Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/200/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: Z. M., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX R., zastúpená: JUDr. Marek Hraška, advokát, Mlynská 2, Levice, proti žalovanému: Ing. Stanislav Zavarský - Drevo Styl, IČO: 33437564, Mlynská 76, Hlohovec, zastúpený: JUDr. Daniel Pavelka, advokát, Pribinova 46, Hlohovec, o zaplatenie 6.222,92 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.222,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 526,66 eur od 13.11.2016 do 24.01.2017, zo sumy 788,30 eur od 13.11.2016 do 20.09.2017, zo sumy 6.222,92 eur od 13.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 6.222,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 526,66 eur od 13.11.2016 do 24.01.2017, zo sumy 788,30 eur od 13.11.2016 do 20.09.2017, zo sumy 6.222,92 eur od 13.11.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že u žalovaného si záväzne objednala zhotovenie nábytku objednávkou zo dňa 15.08.2016, akceptovala cenovú ponuku žalovaného zo dňa 12.07.2015 a uhradila navrhnutú cenu objednávky vo výške 7.537,88 eur na účet žalovaného. Na základe objednávky vznikla medzi sporovými stranami zmluva o dielo, na základe ktorej mal žalovaný zhotoviť pre žalobkyňu nábytok do detskej izby. Následne žalovaný začal so zhotovovaním nábytku. K ukončeniu a namontovaniu nábytku do bytu žalobkyne došlo dňa 4.11.2016 pracovníkmi žalovaného. Po dokončení montáže bolo zistených viacero závad, ktoré boli žalovanému okamžite reklamované. Žalovaný vykonal obhliadku nábytku dňa 5.11.2016 a emailom zo dňa 08.11.2016 informoval žalobkyňu, že dielo nie je dokončené a po jeho dokončení by nábytok nemal mať vady. Žalobkyňa týmto ubezpečeniam žalovaného nedôverovala, nakoľko vzhľadom na charakter vád nábytku tieto nemohli byť odstránené tak, ako to uvádzal žalovaný. Listom zo dňa 8.11.2016 žalobkyňa odstúpila od objednávky v zmysle (ďalej aj ""). Žalovaný pôvodne nechcel akceptovať reklamáciu žalobkyne zo dňa 8.11.2016, ktorá obsahovala v sebe aj odstúpenie, čo dokazuje jeho list zo dňa 11.11.2016. Nechcel žalobkyni vrátiť zaplatené peniaze za objednávku a chcel nábytok dokončiť. Žalobkyňa následne prostredníctvom právnej zástupkyne doručila žalovanému písomnú výzvu zo dňa 21.11.2016, na ktorú žalovaný zareagoval čiastočne pozitívne, a to listom zo dňa 9.12.2016, v ktorom odstúpenie žalobkyne zo dňa 8.11.2016 akceptoval a navrhol jej, že si dňa 16.12.2016 príde prevziať nábytok. Žalovaný v liste tiež napísal, že si vyúčtuje účelne vynaložené náklady, ktoré mu pri plnení objednávky vznikli. Žalovaný si dňa 16.12.2016 prevzal nábytok od žalobkyne, čo potvrdzuje preberací protokol podpísaný oboma stranami sporu v deň preberania nábytku. Následne žalovaný doručil žalobkyni list zo dňa 28.12.2016,

ktorý v sebe obsahoval návrh vzájomného zápočtu faktúr zo dňa 27.12.2016, faktúru č. 2016061 zo dňa 27.12.2016, ktorým bola dobropisovaná faktúra č. 2016036 z 1.8.2016 (znejúca na sumu 7.537,88 eur) a faktúru č. 2016062 zo dňa 27.12.2016, ktorou žalovaný vyčíslil žalobkyni podľa jeho názoru účelne vynaložené náklady. Tieto náklady si vyčíslil vo výške 7.011,22 eur. Rozdiel medzi cenou objednávky (7.53788 eur) a hodnotou žalovaným vyčíslených nákladov (7.011,22 eur) spočíval v sume 526,66 eur, ktorú sumu žalovaný poukázal na účet žalobkyne. Sumu 7.011,22 eur ako aj nábytok si žalovaný ponechal s tým, že nábytok u seba vystaví a pokúsi sa ho predať. Žalovaný sľúbil, že ak by k jeho predaju došlo, poukázal by takto získanú sumu žalobkyni. Žalovaný sa dlhšiu dobu žalobkyni neozýval a neinformoval ju o úspešnosti alebo neúspešnosti speňažovania nábytku, preto sa žalobkyňa obrátila na právneho zástupcu, ktorý výzvou zo dňa 7.8.2017 vyzval žalovaného k vráteniu finančnej čiastky vo výške 5.000 eur, ktorá výzva bola zároveň aj návrhom na mimosúdne uzavretie celého sporu. Žalovaný odpovedal žalobkyni listom zo dňa 4.9.2017, ktorého prílohou bola aj faktúra č. 2017060 zo dňa 4.9.2017, ktorou bola dobropisovaná faktúra č. 2016062 zo dňa 27.12.2016. Žalovaný zaslal žalovanej na účet sumu 788,30 eur. Žalovaný teda uznal, že žalobkyňa má nárok na určitú finančnú čiastku. Žalovaný stále dostatočne vierohodne nepreukázal, že má právo ponechať si zostávajúcu čiastku 6.222,92 eur, preto žalobkyňa podala žalobu. Nábytok pozostáva z viacerých drevených dosiek, ktoré je možné opracovať a použiť aj pre iné zákazky, preto je pre žalobkyňu neakceptovateľné, aby si žalovaný po zrušení zmluvy o dielo a po vrátení celého nábytku ponechal z pôvodnej sumy 7.537,88 eur až 6.222,92 eur. Táto suma nie je adekvátna a jej opodstatnenosť nebola doteraz zo strany žalovaného vierohodne obhájená. Žalovaný zároveň nikdy a nikde žalobkyni jasne nepreukázal, aké účelne vynaložené náklady mu v spojení s objednávkou vznikli. Je právom žalovaného ponechať si určitú čiastku podľa ods. l , ale je aj jeho dôkaznou povinnosťou preukázať, či mu vzniklo a v akej presnej výške. Žalobkyňa doteraz predložené dôkazy žalovaného nepovažuje za relevantné a dostatočné, žiada zaviazať žalovaného k vráteniu aj zostávajúcej sumy, ktorú žalovanému pôvodne uhradila a ktorú jej zatiaľ nevrátil, a to sumy 6.222,92 eur. Žalobkyňa žiada aj úroky z omeškania od 13.11.2016 až do zaplatenia z dôvodu, že žalobkyňa doručila odstúpenie od objednávky (od zmluvy o dielo) datované 08.11.2016 žalovanému dňa 09.11.2016 (dátum doručenia písomného odstúpenia vyplýva z listu žalovaného zo dňa 11.11.2016, ktorý ho v tomto liste sám potvrdzuje). V tomto písomnom odstúpení žalobkyňa zároveň vyzvala žalovaného na dobrovoľné vrátenie sumy vo výške 7.537,88 eur do 3 dní od jeho doručenia . Žalobkyňa tak stanovila splatnosť sumy na dátum najneskôr 12.11.2016. Keďže k dobrovoľnej úhrade tejto sumy v stanovenej lehote nedošlo, dostal sa žalovaný dňa 13.11.2016 do omeškania. Od tohto dátumu vykonal len dve čiastkové úhrady, a to úhradu vo výške 526,66 eur dňa 24.01.2017 a úhradu vo výške 788,30 eur dňa 20.09.2017.

2. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila Cenovú ponuku žalovaného zo dňa 12.7.2015, List žalovaného zo dňa 8.11.2016 doručený žalobkyni emailom, Reklamáciu dodaného tovaru s požiadavkou vrátenia peňazí zo dňa 8.11.2016 (odstúpenie žalobkyne od objednávky), Odpoveď na podanie reklamácie s odstúpením od objednávky zo dňa 11.11.2016, List právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 21.11.2016, Odpoveď na Vašu predchádzajúcu korešpondenciu zo dňa 9.12.2016, Protokol o odovzdaní diela zo dňa 16.12.2016, Vyúčtovanie nákladov spojených s realizáciou objednávky zo dňa 28.12.2016, Návrh vzájomného zápočtu faktúr zo dňa 27.12.2016, faktúra č. 2016061 zo dňa 27.12.2016, faktúra č. 2016062 zo dňa 27.12.2016, List právneho zástupcu Žalobkyne zo dňa 7.8.2017, Potvrdenie z bankového účtu Žalobkyne o prijatí sumy vo výške 526,66 eur, Odpoveď na výzvu k Úhrade dlhu zo dňa 7.8.2017, ktorá bola datovaná 4.9.2017 (list Žalovaného), Faktúra č. 2017060 zo dňa 4.9.2017, Potvrdenie z bankového účtu žalobkyne o prijatí sumy vo výške 788,30 eur. Žalobkyňa navrhla vypočuť svedka Z.. B.. Z. F..

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -35 zo dňa 26.06.2018, ktorým vyhovel žalobe v plnom rozsahu.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Žalovaný v odpore uviedol, že žaloba nie je dôvodná, lebo žalobkyňa neuviedla, ktoré sumy za vykonané práce, prípadne účelne vynaložené náklady neuznáva. Žalovaný zaslal žalobkyni kompletný rozpis nákladov spojených s realizáciou objednávky. Rozpis nákladov sa skladá z materiálových nákladov, ktoré vychádzajú z nákupných cien v čase realizácie zákazky a režijných nákladov, ktoré vychádzajú z obvyklých nákladov, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť na realizáciu zákazky. Žalovaný tak ako prisľúbil žalobkyni po odstúpení od zmluvy, vystavil nábytok, ktorý vyrobil na mieru podľa jej objednávky, na predaj vo svojej výstavnej sieni, avšak vystavený nábytok po dobu dlhšiu ako 8 mesiacov sa žalovanému

nepodarilo predať. Na základe listu žalobkyne zo dňa 7.8.2017 žalovaný nábytok rozobral a vrátil všetky použiteľné komponenty do výroby. O tomto postupe žalobkyňu informoval odpoveďou na výzvu k úhrade dlhu zo dňa 4.9.2017, kde podrobne opísal použiteľné časti nábytku a tiež podrobne opísal, prečo sú niektoré komponenty nepoužiteľné pre ďalšiu výrobu. Žalobkyňa obe platby od žalovaného prijala a nikdy nerozporovala rozpis nákladov spojených s realizáciou objednávky a ani zoznam použiteľných častí nábytku. Žalovaný pri ocenení použiteľných komponentov použil nákupné ceny z času realizácie zákazky. Odstúpenie od zmluvy podľa je osobitným prípadom odstúpenia od zmluvy, na ktoré sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia o náhradách z bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. .

5. Žalobkyňa v replike uviedla, že neuznáva ani jednu položku vykonaných prác a spotrebovaných materiálov vyčíslené žalovaným vo výške 5.842,68 eur bez DPH. Vyčíslenie pozostáva z dokumentov, ktoré boli vyhotovené samotným žalovaným a mohlo v nich byť napísané čokoľvek, preto nemajú potrebnú dôkaznú silu. Žalobkyňa s nimi nesúhlasí a považuje ich za nič nepreukazujúce. Žalovaný nepredložil dôkaz, či naozaj za danú cenu nakúpil príslušné materiálu nakúpil. K režijným nákladom nepriložil žiadne vierohodné dokumenty, ktoré by potvrdzovali ich vynaloženie, platí to pre položky mzdové náklady zamestnancov, režijné náklady strojov, pohonné hmoty, nájomné vrátane energie, náklady na účtovníčku. Súd nemôže považovať vyčíslenie nákladov vyplývajúcich výlučne len z dokumentov zhotovených priamo žalovaným za náklady, ktoré by boli vierohodne preukázané. Žalobkyňa po prijatí akejkoľvek platby od žalovaného konala tak, že z jej konania bol nesúhlas s vyčíslením nákladov zrejmý. Po prvej platbe žiadala o vrátenie ďalších finančných prostriedkov listom zo dňa 7.8.2017 a po druhej platne podala žalobu. Žalovaný má podľa nárok, aby mu žalobkyňa zaplatila za práce, pokiaľ ich výsledok nemožno použiť inak. Nie je povinnosťou žalobkyne preukazovať, v akej výške žalovaný toto právo má a v akej ho nemá. Nemôže byť od nej vyžadované, aby dokazovala skutočnosti vo svoj neprospech. Je povinnosťou žalovaného, aby preukázal existenciu jemu svedčiaceho práva a jeho prípadnú výšku. Žalobkyňa preukázala, že riadne a platne odstúpila od zmluvy o dielo, preto má právo na vrátenie celého preddavku na cenu diela, ktoré dovtedy zaplatila žalovanému. Toto právo žalobkyňa má do rozsahu, do ktorého sa žalovanému podarí vierohodne preukázať vznik jeho práva podľa - za bodkočiarkou. Nakoľko nábytok bol žalovaným zlikvidovaný, nie je možné prípadné odborné posúdenie jeho použiteľnosti, preto by sa mala aplikovať teória zmareného dôkazu a dôkazné bremeno žalobkyne by sa malo považovať za unesené. V zmysle má žalovaný právo, aby mu žalobkyňa zaplatila za práce, pokiaľ výsledok nemožno použiť inak. Zákon hovorí o objektívnej možnosti použiť výsledok inak, nie o subjektívnej spôsobilosti daného zhotoviteľa použiť výsledok inak. Ak existuje akákoľvek možnosť použitia výsledku práce inak, (pričom nemusí ísť o ekonomicky totožné použitie v porovnaní so zaniknutou zmluvou o dielo, to zákon nevyžaduje), nemá zhotoviteľ nárok na zaplatenie svojich prác. V tejto veci bol zhotovený nábytok, ktorý si zhotoviteľ kompletne zobral späť. Výsledok svojej práce teda objektívne môže použiť inak, je na ňom, či sa ho rozhodne predať, prerobiť, použiť ako palivo alebo inak upotrebiť. Už len tým, že žalovaný sa pokúsil nábytok predať, čo sám tvrdí, je jasne dokázané, že možnosť iného použitia jeho výsledku práce tu nastala. Keďže zhotovený nábytok bolo objektívne možné použiť inak, žalovanému nevzniklo právo na zaplatenie prác od žalobkyne. Žalovaný preto nemusí dokazovať výšku tohto svojho práva. Ustanovenie nechráni zhotoviteľa pred tým, ak síce jeho práce sú objektívne použiteľné inak, len on sám ich nevie použiť inak kvôli svojej nedostatočnej spôsobilosti veci ekonomicky zhodnotiť rovnako, ako by ich bol býval zhodnotil, keby objednávateľ od zmluvy o dielo neodstúpil. Argument žalovaného, že sa mu zhotovený nábytok nepodarilo predať, hoci bolo objektívne možné predať (použiť inak), nie je preto podstatný. Účelom je chrániť objednávateľa aj zhotoviteľa, aby ktorýkoľvek z nich mal menej majetkovej hodnoty, než mal pred odstúpením od zmluvy a zachovať spravodlivý a rovnovážny stav. Žalovaný po odstúpení od zmluvy mal aj peniaze aj nábytok a tento nespravodlivý stav má byť napravený v súdnom konaní.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že v danom prípade sa jednalo o objednávku žalobkyne na výrobu designového nábytkového setu na mieru do detskej izby, ktorý navrhla návrhárka žalovanej Z. F.. Predmetný nábytkový set je použiteľný len ako celok a jeho rozmery zodpovedajú rozmerom izby, do ktorej mal byť inštalovaný. Rozsahu predmetného nábytku a špecifickosti zodpovedajú aj náklady, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť na jeho realizáciu. Vzhľadom k tomu, že cena štandardného nábytku do detskej izby, aký ponúkajú obchodné reťazce sa pohybuje od 500 do 1000 €, tak je možné hovoriť len o teoretickej možnosti predaja predmetného nábytkového setu, ktorý bol zhotovený na zákazku. V danom prípade nenastalo žiadne obohatenie žalovaného, nakoľko na základe výzvy žalobkyne zo

dňa 07.08.2017 žalovaný predmetný nábytok rozobral a vrátil všetky použiteľné komponenty do výroby. Naopak mu vznikli ďalšie náklady s odvozom nábytku, uschovaním, demontážou (tieto si dodatočne neúčtoval) a taktiež prišiel o zisk. Odstúpením žalobkyňou v nevhodnej dobe t.j. tesne pred dokončením je nevyhnutné vyvážiť majetkovou kompenzáciou v prospech zhotoviteľa t.j. žalovaného. Žalobkyňa začala spochybňovať rozpis nákladov spojených s realizáciou objednávky a zoznam použiteľných časti nábytku až v podanej replike zo dna 26.09.2018. Na základe uvedeného pripravil žalovaný Metodiku výpočtu skutočne vynaložených nákladov na vytvorenie produktu pre zákazkovú výrobu spolu s prílohami (pokladničné doklady, faktúry, prehľad pohybov - mzdy, réžia), ktoré presne špecifikuje. Priame materiálové náklady boli vo výške 1.956,28 eur, priame mzdové náklady boli vo výške 1.120,47 eur, ostatné priame náklady boli 659,10 eur, celkové režijné náklady na zákazku boli 2.106,702 eur, celkové náklady na zákazku boli 5.842,55 eur, DPH bola 1.168,51 eur, spolu 7.011,06 eur. Žalovaný ako dôkaz predložil fotodokumentáciu, metodiku výpočtu skutočne vynaložených nákladov na vytvorenie produktu pre zákazkovú výrobu, Rozpis nákladov spojených s realizáciu objednávky, doklady o nákupe tovaru, prehľad pohybov, Zoznam majetku.

7. Žalobkyňa k duplike uviedla, že nie je naplnená hypotéza normy ustanovenia - text za bodkočiarkou a teda nie je dôvod ani skúmať akékoľvek náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti so zhotovovaním nábytku. Žalobkyňa v materiálových nákladoch žalovaného rozporovala položku 12, 14, 15, 17 až 21, 24, 27, 29, 30, 31, 35, 37 s tým, že za nepreukázanú sumu považuje 800,37 eur, preto žalovaný preukázal materiálové náklady len v sume 1.155,91 eur. K mzdovým nákladom uviedla, že počet odpracovaných hodín 507 považuje za ničím nepreukázaný, preto celú túto položku 1.120,47 eur + 659,10 eur bez DPH neuznáva. K celkovým režijným nákladom uviedla, že počet odpracovaných dní 19,5 je len tvrdený a ničím nepreukázaný, preto položku vo výške 2.160,72 eur bez DPH neuznáva. Žalobkyňa ako dôkaz predložila odborné vyjadrenie Z.. B.. Z. F. zo dňa 14.10.2019 (č.l. 117), čestné vyhlásenie Q. M..

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkyne Z.. art. Z. F., svedkyne P.. B.. T. C., svedka P.. Z. D., oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to Cenovou ponukou žalovaného zo dňa 12.7.2015, Listom žalovaného zo dňa 8.11.2016 doručený žalobkyni emailom, Reklamáciou dodaného tovaru s požiadavkou vrátenia peňazí zo dňa 8.11.2016 (odstúpenie žalobkyne od objednávky), Odpoveďou na podanie reklamácie s odstúpením od objednávky zo dňa 11.11.2016, Listom právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 21.11.2016, Odpoveďou na predchádzajúcu korešpondenciu zo dňa 9.12.2016, Protokolom o odovzdaní diela zo dňa 16.12.2016, Vyúčtovaním nákladov spojených s realizáciou objednávky zo dňa 28.12.2016, Návrhom vzájomného zápočtu faktúr zo dňa 27.12.2016, faktúrou č. 2016061 zo dňa 27.12.2016, faktúrou č. 2016062 zo dňa 27.12.2016, Listom právneho zástupcu Žalobkyne zo dňa 7.8.2017, Potvrdením z bankového účtu Žalobkyne o prijatí sumy vo výške 526,66 eur, Odpoveďou na výzvu k Úhrade dlhu zo dňa 7.8.2017, ktorá bola datovaná 4.9.2017 (listom Žalovaného), Faktúrou č. 2017060 zo dňa 4.9.2017, Potvrdením z bankového účtu žalobkyne o prijatí sumy vo výške 788,30 eur, fotodokumentáciou č.l. 52-61, metodikou výpočtu skutočne vynaložených nákladov na vytvorenie produktu pre zákazkovú výrobu, Rozpisom nákladov spojených s realizáciu objednávky, dokladmi o nákupe tovaru, prehľadom pohybov, Zoznamom majetku, odborným vyjadrením Z.. art. Z. F. zo dňa 14.10.2019, čestným vyhlásením Q. M. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení a zdôrazňuje ich základný právny argument týkajúci sa , ktorý žalobkyňa využila a odstúpila od zmluvy o dielo. Za týchto okolností spomenutý § priznáva žalovanému dva základné nároky. Prvý sa týka nároku na náhradu nákladov, ktoré priamo súviseli so zhotovením diela do momentu odstúpenia od zmluvy, ak výsledok svojich prác žalovaný nemôže použiť inak. V danom prípade je výsledkom prác žalovaného nábytok. Druhý nárok podľa si žalovaný voči žalobkyni neuplatňuje. Dôležité je naplnenie predpokladu, že nábytok nemôže žalovaný použiť inak. Ak ho inak použiť vie, nemôže si žiadnu náhradu nákladov pýtať a zadržiavať. hovorí buď o možnosti alebo nemožnosti použitia výsledku prác zhotoviteľa. Nič iné medzi tým nie je. Nie je spomenuté účelné, efektívne použitie, ale len objektívna možnosť použitia. Použiť inak sa výsledok prác nedá, ak ho nemožno ďalej spracovať, použiť jeho časti v inej zákazke alebo ak ho nemožno predať. Žalovaný sám potvrdil a pokúsil sa nábytok predať, čím dokázal, že to objektívne možné je. Takú vec ako nábytok, je možné aj použiť inak, rozobrať, následne opracovať alebo použiť pre vlastnú domácnosť. Príklad, kedy výsledok prác nie je možné použiť inak, je vymaľovanie bytu. Keď maliar má vymaľovanú polovicu bytu a majiteľovi sa to nepáči, môže odstúpiť od zmluvy na základe , avšak objektívne si nemôže zobrať späť so

sebou farbu, ktorú už na niektoré steny bytu naniesol. Je to technicky objektívne nemožné. Takýto maliar má právo žiadať náhradu nákladov, ktoré priamo súviseli s výsledkom jeho prác. Žalovaný je zhotoviteľom nábytku, ktorý si celý demontoval a zobral so sebou späť, čiže celým výsledkom svojich prác disponuje. Ako s ním naložil, je na ňom, ale v žiadnom prípade mu nevzniklo právo ponechať si celú kúpnu cenu za dielo. Tento spor je spotrebiteľským sporom a v súvislosti s výkladom slov „nemožno použiť inak“ v , je potrebné zohľadniť princíp vyjadrený v , ktorý hovorí, že v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľskej zmluvy je dôležité príslušnú normu vykladať v prospech spotrebiteľa. Aj keď sa v hovorí vyslovene o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, nemá sa tým na mysli len samotný jej text, ale celý spotrebiteľský zmluvný vzťah, pod ktorý patria všetky §-ové znenia ustanovení zákonov, ktoré sa na daný spotrebiteľský zmluvný vzťah aplikujú a teda aj 642 ods. 1 . Ako podporu správnosti tohto názoru odkazuje na znenie , na ktorý sa možno pozrieť za aplikácie analógie práva (analogie iuris), kde je vyslovene uvedené, že priaznivejší výklad právnej normy je potrebné aplikovať na celý spotrebiteľský právny vzťah, čo je pojem širší ako pojem spotrebiteľská zmluva. V rámci hospodárnosti konania nie je potrebné sa zaoberať jednotlivými dokladmi a položkami odôvodňujúcimi náklady žalovaného na zhotovenie nábytku. Právny zástupca poukázal na slovo „nemôže“ uvedené v , kde zákon hovorí o možnosti alebo nemožnosti iného použitia výsledku žalovaného prác. Zákon nepoužíva pojem „nevie“, avšak predmetom doterajšieho dokazovania bolo podľa jeho názoru len preukazovanie toho, že žalovaný nevie predať nábytok, nevie ho upraviť a zhotoviť inak alebo že ho skrátka nevie inak použiť. Namiesto toho sa malo dokazovať, či to môže alebo nemôže. Zo strany žalovaného boli prezentované v rámci nákladov, ktoré preukazoval, tzv. režijné náklady spočívajúce v kúrení v dielni, spotrebe elektriny, tie si vyčíslil podľa počtu hodín troch pracovníkov, kde súčet pracovnej doby jedného pracovníka vynásobil tromi a dospel k hodnote 468 hodín, resp. 19,5 pracovného dňa. Tento výpočet má logickú chybu za predpokladu, že títo pracovníci pracovali súčasne. To, že pracovali súčasne, bolo potvrdené svedkom aj samotným žalovaným počas jeho výsluchu, teda režijné náklady, ktoré vypočítal žalovaný, je potrebné deliť tromi.

10. Právny zástupca žalobkyne titulom záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa si objednala u žalovaného zhotovenie nábytku do detskej izby a po namontovaní nábytku pred jeho finálnym dokončením zistila, že nábytok má množstvo vád, ktoré sú len ťažko odstrániteľné. Z uvedeného dôvodu využila možnosť odstúpiť od objednávky (Zmluvy o dielo) podľa , ktorý jej umožňoval zrušiť túto objednávku od počiatku aj bez uvedenia dôvodu. Po takomto odstúpení vznikajú zhotoviteľovi podľa dva druhy nárokov. Prvý nárok, ktorý zhotoviteľovi tento zákon priznáva je nárok na cenu prác, výsledok ktorých zhotoviteľ nemôže použiť inak. Žalovaný tvrdil počas konania, že tento jeho nárok vznikol a má hodnotu 6.222,92 eur. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že objektívne a technicky bolo možné nábytok použiť inak, je to potvrdené tým, že žalovaný sa ho sám pokúšal predať, je to dokázané svedeckými výpoveďami aj odborným vyjadrením pani F., kde bolo uvedené, že nábytok je možné opracovať, rozmerovo zmeniť alebo inak upraviť. Hypotéza ustanovenia , ktorá predpokladá nemožnosť akéhokoľvek použitia nábytku nie je naplnená, teda žalovaný nemá nárok na ponechanie si 6.222,92 eur. Ak by súd s týmto názorom nesúhlasil a dospel by k záveru, že žalovaný má nárok na ponechanie si ceny prác, výsledok ktorých nevie použiť inak, potom presnú hodnotu tejto ceny prác je potrebné určiť znaleckým dokazovaním. Súd nie je v tejto veci vzdelaný v odbore stolárstva ani nemá ďalšie potrebné vedomosti odborného charakteru, aby vedel posúdiť, či všetky náklady, ktoré vznikli žalovanému a všetky doklady viažuce sa k týmto nákladom sú oprávnené, relevantné a či vôbec boli použité pri zhotovovaní nábytku pre žalobkyňu. Takýto znalecký posudok v konaní predložený nebol, žalovaný v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno. Je otázne sa zamyslieť nad tým, či aj v prípade navrhnutia znaleckého dokazovania by takýto znalecký posudok mohol byť vôbec urobený, keďže dnes je nábytok zlikvidovaný a znalec ho nevie preskúmať. V tejto súvislosti zástupca poukazuje na teóriu zmareného dôkazu a ak by aj súd považoval nárok žalovaného na cenu prác za existujúci, tento nárok a jeho hodnota sa v zmysle teórie zmareného dôkazu môže vnímať za nulovú. Či už sa v tomto spore súd prikloní k záveru, že žalovaný nemá na žiadny nárok na cenu odvedených prác, tak ako tvrdí žalobkyňa alebo či ho má, výsledok je stále rovnaký, neexistuje preukázaný právny dôvod na to, aby si ponechal celú sumu 6.222,92 eur. Preto je potrebné vyhovieť žalobe v plnom rozsahu. Takýmto rozsudkom sa dosiahne rovnováha, ktorá medzi stranami sporu zatiaľ absentuje, kedy dnes žalovaný má aj peniaze a zostal mu aj nábytok, avšak žalobkyňa nemá ani peniaze ani nábytok.

11. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že s firmou žalovaného začali spolupracovať v roku 2015 aj pri vyhotovení kuchynskej linky a šatníkovej zostavy. Ich komunikácia a spolupráca boli na dobrej úrovni, boli s prácami spokojní a na tomto základe oslovili túto firmu o vyhotovenie detskej

izby, lebo firme dôverovali. Detskú izbu navrhovala Z.. B.. Z. F.. Nábytok v detskej izbe žalobkyňa v plnej sume 7.537,88 eur vyplatila dopredu, aby sa mohlo začať s výrobou. Počas zhotovovania nábytku si s pánom T. odkomunikovali všetky požiadavky na materiálov prevedenia, detaily a farby. Keď firma doniesla a namontovala nábytok 4.11.2016, žalobkyňa bola sklamaná a cítila sa oklamaná. Nábytok vykazoval viditeľné chyby, či to bolo v prevedení konštrukčných spojov, zakrivenie stola a závesných políc, bola obtiažna manipulácia s úložným priestorom lôžka a celá farebná nestálosť povrchových úprav striekaných dyhových dielcov od pôvodného vzorového prevedenia, ktoré si predtým odkomunikovali. Police boli nepravidelne nalakované, bolo to vidno. Vnútro skrine bolo trojfarebné, každá stena bola inak sfarbená. V detskej izbe ostala pachová stopa, zrejme od farbív alebo laku. Celá nábytková zostava nezodpovedá profesionálnej výrobe firmy ako sa prezentuje. Dňa 5.11.2016 prišiel P.. T. vykonať ohliadku a ani na základe pripomienok reklamáciu neuznal s tým, že dielo nebolo dokončené. Všetky nedostatky prinútili žalobkyňu k odstúpeniu od zmluvy a žiadala vrátenie plnej sumy, dňa 8.11.2016 podala písomnú reklamáciu s odstúpením od zmluvy. Na tomto základe 16.12. prišla firma demontovať nábytok a odniesla si ho. V tento deň podpísali aj protokol o odovzdaní diela, pán T. tvrdil, že sa nábytok pokúsi predať a tým žalobkyni vrátiť peniaze. Po čase bola na účet poslaná suma 526,66 eur. Pán T. sa dlhšiu dobu potom neozval a neinformoval žalobkyňu o úspešnosti, resp. neúspešnosti predaja nábytku. Preto sa obrátila na advokáta, ktorý 7.8.2017 vyzval pána T. k vráteniu čiastky 5.000 eur, bol to zároveň návrh na mimosúdne uzavretie sporu. Pán T. reagoval tak, že na účet poslal sumu 788,30 eur, avšak sumu 6.222,92 eur nevyplatil doposiaľ.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava sa v celom rozsahu doterajších písomných vyjadrení, žalobu považuje za nedôvodnú. Z povahy predmetu diela, ktoré žalovaný vykonával v prospech žalobkyne vyplýva, že sa jednalo o úzkoprofilový dizajnový nábytok vyrábaný na mieru a podľa rozmerov detskej izby, v ktorej mal byť nainštalovaný. Z povahy tohto nábytku má za to, že nie sú racionálne úvahy o možnom jeho použití vo vzťahu k ďalšiemu predaju iným odberateľom a tento je fakticky nepredajným výrobkom, čo koniec koncov žalovaný osvedčil tým, že tento nábytok ponúkal na predaj po nie krátku dobu, avšak prejavili oň záujem zákazníci v počte 0. Čo sa týka otázky použiteľnosti tohto nábytku, takýmito kritériami zodpovedajú len niektoré partikulárne časti, ktoré žalovaný reálne zdemontoval za účelom ich ďalšieho použitia a hodnotu týchto dielcov refundoval žalobkyni. Žalovaný riadne a obšírnym spôsobom zdokladoval všetky účelne vynaložené náklady spojené s touto zákazkou, preto považuje ich spochybňovanie zo strany žalobkyne za nedôvodné. Čo sa týka možnej použiteľnosti nábytku „inak“, napr. na zariadenie priestorov žalovaného, túto argumentáciu nepovažuje za správnu, ale za príliš extenzívny výklad ustanovenia od. 1 . Rovnako tak nepovažuje za správne uplatňovanie , nakoľko v tomto prípade sa jedná o výklad a aplikáciu právnej normy, ktorú nemožno ľubovoľne ohýbať v prospech spotrebiteľa, pričom v zmysle vývoja rozhodovacej praxe spotrebiteľských sporov je dnes už nadmerne protektívny prístup súdov vo vzťahu k spotrebiteľom do značnej miery prekonaný. Čo sa týka odborného vyjadrenia, toto nemá náležitosti odborného vyjadrenia ani znaleckého posudku v zmysle , rovnako tak nezodpovedá požiadavkám na odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, preto sa jedná len o písomný dôkaz, ktorého výpovednú hodnotu musí zhodnotiť sám súd. Avšak vzhľadom k tomu, že bolo vyhotovené na základe požiadavky žalobkyne osobou, s ktorou už dlhší čas spolupracuje alebo spolupracovala, výstupy odborného vyjadrenia sú len subjektívnej povahy. Vzhľadom k tomu, že žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu korešponduje hodnote zvyšku diela, ktorú žalovaný nemôže použiť inak, ako aj vyčísleným účelne vynaloženým nákladom, navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalovanému priznať právo na náhradu trov konania.

13. Právny zástupca žalovaného titulom záverečnej reči uviedol, že žalovaný na základe objednávky žalobkyne zhotovil predmetný nábytok do detskej izby. Jednalo sa o špecifický druh nábytku, dizajnový, navrhnutý architektkou, ktorú si žalobkyňa vybrala. Tento nábytok bol špecifický z dôvodu, že bol určený do konkrétneho priestoru, obsahoval konkrétne dizajnové prvky a mal špecifickú farebnú škálu, ktorá nie je bežná. Žiadny z prvkov tohto nábytku nie je taký, ako sa bežne predáva v obchodoch. Žalobkyňa predtým než žalovaný mohol nábytok dokončiť a odovzdať, od zmluvy odstúpila. O tom, že dôvodom pre odstúpenie zrejme nebola práca žalovaného, ale to, že žalobkyňa si to rozmyslela, svedčí aj tá skutočnosť, že dodnes po troch rokoch tento nábytok jej nikto nevyrobil podľa predmetného návrhu. Žalovaný postupoval presne podľa inštrukcií žalobkyne, nábytok vyhotovil, doviezol k žalobkyni a vynaložil náklady na túto činnosť, ktoré vyčísli. Náklady predstavujú sumu, ktorá je predmetom tohto sporu. Veci, ktoré mohol z nábytku žalovaný použiť, použil, predal rošt, matrac, do výroby použil kovania, šrauby, pánty a podobné konštrukčné prvky, ktoré bolo možné ďalej vo výrobe použiť. O tom, že ten

zvyšok nábytku nebolo možné použiť, svedčí to, že napriek dobe vystavovania takmer rok, ponúkal ho iným zákazníkom a iným architektonickým kanceláriám, tento nábytok nebolo možné inak použiť a preto má za to, že žalovaný si oprávnene zadržal náklady, ktoré vyčíslil a ktoré predstavovali materiál, mzdu, réžiu a ostatné vyčíslené náklady. Na základe uvedeného má za to, že žaloba je neodôvodnená a žiada ju zamietnuť v celom rozsahu a a priznať právo na náhradu trov konania.

14. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobkyni vyrábali nábytok podľa predloženej dokumentácie Z.. F., ktorá vytvorila špecifický dizajn toho nábytku a tento podľa požiadaviek vyhotovili. Jednalo sa o rohové police špecifického charakteru podľa uhla otvorenia steny, nie všetky steny sú pravouhlé. Typ políc boli 4, tým rohom prechádzali spodné skrinky, boli vytvorené tým spôsobom, aby z čelnej časti vytvárali dizajn povrchovej úpravy. Oddelením týchto skriniek od seba sa otvárali časti potom viditeľné - pravý, ľavý bok, ktoré už neboli pohľadové, boli vytvárané čisto na túto zostavu. Nadväzne na tieto skrinky bola na mieru vytvorená posteľ s požiadavkami na rozmery a za ňou pokračovali znova skrinky, ktoré z čelných plôch vytvárali povrchový dizajn a z bočných strán bola klasická drevotrieska. Túto zostavu po pravej strane detskej izby nie je možné predávať samostatne ako výrobky, jediné možné použitie z tohto nábytku je kovanie, ktoré bolo použité na tieto výrobky, tzn. zásuvkové výsuvy, podarilo sa predať matrac vyrobený na mieru na objednávku aj s roštom a kovaním na vyklápanie. Ostatné časti nábytku boli stále vo výstavnej sieni žalovaného, kde k nemu chodili zákazníci s požiadavkou na výrobu nábytku a mali možnosť toto vidieť. Druhá zostava, ktorá bola oproti, pozostávala zo špeciálneho stola, ktorý mal zásuvky s prepojením na spodnej časti skriniek, ktorým robil opornú nohu z pravej aj z ľavej strany. Za týmto stolom je vytvorený na mieru obkladový panel, na ktorom je vidieť policu robenú podľa požiadaviek zákazníka. Použiteľnosť tejto zostavy je možné iba ako celok, pretože spájaním jednotlivých dielov zostavy príde k poškodeniu plôch, ktoré by sa objavilo po demontáži zostavy. Tieto boli pospájané cez seba. Vyjadrenie pani F. považuje žalovaný za neodborné. Špecifikom celej povrchovej úpravy je danosť, že jednotlivé dyhované dielce, z ktorých sa nábytok vytvára, sú vyrobené špecificky takým spôsobom, že sa nedajú rozmerovo upravovať tak, aby dosiahli rovnaký efekt pred ich upravením, tzn. technologicky žalovaný vyrába nábytok takým spôsobom, že jednotlivé dielce sa zahrania a potom hrany cez plochu sa prelisujú dyhou, aby nebolo vidieť spoj hranenia. Pokiaľ by došlo k skráteniu dielca a nalepeniu hrany na dielec, teda opätovným opracovaním, priznal by sa spoj hranenia, ktorý je nežiaduci z dizajnového hľadiska. Všetky dyhované dielce, ktoré boli vytvorené, boli robené touto špeciálnou metódou, ktorá bola predvedená žalobkyni, vyrobili vzorku týmto istým spôsobom, aby korešpondovala priamo s nábytkom. Kresba dreva z jednotlivých častí skriniek prechádzala aj na kresbu pokračujúcu na iné skrinky. Ak by pristúpili k jeho oddeleniu a rozmiestneniu, tento efekt by sa absolútne stratil. V druhej fáze, keď sa nábytok nepodarilo použiť iným spôsobom, pristúpili k jeho demontáži a vybrali použiteľné veci pre jeho výrobu, sú uvedené v zozname. Pracovníci montovali nábytok spoločne naraz. Nábytok bol vystavený u žalovaného vo výstavnej sieni, bol uložený spôsobom, akým by mohol fungovať. Nedokázali vytvoriť izbu pani žalobkyne, police boli položené v rohu, válenda bola samostatne uložená a spodné nízke skrinky boli pri sebe poukladané. Žalobkyňa si to mohla od žalovaného odkúpiť aj za jedno euro, žalovaný by jej to euro poslal na účet. Žalovaný vedel, že to nemá hodnotu, tak z toho vymontoval aspoň kovania, lebo to celé inak mohlo ísť do kontajnera. Mal náklady s prenášaním, ukladaním, ani jeho zamestnanci to nechceli. Žalovaný neinzeroval ani nerobil reklamu, inde to neponúkal. Bolo mu to ľúto, lebo to bolo dobre odvedené. Po viac ako pol roku od vystavenia dal nábytok zlikvidovať, bolo to na podnet žalobkyne. Žalovaný nevystavuje nábytok na predajni, má dve spálne, dve kuchyne, kúpeľňový nábytok, ktorý je nepredajný, je to všetko zákazková výroba, on nerobí na sklad. I keby došiel zákazník a chcel kúpiť vystavený tovar, tak mu ho vyrobia. Žalovaný nepredáva ten vystavený tovar, ktorý dizajnuje. Predáva len zbytky kúpeľňového nábytku, ktorý má na sklade. Tie sa sčasti predávajú. Ťažko povedať, kedy tú sériu vytvorili a koľko tam toho je. Ročne predá s umývadlami tak 2,3,4 súpravy. Nie je to pokus, žalovaný ten nábytok predáva. Vyrobený a vydizajnovaný nábytok od roku 2010 z veľkého objemu predali asi trištvrte. Potom začali vyrábať na zákazku, takže zákazníci volia radšej túto možnosť, za ktorú si priplatia. Môže byť, že niektorým konkrétnym výrobkom trvá aj roky, kým si nájdu svojho kupca, žalovaný to nesleduje. Trvá to, na to má vytvorené skladové priestory, kde je ten nábytok uskladnený a vyberie sa to, čo z toho potrebuje. Žalovaný sa po pol roku rozhodol zlikvidovať nábytok žalobkyne, hoci pri iných kusoch nábytku má skúsenosť, že sa predávajú aj niekoľko rokov preto, lebo výrobky, ktoré predáva, sú úplne iného charakteru ako to, čo mali vystavené. Detská izba, zaberala strašne veľa miesta a nebolo ho kde uskladniť, zaberal miesto iným veciam, ktoré sa ozaj predávajú, inak by musel navyšovať náklady spojené s ponukou. Keby aspoň niekto prejavil záujem, išli by do rokovania o cene za polovicu alebo tretinu, ale nikto nič. Cenovka pri nábytku bola pôvodná ako cena bez montáže.

15. Svedkyňa Z.. art. Z. F. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že žalobkyni pomáhala navrhovať interiér domu a pozná aj firmu žalovaného, pozná sa s jeho dcérou, túto firmu žalobkyni odporučila svedkyňa. Svedkyňa vyštudovala Združenú strednú školu drevársku s maturitou vo T., C.. stupeň má R. druhý stupeň Z.. má K. odbor interiérový dizajn. V súčasnosti podniká v oblasti interiérového dizajnu, atypických prvkov do interiérov, je živnostníčka. Vedomosti o výrobe nábytku má od strednej školy od základov, stretáva sa s tým denno-denne, bežne, počas jej praxe až po súčasnosť. Spolupracuje so stolármi denno-denne, vie ako to celé prebieha, aké sú možnosti u stolárov, aké technologické vybavenia používajú. Svedkyňa navrhla nábytok do detskej izby žalobkyne. Nábytok bol podľa požiadaviek žalobkyne, nábytok ako taký nevykazuje známky toho, že sa nedá inak použiť a premiestniť, nie je limitovaný striktnými rozmermi, ako je napr. vstavaná skriňa od podlahy po strop, pri ktorej sú presné rozmery. Je to niečo ako segmentový nábytok, ktorý je možné ukladať rôzne na seba, poprípade je možné ho nejakým spôsobom pri drobných úpravách stolárom upraviť, napr. dať skrutky na iné miesto, pre stolára to nemôže byť problém, keďže zhotovil ten nábytok. Nábytok svedkyňa navrhla tak, že je rôzne variovateľný a rôzne poskladateľný. Svedkyňa bola u žalobkyne aj počas montáže aj po montáži, videla tam vizuálne nedostatky, ktoré pri tejto cenovej relácii tam nemali čo robiť, boli komplikovane odstrániteľné. Po nahliadnutí na fotografie nábytku svedkyňa uviedla, že predpokladá, že zelená šatníková skriňa položená na hnedom podstavci bola ukotvená aj o stenu aj o spodné skrinky. Jednotlivé diely boli o seba uchytené z hľadiska bezpečnosti. Uchytené mohli byť externými vrutmi alebo lepením na kolíkový spoj. So skriňou je možné posúvať doľava alebo doprava pár cm tak, aby neboli tie vruty viditeľné, so všetkými modulmi je možné +- 20 cm pohybovať. To je ten najmenší zásah. Ak by bola miestnosť o pár cm menšia, dá sa s tým takto varírovať. Pokiaľ by chceli presunúť šatníkovú skriňu na druhú stranu, pýta si to zásah v stolárskej dielni, kde by bolo potrebné spodný diel nanovo odyhovať, aby neboli viditeľné diery. Celý modul by sa dal zrkadlovo otočiť. Nejaké základné montážne prvky by tam museli byť urobené, ale pre stolára, ktorý to vyrobil, to nemôže byť problém. Všetko bolo navrhnuté tak, že sa s tým môže hýbať doprava aj doľava. Zostava sa dá posunúť 20 cm bez toho, aby si to vyžadovalo vážny zásah do nábytku alebo vizuálne poškodenia. U stolíka to je niečo iné. Je možné kombinovať vymenenie stolíkovej nohy. Možnosti sú obšírnejšie. Celý modul môže byť posunutý popod celý stôl, teda spodná skrinka, aj tie druhé zásuvkové skrinky sa dajú varírovať viac ako 20 cm. Pri navrhovaní počítala s tým, že by sa to mohlo dať aj niekde inde. Návrh bol konkrétne riešený podľa požiadaviek klientky, ale samotné moduly svedkyňa navrhovala tak, aby ich prenos, prípadne prevoz bol jednoduchý spolu aj s montážou a pokiaľ možno, čo najviac objektívny. Ak by sa im ten nábytok zunoval a chceli ho napr. predať alebo aplikovať do inej miestnosti, svedkyňa vždy uvažuje globálne, keď navrhuje nábytok. Nie sú tam žiadne atypické rozmery, skriňa nie je vyššia ako je typizovaná výška stropov v interiéri, rozmer miestnosti sa nevymyká štandardom, metráž je tam typická. Konkrétna požiadavka na návrh nábytku nebola, ale chceli niečo vzdušné a ľahké. Vo svojom návrhu nepovedala zhotoviteľovi tak konkrétne, že to je nábytok do univerzálneho priestoru, nielen do konkrétneho priestoru. Keď riešili konštrukciu s dcérou pána žalovaného, mali právo sa vyjadriť, čo je pre nich konštrukčne lepšie, preto tam svedkyňa urobila nejaké ústupky. Svedkyňa konštrukciu neriešila, ale predpokladá, že z hľadiska bezpečnosti boli jednotlivé skrinky medzi sebou vzájomne pospájané. Ak by sa mal nábytok použiť inak, rozpredať ho medzi viacerých zákazníkov, je možné, že by tam boli viditeľné vady, bolo by ich potrebné nejakým jednoduchým spôsobom odstrániť. Jediné vzniknuté vady by boli otvory po vrutoch, postup vidí svedkyňa vytmelením vzniknutej diery a predyhovaním daného dielcu. Nábytok by sa snažila ponúknuť na predaj v takej zostave v akej je, tak má najvyššiu hodnotu a ak by to nešlo, tak by sa obrátila na druhú alternatívu a eliminovala škody. Od roku 2016 nenavrhovala nábytok v tejto farebnej kombinácii zelená, hnedá, biela, ani raz, dva roky je na materskej dovolenke. Tento nábytok, ktorý svedkyňa navrhla, niekto iný po žalovanom znova nerealizoval, svedkyňa bola hlavný navrhovateľ toho a potom sa tomu prestala venovať, pretože takých stolárov, ktorý robia v takejto relácii, už nemá. Ostatní sú lacnejší. Z hľadiska času to vyriešila žalobkyňa iným spôsobom, chceli mať detskú izbu čo najskôr hotovú.

16. Svedkyňa P.. arch. T. C. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že žalobkyňu pozná, spracovávala pre ňu návrh. Žalovaný je otec svedkyne a aj jej zamestnávateľ. Svedkyňa je architekt, pozná sa s Z.. F., študovali spolu na Strednej škole drevárskej vo T.. Jej pracovnou náplňou je spracovávanie návrhu s klientom, čiastočná príprava dokumentácie pre výrobu, koordinácia od návrhu až po realizáciu. Svedkyňa si pamätá nábytok, ktorý je predmetom tohto sporu. Po tom, čo bol nábytok dovezený naspäť do firmy, bol vystavený a ponúkal sa na predaj vo výstavnej sieni. Mala tam aj kanceláriu, kde chodili klienti ohľadom návrhov a ja svedkyňa im ten nábytok ponúkala. Pri nábytku bola vystavená aj cena. Nábytok bol vystavený viac ako pol roka, potom svedkyňa išla na PN, takže potom nevie. Nikto z klientov o nábytok neprejavil záujem, lebo im rozmerovo nevyhovoval. Boli tam rôzne nadväznosti, ktoré sa

nedali v ich priestore aplikovať. Nábytok bol robený na mieru, čo sa týka dĺžky a výšky, mal špecifické požiadavky pri spracovaní. Boli tam spracovania rôznych uhlov, napr. sa to týka regálu, ktorý bol riešený pravouhle, daný priestor vtedy nebol pravouhlý, preto to bolo prispôsobené, bolo to špecifické. Keďže ten nábytok nebol sektorový, nebolo možné ho umiestniť do priestoru, každý priestor má vlastné špecifiká. Nebolo ho možné ani upravovať, lebo by vznikli detaily a vizuálne by už nespĺňal požiadavky, aké si klient kladie na začiatku pri návrhu. Šatníková bola pripevnená o diel pod ňou, celá zostava bola spojená ako jeden celok a nedokázala fungovať samostatne. Keby šatníkovú skriňu chcel dať niekto na druhú stranu, stôl by bol značne poškodený po skrutkách, ktorými bol prichytený o skriňu. Pri procese výroby nábytku nebola prítomná, ona len odovzdala podklady. Výrobu spracovávajú iní zamestnanci. Nábytok bol k dispozícii, svedkyňa mala zariadený byt. Žalovaný jej neponúkol tento nábytok, aby ho sama mohla používať, zobrať si ho. Nábytok ponúkala aj architektom, s ktorými spolupracujú, ale žiaľ, oni nejavili o to záujem, keďže sami navrhujú a nevyhovoval im, nemali na to priestory. Svedkyňa osobne nemala dosah na marketing. Svedkyňa nevie, koľkým klientom nábytok ponúkli. Klientov informovala, že je nábytok možné rozmerovo upraviť, ale upozornila ich hneď aj na veci, ktoré vzniknú úpravou, že to nebude vyzerať tak, ako to vyzeralo. Úpravy by cenu nábytku nepredražili, keďže ho chceli predať. Cena úpravy by bola na nich. Ale nebol vtedy akceptovaný ten detail vyhotovenia, ktorý by po úprave vznikol, keďže hrany na nábytku prelisovávajú, takže sú neviditeľné, pri úprave, reze by hrana bola viditeľná a nekorešpondovalo by to s celkom. Úprav by tam muselo byť veľmi veľa na to, aby im ten nábytok vyhovoval a nemal pre nich žiadnu hodnotu, keď sa upravil, už to nespĺňalo ich požiadavky, nebolo to to, čo by chceli, tak od toho ustúpili a riešila sa konkrétna ich požiadavky podľa ich priestoru. Všetko nadväzovalo jedno na druhé, nedalo sa, aby to fungovalo oddelene. Pani F. spravila návrh, náčrt, svedkyňa ho spracovávala do výrobnej a konštrukčnej fázy, aby sa dal zhotoviť a táto fáza bola potom konzultovaná so zamestnávateľom, ktorý sa k nej vyjadroval a doriešoval finálne konštrukčné vyhotovenie. Na základe podkladov svedkyne boli konzultované všetky detaily, materiálne vyhotovenia, vzorky. Technické riešenie spojov medzi jednotlivými kusmi nábytku navrhovala svedkyňa, konzultovala s pani F. a so žalobkyňou, či je to vyhovujúce, keďže je viacero možností. Upraviť nábytok je možné, ale nájsť špecifický priestor, kde by všetko vyhovovalo, to možné nebolo. Svedkyňa s tými ľuďmi komunikovala. Nábytok bol prispôsobovaný uhlom stien, a tie sa prispôsobovať nedajú. Časť zostavy ako je stôl by sa dala upraviť, ale nebola tam zhoda s klientmi. Všetko bolo vykonzolované, navŕtané na konzoly, stôl bol samonosný, navŕtaný na konzoly, do panelákov by to nesedelo v žiadnom prípade. Šlo by to do rodinného domu, ale nenašli také požiadavky ani po možnosti prispôsobenia, bolo to náročné, dala sa prispôsobiť dĺžka stola, len by tam povyskakovali detaily. Hrany sú robené zalisovaním vrchnými plátmi dyhy, kedy je ten nábytok aj viac odolný. Táto vlastnosť by zanikla pri úprave rezom. Hrana by ani nebola pekná, ale viditeľná. Keďže nábytok bol morený, mohli by nastať farebné odlišnosti pri spracovaní.

17. Svedok P.. Z. D. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalovaný je jeho strýko a je u neho zamestnaný. U žalovaného vykonáva prípravu výroby, programovanie CNC stroja, ktorý slúži na opracovanie dielcov a polotovarov, vŕta sa na ňom, frézuje. Svedok pripravoval k predmetnému nábytku nárezové plány, podľa ktorých sa vyrábali dielce, potom programoval tie dielce, ako sa budú vŕtať a opracovávať, potom ich na stroji opracovával. Svedok určuje, ako sa opracujú hrany na konkrétnom dielci a priraďuje sa k tomu aj vŕtanie podľa toho, načo má dielec slúžiť. Svedok vie, že nábytok sa doviezol späť do ich firmy, bol namontovaný vo výstavnej sieni skoro rok. Potom sa nábytok doviezol naspäť do výroby a zdemontovalo sa kovanie, ktoré sa dalo použiť. Dielce, komponenty, hotové výrobky z neho nepoužili, zaoberajú sa zákazkovou výrobou, každý výrobok je atypický rozmerovo alebo prevedením, jedná sa aj o dyhované dielce, ktoré sa povrchovo upravovali morením, teda dofarbovaním dreva. Potom sa na to dáva lak. Tento proces sa nedá opakovať, lebo farba už je v dreve. Nábytok bol lepený, tým pádom by sa pri skrátení mohol poškodiť, čo by bolo nežiaduce. Keby sa mal skrátiť, bol by tam priznaný spoj hrany, bolo by to vidieť len na tej danej hrane, ostatné sú skryté. Táto hrana sa skryť nedala z dôvodu technologického postupu, bolo by to horšie ako vyrábať nový dielec. Na výrobe nábytku sa podieľali štyria pracovníci a žalovaný. Keď pília, pri píle sú traja. Keď dvaja hrania, dvaja zošívajú diely. Takže tam boli súčasne a vedeli pracovať naraz, každý mal ale inú náplň práce. Technicky bolo možné jednotlivé dielce upraviť, zmeniť, skrátiť podľa požiadavky klienta, ale musel by niesť riziká. Keď je niečo zlepené, nedá sa to rozobrať bez poškodenia. Musí akceptovať diery, ktoré sa už nedajú vyplniť. Nábytok bol šroubovaný k sebe ako zostava. Takže sú diery viditeľné aj zvonku. Technicky nie je možné zapracovať dieru v dreve, bude ju vidieť.

18. Podľa od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

19. Podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

20. Podľa , , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

21. Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

23. Podľa , ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu (1). Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky (2).

24. Podľa až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

25. Podľa v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Predmetom konania je nárok žalobkyne na vrátenie zaplatenej ceny za dielo po odstúpení žalobkyne (objednávateľa) od zmluvy o dielo a nárok žalovaného na zaplatenie sumy za práce už vykonané, ktorých výsledok žalovaný (zhotoviteľ) nemôže použiť inak, ktorý žalovaný uplatnil v rámci procesnej obrany.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa si u žalovaného objednala objednávkou zo dňa 15.08.2016 zhotovenie nábytku do detskej izby podľa návrhu Z.. B.. Z. F.. Žalobkyňa podľa cenovej ponuky žalovaného zaplatila žalovanému cenu za dielo vo výške 7.537,88 eur na účet žalovaného. Žalovaný nábytok do detskej izby zhotovil a dňa 4.11.2016 prišli pracovníci žalovaného k žalobkyni a začali s montážou nábytku v detskej izbe žalobkyne. Žalobkyňa počas montáže zistila viacero vád a tieto okamžite reklamovala žalovanému. Žalovaný vykonal dňa 05.11.2016 ohliadku nábytku u žalovanej, dňa 08.11.2016 informoval e-mailom žalobkyňu, že dielo nie je dokončené a po jeho dokončení by dielo nemalo mať vady, na ktoré žalobkyňa poukázala. Žalobkyňa vzhľadom na charakter vád tomuto tvrdeniu žalovaného nedôverovala, preto dňa 08.11.20116 písomne reklamovala vady nábytku a zároveň odstúpila od objednávky a požiadala o vrátenie plnej sumy do troch dní o doručenia tejto reklamácie (č.l. 10). Žalovaný v liste zo dňa 11.11.2016 potvrdil, že dňa 09.11. mu bol doručený list žalobkyne, žalovaný s odstúpením od objednávky pred dokončením diela nesúhlasil s tým, že reklamáciu nemôže prijať, lebo dielo nie je dokončené a odovzdané do užívania (č.l. 11). Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne zaslala žalovanému písomnú výzvu dňa 21.11.2016 na vrátenie príslušnej sumy (č.l. 12). Žalovaný listom zo dňa 09.12.2016 odstúpenie žalobkyne zo dňa 08.11.2016

akceptoval (č.l. 13) a dňa 16.12.2016 si žalovaný prevzal nábytok od žalobkyne, čo obe strany potvrdili v Protokole o odovzdaní diela (č.l. 16) a Preberacom protokole (č.l. 17). Žalovaný doručil žalobkyni list zo dňa 28.12.2016 (č.l. 18), ktorý v sebe obsahoval návrh vzájomného zápočtu faktúr zo dňa 27.12.2016 (č.l. 20), faktúru č. 2016061 zo dňa 27.12.2016 (č.l. 21), ktorou bola dobropisovaná faktúra č. 2016036 z 1.8.2016 (znejúca na sumu 7.537,88 eur) a faktúru č. 2016062 zo dňa 27.12.2016 (č.l. 22), ktorou žalovaný vyčíslil žalobkyni materiálové a režijné náklady spojené s odstúpením od objednávky vo výške 7.011,22 eur, podľa Rozpisu nákladov spojených s realizáciu objednávky (č.l. 19). Rozdiel medzi cenou objednávky (7.53788 eur) a hodnotou žalovaným vyčíslených nákladov (7.011,22 eur) v sume 526,66 eur poukázal na účet žalobkyne dňa 24.1.2017 (č.l. 26). Sumu 7.011,22 eur aj nábytok si žalovaný ponechal s tým, že nábytok u seba vystaví a pokúsi sa ho predať a ak by k jeho predaju došlo, poukázal by takto získanú sumu žalobkyni. Žalovaný sa dlhšiu dobu žalobkyni neozval, preto právny zástupcu žalobkyne výzvou zo dňa 7.8.2017 vyzval žalovaného k vráteniu finančnej čiastky vo výške 5.000 eur, ktorá výzva bola zároveň aj návrhom na mimosúdne uzavretie celého sporu (č.l. 23). Žalovaný v liste zo dňa 4.9.2017 oznámil žalobkyni, že nábytok bol vystavený v jeho výstavnej sieni počas viac ako osem mesiacov, rozpredať sa ho nepodarilo, preto nábytok rozobral a roztriedil na použiteľné a nepoužiteľné časti, celková cena využiteľného materiálu je 788,30 eur, nepoužiteľné časti boli dyhované a lakované dielce, sololit, rohové lakované police a vešiaková tyč, nepoužiteľnosť jednotlivých dosiek spočíva v jedinečnosti ich výroby pre danú zákazku vzhľadom na ich proces spracovania (č.l. 27). Prílohou listu bola aj faktúra č. 2017060 zo dňa 4.9.2017, ktorou bola dobropisovaná faktúra č. 2016062, na základe ktorej žalovaný zaslal žalobkyni na účet sumu 788,30 eur dňa 20.09.2017 (č.l. 30). Uvedené skutkové tvrdenia boli v konaní nesporné a boli v súlade s predloženými listinnými dôkazmi.

29. Sporným v konaní bolo, že nábytok ako výsledok prác vykonaných zhotoviteľom do odstúpenia od zmluvy o dielo nemohol žalovaný použiť inak, že žalovanému vznikol nárok na zaplatenie sumy, ktorá pripadá na práce už vykonané, ktorých výsledok žalovaný nemohol použiť inak a ich výška.

30. Žalovaný v konaní tvrdil, že nábytok bol vyrobený podľa návrhu návrhárky Z.. B.. Z. F., bol designový, vyrobený na mieru do detskej izby žalobkyne a bol použiteľný len ako celok. Štyri rohové police boli vytvorené podľa uhla steny. Žalovaný vystavil nábytok na predaj vo svojej výstavnej sieni, avšak vystavený nábytok po dobu dlhšiu ako pol roka sa žalovanému nepodarilo predať, preto nábytok rozobral a použiteľné časti vrátil do výroby, za ktoré vrátil žalobkyni sumu 526,66 eur a 788,30 eur. Žalovaný potvrdil, že nábytok neinzeroval ani nerobil reklamu, ani ho inde neponúkal. Podľa žalovaného niektorým konkrétnym výrobkom trvá aj roky, kým si nájdu svojho kupca, on na to má vytvorené skladové priestory, kde je ten nábytok uskladnený. K možnosti úpravy nábytku žalovaný uviedol, že pokiaľ by došlo ku skráteniu dielca a nalepeniu hrany na dielec, teda opätovným opracovaním, priznal by sa spoj hranenia, ktorý je nežiaduci z dizajnového hľadiska. Čo sa týka možnej použiteľnosti nábytku „inak“, napr. na zariadenie priestorov žalovaného, túto argumentáciu nepovažoval právny zástupca žalovaného za správnu, ale za príliš extenzívny výklad ustanovenia od. 1 . Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia navrhol vypočuť svedkyňu P.. B.. T. C., ktorá pri výsluchu na pojednávaní potvrdila, že nábytok bol vystavený vo výstavnej sieni žalovaného a aj svedkyňa ho klientom ponúkala na predaj pol roka, ale nikto neprejavil záujem, lebo klientom rozmerovo nevyhovoval. Nábytok bol robený na mieru, boli tam spracovania rôznych uhlov, nábytok nebol sektorový, nebolo možné ho umiestniť do priestoru. Svedkyňa potvrdila, že nábytok bolo možné rozmerovo upraviť, ale zostali by nežiaduce detaily a hrany na nábytku by boli viditeľné a nekorešpondovalo by to s celkom. Žalovaným navrhnutý svedok P.. Z. D. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že nábytok bol namontovaný vo výstavnej sieni skoro rok, potom sa nábytok doviezol naspäť do výroby a zdemontovalo sa kovanie, ktoré sa dalo použiť. Svedok potvrdil, že technicky bolo možné jednotlivé dielce upraviť, zmeniť, skrátiť podľa požiadavky klienta, ale bol by tam priznaný spoj hrany a diery po šrauboch, čo by musel klient akceptovať.

31. Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovaného, že nábytok nebolo možné použiť inak a uviedla, že nakoľko predmetom zmluvy o dielo bol nábytok, ktorý si žalovaný odniesol, tento bolo možné použiť inak a to predať, použiť pre iné zákazky, použiť na zariadenie priestorov žalovaného, použiť ako palivo alebo inak upotrebiť, pričom už len tým, že žalovaný sa pokúsil nábytok predať, je jasne dokázané, že možnosť iného použitia jeho výsledku práce tu nastala. Na preukázanie svojho tvrdenia žalobkyňa predložila odborné vyjadrenie Z.. B.. Z. F. (č.l. 117), z ktorého mal súd preukázané, že jednotlivé skrinky sú navrhnuté ako zostava, ale je možné ich ďalej ponúkať ako sektorový nábytok, rozmery jednotlivých častí nie sú zvlášť atypické, preto je vysoká pravdepodobnosť, že budú vyhovovať širšiemu okruhu kupujúcich. Jednotlivé časti je tiež možné rozmerovo upraviť podľa potrieb nových kupujúcich. Ďalej je

možné nábytok rozobrať na základné konštrukčné diely a použiť z nich niektoré prvky (napr. kovania, matrac, posteľný rošt, a iné) na ďalšie spracovanie pri novej zákazke. V ďalšom prípade je možné celú zostavu umiestniť vo výstavnej kóji na výstavách nábytku, alebo vo vlastnom firemnom showroome, spolu s ostatnými produktmi, ktoré žalovaný ponúka. Svedkyňa Z.. B.. Z. F. na pojednávaná pri výsluchu doplnila, že nábytok ako taký nevykazuje známky toho, že sa nedá inak použiť a premiestniť, nie je limitovaný striktnými rozmermi, ako je napr. vstavaná skriňa od podlahy po strop, pri ktorej sú presné rozmery. Je to niečo ako segmentový nábytok, ktorý je možné ukladať rôzne na seba, po prípade je možné ho nejakým spôsobom pri drobných úpravách stolárom upraviť, napr. dať skrutky na iné miesto, pre stolára to nemôže byť problém, keďže zhotovil ten nábytok. Nábytok svedkyňa navrhla tak, že je rôzne variovateľný a rôzne poskladateľný. So všetkými modulmi je možné pohybovať doľava a doprava + - 20 cm tak, aby neboli vruty viditeľné, ak by bola miestnosť o pár cm menšia. Zostava sa dá posunúť 20 cm bez toho, aby si to vyžadovalo vážny zásah do nábytku alebo vizuálne poškodenia. Pokiaľ by chceli presunúť šatníkovú skriňu na druhú stranu, pýta si to zásah v stolárskej dielni, kde by bolo potrebné spodný diel nanovo odyhovať, aby neboli viditeľné diery. Celý modul by sa dal zrkadlovo otočiť. Nejaké základné montážne prvky by tam museli byť urobené, ale pre stolára, ktorý to vyrobil, to nemôže byť problém. U stolíka je možné kombinovať vymenenie stolíkovej nohy, možnosti sú obšírnejšie, celý modul môže byť posunutý popod celý stôl, teda spodná skrinka, aj tie druhé zásuvkové skrinky sa dajú varírovať viac ako 20 cm. Pri navrhovaní svedkyňa počítala s tým, že by sa to mohlo dať aj niekde inde. Nie sú tam žiadne atypické rozmery, skriňa nie je vyššia ako je typizovaná výška stropov v interiéri, rozmer miestnosti sa nevymyká štandardom, metráž je tam typická. Ak by sa mal nábytok použiť inak, rozpredať ho medzi viacerých zákazníkov, je možné, že by tam boli viditeľné otvory po vrutoch, odstrániť je ich možné vytmelením vzniknutej diery a predyhovaním daného dielcu.

32. Žalovaný namietal, že Z.. B.. Z. F. nie je osoba odborne spôsobilá, avšak neuviedol z akého dôvodu. V Slovenskej republike žiadny všeobecný zoznam odborne spôsobilých osôb neexistuje, preto vzhľadom na vzdelanie a prax Z.. B.. Z. F. (vyštudovala Združenú strednú školu drevársku s maturitou vo T., vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa absolvovala na R., vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa absolvovala na Slovenskej technickej univerzite v C., odbor interiérový dizajn, podniká v oblasti interiérového dizajnu, atypických prvkov do interiérov, spolupracuje so stolármi, znalosť ich možností a technologického vybavenia) ju súd považoval za osobu odborne spôsobilú.

33. Žalovaný ďalej namietal, že odborné vyjadrenie Z.. B.. Z. F. nemá náležitosti, k čomu súd uvádza, že žiadny zákon nepredpisuje náležitosti odborného vyjadrenia tak, ako je to pri znaleckom posudku, preto z dôvodu nedostatku náležitostí nebolo možné tento dôkaz nepripustiť, avšak tak ako uviedol žalovaný, súkromné odborné vyjadrenie môže súd vykonať len ako dôkaz listinou.

34. Z odborného vyjadrenia Z.. B.. Z. F. a jej výpovede na pojednávaní mal súd preukázané, že nábytok bolo možné použiť viacerými spôsobmi a to predať ho, nakoľko jeho rozmery nie sú zvlášť atypické, nie je limitovaný striktnými rozmermi, so všetkými modulmi je možné pohybovať doľava a doprava + - 20 cm bez viditeľného poškodenia, je rôzne variovateľný a poskladateľný. Nábytok bolo možné ďalej upraviť podľa požiadaviek nového kupujúceho, pričom v prípade úprav bol by tam priznaný spoj hrany, prípadne by bolo potrebné vytmeliť diery po šrauboch, čo by bol len vizuálny nedostatok.

35. Žalovaný pri svojom výsluchu potvrdil, že nábytok vystavil vo svojej sieni, kde ho ponúkal na predaj a toto potvrdili aj svedkovia P.. B.. T. C. a P.. Z. D., ktorí zhodne ako žalovaný potvrdili, že technicky bolo možné jednotlivé dielce upraviť, skrátiť podľa požiadavky klienta, ale bol by tam priznaný spoj hrany, ktorý je nežiaduci len z dizajnového hľadiska. Žalovaný ďalej pri výsluchu priznal, že nábytok neinzeroval, ani nerobil reklamu, ani ho to neponúkal a po viac ako pol od vystavenia dal nábytok zlikvidovať, hoci pri iných výrobkoch má skúsenosť, že trvá aj roky, kým si nájdu svojho kupca. Ďalším spôsobom využitia nábytku (ktorý počas viac ako pol roka žalovaný v podstate aj realizoval) bolo jeho vystavenie vo výstavnej sieni žalovaného a prípadne aj na výstavách nábytku. Žalobkyňa ako ďalší možný spôsob využitia nábytku uviedla zariadenie priestorov žalovaného, k čomu žalovaný uviedol len toľko, že to považuje za príliš extenzívny výklad ustanovenia od. 1 , ale skutkovo takýto spôsob použitia nábytku nepoprel.

36. <. v priznáva objednávateľovi právo v ktoromkoľvek okamihu od vzniku zmluvy o dielo až do zhotovenia diela od zmluvy odstúpiť a to z akéhokoľvek dôvodu, ako aj bez uvedenia dôvodu, čím sa zmluva od počiatku zrušuje podľa , ak nie je právnym predpisom

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý nadobúda účinky okamihom doručenia zhotoviteľovi, preto nesúhlas zhotoviteľa s takýmto odstúpením by bol irelevantný. Odstúpením od zmluvy o dielo pred dokončením diela vzniká zhotoviteľovi povinnosť vrátiť objednávateľovi zaplatenú cenu diela, resp. zálohu.

37. Pre tento prípad odstúpenia objednávateľa od zmluvy mu zákon v odseku 1 ukladá povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi a) sumu pripadajúcu na hodnotu už vykonaných prác, ak výsledok týchto prác nemôže zhotoviteľ použiť inak; tu je potrebné vychádzať z ceny diela, hodnoty spracovaného materiálu a je dôvodné vziať do úvahy mieru rozpracovanosti diela. To, že výsledok práce nemožno použiť inak, znamená, že zhotoviteľ už nemôže dielo poskytnúť tretej osobe, či ako základ ďalšieho diela, alebo nemá možnosť predať vec, či akokoľvek inak upotrebiť, b) nahradiť zhotoviteľovi účelne vynaložené náklady, ktorými sú priame náklady spojené s odstúpením objednávateľa od zmluvy, na ktoré má zhotoviteľ nárok bez ohľadu na to, či výsledok už vykonaných prác môže použiť inak. Ide o osobitnú úpravu odstúpenia a nárokov s ním spojených a nemožno tak aplikovať všeobecnú právnu úpravu bezdôvodného obohatenia, ani úpravu obsiahnutú v , pokiaľ nárok zhotoviteľa podľa tejto úpravy bol uspokojený predpokladaným spôsobom. (Števček, M., a kol. II. -880. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2015 str. 2252)

38. Podľa je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak. Zákon hovorí o objektívnej nemožnosti použiť výsledok prác inak, nie o subjektívnej spôsobilosti daného zhotoviteľa použiť výsledok inak, nie je spomenuté ani účelné, ani efektívne použitie, ale len objektívna nemožnosť použitia. Objektívne nemôže zhotoviteľ použiť výsledok prác inak napríklad pri zabetónovaných základoch domu alebo vymaľovaní stien, kedy zabetónované základy ani farbu zo stien si zhotoviteľ nemôže vziať so sebou a využiť pre ďalšie dielo, predať inej osobe alebo využiť pre seba. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že ak existuje akákoľvek možnosť použitia výsledku práce inak, (pričom nemusí ísť o ekonomicky totožné použitie v porovnaní so zaniknutou zmluvou o dielo), nemá zhotoviteľ nárok na zaplatenie svojich prác. Predmetom zmluvy o dielo v danom prípade bol nábytok vyrobený na mieru do detskej izby žalobkyne, ktorý si po odstúpení od zmluvy zhotoviteľ zobral späť. Už len tým, že žalovaný sa pokúsil nábytok predať, je preukázané, že nábytok bolo možné predať. To, že sa mu to nepodarilo počas viac ako pol roka, nemôže ísť na úkor žalobkyne, zvlášť keď sám žalovaný potvrdil, že pri niektorých nábytkoch trvá aj niekoľko rokov, kým si nájdu svojho majiteľa. Keďže zhotovený nábytok bolo objektívne možné použiť inak, žalovanému nevzniklo právo na zaplatenie sumy za práce na diele už vykonané.

39. Účelom je chrániť objednávateľa aj zhotoviteľa, aby ktorýkoľvek z nich mal menej majetkovej hodnoty, než mal pred odstúpením od zmluvy a zachovať spravodlivý a rovnovážny stav. Žalovaný po odstúpení od zmluvy mal aj peniaze (cenu za dielo) aj nábytok (dielo), žalobkyňa nemala ani nábytok ani peniaze.

40. stranám ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

41. Žalovaný v konaní tvrdil, že má nárok na zaplatenie sumy, ktorá pripadá na práce už vykonané, ktorých výsledok žalovaný nemôže použiť inak. Žalobkyňa tento jeho nárok poprela, preto bolo povinnosťou žalovaného, aby preukázal existenciu jemu svedčiaceho nároku a jeho prípadnú výšku. Nebolo povinnosťou žalobkyne preukazovať, či a v akej výške žalovaný toto právo má, resp. v akej ho nemá, teda dokazovať skutočnosti vo svoj neprospech. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že nábytok nebolo možné použiť, keď naopak žalobkyňa toto jeho tvrdenie vyvrátila keď preukázala, že nábytok bolo možné použiť inak a to predať, prerobiť, vystavovať, využiť samotným žalovaným.

42. Hoci žalovaný nepreukázal existenciu tvrdeného nároku, súd pre úplnosť k výške uplatneného nárok dodáva, že žalovaný na preukázanie sumy, ktorá pripadá na práce už vykonané, ktorých výsledok žalovaný nemohol použiť vo výške 6.222,92 eur, predložil Metodiku výpočtu skutočne vynaložených nákladov na vytvorenie produktu pre zákazkovú výrobu, Rozpis nákladov spojených s realizáciou objednávky, faktúry č. 2017060, 2016062, 2016061, ktoré listiny namietla žalobkyňa z dôvodu, že tieto boli vyhotovené samotným žalovaným, ktorý si mohol do nich napísať čokoľvek, s ktorým tvrdením sa súd stotožnil a dopĺňa, že na posúdenie ceny týchto prác sú potrebné odborné vedomosti z príslušného odboru a odvetvia, ktorými súd nedisponuje, preto vzhľadom na to, že žalobkyňa poprela cenu vykonaných prác a žalovaný na preukázanie jej výšky nenavrhol vykonať žiadny dokaz, neuniesol dôkazné bremeno ani v tejto časti a súd jeho nárok uplatnený v rámci procesnej obrany v zmysle považoval čo do dôvodu aj výšky za nepreukázaný.

43. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli podľa zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného zhotoviť nábytok do detskej izby žalobkyne a záväzok žalobkyne zaplatiť cenu za dielo vo výške 7.537,88 eur.

44. Predmetnú zmluvu o dielo súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľka takto nekonala. Právny vzťah založený zmluvou o dielo je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, preto je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení ( a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. .

45. Súd sa však nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že v súvislosti s výkladom slov „nemožno použiť inak“ v je potrebné zohľadniť princíp vyjadrený v , že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, nakoľko toto ustanovenie sa aplikuje len vtedy, ak je nejasný obsah spotrebiteľskej zmluvy, resp. ak existujú pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy a jednotlivých podmienok, teda nie zákonného ustanovenia a ani exaktným výkladom pojmu spotrebiteľská zmluva nie možné dospieť k jeho aplikácii na ustanovenie .

46. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaná cenu za dielo vo výške 7.537,88 eur žalovanému zaplatila. Žalobkyňa pred zhotovením diela podľa od zmluvy o dielo odstúpila, čím sa zmluva o dielo od počiatku zrušila podľa a žalovanému ako zhotoviteľovi vznikla povinnosť vrátiť žalobkyni objednávateľovi zaplatenú cenu diela. V konaní bolo preukázané a bolo to aj nesporné, že žalovaný vrátil žalobkyni časť ceny diela v dvoch platbách a to vo výške 526,66 eur a 788,30 eur, preto súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni zvyšnú časť zaplatenej ceny za dielo vo výške 6.222,92 eur.

47. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu 7.537,88 eur dňa 13.11.2016, keď žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie dlžnej sumy 7.573,88 eur do 3 dní od dourčenia výzvy, výzva bola žalovanému doručená dňa 09.11.2016, žalovaný do troch dní, t.j. do 12.11.2016 dlžnú sumu neuhradil, preto sa nasledujúci deň 13.11.2016 dostal do omeškania. Žalovaný dňa 24.01.2017 zaplatil žalobkyni sumu 526,66 eur a dňa 20.09.2017 zaplatil sumu 788,30 eur. Vychádzajúc z uvedeného má žalobkyňa nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 13.11.2016, kedy výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,00 %. Žalobkyňa tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 526,66 eur od 13.11.2016 do 24.01.2017, zo sumy 788,30 eur od 13.11.2016 do 20.09.2017, zo sumy 6.222,92 eur od 13.11.2016 do zaplatenia, ktorú sumu súd žalobkyni priznal.

48. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia podľa pomeru úspechu a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.