Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_11C-365-2012.pdf
PDF · 90.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/365/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: N. S., R.. X.XX.XXXX, D. I., B.. XX. R. XX, zastúpený JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28 p r o t i žalovanej: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, o náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.10.2012 domáhal poistného plnenia ako náhrady škody titulom úrazovej renty za obdobie dvoch rokov spätne od podania žaloby, konkrétne za obdobie od 1.10.2010 do 31.10.2012 vo výške 3.140,27 Eur a za ďalšie obdobie do budúcna vo výške 128,33 Eur mesačne. Nárok uplatnil priamo proti poisťovateľovi s poukazom na § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., keďže k jeho škode na zdraví došlo pri dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič K. Z. - poistený žalovaného.
2. V priebehu konania písomným podaním z 21.10.2015 zmenil žalobca žalobu tak, že za obdobie od 1.10.2010 do 31.7.2013 ponechal výšku náhrady straty na zárobku na sume 128,33 Eur mesačne, ale za ďalšie obdobie od 1.8.2013 do 31.12.2013 žiadal priznať mesačne 416,79 Eur, za rok 2014 mesačne 430,12 Eur, za obdobie od 1.1.2015 do 31.10.2015 mesačne 452,80 eur, čo kapitalizoval na sumu 4.528 eur a za ďalšie obdobie do budúcna žiadal priznať mesačne 452,80 eur. Uplatnil si aj úroky z omeškania za obdobie od 1.9.2013 z jednotlivých mesačných plnení, pričom súd o tejto zmene žaloby rozhodol uznesením č.k. 11C/365/2012-127 zo dňa 27.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.12.2015.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vzniesol námietku premlčania, ale zároveň poukázal na to, že žalobcovi nárok na úrazovú rentu ani nevznikol, keďže pre jej výpočet je potrebné aplikovať § 89 zákona o sociálnom poistení a to s ohľadom na aktuálne znenie § 447 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.8.2004, keďže vznik nároku súvisí s priznaním invalidného dôchodku žalobcovi, k čomu došlo XX.X.XXXX. Podľa spomínaného výpočtu úrazová renta činí 192,35 Eur, čo je menej ako invalidný dôchodok (272,49 Eur).
4. Súd prvej inštancie v tomto spore už raz rozhodol a to rozsudkom č.k. 11C/365/2012-44 zo dňa 12.6.2013, ktorým žalobu z dôvodu premlčania zamietol. Súd druhej inštancie v dôsledku odvolania žalobcu však tento rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie uznesením č.k. 20Co/126/2013-98 zo dňa 11.12.2014. Nestotožnil sa totiž s názorom súdu prvej inštancie o premlčaní nároku ako celku a uviedol, že náhrada za stratu na zárobku je typická tým, že je zložená z vyššieho počtu dielčich
nárokov na reparáciu straty príjmu. Tieto jednotlivé nároky nevznikajú jedným momentom, právo na jednotlivé dielčie nároky vzniká v momente, keď poškodený dosiahol znížený príjem, ktorý je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Spravidla ide o mesačné výplatné termíny alebo výplaty dôchodkov. Žiadna doterajšia judikatúra súdov nepodporila splatnosť miezd, platu alebo dôchodkov, aby sa odvíjala inak ako z termínov výplat týchto plnení. Odvolací súd poukázal na situáciu, že poškodenému v čase priznania invalidného dôchodku by vznikol bagateľný rozdiel alebo vôbec by rozdiel medzi zárobkom pred poškodením zdravia a po poškodení zdravia nevznikol, ale po piatich rokoch by bol tento rozdiel nebagateľný. Bolo by preto mimoriadne nespravodlivé, ak by pre premlčanie jedného dielčieho práva na doplatenie rozdielu na náhradu za stratu na zárobku (dôchodku) mal prísť poškodený o niekoľko desaťročnú rentu.
5. Následne súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom vzhľadom na viazanosť vysloveným právnym záverom odvolacieho súdu tak, že určil, že žalobca má proti žalovanému právo na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 1.10.2010 do budúcna. Išlo o rozsudok č.k. 11C/365/2012-197 zo dňa 18.1.2017, ktorý súd druhej inštancie potvrdil rozsudkom 20Co/71/2017 zo dňa 28.6.2018. Oba tieto rozsudky však v rámci dovolacieho konania boli zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR 8Cdo/48/2019 zo dňa 30.9.2019. Právny záver dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí bol totožný s názorom súdu prvej inštancie ohľadom premlčania nároku.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomnými vyjadreniami strán, trestným rozkazom Okresného súdu v Prešove 2T 11/05-96 zo dňa 21.2.2005, potvrdením o strate na zárobku, rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 26.1.2007, 28.1.2008, správou sociálnej poisťovne, spisom tohto súdu 15C 53/2006 a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca bol dňa XX.X.XXXX účastný dopravnej nehody, ktorú zavinil vodič K. Z., ktorý riadil osobné motorové vozidlo značky FIAT s EČ: J. XXX I.. Vyplýva to z trestného rozkazu tunajšieho súdu č.k. 2T 11/05-96 zo dňa 21.2.2005, ktorým K. Z. bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona za ten skutok, že v dôsledku rýchlej jazdy pri zaraďovaní sa pred chodcov vedenie vozidla nezvládol, dostal šmyk, prešiel do protismeru a narazil do protiidúceho cyklistu - žalobcu, ktorému tým spôsobil mnohopočetné zranenia. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2005.
8. Žalobca žalobou zo dňa 24.8.2006 si uplatnil nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia voči spomínanému vodičovi K. Z., ale tiež Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ako aj voči žalovanému KOOPERATÍVE Vienna Insurance Group, pričom rozsudkom tohto súdu č.k. 15C 53/2006-543 zo dňa 19.6.2012 boli zaviazaní K. Z. a poisťovňa k zaplateniu bolestného vo výške 79,67 Eur, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.190,80 Eur, mimoriadneho zvýšenia bolestného vo výške 26.110,36 Eur a mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 87.134,04 Eur. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.7.2012. V rozsudku sa pritom konštatuje, že poisťovateľom je v danom prípade KOOPERATÍVA poisťovňa a.s. a preto je daná jej pasívna legitimácia v danom spore s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. V rozsudku súd poukázal aj na iný rozsudok tohto súdu v konaní 10C 81/07 zo dňa 21.1.2009, ktorým bola určená platnosť poistnej zmluvy uzavretej medzi spomínanou poisťovňou a K. Z..
9. V tomto spore žalobca vyčíslil svoj nárok na základe potvrdenia svojho bývalého zamestnávateľa zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bol ustálený mesačný hrubý zárobok žalobcu vo výške 11.900,- Sk (potvrdenie o strate na zárobku počas PN z č.l. 6). K žalobe zároveň pripojil rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku vo výške 8.209,- Sk s účinnosťou od 13.9.2006. Jedná sa o rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 26.1.2007 (č.l. 7). Ďalším rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 28.1.2008 bol zvýšený invalidný dôchodok žalobcovi na sumu 8.723,- Sk mesačne od 27.9.2007.
10. Podľa vyjadrenia sociálnej poisťovne zo dňa 8.12.2015 (č.l. 129) žalobca bol uznaný invalidným v dôsledku predmetného úrazu od 13.9.2006 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Dňa 23.10.2007 bol prehodnotený a bola zvýšená miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70%. Táto miera poklesu bola ustálená aj pri posudzovaní jeho zdravotného stavu dňa 13.12.2013.
11. Súd zisťoval aj dátum doručenia rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi. Na dotaz súdu právny zástupca žalobcu však uviedol, že zisťovanú skutočnosť považuje za irelevantnú. Sociálna poisťovňa Bratislava neuviedla síce dátum doručenia tohto rozhodnutia, ale poskytla informáciu o dátume jeho právoplatnosti a to dňom 20.3.2007.
12. Zodpovednosť vodiča K. Z. za škodu vzniknutú žalobcovi pri dopravnej nehode zo dňa 24.7.2004 je nesporná. Naplnené sú predpoklady nielen jeho objektívnej zodpovednosti ako prevádzateľa motorového vozidla (§ 427 a násl. Občianskeho zákonníka), ale aj subjektívnej zodpovednosti (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a to aj s ohľadom na viazanosť právoplatným trestným rozhodnutím s poukazom na § 193 CSP.
13. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
14. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
15. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
16. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
18. Podľa § 447 OZ náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
20. Podľa § 15 ods. 2 vyššie citovaného predpisu na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
21. Vzhľadom na to, že žalovaný okrem iného vzniesol aj námietku premlčania, bolo potrebné predovšetkým sa vysporiadať sa s touto námietkou.
22. Aj v odôvodnení zrušeného medzitýmneho rozsudku súd prvej inštancie napriek záveru odvolacieho súdu zotrval na stanovisku, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne, čo napokon bolo potvrdené aj závermi rozhodnutia dovolacieho súdu. Najvyšší súd SR totiž v spomínanom rozhodnutí uviedol, že premlčacia doba plynie zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po jeho poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel, pričom nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenie. Výslovne uviedol, že v tomto konkrétnom prípade začala plynúť subjektívna premlčacia doba od 20.3.2007 (právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi) a uplynula 20.3.2009. Žalobca podal žalobu až 10.10.2012 a preto nárok je premlčaný.
23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
25. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
26. S poukazom na citované zákonné ustanovenia tak ako to uvádzal opakovane súd prvej inštancie a následne uviedol aj Najvyšší súd SR v uznesení 8Cdo/48/2019, ktorého právnym záverom sú tento, ako aj odvolací súd vzhľadom na kasačnú viazanosť viazané, dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť od právoplatnosti rozhodnutia sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi, teda od 20.3.2017 a uplynula 20.3.2019. Námietka premlčania bola teda vznesená dôvodne a preto súd musel žalobu zamietnuť.
27. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nezistil totiž dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne. Súd prvej inštancie totiž hneď na prvom pojednávaní žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietol, pričom v tom čase ešte žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, nakoľko je bez právneho zastúpenia a pojednávania sa nezúčastnil. Tie mu vznikli až v neskoršom štádiu konania, keď bol nútený v záujme ochrany svojho (podľa súdu prvej inštancie) úplne jasného práva na spravodlivý proces podať odvolanie voči medzitýmnemu rozsudku a následne dovolanie. Žalobca pritom na žalobe stále zotrvával, aj keď súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, Ústavného súdu ČR, ale aj rozhodnutia slovenských súdov potvrdzujúce záver o premlčaní nároku. Týmto svojim „tvrdohlavým“ postojom a to dokonca aj po vyslovení jednoznačného právneho záveru o preukázaní nároku aj dovolacím súdom, spôsobil už spomínané trovy konania žalovaného a túto skutočnosť súd považuje za rozhodujúcu pri posúdení nároku na náhradu trov konania bez ohľadu na pomery strán sporu. Za týchto okolností totiž súd považuje za nespravodlivé nepriznať úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania. To, či právny zástupca žalobcu poskytol mu kvalifikovanú právnu službu a upozornil ho na riziká v súvislosti s námietkou premlčania môže mať význam pri vyporiadaní prípadného nároku na náhradu škody klienta voči advokátovi.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.