Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_7C-21-2019.pdf
PDF · 98.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Lucia Kallová, v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 7, K. O., zastúpený: JUDr. Viera Komanová, advokát, so sídlom 17. novembra 31, Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 289,26 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 30.05.2019 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 05.09.2019 domáhal zaplatenia istiny v sume 289,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % z istiny od 11.04.2018 do zaplatenia.
2) V žalobe uviedol, že s p. Tomášom Hricom, uzavrel Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie havarijné poistenie motorového vozidla Dacia B., C.: D Dňa 07.05.2017 došlo ku škodovej udalosti na zaparkovanom motorovom vozidle poisteného, ktorá bola spôsobená hospodárskym zvieraťom - býkom žalovaného, ktorého žalovaný hnal po miestnej komunikácií a tento sa pokĺzol a hlavou vrazil do zaparkovaného vozidla poisteného. V zmysle Poistnej zmluvy poskytol žalobca poistenému poistné plnenie v sume 289,26 eur. Poukázal na § 813 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že nakoľko na neho prešiel nárok na náhradu škody, uplatnil si tento nárok u žalovaného, ktorý však náhradu poistného plnenia žalobcovi neposkytol. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 11.04.2018 do zaplatenia. Na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojil návrh Platobného rozkazu, výzvu na zaplatenie regresného nároku zo dňa 22.03.2018 s doručenkou, Poistnú zmluvu zo dňa 20.11.2014, Faktúru - daňový doklad zo dňa 17.05.2017, Oznámenie o vzniku škodovej udalosti zo dňa 11.05.2017, účtenku zo dňa 18.05.2017, Potvrdenie o oznámení priestupku zo dňa 07.05.2017, Správu o udalosti zo dňa 06.06.2017 a Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 26.05.2017.
3) Okresný súd Bratislava III dňa 24.06.2019.2019 vydal platobný rozkaz, č.k. 60C/59/2019-29, ktorý bol následne zrušený v zmysle § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) pre podanie včasného odporu s vecným odôvodnením žalovaného dňa 11.07.2019.
4) V podanom odpore žalovaný vzniesol námietku miestnej príslušnosti. Zároveň vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že poisťovňa má právo na základe § 813 Občianskeho zákonníka v tzv. regresnom konaní žiadať od škodcu vyplatenie plnenia späť, preto možno uvažovať o náhrade škody resp. o plnení za iného. Pri uplatnení premlčania je preto potrebné posudzovať otázku premlčania podľa § 106 resp. § 107 a nie § 104 Občianskeho zákonníka, kedy by sa jednalo o plnenie z poistnej zmluvy. Uviedol, že dňa 26.05.017 oznámila poisťovňa poistenému, že ukončila šetrenie poistnej udalosti a predložila poistenému výpočet výšky škody. Teda už v tento deň mal žalobca vedomosť nielen o tom kto za škodu zodpovedá, ale aj to aká je jej výška. Žaloba však bola spracovaná a odoslaná Okresnému súdu Bratislava III. až dňa 29.05.2019 tak ako to vyplýva z autorizácie prílohy elektronického úradného dokumentu, teda po uplynutí viac ako dvoch rokov. Ďalej konštatoval, že v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka má žalobca nárok len na vrátenie poskytnutého plnenia a s uplatneným nárokom na úrok z omeškania nesúhlasí. Zároveň dodal, že popiera že jeho dobytok poškodil motorové vozidlo. Uviedol, že nebol žiadnym spôsobom riešený, či už v rámci priestupkového alebo iného konania. Za týmto účelom navrhol vyžiadať spis ORPZ-SL- OPP4-65/2017 a vykonať výsluch manželky žalovaného a výsluch svedkov vypočúvaných políciou. Na preukázanie svojich tvrdení zároveň predložil čiernobiele fotografie poškodeného vozidla, stôp zvieraťa a Správu o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 03.06.2017.
5) Žalobca sa vyjadril k podaniu žalovaného dňa 01.10.2019 v ktorom uviedol, že Oznámením o poistnom plnení oznámil svojmu poistenému J. G., že mu poskytuje poistné plnenie vozidla, na ktorom preukázateľne vznikla škoda. Zároveň bola preukázaná výška tejto škody na základe faktúry č. 172278, vystavenej servisom za opravu vozidla, avšak v danom čase nemal žalobca vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Toto sa dozvedel až zo Správy o udalosti OR PZ v Starej Ľubovni zo dňa 06.06.2017, ktorá mu bola doručená až 12.06.2017. Mal za to, že vzhľadom na uvedené jeho nárok nemôže byť premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná dňa 29.05.2019, pričom o tom, kto zodpovedá za škodu sa žalobca dozvedel až zo Správy o udalosti, vyhotovenej dňa 06.06.2017 a doručenej žalobcovi dňa 12.06.2017, premlčacia lehota začala plynúť až od 12.06.2017 a žaloba bola podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej lehoty. Ďalej konštatoval, že žalovaný neuviedol jediný relevantný argument prečo by nemal žalobca mať nárok na úrok z omeškania. Zároveň dodal, že Správa o výsledku objasňovania priestupku má slúžiť ako podnet na začatie konania o priestupku a to voči žalovanému, pričom nemusí byť splnená podmienka, že žalovaný bol uznaný vinným z priestupku. V závere uviedol, že vykonanie výsluchu manželky a svedkov vypočúvaných políciou vzhľadom na výšku žalovanej škody považuje za nehospodárne a neúčelové nakoľko tieto osoby už poskytli vysvetlenie ohľadom predmetnej udalosti.
6) Žalovaný sa vyjadril k podaniu žalobcu dňa 09.10.2019 v ktorom uviedol, že v danom prípade nie je podstatné kedy sa o tom kto za škodu zodpovedá dozvedela poisťovňa, ale ten komu škoda vznikla, t.j. ten komu poisťovňa plnila. Poškodený, ktorému poisťovňa plnila už dňa 07.05.2017 vedel kto je zodpovedný za škodu, pretože poškodený už 07.05.2017 mal vedomosť o tom, že polícia šetrila majiteľa zvieraťa, ktoré malo poškodiť motorové vozidlo. Táto informácia vyplýva z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Ľubotín, ktoré si poškodený prevzal osobne dňa 07.05.2017. Podľa názoru žalovaného je irelevantné, že až dňa 12.06.2017 bola poisťovni doručená v rámci súčinnosti správa z polície. Podľa názoru žalovaného bolo potrebné právo na náhradu škody uplatniť v rámci dvojročnej lehoty a to do dňa 26.05.2019. K úrokom z omeškania uviedol, že považuje konanie poisťovne v rozpore s dobrými mravmi, pretože od poskytnutia plnenia do podania žaloby uplynula dlhá doba a ak by si bola poisťovňa svoj nárok uplatňovala hneď po poskytnutí plnenia, bol by požadovaný úrok podstatne nižší, s tým že žalovaným je starší 70 ročný človek a každú čiastku, ktorú by musel uhradiť by ho veľmi zaťažila. Poukázal na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“. Na preukázanie svojich tvrdení zároveň predložil Potvrdenie zo dňa 07.05.2017.
7) Na prejednanie sporu nariadil súd dňa 16.01.2020 pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca a jeho právny zástupca, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili podaním doručeným súdu 14.01.2020 a zároveň súhlasili s prejednaním veci, ako aj vyhlásením rozsudku v ich neprítomnosti. Súd preto postupom podľa § 180 CSP pojednával vec v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného na predmetnom pojednávaní poukázal na podaný odpor a na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Zotrval na rovnakom názore a síce, že nárok žalobcu je premlčaný. Poukázal na doklad, ktorý bol vydaný poškodenému 7.5.2017. J. G. svojím vlastnoručným podpisom na tomto potvrdení, ktoré bolo doručené do súdneho spisu potvrdil, že vedel v podstate o tom, že sa má jednať o dobytok, ktorý mal poškodiť jeho motorové vozidlo a že dobytok patril susedovi D.. Bol toho názoru, že od tohto momentu začala plynúť lehota, pokiaľ ide o časť, že vedel kto zodpovedá za škodu a dňa 26.5.2017 Komunálna poisťovňa oznámila výšku náhrady škody. Poškodenému jednoducho od tohto termínu plynula premlčacia lehota, ktorá uplynula najneskôr 26.5.2019. Konštatoval, že poškodený J. G. mohol na poisťovňu preniesť len toľko práv, koľko mu priznáva zákon. Čo do vyčíslenia škody uviedol, že táto bola síce oznámená, ale nikde v žalobe žalobca nepredložil takzvanú obhliadku motorového vozidla, škoda bola likvidovaná z havarijného poistenia, s tým že pred samotnou likvidáciou škody má pracovník poisťovne, takzvaný likvidátor vykonať ohliadku motorového vozidla, vyhotoví fotodokumentáciu, z ktorej vidno aké poškodenie vozidlá nastalo. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a aby priznal trovy právneho zastúpenia.
8) Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a teda Poistnou zmluvou zo dňa 20.11.2014, Zákazkovým listom č. 3171241 zo dňa 16.05.2017, Faktúrou č. 172278 - daňový doklad zo dňa 17.05.2017, Oznámením o vzniku škodovej udalosti zo dňa 11.05.2017, účtenkou zo dňa 18.05.2017, Potvrdením o oznámení priestupku zo dňa 07.05.2017, Správou o udalosti zo dňa 06.06.2017, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.05.2017, Správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 03.06.2017, čiernobielymi fotografiami poškodeného vozidla a spisom ORPZ-SL-OPP4-65/2017, ktorý súd vyžiadal na návrh žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav:
9) Medzi žalobcom a J.om G.om (ďalej len „poškodený“) bolo dňa 20.11.2014 uzatvorené Havarijné poistenie motorového vozidla a pripojeného vozidla - Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX. Z potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Ľubotín č. 115/2017 zo dňa 07.05.2017 vyplýva, že poškodený vykonal ústne oznámenie Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Ľubotín o priestupku proti poriadku v správe podľa § 46 zákona č. 372/1990 Zb., pri ktorom hovädzí dobytok suseda D. (žalovaného) poškodil jeho osobné motorové vozidlo zn. B. B., J..KK-XXXBS. Oznámenie o vzniku škodovej vykonal poškodený dňa 11.05.2017, s tým že pri popise vzniku škody uviedol, že pri zaparkovanom vozidle pred domom mu narazil býk do pravého predného blatníka.
10) Zo Správy o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-SL-OPP4-65/2017-P zo dňa 03.06.2017 vyplýva, že Obvodné oddelenie PZ Ľubotín vykonávalo objasňovanie veci majúce znaky priestupku proti poriadku v správe podľa § 46 zákona č. 372/1990 Zb., z ktorého je podozrivý žalovaný tým, že ako chovateľ úžitkových hospodárskych zvierat dňa 07.05.2017 v čase okolo 18.15 hod. počas hnania dobytka z paše po miestnej komunikácií k dvoru rodinného domu v obci D. tento nezabezpečil, aby dobytok nepoškodil majetok spoluobčanov v obci D., pričom jeden kus hovädzieho dobytka (býk) zabehol na trávnatý porast pred rodinným domom č. 9, pokĺzol sa a hlavou poškodil pravý predný blatník na trávniku zaparkovanom motorovom vozidle tov. značky B. B., tabuľky s evidenčným číslom D ktorého majiteľom je poškodený. Poškodený, ktorý podal oznámenie uviedol, že v čase okolo 18.15 hod. mu telefonicky oznámil jeho sused JUDr. A. L., aby išiel obhliadnuť svoje vozidlo, nakoľko videl ako žalovaný zháňal hovädzí dobytok a býk sa pred jeho autom pokĺzol a hlavou vrazil do pravej prednej bočnej časti auta. Uvedená správa slúži ako podnet na začatie konania o priestupku.
11) Zo Zákazkového listu č. 3171241 zo dňa 16.05.2017 vystaveného spoločnosťou EUROCAMP s.r.o. vyplýva, že predpokladaná cena opravy bola vo výške 500 eur. Z Faktúry č. 172278 zo dňa 17.05.2017 vystavenej spoločnosťou EUROCAMP s.r.o. vyplýva, že servisné práce na poškodenom motorovom vozidle boli vo výške 289,26 eur. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.05.2017 vystaveného žalobcom vyplýva, že dňa 26.05.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, s tým že výpočet výšky plnenia bol stanovený na sumu 289,26 eur. Následne dňa 29.05.2017 bol vykonaný platobný príkaz na úhradu sumy 289,26 eur na účet poškodeného.
12) Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa uvedených ustanovení:
Podľa § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
Podľa § 813 ods. 1 Občiansky zákonník, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Podľa § 813 ods. 2 Občiansky zákonník, ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.
Podľa § 100 ods. 1 Občiansky zákonník, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1 Občiansky zákonník, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občiansky zákonník, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 111 Občiansky zákonník, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
13) Postihovaný nárok poistiteľa podľa § 813 Občianskeho zákonníka má charakter nároku na náhradu škody sui generis, ktorý ako taký nie je nárokom z nového právneho dôvodu či novým nárokom poistiteľa. V zmysle ustálenej judikatúry (Najvyšší súd Slovenskej republiky R 27/1977) prechod práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa nastáva ex lege okamihom vyplatenia poistného poistenia. Ak poistiteľ uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý na neho prešiel z poistného, ide o občianskoprávny vzťah a pri posudzovaní tohto nároku sa aplikuje § 106 Občianskeho zákonníka o premlčaní.
14) Je nesporné, že medzi žalobcom a poškodeným bola uzatvorená poistná zmluva. Rovnako tak je nesporné že k poistnej udalosti došlo dňa 07.05.2017. Následne dňa 17.05.2017 bola vystavená poškodenému faktúra za opravu motorového vozidla a žalobca Oznámením o poistnom plnení vyplatil dňa 29.05.2017 poistné plnenie poškodenému, pričom v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka dňom vyplatenia poistného plnenia prešlo na žalobcu právo poisteného na náhradu škody.
15) Žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliadol. V danom prípade okolnosť, že na poistiteľa/žalobcu prešlo právo poisteného voči inému na náhradu škody z poistnej udalosti, nemá vplyv na právo škodcu/žalovaného namietať voči poistiteľovi/ žalobcovi premlčanie ani na začiatok plynutia premlčacej doby. Zmena v osobe veriteľa v zmysle § 111 Občianskeho zákonníka nemá vplyv ani na plynutie premlčacej doby. Preto poistiteľ/žalobca si právo na náhradu škody musí uplatniť v premlčacej dobe, ktorá začala plynúť poistenému ako poškodenému. Ako už súd uviedol v danom prípade poistiteľ/žalobca vyplatením plnenia len preberá jeho práva, teda dochádza k zákonnej cesii a nie k vzniku nových práv. Námietky žalobcu o tom kedy sa dozvedel o výške škody a o tom kto za ňu zodpovedá sú preto bez právnej relevancie. Naopak tvrdenia žalovaného o tom, že uplynutie subjektívnej premlčacej doby na základe poznatkov poškodeného nastalo dňa 26.05.2019 podrobil súdnemu prieskumu.
16) Pri premlčaní na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť od okamihu škodnej udalosti (v tomto prípade 07.05.2017). Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a plynie odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode (nielen o tom, že mu škoda vznikla, ale aj o tom, aký je jej rozsah) a dozvie sa o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá. Obe podmienky sú súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody na súde. Až od tohto momentu môže začať plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba.
17) Vzhľadom na vyššie uvedené, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu skutočne zodpovedá a nestačí iba predpoklad či možnosť dozvedieť sa o škode a o osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá. Súd má za to, že vedomosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamžiku, kedy obdržal informáciu, na ktorej základe si mohol urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. Poškodený nebol očitým svedkom škodovej udalosti avšak z obsahu spisu vyplýva, že túto informáciu obdržal už v deň jej vzniku (07.05.2017) a to telefonickým oznámením od suseda, pričom v tento deň zároveň vykonal oznámenie o priestupku príslušnému orgánu s označením konkrétne zodpovednej osoby - žalovaného. Vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škode resp. jej rozsahu označil žalovaný dátum 26.05.2017 - nakoľko v daný deň žalobca oznámil poškodenému výpočet výšky škody. Súd má za to, že vedomosť poškodeného o škode sa viaže k okamžiku, kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno vyčísliť v peniazoch, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde. Z obsahu spisu vyplýva, že túto vedomosť nadobudol poškodený už dňa 17.05.2017 a to dňom vystavenia faktúry za opravu motorového vozidla, nakoľko už v tento deň sa poškodený dozvedel výšku spôsobenej škody. Dvojročná subjektívna doba preto začala plynúť dňa 17.05.2017 a uplynula dňa 17.05.2019.
18) Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania dvojročnej subjektívnej doby. Žalobca podal svoj návrh dňa 29.05.2019, t.j. po 17.05.2019, kedy došlo k uplynutiu tejto subjektívnej premlčacej doby. Nakoľko dňa 17.05.2019 skončilo plynutie subjektívnej premlčacej doby, právo žalobcu sa premlčalo, a to aj napriek tomu, že mu plynula ešte druhá objektívna premlčacia doba, v ktorej bol podaný návrh na začatie konania. Nakoľko premlčané právo nemožno priznať, súd žalobu zamietol.
19) Súd vzhľadom na zistený skutkový stav a po právnom posúdení veci nepovažoval za účelné vykonať návrh žalovaného a realizovať výsluch manželky žalovaného ako aj výsluch svedkov vypočúvaných políciou.
20) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21) Výrok o náhrade trov konania vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.