Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Nt-7-2019.pdf
PDF · 84.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8Nt/7/2019
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Ivana a prísediacich Evy Lechnerovej a Ing. Anny Morávkovej, v trestnej veci odsúdeného D. X. pre pokračovací zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona a iné, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí 15. januára 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z.z., ďalej len Trestný poriadok) súd návrh odsúdeného D. X., Z.. XX.XX.XXXX V. K., trvale bytom X.Í. XXX, t.č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 8T/30/2017
z a m i e t a ,
nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Dňa 11. februára 2019 bol Okresnému súdu Piešťany doručený návrh odsúdeného D. X. z 8. februára 2019 na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 8T/30/2017. Odsúdený uviedol v návrhu ako dôvody obnovy konania skutočnosť, že od detstva trpí psychiatrickými ochoreniami a diagnózou zaostalosti a napriek tomu mu nebol v trestnom konaní pridelený právny zástupca ani pribratý znalec z psychiatrie. Nakoľko trpí demenciou žiada súd, aby mu bol pridelený právny zástupca a pribratý znalec z odboru psychiatrie. Taktiež bolo proti nemu v prípravnom konaní použité fyzické násilie na prinútenie podpísania výpovede, ktorú napísal sám vyšetrovateľ. Žiada aby bol rozsudok zrušený a vec vrátená do prípravného konania a umožnený spravodlivý proces.
Za účelom rozhodnutia o návrhu odsúdeného Okresný súd Piešťany vytýčil verejné zasadnutie na 15. januára 2020. Odsúdenému bolo upovedomenie o verejnom zasadnutí doručené 2. decembra 2019.
Dňa 15. januára 2020 vykonal súd verejné zasadnutie. Na verejnom zasadnutí súd oboznámil čítaním listinné dôkazy v pripojenom spise Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/30/2017, a to rozsudok Okresného súdu Piešťany zo 16. apríla 2018, sp. zn. 8T/30/2017, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 10. januára 2019, sp. zn. 5To/107/2018, žiadosť odsúdeného o povolenie obnovy konania z 11. februára 2019, ako aj register trestov.
Z dokazovania vyplynulo, že D. X. bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo 16. apríla 2018, sp. zn. 8T/30/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnavez 10. januára 2019, sp. zn. 5To/107/2018 uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona a pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194
odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z odpisu registra trestov vyplynulo, že D. X. bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný, pre majetkovú trestnú činnosť. V jednom prípade došlo k zrušeniu trestu a bol mu uložený súhrnný trest a v dvoch prípadoch sa na odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že žiada, aby bol jeho prípad prešetrený. Nebol mu robený psychiatrický posudok pre účely trestného konania. Bol donútený podpísať výpoveď, nakoľko mu povedali, aby sa priznal na kriminálke, inak pôjde do väzby, preto to rýchlo podpísal. Nevie uviesť meno kto konkrétne ho nútil podpísať výpoveď. Bolo to na kriminálnej polícii, keď bol vypočúvaný ku skutku.
Obhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že po preštudovaní a oboznámení sa s trestným spisom a s návrhom odsúdeného, považuje jeho žiadosť za opodstatnenú, trvajú na jeho žiadosti o obnovu konania, nakoľko majú za to, že sú splnené podmienky pre obnovu konania. Má za to, že v danom prípade boli splnené podmienky pre obnovu konania podľa § 394 Trestného poriadku, nakoľko v dnešnom konaní vyšli najavo skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré predtým súdu neboli známe a mohli zakladať dôvod na iné rozhodnutie o vine a treste. Za tieto skutočnosti považuje fakty, ktoré uvádza odsúdený vo svojej žiadosti, konkrétne, že trpí odmalička demenciou a v konaní vysvitlo, že mu nebol v trestnom konaní vykonaný znalecký posudok z oblasti psychiatrie, nebol mu pridelený právny zástupca, na základe čoho sa odsúdený nemal možnosť a nedokázal sa účinne v trestnom konaní obhajovať. Taktiež uvádza, že na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu sa odsúdený nezúčastnil, nakoľko bol v tom čase chorý a svoju neprítomnosť ospravedlnil. Poukazuje tiež na skutočnosť, ktorú uviedol odsúdený vo svojom vyjadrení, že v prípravnom konaní bol naňho vyvíjaný zo strany orgánov činných v trestnom konaní nátlak ako má vypovedať, resp. bola mu len predložená písomná verzia výpovede pripravenej vyšetrovateľom, ktorú si nemal možnosť ani prečítať a vzhľadom k celej psychickej vyspelosti nebol schopný ani pochopiť protiprávnosť svojho konania. Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby súd v súlade s § 394 Trestného poriadku povolil obnovu konania v danej veci.
Prokurátorka na verejnom zasadnutí uviedla, že navrhuje návrh na obnovu konania odsúdeného D. X. zamietnuť, a to z dôvodu, že z jeho návrhu nevyplýva splnenie podmienok na obnovu konania. Najmä neuviedol žiadne nové skutočnosti, vierohodné, ktoré by boli súdu neznáme v čase rozhodovania. Súd v čase rozhodovania vychádzal z ustáleného skutkového stavu. Odsúdený napriek tomu, že mal možnosť tieto skutočnosti uvádzať, počas hlavného pojednávania tieto neuviedol. Rovnako tak bol opakovane 4- krát súdne trestaný, preto mal v trestnom konaní dostatok skúseností, z čoho vyplýva, že ak mal v tom čase pred vydaním rozsudku pochybnosti o zákonnosti postupu, mohol tak uviesť. Takisto aj okolnosti týkajúceho sa jeho duševného stavu. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že odsúdený neprezentoval žiadne také skutočnosti, ktoré by v spojení s vykonaným dokazovaním preukazovali, že rozhodnutie o jeho vine bolo vydané nezákonným spôsobom. Uvedené vníma ako účelovú snahu o obnovenie konania využitím tohto mimoriadneho inštitútu z dôvodu zmeny zákonných sadzieb v trestnom konaní. Navrhuje jeho žiadosť zamietnuť.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 397 odsek 2 Trestného poriadku, o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napraviť právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní súdu neboli známe a súčasne tieto skutočnosti sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Za skutočnosti súdu skôr neznáme v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takouto skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov. Dôkazom súdu skôr neznámym v súlade s ustanovením § 394 ods. 1 Trestného poriadku môže byť popri dôkazu doteraz nevykonaného aj dôkaz v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom.
V konaní o povolení obnovy konania nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa pri rozhodovaní súd vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou obvineného. Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je konaním založeným na revíznom princípe. V konaní o povolenie obnovy nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Konanie o povolení obnovy sa v zmysle ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní je založená na skúmaní a hodnotení nových dôkazov a skutočností, ktoré sú súdu predložené ako reálne dôkazy a skutočnosti, a súd musí skúmať, či v pôvodnom konaní tieto nové dôkazy a skutočnosti boli súdu známe, a či majú význam v trestnom konaní z hľadiska ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku.
Odsúdený v návrhu na povolenie obnovy uvádza, že od detstva trpí psychiatrickými ochoreniami a diagnózou zaostalosti a napriek tomu mu nebol v trestnom konaní pridelený právny zástupca ani pribratý znalec z psychiatrie. Taktiež bolo proti nemu v prípravnom konaní údajne použité fyzické násilie na prinútenie podpísania výpovede, ktorú napísal sám vyšetrovateľ.
Preskúmaním spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 8T/30/2018 bolo zistené, že v predmetnej trestnej veci súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného D. X., ktorý s pojednávaním v jeho neprítomnosti súhlasil. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď obžalovaného D. X. z prípravného konania z ktorej vyplynulo, že sa ku skutkom uvedeným v bodoch 1 až 4 rozsudku priznal, svoje konanie oľutoval a vzniknutú škodu chcel uhradiť, resp. si ju odpracovať. K okolnostiam skutkov uviedol, že vedeli, že oba domy poškodených sú v zime neobývané, preto sa rozhodli z nich odcudziť nejaké veci, avšak na konanie sa osobitne nepripravovali. Do kôlne u poškodenej R. sa dostali tak, že Š. X. vylomil visací zámok a do jej domu vnikli po rozbití okna na izbe, cez ktoré vošli do vnútra a L. X., ktorý zostal vonku, cez okno podávali odcudzené veci. V dome poškodeného O. J. X. T. F. O. vylomili latu na šope sekerou a touto vylomili aj dvere na dome. Presné dátumy skutkov si obžalovaný nepamätal. Obžalovaný si taktiež nepamätal, že by páčil alebo rozbil okno na dome poškodenej R.. K odcudzeným veciam uviedol, že z domu u poškodeného O. si odniesol mikrovlnku, s ktorou odišiel do osady a čo odniesli ostatní už nevidel. Uvedenú mikrovlnku potom dal Š. X.. Z domu poškodenej R. zobrali na viac krát viacero vecí, pričom si pamätá, že zobrali nejaké obrazy, kachle, práčku, sporák, taniere. Všetky skutky spáchali spolu všetci piati obžalovaní. Odcudzené veci najskôr ukryli v osade a potom ich asi F. O. predal, pričom z tohto predaja raz dostal 5 eur, ktoré minul na jedlo. Odsúdený sa vyjadril aj k jeho zdravotnému stavu, z tohto vyjadrenia nevyplývajú žiadne skutočnosti uvádzané odsúdeným v návrhu na obnovu konania. Odsúdený sa detailne, súvisle vyjadril ku skutku.
Vo veci 8T/30/2018 bolo rozhodnuté na základe vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že skutky spáchal obžalovaný. Odsúdený sa k spáchaniu skutkov pri výsluchu nielen priznal ale ich priebeh aj opísal. Na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i súhrnne súd dospel k záveru, že vina obžalovaného D. X. vo vzťahu ku skutkom 1 až 4 uvedených vo výroku rozsudku je preukázaná, a to nie len priznaním troch obžalovaných, ale aj výpoveďou spoluobžalovaného F. O. o ich účasti na spáchaní uvedených skutkov, vyhlásením o vine obžalovaného Š. X., i výpoveďami
poškodených J.. T. R., D.. X. R. T. V. O. a ďalšími zabezpečenými dôkazmi, najmä vydanými vecami a obhliadkami miesta činu.
Súd má za to, že odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali povolenie obnovy konania. Súd v čase rozhodovania vychádzal z ustáleného skutkového stavu. Odsúdený o existencii týchto tvrdených skutočností vedel už od začiatku trestného konania, keďže ako tvrdí údajne trpí psychickou poruchou už od detstva, pričom túto skutočnosť pri výsluchu ani vo svojich podaniach adresovaných súdu v pôvodnom konaní, ani v odvolaní proti rozsudku neuviedol a pri konaní o návrhu na povolenie obnovy konania toto tvrdenie ničím nepreukázal. V prípade, ak by nešlo len o účelové tvrdenie odsúdeného musel by odsúdený disponovať lekárskymi potvrdeniami preukazujúcimi takýto zdravotný stav. Súd by navyše v prípade demencie, ako to odsúdený uvádza mal pochybnosti o jeho spôsobilosti sa obhajovať, avšak tieto pochybnosti súd nemal a nemá.
K tvrdeniu odsúdeného, že mu mal byť v pôvodnom konaní ustanovený obhajca a do konania pribratý znalec súd konštatuje, že uvedené údajné pochybenia v pôvodnom konaní nie sú samé o sebe dôvodom na povolenie obnovy konania. Súd v konaní o návrhu na obnovu konania môže len skonštatovať, že ak v pôvodnom konaní nebol daný žiaden z dôvodom povinnej obhajoby a súd ani nemal pochybnosti o psychickom stave odsúdeného a o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať nebol daný dôvod na ustanovenie obhajcu, ani na pribratie znalca z odboru psychiatria. Ako už bolo vyššie uvedené, v konaní o povolení obnovy konania nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, nakoľko konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je konaním založeným na revíznom princípe. Skutočnosť, že mal byť k podpísaniu zápisnicu o výsluchu prinútený vyšetrovateľom, resp. že si ani neprečítal čo pri výsluchu podpisoval namietal odsúdený už v pôvodnom konaní a to v odvolaní proti rozsudku, kde na základe tohto tvrdenia namietal zaujatosť polície. Krajský súd Trnava sa s týmto tvrdením vysporiadal v uznesení sp. zn. 5To/107/2018 zo dňa 10.1.2019 a to tým, že odvolací súd o tejto námietke nerozhodoval z dôvodu, nakoľko dôvodom námietky bol len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a o takejto námietke sa nekoná. Čo sa týka viny odsúdeného sám odsúdený aj v konaní pred a to vo svojom podaní doručenom súdu dňa 11.4.2018 sa priznal k trestnej činnosti a to znova potvrdil aj v odvolaní proti rozsudku. Odsúdený teda v konaní nenamietal svoju vinu ale len výšku uloženého trestu. Odsúdeným tvrdené skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania by vzhľadom na jednoznačne preukázanú vinu odsúdeného v pôvodnom konaní nemohli ovplyvniť rozhodnutie o jeho vine, ktorá bola preukázaná viacerými priamymi dôkazmi a ani rozhodnutie o treste, ktorý mu bol uložený na dolnej hranici trestnej sadzby.
Zároveň súd uvádza, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, a teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných prípadoch (Rt 5Tost/1/2008).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd zistil, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku, nakoľko nebolo preukázané, že by dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, preto súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a to do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia. Sťažnosť sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhoduje o nej Krajský súd v Trnave. Sťažnosť má odkladný účinok.