Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Pc-11-2019.pdf
PDF · 93.85 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-7Pc/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: I. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Č.. I. XXXX/X, XXX XX G. proti jej manželovi: Ľ. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Č.. I. XXXX/X, XXX XX G., o návrhu na rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky I. P., S.. E., F.. XX.XX.XXXX a jej manžela Ľ. P., F.. X.X.XXXX , uzavreté dňa X.X.XXXX R. P. , zapísané v knihe manželstiev bývalého MNV v P. , vo zväzku R. , ročník XXXX , na strane XXX , pod poradovým číslom XX rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.09.2019 domáhala rozvodu manželstva.
2. Navrhovateľka na podanom návrhu trvala. Manžel navrhovateľky s návrhom nesúhlasil.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a jej manžela, sobášnym listom, správou o povesti účastníkov, dokladmi o príjme účastníkov, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX. Pre navrhovateľku a jej manžela to bolo prvé manželstvo. Navrhovateľka a jej manželka majú slovenskú štátnu príslušnosť. Z ich manželstva sa narodilo jedno dieťa, ktoré je už plnoleté. Posledné spoločné bydlisko majú na adrese: Č.. I. XXXX/X, XXX XX G..
5. Navrhovateľka v doplnenom uviedla, že manželstvo uzavreli po krátkej známosti a len zo začiatku plnilo svoju funkciu. Postupne sa čím ďalej viac rozchádzali v názoroch na vedenie spoločného života, v dôsledku čoho došlo k ich citovému odcudzeniu. Postupne dochádzal čoraz častejšie k „skratom“ v správaní jej manžela, neoprávnene vyvolávané jeho žiarlivosťou, stálou kontrolou v domácnosti, v zamestnaní a aj kontrole jej mobilu. Práve toto jeho konanie podo podľa navrhovateľky vplyv na jej psychiku a preto sa aj odsťahovala z ich spoločnej domácnosti v októbri 2018 k svojej sestre. Na Veľkú noc 2019 sa vrátila ešte dom v snahe , či sa vzťahy medzi nimi neurovnajú. Avšak konanie a správanie jej manžela pretrvávalo a navrhovateľka nie je ochotná to ďalej znášať. Po hádkach opakovane manžela upozorňovala na to, že rozmýšľa nad rozvodom. Za takejto situácie s a jej manžel odcudzil až na toľko, že navrhovateľky si našla novú známosť a trvá doposiaľ. Navrhovateľka vykreslila ich situáciu v manželstve a domácnosti ako už neznesiteľnú, manželstvo považuje za hlboko a trvalo rozvrátené a nepripúšťa jeho obnovenie.
6. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 21.11.2019 uviedla, že v jednej domácnosti s manželom doposiaľ býva, ale od januára 2020 sa sťahuje do prenájmu. Navrhovateľka je vyučená ako krajčírka, je zamestnaná ako predavačka a má netto mesačný príjem cca 700-800 eur. Nehospodária spolu približne rok, ale ona dáva do domácnosti celú výplatu, lebo splácajú pôžičky, hypotéky. Podľa jej slov manžel si ako invalidný dôchodca zaplatí spoločnú elektrinu a plyn a lieky. Navrhovateľka uviedla, že doposiaľ býva s manželom, ich dcérou a aj spolu so svokrou ( matkou manžela) v jeho rodičovskom dome a vedľa už asi 20 rokov majú rozostavaný svoj dom ( otázka jeho dostavania je v nedohľadne). Za hlavný dôvod rozpadu jej manželstva považuje to, že jej citový vzťah k manželovu úplne ochladol, nič k nemu necíti, má dlhší čas ( od apríla 2019) inú mužskú známosť, s ktorým aj intímne žije. Už dlhší čas uvažovala o rozvode, ale skôr na to nemala financie.
7. K intímnemu súžitiu s manželom uviedla, že občas s ním „spí“, síce sa jej to „hnusí“, ale manžel ju k tomu „psychicky donúti“. Spí s ním občas a len preto, „aby bol doma pokoj“. K manželovi sa u nej úplne vytratila láska a cíti sa pri ňom ako „vo väzení“, a v takomto vzťahu zotrvať nechce.
8. Manžel navrhovateľky na pojednávaní dňa 21.11.2019 potvrdil tvrdenia navrhovateľky o ich bývaní, hospodárení. Dodal, že on inú známosť nemá a poprel, že by nútil manželku k intímnemu styku pod psychickým nátlakom dodajúc, že vždy sa jej opýta, či chce. Manžel navrhovateľky nikde nepracuje ani len brigádne, je čiastočným invalidným dôchodcom pre problémy s chrbticou, poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 261,60 eur mesačne. Podľa jeho vyjadrenia má navrhovateľku rád a „ ani mu nevadí, že má ona inú intímnu známosť“. Podľa jeho názoru je dôvodom rozpadu manželstva to, že nemajú dostavaný dom. Na otázku súdu, čo mieni urobiť v snahe o obnovu manželstva uviedol, že si požičia peniaze a zoberie „ju“ do kúpeľov.
9. Navrhovateľka predložila súdu na druhom pojednávaní Zmluvu o nájme bytu z 18.12.2019 na preukázanie, že od 1.1.2020 má zabezpečené bývanie v podnájme v mestskej garsónke R. U.. Na druhom pojednávaní ( po Vianociach) zotrvala na svojom návrhu, odmietla obnoviť manželstvo, naďalej má inú mužskú známosť a dodala, že priateľ jej veľmi pomáha. Dala súdu do pozornosti, že aj keď jej manžel vie o jej inej intímnej známosti, stále sa od nej dožaduje sexu a ona v takom manželstve bez citu , lásky ostať nechce.
10. Manžel navrhovateľky uviedol, že sa o obnovu manželstva pokúsil kúpou drobných darčekov pod stromček. Naďalej mu nevadí iná intímna známosť jeho manželky, lebo on sa rozvádzať nechce, má ju rád.
11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
13. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 36/2005 Z. z.“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 19 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z., o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť (ods. 1). O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd (ods. 2).
15. Podľa § 22 zák. č. 36/2005 Z. z., k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
16. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá zák. č. 36/2005 Z. z., súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
18. Podľa § 23 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z. z., súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 19. Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojich členov. To, že rodinné prostredie byť malo zdravé znamená, že by v ňom mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Súd vychádzal z toho, že manželia sú okrem iného povinní byť si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, okrem iného byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, vytvárať zdravé rodinné prostredie. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi súd posudzuje vždy mieru a intenzitu porušenia týchto povinností, lebo práve ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia. Povinnosť žiť spolu vyplýva z účelu manželstva, podľa ktorého účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Porušovanie tejto osobnej povinnosti spočívajúce v nezáujme o rodinu a manželstvo a v uprednostňovaní vlastných záujmov pred záujmami rodiny je jednou z najčastejších príčin rozvratu vzťahov medzi manželmi. Vernosť je ďalšou morálnou povinnosťou manželov, ktorá vyplýva z podstaty samého manželstva, ako aj z jeho účelu. Nevera nemusí byť chápaná len ako mimomanželský vzťah výslovne sexuálneho charakteru. Za neveru sa môžu považovať akékoľvek styky jedného z manželov s osobou druhého (alebo toho istého) pohlavia, ktoré prekračujú normálnu mieru spoločenských stykov a zároveň narúšajú podstatu manželského spolužitia, ktorou je okrem iného vzájomná dôvera a náklonnosť. Dodržiavanie povinnosti vzájomne rešpektovať dôstojnosť má podľa zákonodarcu napomáhať naplnenie účelu manželstva a viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností, najmä svojich schopností, možností a k vyrovnanému spolužitiu. Ide teda o otázku vzájomného správania, ako aj komunikácie medzi manželmi a kultúry prejavov.
20. Vo všeobecnosti platí, že súd manželstvo rozvedie, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo viac neplní svoj účel a ak nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Hmotnoprávnym dôvodom vyjadreným v predmetnom ustanovení je rozvrat vzťahov medzi manželmi, pre ktorý sa v právnej teórii i aplikačnej praxi zaujal prívlastok kvalifikovaný. Kvalifikovaným rozvratom sa rozumie taký rozvrat, ktorý sa vzhľadom na intenzitu a dĺžku doby narušenia vzťahov medzi manželmi javí ako nenapraviteľný a v jeho dôsledku manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel. Komplexné zhodnotenie vážnosti rozvratu vzťahu v konkrétnom manželstve si vyžaduje rozbor možnosti plnenia hlavných, navzájom podmienených a vnútorne súvisiacich funkcií manželstva, ktoré môžu byť vzhľadom na dĺžku manželstva, ako i prítomných okolností od prípadu k prípadu rôzne (napr. v bezdetnom manželstve koncentrujúcom sa na citový a pohlavný život manželov zohráva významnú úlohu najmä biologická funkcia manželstva, naopak výchovná funkcia a pomoc o starostlivosť o deti vystupuje do popredia v manželstve s maloletými deťmi; u starších manželov sa prihliada na mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si mravnú, materiálnu a osobnú pomoc a pod.).
21. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú v tomto konkrétnom prípade tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo spočiatku fungovalo, narodilo sa im jedno dieťa, začali bývať a doposiaľ bývajú spolu so svokrou navrhovateľky v dome rodičov manžela navrhovateľky. Dcéra účastníkov vyrástla, dospela. Postupne vznikali medzi manželmi menšie nedorozumenia, tie sa prehlbovali, každý mal úplne inú predstavu o svojom budúcom živote. Situácia sa u nich vyhrotila v októbri 2018 až tak, že sa navrhovateľka zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Naposledy sa pokúsila o záchranu manželstva tým, že sa prisťahovala späť na Veľkú noc 2019, avšak považuje to za chybu. V apríli 2019 si našla novú intímnu známosť, o ktorej má vedomosť aj jej manžel. Svoju novú známosť odôvodňuje práve citovým vyprahnutím a nezáujmom o svojho manžela. K manželovi nič necíti, podľa jej slov ju nútil k intímnemu styku aj pod psychickým tlakom a ona sa nakoniec podvolí, aby „ bol doma pokoj“. Avšak podľa tvrdenia navrhovateľky sa jej manžel „hnusí“ a nechce s ním žiť. Od januára 2020 má preukázateľne vybavený podnájom v meste Holíč, kam sa v deň druhého súdneho pojednávania aj presťahovala.
22. Z opísaných skutkových okolností manželmi súd dospel k záveru, že navrhovateľka dlhodobo porušuje povinnosť byť verná svojmu manželovi. Na druhej strane ani manžel navrhovateľky si neplní ako manžel svoje povinnosti, konkrétne nerešpektuje vôľu a dôstojnosť svojej manželky, keďže sa dožaduje intímneho styku aj keď má vedomosť, že tá sa mu podvoľuje len s hnusom a pre kľud v rodine ( lebo najprv po podaní návrhu na rozvod nemala nájdené iné bývanie). Manžel navrhovateľky síce nesúhlas s rozvodom odôvodňuje tým, že „ju „ má rád, avšak súd je toho názoru, že nemožno z jeho strany hovoriť o lásky pokiaľ majúc vedomosť o tom, že sa manželka stýka s iným, opakovane sa u nej dožaduje tiež styku. Súdu pritom vychádzal z myšlienkových pochodov, že pokiaľ by naozaj k navrhovateľke ako žene v skutočnosti niečo úprimne cítil, snažil by sa v prvom rade presvedčiť ju o snahu dať mu druhú šancu, a nie dožadovať sa len toho istého. Súd nechal priestor manželovi navrhovateľka cez vianočné sviatky ( nerozhodnúc na prvom pojednávaní) pokúsiť sa o obnovenie normálneho manželského spolužitia, avšak tento svoju šancu nevyužil. Jeho predstavu o záchranu manželstva formou pôžičky aby zobral navrhovateľku do kúpeľov súd hodnotí opäť len za nie šťastné riešenie, lebo pri porovnaní príjmov účastníkov, samotnú pôžičku by v konečnom dôsledku musela zaplatiť sama navrhovateľka. Súd vyhodnotil ako hlavné dôvody rozpadu manželstva účastníkov to, že citové vzťahy medzi manželmi ochladili až do takej miery, že navrhovateľka už nemieni v takom nefunkčnom manželstve zotrvať. Ďalším a primárnym dôvodom rozpadu je dlhšie trvajúci mimomanželský vzťah navrhovateľky (nevera). Podľa vyjadrení účastníkov má súd za to, že títo sú si úplne citovo odcudzení. Ich manželstvo je tak vážne rozvrátené, že ho nemožno obnoviť. Súd je toho názoru, že manželstvo si neplní žiadnu zo základných funkcií, ktoré ho predurčujú na to, aby mohlo ďalej zotrvať a aby mohli účastníci konania ďalej fungovať ako manželia. Súd je presvedčený, že pokojné, bezpečné a harmonické rodinné prostredie nemožno vytvárať bez vzájomného rešpektovania dôstojnosti manželov. Z vykonaného dokazovania a hlavne vyjadrení účastníkov súd dospel k záveru, že u oboch absentuje vzájomná úcta jedného k druhému, manžel navrhovateľky si opakovane pod psychickým nátlakom vynucuje intímny styk u nej, pritom navrhovateľka to vždy len pretrpí, lebo manžel sa jej „hnusí“. Na druhej strane navrhovateľka má inú intímnu známosť, z domácnosti sa odsťahovala. Z vyjadrenia navrhovateľky mal súd preukázané, že nemá záujem o udržanie manželstva. Z postoja a vyjadrení manžela navrhovateľky súdu vyplýva, že ten svojou aktivitou na udržanie manželstva nesledoval práve to, aby k zachovaniu došlo, ale skôr chcel, aby sa s ním manželka naďalej intímne stýkala . Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov a postoj účastníkov k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel a z uvedených dôvodov návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. V závere súd dodáva, že aj keď manžel navrhovateľky s návrhom nesúhlasí, nie je to dôvod na zamietnutie návrhu na rozvod. Manželstvo je inštitúcia o dvoch ľuďoch so vzájomnou úctou, slušnosťou a rešpektom a pokiaľ jeden z týchto manželov odmieta zotrvať v manželstve s absenciou týchto inštitútov, nemožno ho k tomu nútiť. Hlavne ak svoje manželstvo označuje sama navrhovateľka za „väzenie“. Vzhľadom na navrhovateľkou opísané posledné obdobie fungovanie ich spolužitia súd dospel k záveru, že pokiaľ by ju v takomto manželstve ponechal, zasiahol by do jej základného osobného práva na zachovanie dôstojnosti. Zásah do navrhovateľkinej ľudskej dôstojnosti a osobnej cti by bol práve v tom, že manžel neakceptuje jej novú mužskú intímnu známosť a opakovane sa dožaduje intímneho styku, pritom jasne sa pred ním opakovane navrhovateľka vyjadrila, že jej je odporný.
23. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine)
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).