Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-84-2017.pdf
PDF · 91.5 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/84/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, proti žalovanému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom P. X, J., o zaplatenie 7 058,85 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 714,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 08.06.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamieta.
III. Žalovaný je povinný v rozsahu 61,92 % nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 26.10.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7 058,85 eura, úroku v sume 560,47 eura, úroku v sume 2 935,17 eura, úroku zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 15,90 % ročne od 08.06.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 7 058,85 eura od 08.06.2017 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 30.12.2013 spoločnosť Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 (ďalej len „veriteľ“) a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v sume 7 500,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach určených v zmluve, do ktorých sa nezapočítavalo nepovinné poistné. Pred zosplatnením úveru bol žalovaný upozornený na to, že je viac ako tri mesiace v omeškaní a bol vyzvaný na doplatenie dlžných splátok, avšak k úhrade splátok nedošlo. Na základe toho veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru. Následne veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
3. Súd v rámci postupu po začatí konania podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 292 C.s.p. doručoval žalobu spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe žalovanému na adresu trvalého pobytu podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. a to prostredníctvom poštového podniku a príslušného útvaru policajného zboru ako doručujúcimi orgánmi podľa § 107 a 108 C.s.p., avšak s negatívnym výsledkom. Následne súd podľa § 116 ods. 1 C.s.p. zisťoval skutočný pobyt žalovaného prostredníctvom sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a telekomunikačných operátorov. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k nej ani na adresu zistenú podľa § 116 ods. 1 C.s.p., súd podľa 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil dňa 16.08.2018 oznámenie o podanej žalobe
na úradnej tabuli a príslušnej stránke súdu, pričom po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú.
4. Súd nariadil na deň 16.01.2020 pojednávanie, na ktoré mali strany sporu doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Nakoľko sa žalovaný na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a žalobca súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti, súd podľa § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní ďalšie návrhy na dokazovanie, súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa § 219 ods. 2 prvej vety C.s.p. vyhlásil tento rozsudok.
5. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: zmluvy o úvere, obchodných podmienok pre úver, všeobecných obchodných podmienok, aktuálneho stavu úveru, fotokópie poštovej obálky, výzvy na uhradenie dlžnej listiny, podacích hárkov, predpisu splátok, sadzobníka poplatkov a zmluvy o postúpení pohľadávok, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.
6. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 30.12.2013 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanému úver v sume 7 500,- eur a záväzok žalovaného ako dlžníka veriteľom poskytnutý úver splácať v pravideľných mesačných splátkach.
7. Zo zmluvy o úvere vyplývalo, že:
- výška mesačnej splátky predstavovala 161,- eur vrátane poplatku za správu úverového účtu;
- výška úrokovej sadzby predstavovala 15,90 % ročne;
- ročná priemerná miera nákladov bola určená na hodnotu 18,06 %, pričom priemerná hodnota RPMN v tom čase predstavovala hodnotu 13,88 %;
- celkové náklady žalovaného predstavovali 4 230,37 eura;
- počet mesačných splátok bol stanovený na 72 s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 10.12.2019.
8. Zmluva o úvere neobsahovala údaj o celkovej čiastke, ktorú musel žalovaný zaplatiť, keďže v tejto súvislosti bolo v zmluve uvedené len to, že celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov, a to bez toho, aby tento súčet bol vyjadrený presným číslom.
9. Z aktuálneho stavu úveru vyplývalo, že žalovaný z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere uhradil celkovo sumu 1 785,35 eura, a to konkrétne:
- dňa 10.01.2014 v sume 161,- eur;
- dňa 10.02.2014 v sume 161,- eur;
- dňa 10.03.2014 v sume 161,- eur;
- dňa 10.04.2014 v sume 161,- eur;
- dňa 10.05.2014 v sume 161,- eur;
- dňa 10.06.2014 v sume 6,74 eur;
- dňa 14.06.2014 v sume 154,26 eur;
- dňa 10.07.2014 v sume 19,35 eur
- dňa 11.03.2015 v sume 200,- eur;
- dňa 11.04.2015 v sume 200,- eur;
- dňa 11.05.2015 v sume 200,- eur;
- dňa 11.06.2015 v sume 200,- eur, pričom dňa 27.10.2014 bol žalovaný veriteľom upozornený na zosplatnenie úveru a vyzvaný na zaplatenie celkovej sumy 7 499,28 eura. Následne veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
10. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere ( § 497). Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že veriteľ a žalovaný uzavreli v písomnej forme dňa 30.12.2013 zmluvu o úvere, ktorá obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá podľa § 261 ods. 4 písm. d) Obchodného zákonníka
predstavuje absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jeho uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv atď.). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, keďže veriteľ pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere vystupoval dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. platný v čase uzatvorenia zmluvy a upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
17. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a žalovaným musí podľa zákona č. 129/2010 Z.z. mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a obsahovať, okrem všeobecných náležitosti (t.j. v tomto prípade všeobecných náležitostí zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka), osobitné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto zákona a správne určenú RPMN. Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úver, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti uvedené pod písm. a) až k), r) a y) v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) alebo uvedenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa má podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok taký právny stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať za bezúročný a bezpoplatkový, z čoho vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená v písomnej forme, neobsiahla niektorú z vyššie uvedených osobitných náležitostí alebo obsiahla nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa, veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
18. Jednou z náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorej absencia má podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.), pričom podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. ide o údaj, ktorý sa rovná súčtu výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. To znamená, že zmluva musela obsahovať informáciu o tom, koľko presne spotrebiteľ musí veriteľovi z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere zaplatiť, a to vrátane istiny úveru, úrokov, prípadne iných poplatkov. Zo zmluvy však takýto údaj nevyplýval, keďže veriteľ, namiesto toho, aby uviedol v zmluve konkrétny údaj o celkom zaplatenej čiastke žalovaným, len konštatoval, resp. vysvetlil, čo celkom zaplatená čiastka znamená, teda že ide o súčet istiny úveru a celkových nákladov. Preto mal súd za to, že veriteľom poskytnutý úver treba považovať podľa § 11 ods. 1 písm. b) za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho sa žalobca ako právny nástupca veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.06.2017 mohol úspešne domáhať len vrátenia istiny úveru a úrokov z omeškania z dlžnej istiny úveru.
19. Nesporné bolo to, že veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 7 500,- eur, pričom žalovaný uhradil veriteľovi z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere celkovo sumu 1 785,35 eura, čo vyplývalo zo správy o aktuálnom stave úveru. V zmysle uvedeného súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú len v časti o zaplatenie istiny úveru v sume 5 714,65 eura, pričom v ostatnej časti, t.j. v časti o zaplatenie istiny úveru v sume 1 344,20 eura a v uplatnených úrokoch, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
20. Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
21. Nakoľko veriteľ a žalovaná nemali úrok z omeškania dohodnutý, veriteľovi, resp. žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
22. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania, t.j. dňa 08.06.2017, predstavovala výšku 0, %, takže žalobcovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8 % ročne.
23. Keďže si žalobca uplatnil úroky z omeškania len vo výške 5,015 %, súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej výške z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.
24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,92 %, čo korešpondovala s jeho pomerom úspechu v konaní, ktorý súd vypočítal tak, že žalobcov neúspech, ktorý predstavoval 19,04 %, odpočítal od úspechu žalobcu, ktorý predstavoval 80,96 %, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.