Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Sa-3-2016.pdf
PDF · 77.1 KB
Case nature
Subarea
2Sa/3/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach rozhodol v právnej veci žalobcu J. O., bytom Z. J. XXB, XX-XXX A., A. republika právne zast. advokátom JUDr. Dušanom Remetom so sídlom v Prešove, Masarykova 2 proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.06.2012 č. 8644-4/2012-BA rozhodol takto
rozhodol:
I. Žalobu odmieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 16.12.2015 podanou na Krajský súd v Prešove sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného uvedeného v záhlaví tohto uznesenia. Krajský súd v Prešove predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 11 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 OSP t.j., aby Najvyšší súd Slovenskej republiky určil, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.
2. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.05.2016, č.k. 10Nds/4/2016 bolo určené, že vec prejedná a rozhodne Krajský súd v Košiciach.
3. Krajskému súdu v Košiciach bola vec doručená dňa 11.07.2016. Preskúmaním podanej žaloby a pripojeného spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím z 19.08.2011, č. 705-3440168811-GC09/11-664 podľa § 178 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.06.2010 podľa slovenskej legislatívy a to z dôvodu, že vykonanou kontrolou u zamestnávateľa žalobcu nebol preukázaný reálny výkon práce žalobcu na území Slovenskej republiky.
4. Žalovaný, ako odvolací orgán svojím rozhodnutím z 29.06.2012 č. 8644-4/2012-BA odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
5. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia oboch napadnutých rozhodnutí a vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe namietal porušenie subjektívnych práv žalobcu, nedostatočne zistený skutkový stav v správnom konaní, nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie a porušenie princípu rovnakého zaobchádzania. V žalobe žalobca vyslovil právny názor, že svoju žalobu podal v zákonnej lehote 2 mesiacov. Vzhľadom nato, že z doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise je zrejmé, že rozhodnutie napadnuté žalobou neprevzal žalobca, ale jeho manželka X. O., v dôsledku čoho žalovaný pri doručovaní rozhodnutia porušil ustanovenia § 212 ods. 1, 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že rozhodnutia o poistnom sa majú doručovať účastníkovi konania do vlastných rúk.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, okrem iného navrhol, aby súd konanie zastavil, vzhľadom nato, že žaloba bola podaná oneskorene. Z ustanovenia § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení podľa názoru žalovaného vyplýva, že rozhodnutie o vzniku resp. zániku poistenia sa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk.
Podľa § 212 ods. 7 zákona o sociálnom poistení je rozhodnutie doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doručenú zásielku vrátila ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním, alebo opomenutím účastníka konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy, ak účastník konania odmietol rozhodnutie prijať.
V súlade s uvedeným žalovaný má zato, že rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 16.07.2012.
Žalovaný poukázal tiež nato, že hoci zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť Sociálnej poisťovne rozhodnutia o vzniku resp. zániku poistenia doručovať do vlastných rúk, Sociálna poisťovňa sa aj napriek tomu pokúšala rozhodnutia doručiť adresátovi do vlastných rúk. Sociálna poisťovňa sa rozhodnutia pokúšala doručiť doručenkou pre medzinárodný styk, ako to bolo aj v prípade napadnutého rozhodnutia, avšak v Poľskej republike inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený, a tak iný spôsob doručovania, ako zvolila Sociálna poisťovňa ani nebol možný.
7. Súd z obsahu spisu zistil, že prvostupňové správne rozhodnutie, aj rozhodnutie žalovaného bolo zaslané na adresu bydliska žalobcu a obe rozhodnutia prevzala osoba žijúca so žalobcom v spoločnej domácnosti - v žalobe uvedená ako manželka žalobcu. Preskúmavané rozhodnutie prevzala dňa 16.07.2012, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 16.12.2015. Žalobca teda podal žalobu po uplynutí 2 - mesačnej lehoty na podanie žaloby, ktorá je uvedená v § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov a to tak, že žaloba sa musí podať do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
8. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.06.2018, č.k. 10Sžsk/21/2017, z ktorého vyplýva : „... zákon o sociálnom poistení pozná doručovanie do vlastných rúk a tzv. „obyčajné“ doručovanie. Tak rozhodnutie o nevzniknutí povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa v § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nenachádza, a preto sa doručovanie takéhoto rozhodnutia do vlastných rúk nevyžaduje. Rozhodnutím o vzniku prerušenia a zániku sociálneho poistenia rozhoduje sťažovateľka a jej pobočky o tom, či účastník konania splnil zákonné predpoklady pre vznik resp. zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 zákona č. 461/2003 Z. z. v sporných prípadoch, ako bol aj ten žalobcov. Právnou otázkou, ktorú záväzne rieši takéto rozhodnutie je teda existencia či neexistencia samotného poistného vzťahu. Naopak, rozhodnutím o poistnom je napr. rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. V takomto prípade však musí byť celkom zrejmé a nepochybné, že povinné sociálne poistenie vzniklo a trvalo, resp. stále trvá. Právnou otázkou, o ktorej sa rozhoduje takýmto rozhodnutím je výška poistného, ktoré je subjekt podľa § 128 zákona č. 461/2003 Z. z. povinný platiť a odvádzať.“
9. Súd z uvedených dôvodov považuje námietku žalovaného, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty za dôvodnú. Zmeškanie lehoty na podanie žaloby nemožno odpustiť. Rovnaký právny názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 21Sžso/59/2015 z 26.09.2017, 9Sžsk/68/2017 zo dňa 26.07.2017, 10Sžsk/31/2017 z 31.12.2017 a to, že v prípade rozhodnutí o zániku resp. nevzniknutí sociálneho poistenia nie je doručovanie do vlastných rúk povinné.
Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa 5. časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (§ 491 ods. 2 SSP).
10. Podľa § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 181 ods. 4 Správneho súdneho poriadku zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
Z citovaného ustanovenia vyplýva rovnaká právna úprava ako v čase podania žaloby.
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
Pretože žalobca nepodal žalobu v zákonnej lehote, súd túto žalobu musel ako oneskorene podanú odmietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.