka (invalidný či starobný dôchodok) je vyššia s uvedením, ktorá dôchodková dávka pre súbeh nárokov zaniká dňom úpravy ich výplaty. Obdobne mal uviesť porovnanie priemerných osobných mzdových bodov týchto dôchodkových dávok podľa § 79a ZSP. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti rozsudok NS SR sp.zn. 9So/191/2011 zo dňa 27.06.2012.
38. Keďže žalobca nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie súd nevedel z rozhodnutia posúdiť či orgány verejnej správy správne právne posúdili danú vec a žalobcovi určili správnu sumu starobného dôchodku. Žalovaný, ako odvolací orgán, síce čiastočne napravil chyby prvostupňového orgánu v označení rozsudku, odôvodnením výpočtu starobného dôchodku, s ohľadom na dobu služby v I. a II kategórii funkcií (§ 22 ods. 2 z. č.100/1988 Zb.), nie však postačujúco na riadne odôvodnenie veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodenia ale i to, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli relevantné pre záver jeho rozhodovacej činnosti.
39. K žiadosti o prerušenie konania, súd dáva žalobcovi do pozornosti znenie ods. 2 ust. § 100 S.s.p., podľa ktorého ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak a/ prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet, b/ to zhodne navrhnú všetci účastníci konania a neprieči sa to účelu konania; správny súd preruší konanie na čas navrhnutý účastníkmi konania, najviac však na tri mesiace, c/ žalobca na výzvu správneho súdu nepredloží požadované doklady alebo dôkazy, pre ktoré bolo odročené pojednávanie.
40. Nakoľko skutkový stav preskúmavanej veci nekorešponduje ani s jednou z alternatív dispozície citovaného ustanovenia, nie sú splnené procesné podmienky na jeho aplikáciu ( to že nie je ukončené konanie o invalidnom dôchodku žalobcu, nemá vplyv na existujúci skutkový stav ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (26.03.2014).
41. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Analogicky možno toto rozhodnutie použiť aj na rozhodnutie správneho orgánu.
42. Správny súd na základe vyššie uvedenej argumentácie napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa ust. § 191 písm. d/ S.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu opätovne rozhodnúť, pričom v odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť nielen výpočet sumy starobného dôchodku žalobcu k 26. marcu 2014, ale aj spôsob výpočtu sumy k tomuto dňu poberaného invalidného dôchodku, s porovnaním oboch dávok vo vyššie naznačenom smere. Nové rozhodnutie bude v zmysle ust. § 209 ods. 3 ZSP povinný riadne odôvodniť, uviesť ktoré skutočnosti
boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a v konaní mu žiadne ani nevznikli.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).