Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-151-2014.pdf
PDF · 158.06 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/151/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: R.. V. E., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. Y. XXXX/XX, XXX XX B., proti žalovaným: v 1./ rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava a v 2./ rade Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu voči žalovanému v 1./ rade a žalovanému v 2./ rade z a m i e t a .
II. Žalovanému v 1./ rade a žalovanému v 2./ rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 10.11.2014 bola Okresnému súdu Poprad postúpená žaloba z Okresného súdu Bratislava I, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom proti pôvodným žalovaným Ministerstvu spravodlivosti SR a Generálnej prokuratúre SR. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1./ a 2./ rade k povinnosti uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne škodu vo výške 16.040,10 eur, úroky v sume 17.903,77 eur za obdobie od 13.06.2002 do 31.03.2014, náklady v sume 1.466,27 eur, úroky v sume 1.422,30 eur od 13.06.2002 do 31.03.2014, sumu 12.500,- eur s 9 % úrokom od 01.01.1998 do zaplatenia, sumu 72.000,- eur s 9 % úrokom od 01.01.1998 do zaplatenia, ako aj náhradu trov. V žalobe uviedol, že podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vrátane zmien, boli žalovaní ako orgány príslušné podľa § 4 ods. 1 písm. f/ cit. zákona požiadaní o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry Poprad, Okresného súdu Poprad a súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves. Ďalej uviedol, že náhrada škody sa týka konania vedeného na Okresnom súde Poprad sp. zn. 4T/281/1998, kde právoplatným výrokom čo do viny a do trestu zo dňa 13.11.2001 boli obžalovaní odsúdení na podmienečné tresty odňatia slobody v rôznych výmerách. Jedným z výrokov súdu bol aj výrok, ktorým bolo odstúpeným uložené uhradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi ako poškodenému náhradu škody v sume 491.424,- Sk, teraz 16.312,29 eur. Rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/26/2002 zo dňa 13.06.2002, právoplatným dňa 13.06.2002, bol výrok o náhrade škody zrušený a obžalovaným bola uložená povinnosť uhradiť poškodenému spoločne a nerozdielne škodu v sume 483.224,- Sk, teraz 16.040,10 eur. Nakoľko škoda žalobcovi nebola uhradená, žiadal od súdu, aby podmienečné tresty odsúdených zmenil na nepodmienečné, nakoľko sa neosvedčili v skúšobnej dobe. K ukončeniu skúšobných dôb u odsúdených malo dôjsť 13.06.2007 a 13.06.2005 s tým, že sa na nich hľadí, akoby sa osvedčili v zmysle § 60 ods. 3 TZ, to znamená, že išlo o nerešpektovanie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, a to Okresnou prokuratúrou Poprad a Okresným súdom Poprad. Mal za to, že ide o potieranie jeho zákonných práv o náhradu škody, na ktorú boli zaviazaní odsúdení v trestnom konaní a zároveň
umožnenie vyhnúť sa následkom trestu. Výsledok, a to neuhradenie škody ako príčinná súvislosť medzi nečinnosťou Okresného súdu Poprad, Okresnej prokuratúry a súdneho exekútora, je škoda spôsobená žalobcovi štátom.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil tieto listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T 281/98-424 zo dňa 13.11.2001, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3To 26/02-467 zo dňa 13.06.2002, oznámenie žalobcu zo dňa 23.11.2004 adresované Okresnému súdu Poprad vo veci 4T/281/1998 o tom, že nedošlo k zaplateniu náhrady škody zo strany odsúdených, opätovné upozornenie žalobcu zo dňa 12.01.2007, urgenciu zo dňa 17.04.2007, podnet na začatie konania o premene trestu adresovaný Okresnej prokuratúre Poprad zo dňa 12.06.2007, odpoveď Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 18.06.2007, oznámenie adresované Okresnému súdu Poprad vo veci 4T/281/1998 dňa 04.06.2008, stanovisko podpredsedu Okresného súdu Poprad zo dňa 03.07.2007 adresované právnemu zástupcovi žalobcu k podnetu na začatie konania o premene trestu zo dňa 12.06.2007, výzvu na zaplatenie preddavku na trovy exekúcie zo strany JUDr. Borisa Gerberyho žalobcovi zo dňa 06.09.2004 na sumu 10.000,- Sk, teraz 331,94 eur, príjmový pokladničný doklad o úhrade preddavku, upovedomenie o začatí exekúcie vo veci EX 46/2004, kúpnopredajnú zmluvu s výhradou vlastníctva - 601 OZ uzavretú medzi predávajúcim W. O. a kupujúcou V. V.Í. zo dňa 16.03.2004 o predaji auta, vrátane dokladu na sumu 52.200,- Sk, teraz 1.732,72 eur, zmluvu o sprostredkovaní predaja č. 134 uzavretú dňa 27.09.2004 medzi L. Š. a sprostredkovateľom AUTOBAZÁR, Z. W., Poprad a kupujúcim W. Y. o predaji auta, vrátane faktúry, vrátane dokladu na sumu 142.000,- Sk, teraz 4.713,54 eur, doručenku o prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie L. Š., doručenku o prevzatí príkazu na začatie exekúcie OR PZ SR dňa 23.09.2004, návrh na vydanie predbežného opatrenia voči L. Š. vo veci 17C/125/2004, žalobu o neplatnosť zmluvy o sprostredkovaní predaja č. 134 a o kúpe vozidla podanú voči žalovaným L. Š. a W. Y. vo veci 9C/243/2004, rozsudok vo veci sp. zn. 9C/243/2004 zo dňa 06.10.2008, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, vrátane potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/190/2008 zo dňa 11.05.2009, výpočet náhrady škody a úrokov z omeškania zo strany žalobcu, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 31.03.2013 adresovanú žalovanému v 2./ rade, vyrozumenie žalovaného v 2./ rade zo dňa 23.04.2013, vyrozumenie žalovaného v 2./ rade o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 03.10.2013, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 25.03.2013 adresovanú žalovanému v 1./ rade, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody žalovaným v 1./ rade zo dňa 01.10.2013, podania a písomnosti týkajúce sa uplatneného nároku žalobcu a jeho manželky v trestnom konaní 4T/281/1998 z titulu svedočného a náhrady trov konania potrebných na účelné uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní, vrátane príslušných rozhodnutí, sťažností na prieťahy a odpovedí na tieto sťažnosti.
3. Súd rozhodol v merite veci rozsudkom č.k. 21C/151/2014-190 zo dňa 07.06.2017, ktorým I. výrokom žalobu zamietol a II. výrokom žalovaným v 1./ a 2./ rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. Dôvodom zamietnutia žaloby bol žalovanými namietaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalovaných subjektov. Podľa § 3 zákona č. 513/2003 Z.z. vyplýva, že za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, zodpovedá štát. Žalobca sa však náhrady škody nedomáhal voči Slovenskej republike, ale voči Ministerstvu spravodlivosti SR a Generálnej prokuratúre SR. Riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na začatie konania. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa odstrániť túto vadu postupom podľa § 43 OSP . Ak je však ako žalovaný označený len príslušný orgán, ktorý by mal za štát konať, bez toho, aby bol ako pasívne legitimovaný subjekt označený štát, neprichádza do úvahy postup podľa § 43 OSP, pretože takto označený orgán má právnu subjektivitu, teda môže samostatne vystupovať na strane žalovaného, avšak pri žalobe podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, čo potom vedie k zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.
4. Na základe podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 19Co/156/2017-229 zo dňa 11.09.2018 a s právoplatnosťou k 09.10.2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že názor prezentovaný v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie bol prekonaný nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12.01.2017. Ak boli žalobcom v žalobe ako žalovaní označené len orgány oprávnené v mene štátu konať,
pričom z iných častí žaloby zjavne vyplývalo, že smeruje proti štátu, bolo podľa názoru odvolacieho súdu namieste, aby vo veci odvolateľa súd prvej inštancie pristúpil k aplikácii ust. § 43 OSP pre vadu žaloby spočívajúcu v jej nezrozumiteľnosti z dôvodu neurčitosti.
5. Následne žalobca po poučení súdu podľa §§ 130 a 132 CSP žalobu opravil podaním zo dňa 29.11.2018 tak, že žalovaným v 1./ rade je Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR a žalovaným v 2./ rade Slovenská republika v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR.
6. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.01.2019 žalovaný v 1./ rade navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobca v žalobe namieta nesprávny úradný postup: a/ Okresného súdu Poprad v podobe prieťahov, ako aj v dôsledku nepremenenia uložených podmienečných trestov v konaní sp. zn. 4T/281/98, b/ Okresnej prokuratúry Poprad v podobe nedostatku dozoru a c/ súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho v podobe jeho nečinnosti a nedôslednosti v rámci exekučného konania sp. zn. EX 46/2004. Žalovaný v 1./ rade je s poukazom na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. príslušný na konanie v mene štátu vo veci náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu a súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho. Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok: 1. aby nastala skutočnosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, 2. vznik samotnej škody/ nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť úspešný len ten žalujúci subjekt, ktorý preukáže splnenie troch kumulatívne stanovených podmienok: 1/ že postup orgánu verejnej moci voči jeho osobe napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu (existencia nesprávneho úradného postupu), 2/ existenciu škody a 3/ že táto škoda by nebola vznikla, keby orgán verejnej moci postupoval správne, t.j. v súlade so zákonom (príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou). Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje preukázanie kumulatívnej existencie týchto podmienok, pričom existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno leží na poškodenom (žalobcovi), ktorý si svoj nárok musí uplatniť riadne a včas. Podľa žalovaného v 1./ rade nedošlo k naplneniu zákonných podmienok na priznanie nároku, nakoľko nie je preukázaný nesprávny úradný postup súdu, ani súdneho exekútora, vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ani priama príčinná súvislosť medzi namietanými nesprávnymi úradnými postupmi a vznikom škody.
Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Poprad spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní sp. zn. 4T/281/1998 žalovaný v 1./ rade poukázal na absenciu konštatovania porušenia práva zo strany príslušných orgánov podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Teda absentuje už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to neexistencia nesprávneho úradného postupu. Nie je možné, aby všeobecný súd v rámci konania o náhrade škody konštatoval porušenie ústavného práva strany sporu na bezprieťahové konanie. Vo vzťahu k údajnému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Poprad v podobe nepremenenia uložených podmienečných trestov v konaní sp. zn. 4T/281/1998 na tresty nepodmienečné, žalovaný v 1./ rade uviedol, že z obsahu výroku rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 13.06.2002 nemožno dospieť k záveru žalobcu, že samotné nesplnenie uloženého obmedzenia odsúdenými je dôvodom na vydanie rozhodnutia o premene nepodmienečných trestov na tresty podmienečné, nakoľko nesplnenie uloženého obmedzenia odsúdenými samo o sebe nemôže byť dôvodom na vykonanie rozhodnutia o tom, že sa odsúdení v skúšobnej dobe neosvedčili. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho, ktorý mal spočívať v jeho údajnej nečinnosti a nedôslednosti, žalovaný v 1./ rade uviedol, že aj v tomto prípade absentuje existencia nesprávneho úradného postupu, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto sporovom konaní zaťažuje. Tvrdenie žalobcu, že sa exekútor „dal podviesť falošnou výpoveďou zamestnávateľa Q. I., že sa s úhradou vysporiada sám povinný Q. I., nebolo zo strany žalobcu nijakým spôsobom preukázané.
K uplatnenej náhrade majetkovej škody žalovaný v 1./ rade uviedol, že k tomu, aby bol splnený zákonný predpoklad pre náhradu škody poškodenému, musí škoda existovať najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2601/2010). Žalobcovi žiadna majetková škoda, za ktorú by v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedal žalovaný v 1./ rade, nevznikla. Pokiaľ sa týka uplatnenej náhrady škody 483.224,- Sk (16.040,10 eur), rozsudkom
v trestnej veci boli odsúdení zaviazaní zaplatiť poškodenému žalobcovi túto náhradu škody, a nakoľko k dobrovoľnému plneniu z ich strany nedošlo, žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 46/2004. V súvislosti s touto exekúciu žalobcovi podľa žaloby vznikli náklady v sume 40.000,- Sk (1.327,76 eur). Nárok na náhradu škody vzniknutý z právoplatného trestného rozsudku zakladá záväzkový vzťah medzi poškodeným (žalobcom) a povinnými, t.j. záväzkový vzťah medzi fyzickými osobami. Podľa žalovaného v 1./ rade je nemysliteľné, aby sa povinní zbavili svojej zodpovednosti zo záväzkového právneho vzťahu tým, že žalobca by bol uspokojený titulom náhrady škody od štátu, resp. aby štát niesol zodpovednosť za nemožnosť vymoženia záväzku povinných v exekučnom konaní. V súvislosti s konaním vedenom na Okresnom súde Poprad sp. zn. 9C/243/2004, začatom na návrh žalobcu, v ktorom bol žalobca neúspešný, si tento uplatňuje v tomto spore náklady v sume 1.000,- Sk (33,19 eur) za súdny poplatok zo žaloby a náklady v sume 500,- Sk (16,60 eur) za súdny poplatok za odvolanie. Žalovaný v 1./ rade k týmto nárokom uviedol, že ak bol žalobca účastníkom iného súdneho konania a v tomto bol neúspešný, je povinný znášať následky svojho neúspechu. Napokon k žalobou uplatnenej sume 2.673,- Sk (88,73 eur) ako náhradu mzdy za účasť na pojednávaniach v trestnom konaní sp. zn. 4T/281/1998, žalovaný v 1./ rade uviedol, že žalobca si mohol a mal tento čiastkový nárok uplatniť v rámci adhézneho konania podľa § 154 zákona č. 141/1961 Zb. v tom čase platného a účinného Trestného poriadku. Ak si žalobca ako poškodený v adhéznom konaní svoj nárok na náhradu trov konania neuplatnil, táto skutočnosť je na jeho ťarchu, a preto nie je možné, aby za vzniknuté náklady niesol zodpovednosť štát. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody za stratu na podnikaní (ušlého zisku) vo výške 72.000,- eur spolu s prísl. uviedol, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznik nároku na náhradu ušlého zisku, neuviedol ani spôsob, akým dospel k jeho vyčísleniu a nepredložil ani žiadne dôkazy, ktoré by ním uvádzaný ušlý zisk preukazovali, t.j. že v označenom období by žalobca skutočne dosiahol zisk (príjem) v tejto výške, pričom na tento účel nie je postačujúca abstraktná matematická kalkulácia aplikovaná žalobcom v podanej žalobe. Žiadnu fikciu ani domnienku existencie ušlého zisku zákon nezakladá, účelom inštitútu náhrady ušlého zisku je nahradiť poškodenému stratu vzniknutú tým, že v dôsledku škodnej udalosti bol pripravený o príjem, ktorý by inak dosiahol. K uplatnenému nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 12.500,- eur s prísl. žalovaný v 1./ rade uviedol, že škoda na zdraví je osobitným nárokom, pre ktorého úspešné uplatnenie sa vyžaduje postup podľa § 444 OZ v spojení s § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Škoda na zdraví je teda osobitným nárokom, ktorý sa odškodňuje jednorazovo podľa bodového ohodnotenia na základe lekárskeho posudku. Nie je možné pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 17 zák. č. 514/2003 Z.z. brať ohľad na prípadné poškodenie zdravia. Žalovaný v 1./ rade namietal aj príčinnú súvislosť medzi zhoršením zdravotného stavu žalobcu a nesprávnym úradným postupom súdu, či súdneho exekútora, keď sám žalobca v závere žaloby uvádza, že zhoršenie jeho zdravotného stavu nastalo v roku 1998 z dôvodu krádeže dňa 10.12.1997. Zákon pritom nezakladá prezumpciu vzniku nemajetkovej ujmy, t.j. že by v prípade nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu automaticky dochádzalo k vzniku práva osoby, ktorá bola poškodená nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tento nárok žalobcu z uvedených dôvodov považuje za nedôvodný. Nárok žalobcu nemôže byť ani primeraný, a to predovšetkým s ohľadom na prvoradú satisfakčnú funkciu priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v zmysle § 17 ods. 4 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Pri porovnaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy požadovanú žalobcom 12.500,- eur s prísl. a maximálnej náhrady nemajetkovej ujmy v prípade, ak by bola trestným činom spôsobená smrť (13.450,- eur) je zrejmé, že táto nemôže byť vzhľadom na okolnosti prípadu primeraná. Žalovaný v 1./ rade napokon namietal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 13.06.2002 do 03.10.2013, pretože v tom čase žiadny dlh žalovaného v 1./ rade voči žalobcovi, ktorý by bol splatný, neexistoval tak, ako to upravuje ust. § 517 ods. 1 OZ. Začiatok plynutia lehoty omeškania upravuje ust. § 16 ods. 4, tretia veta zák. č. 514/2003 Z.z., a teda žalovaný v 1./ rade sa nemohol dostať do omeškania pred dňom 04.10.2013, keďže žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bolo MS SR doručené dňa 03.04.2013.
7. Žalovaný v 2./ rade vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd konanie voči nemu zastavil, prípadne ako vecne nedôvodnú zamietol. Namietal svoju legitimáciu konať v mene štátu v tomto konaní rešpektujúc právny názor uvedený v uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.09.2018. Žalobca vidí nečinnosť orgánov verejnej moci v tom, že nedošlo k vydaniu rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté o premene podmienečného trestu odsúdených Q. I. a spol., pričom nesprávny úradný postup na strane prokuratúry
vidí v „nedostatku dozoru“. Uviedol, že prokurátor vykonáva dozor v štádiu pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. Po podaní obžaloby na súd sa prokurátor dostáva do postavenia strany konania, pričom nevykonáva dozor nad činnosťou súdu, a to ani v konaní o premene podmienečného trestu. Zo strany žalobcu prostredníctvom jeho vtedajšieho právneho zástupcu bolo dňa 12.06.2007 doručené Okresnej prokuratúre Poprad podanie označené ako „Podnet na začatie konania o premene trestu“, obsahom ktorého bolo poukázanie na nečinnosť Okresného súdu Poprad. Podanie bolo po posúdení obsahu nadriadenou Krajskou prokuratúrou v Prešove odstúpené predsedovi Okresného súdu Poprad na postup podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z a zároveň bolo žalobcovi oznámené, že iné opatrenie zo strany prokuratúry neprichádza do úvahy. Okresná prokuratúra Poprad teda vykonala všetky opatrenia, ktoré boli v jej pôsobnosti vo vzťahu k zamedzeniu prípadnej nezákonnej nečinnosti Okresného súdu Poprad. Žalovaný v 2./ rade teda namieta všetky tvrdenia žalobcu smerujúce k tomu, že zo strany prokuratúry malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Preto navrhol konanie voči žalovanému v 2./ rade zastaviť. Ak sa súd nestotožní s týmto právnym názorom, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal zrejmosť priamej príčinnej súvislosti medzi konaním o premene podmienečného trestu a splnením povinnosti odsúdených nahradiť škodu podľa už skôr priznaného rozhodnutia súdu. Samotný nástup výkonu trestu odňatia slobody by totiž znamenal naopak sťaženie možnosti odsúdených nahradiť škodu spôsobenú poškodenému. Pokiaľ odsúdení v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia urobili právne úkony s cieľom poškodenia veriteľa (žalobcu), potom sa jedná o odporovateľné právne úkony, a teda prostriedkom nápravy nemôže byť konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
8. Žalobca sa k podaniam žalovaných v 1./ a 2./ rade vyjadril písomne a uviedol, že nikdy netvrdil, že škoda by bola uhradená, ak by došlo k premene trestu odsúdených z podmienečného na nepodmienečný trest. Poukazoval len na skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní si neplnili svoje povinnosti, a to napriek upozorneniu zo strany jeho právneho zástupcu o neplnení podmienok podmienečného odsúdenia, kde jednou bola povinnosť náhrady škody. Prokurátorovi nič nebránilo podať návrh na premenu trestu z podmienečného na nepodmienečný, resp. upozorniť na túto možnosť odsúdených, čo by mohol byť dostatočný impulz k náhrade škody zo strany odsúdených. Okresný prokurátor však ostal nečinný. Uviedol, že na neochotu splniť si svoju povinnosť nahradiť škodu zo strany odsúdených, žalobca poukazoval už v roku 2004. Poukázal na odpoveď okresnej prokuratúry na list právneho zástupcu žalobcu z roku 2004, že žiadosť o premenu trestu je predčasná a Okresná prokuratúra v Poprade sa ňou bude zaoberať až po uplynutí celej doby podmienečného odsúdenia. Je zrejmé, že Okresná prokuratúra Poprad si túto povinnosť nesplnila, nevyvinula snahu byť strážcom zákonnosti a dozerať nad zákonnosťou uloženého trestu. Pokiaľ ide o otázku vzniku škody a jej výšky, táto bola preukázaná rozsudkom Okresného súdu v Poprade sp. zn. 4T/281/1998 zo dňa 13.11.2001 a jej výška bola aj týmto rozsudkom ustálená. Bolo povinnosťou štátu v zastúpení Okresnej prokuratúry Poprad a Okresného súdu Poprad dozerať na podmienky podmienečného odsúdenia a v prípade nesplnenia povinnosti zo strany odsúdených vyvodiť dôsledky. Je presvedčený, že práve postupom štátu, ktorý nepristúpil k vymáhaniu vlastného rozhodnutia, umožnil neplniť odsúdeným podmienky podmienečného odsúdenia a týchto žiadnym spôsobom na neplnenie podmienok podmienečného odsúdenia a možnosť premeny podmienečného odsúdenia na nepodmienečný trest neupozornil. Ani v exekučnom konaní nebola dlžná suma vymožená, a súd bol na túto skutočnosť upozornený. V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu umožnil odsúdeným neplniť si povinnosť uloženú im citovaným rozsudkom. Vyjadrenia žalovaných považuje za snahu zakryť svoju nedôslednosť pri ochrane jeho zákonných práv poškodeného, v dôsledku čoho súd neposkytol ochranu jemu ako poškodenému, ale ochránil páchateľov trestného činu pred spravodlivosťou a jemu znemožnil domôcť sa náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená.
9. Žalovaný v 2./ rade sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že pokiaľ aj bolo odsúdeným podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona, platného a účinného do 31.12.2005, uložené primerané obmedzenie spočívajúce v tom, aby počas plynutia skúšobnej doby vyvinuli maximálne úsilie a uhradili a splácali spôsobenú škodu, toto nezakladalo a ani nezakladá povinnosť prokuratúry počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia plnenie takto uloženého primeraného obmedzenia sledovať či vyhodnocovať.
10. Na pojednávaní žalobca trval na podanej žalobe, ako aj na svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniam žalovaných. Poukázal na listinné dôkazy, ktoré do súdneho spisu predložil s tým, že sa nebude vyjadrovať osobitne ku každej položke a k dôvodom, na základe ktorých si jednotlivé nároky
uplatňuje. Dodal, že Okresný súd Poprad v trestom konaní neskúmal podmienku úhrady škody a prekvalifikoval trest s uvedením výroku, že sa v skúšobnej dobe osvedčili a prejavili svoju bezúhonnosť dobrým správaním. Odsúdení nemohli viesť usporiadaný život, keď sa vyhýbali plneniu náhrady škody. Podľa žalobcu aj exekútora podviedli, pričom jeden odsúdený prehlásil, keď sa exekútor obrátil na jeho zamestnávateľa, že sa sám so žalobcom vysporiada. Podľa žalobcu je toto konanie vedené so slabšou stranou, teda voči nemu s tým, že on stojí proti štátu, a teda zástupcovia štátu majú predložiť dôkazy. Žalobca si nepamätal, či podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu Poprad, prípadne okresnému prokurátorovi na postup v danej veci. Navrhol vykonať dôkaz pripojením si exekútorského spisu EX 46/2004. S uplatneným nárokom na náhradu trov tohto konania protistranou žalobca nesúhlasil, pretože ide o štátnych zamestnancov, ktorí pracujú v rámci svojej pracovnej doby a nie je ochotný uhrádzať tieto trovy. Uviedol, že jeho dôchodok je 457,10 eur a rovnako aj jeho manželka, bývalá lekárka, má dôchodok 480,- eur.
11. Zástupca žalovaného v 1./ rade na pojednávaní súdu trval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.01.2019 a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania voči žalobcovi. Má za to, že žalobca nepreukázal žiadnu z kumulatívne stanovených podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., teda nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Poprad, ani exekútora a zároveň nepreukázal ani vznik a výšku škody, existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou. Pokiaľ žalobca uviedol, že v tomto konaní ide o konanie so slabšou stranou, a z toho dôvodu sa dôkazné bremeno prenáša na štát, uviedol, že uvedené konanie je sporovým konaním riadiacim sa Civilným sporovým poriadkom, a teda dôkazné bremeno leží na žalobcovi, ktorý sa domáha náhrady škody. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z opatrnosti zároveň vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Poprad vzniesol námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Trojročná subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 13.06.2008 (čo je dátum, kedy mal súd možnosť urobiť premenu podmienečného trestu na trest nepodmienečný pri poslednom odsúdenom) a uplynula dňa 13.06.2011. Žalobca však podal svoju žalobu až dňa 08.04.2014, teda po uplynutí trojročnej subjektívnej premlčacej doby. Namietal vykonanie dôkazu pripojením si exekútorského spisu EX 46/2004, nakoľko žalobca nepovedal, za akým iným účelom ako tým, ktorý je uvedený v žalobe, by chcel pripojiť spis, čo chce preukázať a zároveň žalovaný v 1./ rade poukázal na zásadu hospodárnosti konania.
12. Zástupca žalovaného v 2./ rade sa na pojednávaní súdu pridržiaval svojich doterajších vyjadrení. Zároveň sa pripojil k prednesenému vyjadreniu zástupcu žalovaného v 1./ rade v tom, že zo strany žalobcu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by vznikli podmienky zodpovednosti štátu za škodu. Žalobca nepreukázal nijakým spôsobom nesprávny úradný postup na strane prokuratúry, a preto trval na tom, že nie je daná pasívna legitimácia žalovaného v 2./ rade v tomto spore s poukazom na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Vo vzťahu k okolnostiam, ktoré žalobca uvádza, sa čisto teoreticky môže jednať len o zodpovednosť za nesprávny postup na strane súdu. Rovnako aj žalovaný 2/ namietal vykonanie dôkazu pripojením si exekútorského spisu, nakoľko nemá žiaden vplyv na právne posúdenie veci. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
13. Súd vykonal dokazovanie: výsluchom žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
14. V trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 4T/281/1998 boli obžalovaní Q. I., L.Z. Š. F. W.. W. O. odsúdení pre trestný čin krádeže v spolupáchateľstve a Q. I. F. W.. W. O. v jednočinnom súbehu aj pre trestný čin porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve tým, že dňa 10.12.1997 z domu žalobcu ukradli rôzne hnuteľné veci a hotovosť. Zároveň bolo obžalovaným uložená povinnosť (v spojení s rozsudkom č.k. 3To 26/2002-467) uhradiť poškodenému žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu škody v sume 483.224,- Sk, teraz 16.040,10 eur s tým, že so zvyškom nároku na náhradu škody bol odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych. Súčasne súd uložil obžalovaným Q. I. F. L. Š. primerané obmedzenie spočívajúce v tom, aby počas plynutia skúšobnej doby vyvinuli maximálne úsilie a uhradili a splácali spôsobenú škodu. Keďže odsúdení si svoju povinnosť z exekučného titulu dobrovoľne nesplnili, žalobca podal u súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, návrh na vykonanie exekúcie pod EX 46/2004 na vymoženie sumy 483.224,- Sk, teraz 16.040,10 eur, vrátane trov exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 22.09.2004 povinným L. Š. F. W. O. exekútor zakázal, aby nakladali so svojím majetkom, zvlášť
s tam bližšie uvedenými motorovými vozidlami. Toto upovedomenie L. Š. prevzal dňa 29.09.2004. W. O. svoje motorové vozidlo predal ešte dňa 16.03.2004 a L. Š. dňa 27.09.2004. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca podal na tomto súde žalobu voči Róbertovi Š. F. W. Y. (ktorý motorové vozidlo kúpil) o neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. Uvedená žaloba bola súdom právoplatne zamietnutá a žalobca bol v rámci uvedeného sporu zaviazaný na náhradu trov konania protistrany. V rámci exekúcie nedošlo k vymoženiu náhrady škody a žalobcovi vznikli v súvislosti s exekučným konaním a súdnymi spormi trovy konania. Keďže odsúdení škodu neuhradili, žalobca sa podaniami zo dňa 23.11.2004, 12.01.2007 a 17.04.2007 domáhal, aby súd v trestnom konaní premenil odsúdeným podmienečné tresty odňatia slobody na nepodmienečné. Rovnako sa domáhal premeny trestu aj prostredníctvom prokuratúry podaním zo dňa 12.06.2007. Zo stanoviska podpredsedu Okresného súdu Poprad zo dňa 03.07.2007 k podnetu žalobcu z 12.06.2007 adresovaného Okresnej prokuratúre Poprad a odstúpeného predsedovi Okresného súdu Poprad na postup podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že skúšobná doba podmienečného odsúdenia podľa rozsudku vo veci sp. zn. 4T/281/1998 u ods. Q. I. skončila dňom 30.10.2004 a u W.. W. O. dňom 13.06.2005 s tým, že Registru trestov GP SR bolo oznámené, že sa na nich hľadí, akoby sa boli osvedčili v zmysle § 60 ods. 3 Trestného zákona; u L. Š. skončila skúšobná doba podmienečného odsúdenia 13.06.2007. Podpredseda súdu nepovažoval podanie žalobcu z 12.06.2007 ako sťažnosť postupu súdu, ktorá by spočívala v prieťahoch v trestnom konaní. Žalobca následne podaním zo dňa 25.03.2013 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovaného v 1./ rade, pričom si uplatnil náhradu škody v sume 30.009,93 eur (istina a úroky z omeškania a všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti s trestnými činmi odsúdených), 12.500,- eur ako ďalšiu náhradu škody (z titulu trvalých následkov na zdraví žalobcu) a 72.000,- eur ako stratu v podnikaní (600,- eur mesačne x 10 rokov). Podaním zo dňa 01.10.2013 bol žalobca oboznámený zo strany žalovaného v 1./ rade podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o výsledku predbežného prerokovania jeho žiadosti s tým, že jej nebolo vyhovené, pretože vytýkané postupy označené žalobcom nie je možné považovať za nesprávny úradný postup na účely zodpovednosti štátu za škodu a nepreukázal ani vznik škody. Uvedené podanie bolo žalobcovi doručené podľa vyjadrenia žalovaného v 1./ rade dňa 09.10.2013. Rovnaké nároky si žalobca uplatnil aj v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku adresovanej žalovanému v 2./ rade podaním zo dňa 31.03.2013. Žalovaný v 2./ rade podaním zo dňa 03.10.2013 nárok na náhradu škody vyhodnotil ako nedôvodný.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vrátane zmien tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 2 písm. a) cit. zákona na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
Podľa § 2 písm. b) cit. zákona orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f) cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona, účinného do 31.12.2005, pri podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov; skúšobná doba začína sa právoplatnosťou rozsudku. Podmienečne odsúdenému môže súd uložiť primerané obmedzenia alebo povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu má tiež uložiť, aby podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.
Podľa § 60 ods. 1 až 4 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona, účinného do 31.12.2005, ak podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest vykoná. Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal podmienečne odsúdený vinu, má sa za to, že podmienečne odsúdený sa osvedčil. Ak sa vyslovilo, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil (odsek 3), hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.
Podľa § 50 ods. 4, veta prvá zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, v znení účinnom od 01.01.2006, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, v znení účinnom od 01.01.2006, ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 18 ods. 3 cit. zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Podľa § 16 ods. 4 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
16. Zákon č. 514/2003 Z.z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021160&f=2> upravuje zodpovednosť štátu za činnosť orgánov verejnej moci, ktorými sú štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Medzi tieto orgány teda patrí aj súd, prokuratúra, aj súdny exekútor, ktorý je rovnako nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Subjektom zodpovednosti je však štát, ktorý svoju moc vykonáva prostredníctvom určených štátnych orgánov, resp. subjektov, na ktoré bola prenesená časť verejnej moci. Štát ako subjekt práva do súkromných právnych vzťahov nevstupuje priamo, ale zaň konajú poverené orgány, resp. subjekty. Zákon <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021160&f=2> č. 514/2003 Z.z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021160&f=2> z toho dôvodu určuje orgány, ktoré sú oprávnené za štát v zodpovednostných vzťahoch vystupovať.
17. V danom prípade sa žalobca domáhal náhrady škody v zmysle opravenej žaloby voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR z nesprávneho úradného postupu: a/ Okresným súdom Poprad z dôvodu, že nedošlo k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným z dôvodu neuhradenia náhrady škody počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a b/ súdnym exekútorom JUDr. Borisom Gerberym z dôvodu, že nevymohol pohľadávku žalobcu voči povinným (odsúdeným v trestnom konaní), pretože sa mal nechať oklamať jedným z týchto povinných v tom zmysle, že sa tento vysporiada so žalobcom sám. Náhrady škody voči Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR sa žalobca domáhal z nesprávneho úradného postupu Okresnou prokuratúrou Poprad z toho dôvodu, že mala zanedbať dohľad v trestnom konaní pri sledovaní, či sa odsúdení v rámci skúšobnej dobe osvedčili. Nároky žalobcu na náhradu škody boli založené na tom skutkovom základe, že mu zo strany odsúdených nebola nahradená škoda, ktorá náhrada bola odsúdeným uložená zaplatiť žalobcovi v rámci adhézneho konania. Keďže žalobca nevymohol náhradu škody ani v exekučnom konaní, ďalej sa v civilnom sporovom konaní domáhal vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým malo dôjsť de facto k zmenšeniu majetku jedného z odsúdených L. Š. z titulu predaja jeho auta inej osobe. V tomto spore bol však žalobca neúspešný a vznikli mu v súvislosti s týmto sporom ďalšie náklady.
18. Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné, aby boli splnené kumulatívne tri podmienky: a) existencia nesprávneho úradného postupu, teda musí nastať skutočnosť, ktorá má za následok vznik škody, b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
19. Pokiaľ sa týka náhrady škody uplatnenej voči obom žalovaným, súd uzatvára, že žalobca nepreukázal splnenie ani jednej z vyššie uvedených podmienok. V prvom rade žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, ktorého definícia je jasne upravená v ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. K tomu, aby mohol byť určitý postup orgánu verejnej moci definovaný ako nesprávny úradný postup, je potrebné, aby bol deklarovaný konkrétnym rozhodnutím alebo výsledkom vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní. Žalobca teda nepreukázal konštatovanie porušenia práva zo strany príslušných orgánov, konkrétne, že by boli v rámci postupu podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. predsedom (resp. podpredsedom) súdu potvrdené prieťahy v trestnom konaní, nepreukázal ani, že sa domáhal prešetrenia vybavenia jeho sťažnosti podpredsedom súdu a rovnako nepreukázal ani vydanie ďalších rozhodnutí, ktoré by mohli byť podkladom k definovaniu postupu súdu, prokuratúry, aj súdneho exekútora ako nesprávny úradný postup (právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní o tom dopustení sa disciplinárneho previnenia, sudcom, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Súdu v sporovom konaní, ktorý koná už o žalobe vo veci náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. neprislúcha konštatovať prieťahy v trestnom konaní, pretože takýmto orgánom môže byť iba Ústavný súd SR podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že aj podmienkou sťažnosti na ústavný súd musí byť vyčerpanie všetkých riadnych prostriedkov nápravy, ktoré sťažovateľovi zákon umožňuje (t.j. skoršie domáhanie sa nápravy cestou sťažnosti podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z.).
20. Pokiaľ sa týka splnenia druhej a tretej podmienky zodpovednosti za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu, pretože nedošlo k splneniu prvej zákonnej podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, nemohlo dôjsť zo strany súdu ani k priznaniu žiadneho z uplatnených nárokov žalobcu, a teda nebolo potrebné zo strany súdu bližšie skúmať opodstatnenosť uplatnených nárokov žalobcu. Súd však pre úplnosť uvádza hodnotenie aj k uplatneným nárokom žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Pokiaľ sa týka škody 16.040,10 eur, ide o zodpovednostný vzťah, ktorý vnikol medzi poškodeným žalobcom a povinnými odsúdenými, pričom pokiaľ nedošlo k vymoženiu tejto náhrady škody ani v exekučnom konaní, s čím mal žalobca spojené ďalšie náklady (1.327,76 eur) nemôže si žalobca uplatňovať túto škodu voči štátu, keďže štát nenesie zodpovednosť za to, že odsúdení povinní si svoju povinnosť z exekučného titulu voči žalobcovi nesplnili, a to ani prostredníctvom súdneho exekútora. Napokon, chýba naplnenie prvej a tretej základnej podmienky, a to existencia nesprávneho úradného
postupu a príčinná súvislosť, t.j. že by k tejto škode došlo práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu, prokuratúry alebo súdneho exekútora. Pokiaľ sa týka ďalších nárokov žalobcu, a to zaplatenia súm 33,19 eur a 16,60 eur z titulu zaplatených súdnych poplatkov v spore sp. zn. 9C/243/2004 o neplatnosť zmluvy, žalobca bol v uvedenom spore neúspešný a musí si jemu vzniknuté trovy znášať sám a navyše aj trovy protistrany. Suma 88,73 eur z titulu náhrady mzdy za účasť na pojednávaniach v trestnom konaní by nemohla byť v rámci tohto konania nahradená ani v prípade splnenia prvej podmienky, keďže mechanizmus náhrady týchto nákladov upravovalo v tom čase platné ust. § 154 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. Nárok žalobcu na náhradu za stratu na podnikaní vo výške 72.000,- eur žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, neuviedol, ako dospel k sume 600,- eur za mesiac a len samotné konštatovanie straty v podnikaní bez preukázania riadnymi dôkaznými prostriedkami nie je postačujúce. Pretože nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo stranu orgánov verejnej moci, žalobcovi neprináleží ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si v tomto spore uplatnil, pričom ani tento svoj nárok žalobca nijako bližšie ani nepreukázal. Aj pri tomto nároku žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, ktoré by však malo smerovať najmä k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi zhoršením jeho zdravotného stavu a nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci, ku ktorému však nedošlo. Súd dodáva, že pokiaľ žalobca odvodzoval svoj nárok na náhradu škody v podstate z nečinnosti súdu, ktorý nerozhodol o výkone trestu odňatia slobody u odsúdených, pretože sa podľa neho neosvedčili v skúšobnej dobe tým, že mu škodu neuhradili ani len čiastočne, nijako nebolo z jeho strany preukázané, že práve týmto spôsobom by sa žalobca domohol náhrady škody priznanej v adhéznom konaní.
21. Žalobcom navrhnutý dôkaz pripojením si exekútorského spisu EX 46/2004 súd nevykonal, pretože jeho vykonanie považoval za nehospodárne vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal inými dôkazmi nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci.
22. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako neodôvodnenú zamietol, pretože žalobca v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnu z kumulatívne stanovených podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., teda existenciu nesprávneho úradného postupu súdu, prokuratúry, ani exekútora a zároveň nepreukázal ani vznik a výšku škody a napokon ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou. Z uvedeného dôvodu preto žalobcovi nemohol byť priznaný ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré navyše neboli v súlade s ust. § 16 ods. 4, posledná veta zák. č. 514/2003 Z.z.
23. Na margo vznesenej námietky premlčania žalovaným v 1./ rade súd uvádza, že sa ňou bližšie nezaoberal, keď už z dôvodov vyššie uvedených v tomto rozsudku žalobu zamietol, ale možno súhlasiť s tvrdením žalovaného v 1./ rade, že pokiaľ si žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od toho, že OS Poprad po uplynutí skúšobnej doby nepremenil podmienečný trest na trest nepodmienečný (súd mal túto možnosť urobiť pri poslednom odsúdenom do 13.06.2008), tak od tohto momentu plynie 3- ročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula 13.06.2011. Žaloba bola podaná 08.04.2014.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol II. výrokom tohto rozsudku tak, že plne úspešným žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania nepriznal, pretože vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu. Hoci by žalovaní v 1./ a 2./ rade mali mať podľa zásady úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, súd prihliadol na osobné pomery žalobcu a okolnosti tohto prípadu, ako aj na to, že žalovanou stranou je štát zastúpený svojimi orgánmi, pre ktorého predstavuje platenie trov konania, a napokon aj nepriznanie náhrady trov konania, oveľa menšiu záťaž ako u žalobcu.
Žalobca je starobný dôchodca, ktorý trpí rôznymi zdravotnými ťažkosťami, aj vážnym ochorením, ktoré bližšie popisoval už v žalobe a odôvodnil nimi aj svoj návrh na nepriznanie náhrady trov konania protistrane na pojednávaní dňa 16.01.2020. Je zrejmé, že trestný čin krádeže, ku ktorému došlo ešte v roku 1997, zasiahlo hlboko do celého života žalobcu a tento sa neúspešne domáhal zaplatenia náhrady škody voči odsúdeným. Preto aj keď bol v spore žalobca neúspešný, súd nárok na náhradu trov konania protistrane nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.