Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoP-9-2019.pdf
PDF · 116.88 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/9/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľky: N. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., R.V. zastúpená Mgr. Michalom Šalingom, advokátom, so sídlom Bratislava, Konventná 9, proti povinnej osobe: W. zastúpený JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou so sídlom Trnava, Paulínska 20, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. mája 2018 č. k. 11P/368/2016-435 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľky v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 01. 06. 2016 do 31. 08. 2019 z a s t a v u j e .
S ch v a ľ u j e zmier účastníkov konania v nasledovnom znení:
"Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu navrhovateľky sumou 280 eur mesačne, počnúc od 01. 09. 2019, ktoré výživné je povinný platiť k rukám navrhovateľky do 15. dňa príslušného mesiaca vopred. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2019 do 31. 01. 2020 vo výške 300 eur sa otec zaväzuje zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia."
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 8C/152/2002-53 zo dňa 18. 02. 2004 v časti vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľku.
Rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 16. mája 2018 č. k. 11P/368/2016-435 v rozsahu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľku za obdobie od 01. 09. 2019 sa z r u š u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 8C 152/2002-53 zo dňa 18. 02. 2004 v časti vyživovacej povinnosti otca na medzičasom plnoletú N. Y., nar. XX. XX. XXXX tak, že vyživovaciu povinnosť otca na N. Y., nar. XX. XX. XXXX zvýšil zo sumy 1.700,- Sk mesačne, čo je 56,42 eura na sumu 200 eur mesačne od 01. 06. 2016 do 31. 12. 2016, následne na sumu 150 eur mesačne od 01. 01. 2017 do 30. 09. 2017, následne na sumu 200 eur mesačne od 01. 10. 2017 do 31. 12. 2017, následne na sumu 220 eur mesačne od 01. 01. 2018 naďalej, pričom otec dieťaťa je povinný výživné platiť vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám plnoletej N. Y.. Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre N. Y., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 01. 06. 2016 do 31. 05. 2018 predstavuje sumu 700 eur, súd povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku k rukám plnoletého dieťaťa. Súd návrh plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného zo strany otca dieťaťa vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 232 ods. 4 CSP. Uviedol, že matka dieťaťa, ktoré bolo v čase podania návrhu maloleté, dňa 01. 06. 2016 doručila Okresnému súdu Pezinok návrh na zvýšenie výživného pre jej maloletú dcéru N. Y., nar. XX. XX. XXXX. Matka požadovala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú N. počnúc dňom 01. 07. 2015 zo sumy 1700 SK /56,43 eura/ mesačne na sumu 380 eur mesačne a tým požadovala zmeniť rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 18. 02. 2004 č. k. 8C 152/02-55, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 04. 2004. Návrh odôvodnila stavom zmeny pomerov u maloletej, ktorá v školskom roku XXXX/XXXX začala navštevovať prvý ročník Z. S. D. odbor agropodnikanie a ktorej pomery sa podstatne zmenili s pribúdajúcim vekom, rastom a nárastom nákladov na jej odôvodnené potreby. V návrhu poukázala na pomery na jej strane, ako aj na strane otca maloletej. Okresný súd Galanta uznesením č. k. 10P/23/2016-60 zo dňa 22. 09. 2016 preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Nitra s poukazom na stav, že maloletá už mala bydlisko v obvode Okresného súdu Nitra. Okresným súdom Nitra bola predmetná právna vec prijatá na ďalšie konanie 05. 12. 2016. Vyživovacia povinnosť otca na dcéru bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 8C 152/2002 - 53 zo dňa 18. 02. 2004 v spojení s opravným uznesením č. k. 8C152/02-58 zo dňa 08. 04. 2004. Manželstvo rodičov toho času už plnoletej N. bolo rozvedené. V tom čase maloletá N. Y., nar. XX. XX. XXXX bola zverená do výchovy matke a otca súd zaviazal na jej výživu prispievať výživným v sume 1700,-Sk mesačne /56,42 eura/ počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02. 04. 2004. V čase rozvodu rodičov dcéry N. bol jej otec zamestnaný u zamestnávateľa X. G. T. v D., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 15.368,-Sk /510,12 eura/. Matka dieťaťa bola zamestnaná na O., kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 15840,- Sk /525,79 eura/. Obaja mali dve vyživovacie povinnosti, a to k dcére N. a taktiež k synovi O.. V tom čase mala mal. N. krátko pred dovŕšením piatich rokov. Súd prvej inštancie ustálil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili odôvodnené potreby medzičasom plnoletej N., a to predovšetkým stavom návštevy Z. S. v D., rastom, jej osobnostným rozvojom a záujmami. Súd nevidel dôvod k tomu, aby výživné zvyšoval spätne ešte za obdobie pred podaním návrhu ako to požadovala matka dieťaťa, ktorá návrh podala v čase maloletosti dieťaťa. Neboli totiž zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili matke dieťaťa podať návrh na zvýšenie výživného už skôr. Súd ani dotazom na právneho zástupcu matky dieťaťa v priebehu konania takéto dôvody nezistil a preto sa zvýšením výživného zaoberal až odo dňa podania návrhu matkou dieťaťa, ktorý bol podaný v dobe, keď bola ešte N. maloletou. Jednoznačne však treba konštatovať, že v čase poslednej úpravy výživného mala N. 5 rokov a navštevovala MŠ, pričom v súčasnej dobe je študentkou Z. S. D.. V rámci štúdia si privyrába priamo v škole, čo však nezakladá stav, že by týmto zárobkom saturovala výživné, na ktoré má nárok zo strany rodičov. Matka sa na výžive dcéry podieľala a podieľa osobnou starostlivosťou o dcéru. Otec sa s maloletou sporadicky stretne. Na jej výživu prispieval v rozhodujúcom období pre toto konanie sumami vyššími ako bolo jemu naposledy výživné na dcéru určené, čo potvrdila i medzičasom plnoletá N.. 1.700,-Sk mesačne /56,43 eura/ - výživné, ktoré bolo na N. súdom naposledy určené otcovi dieťaťa, rozhodne nemôže pokryť odôvodnené potreby N. v súčasnej dobe. Tá má spolu s jej matkou iné bývanie ako v čase poslednej úpravy výživného, a to v rodinnom dome. Je podstatne staršia s potrebami, ktoré sa viažu k jej veku a forme štúdia. Zvieratám sa N. nevenuje len v škole ale aj v domácom prostredí, keď chová viaceré druhy zvierat, čo vyžaduje samozrejme aj náklady na krytie ich potrieb. Samotná N. už musí uvažovať aj ekonomicky o tom, či jej stav pomerov na jej strane umožňuje, aby sa venovala chovu zvierat v takom rozsahu ako sa im venuje, či je dôvodné, aby mala vlastný chov zvierat, keďže starostlivosti o zvieratá sa môže venovať aj priamo v škole, ktorá jej takúto možnosť poskytuje. Záujem o poľovníctvo predstavuje u nej tiež nákladovú položku. Táto aktivita sa však nestretá s pochopením zo strany otca, ktorý odmieta dcére prispievať na zbrane, ktoré sú s touto aktivitou spojené a v tomto smere samotný otec dieťaťa vyslovuje určité obavy o dcéru. N. si zakúpila tiež motorové vozidlo v súvislosti s čím vznikli u nej ďalšie výdavky na pohonné hmoty, údržbu auta, poistenie. Súd mal za to, že tento výdavok u maloletej určite nemá charakter nevyhnutného výdavku. Na krytie časti odôvodnených potrieb matka na plnoletú dcéru poberá štátne dávky, a to prídavok na dieťa. Samotná matka dieťaťa má príjem len z poberania výsluhového dôchodku a príjem z výpomoci v advokátskej kancelárii. I keď má zdravotné problémy, s prihliadnutím na dcérine štúdium by sa však nemala uspokojiť len s takto dosahovaným príjmom, ktorým rozhodne nemôže pokryť potrebný rozsah výdavkov u dcéry a bremenom vyživovacej povinnosti zaťažiť z hľadiska financií len otca dieťaťa. Je však zrejmé, že matka dieťaťa vyvažuje výživu u dcéry i osobnou starostlivosťou o ňu a finančne N. pomáha aj dedko zo strany jej matky. Ako je zrejmé, z doterajšieho pôsobenia otca v jeho už vyššie uvedených pracovných zaradeniach, tento má dosiahnuté vzdelanie, ktoré mu umožňuje pomerne široké uplatnenie sa na trhu práce, čo dokazujú aj zistenia súdu ohľadom rozsahu subjektov, pre ktoré otec prácu vykonával. Je zrejmé, že
otec dieťaťa bol schopný z hľadiska jeho možností a schopností dosiahnuť rôzne príjmy v rôznych pracovných zaradeniach a rôznych profesiách a preukázateľne dokázal dosiahnuť príjem na úrovni 700 - 1.700 eur mesačne. Na strane otca dieťaťa jednoznačne existujú výdavky súvisiace s bývaním v dvojizbovom byte v B., cestovaním do práce z B. do N.. Otec dieťaťa nevlastní motorové vozidlo. Často u neho dochádzalo ku zmenám zamestnávateľov. Otcovi plnoletej N. ako aj matke plnoletej N. odbudla vyživovacia povinnosť k ich medzičasom už plnoletému synovi a aj to zvýšilo potenciál oboch rodičov zabezpečovať výživu plnoletej nezaopatrenej dcére N., ktorá sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Z hľadiska výkonu práce otca dieťaťa, jeho vzdelania, možností a schopností a jeho pôsobenia na trhu práce súd ustálil svoj názor na rozsahu výživného zo strany otca pre dcéru N. tak, že výživné na dcéru mu v mesiacoch 6/2016 - 12/2016 zvýšil na sumu 200 eur mesačne, v mesiacoch 1- 9/2017 na sumu 150 eur mesačne, v mesiacoch 10/2017 - 12/2017 na sumu 200 eur mesačne a v roku 2018 určil otcovi na dcéru N. platiť výživné v mesiacov 1 - 5/2018 v sume 220 eur v každom mesiaci. V takto určenom výživnom zohľadni v konaní preukázané odôvodnené potreby plnoletej N., ktoré sa jednoznačne zvýšili predovšetkým v súvislosti s návštevou Z., rastom, vývojom plnoletého dieťaťa rodičov, záujmami dieťaťa v oblasti chovu zvierat, zdravotným stavom. Otec plnoletej dcéry v uvedenom rozhodujúcom období prešiel viacerými zamestnaniami, aj období, keď zamestnaný nebol alebo mu zamestnávateľ nevyplácal riadne príjem /S. G./. V konečnom dôsledku následne v roku 2018 otec plnoletej dcéry získal prácu na V. od 01. 01. 2018 ako S. na kratší pracovný úväzok do 31. 01. 2017 a následne od 01. 02. 2018 na plný pracovný úväzok vo funkcii W. čo bolo dôvodom pre navýšenie výživného zo strany otca na dcéru N. na sumu 220 eur mesačne. Súd pri určovaní výživného prihliadol nielen na príjem otca, ktorý získal od jeho bývalých zamestnávateľov a tiež súčasného zamestnávateľa, ale na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ubudnutie stavu vyživovacej povinnosti k staršiemu synovi. Zohľadnil tiež príjem na strane matky plnoletého dieťaťa a jej majetkové pomery ako i vlastníctvo domu v O. a bytu v A.. Takto určené sumy výživného zo strany otca na dcéru ako aj stav, že by i matka na dcéru plnila jej vyživovaciu povinnosť ku dcére platbou aspoň minimálneho výživného - 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo plnoleté nezaopatrené dieťaťa s tým, že časť odôvodnených potrieb kryjú aj prídavky na dieťa 23,68 eura mesačne, podľa názoru súdu v dostatočnej miere pokryjú odôvodnené potreby plnoletej N. predovšetkým, čo sa týka jej zdravia, štúdia a záujmov. Keďže súd v tejto právnej veci nevyhovel návrh na zvýšenie výživného v rozsahu ako požadovala plnoletá N., jej návrh vo zvyšku zamietol. Súd určoval výživné v tomto konaní za obdobie od 01. 06. 2016 do 31. 05. 2018. V roku 2016 určil výživné zo strany otca v rozsahu 200 eur za mesiace 6 - 12/2016. V uvedenom roku za mesiace 6/2016 - 12/2016 otec zaplatil na dcéru výživné v sume 200 eur v mesiacoch 6, 7, 8, 9, 10 a v mesiaci 11/2016 150 eur a v mesiaci 12/2016 100 eur. Mal by teda zaplatiť 1400 eur a zaplatil 1250, pričom mu ostalo zaplatiť 150 eur. V roku 2017 mal otec súdom určené zaplatiť výživné na dcéru 150 eur v mesiacoch 1 - 9/2017 a v sume 200 eur v mesiacoch 10 - 12/2017. Mal teda zaplatiť 1950 eur. Za uvedený rok zaplatil v mesiacoch 1- 9/2016 v každom mesiaci po 100 eur a mesiacoch 10, 11, 12/ 2017 v každom mesiaci po 200 eur. Zaplatil teda 1500 eur. Rozdiel sumy 1950 eur a sumy 1500 eur predstavuje 450 eur. V roku 2018 otec na dcéru mal podľa rozhodnutia súdu zaplatiť v mesiacoch 1 - 5/2018 po 220 eur, teda spolu 1100 eur a zaplatil v každom mesiaci po 200 eur, čo je spolu 1000 eur. Rozdiel sumy 1100 eur a 1000 eur je 100 eur. Keď následne sčítame sumy výživného, ktoré by otec mal zaplatiť, teda sumy 150 eur + 450 eur + 100 eur dostaneme konečnú sumu zročného výživného, a to sumu 700 eur, ktorú sumu súd povolil otcovi dieťaťa zaplatiť v mesačných splátkach po 100 eur pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, a to podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka- plnoletá dcéra N., namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ako i nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to tým, že matku dieťaťa (pôvodnú navrhovateľku v čase keď bolo dieťa ešte maloleté) v predmetnej veci ani raz riadne nepredvolali na pojednávanie a ani raz nevypočuli, pričom výsluch v konaní o zvýšenie výživného považuje za významný dôkazný prostriedok vo veci samej. Tiež namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd mal jej výsluchom preukázané, že chodí na brigády, pracuje v škole v skleníkoch, kde si zarobí okolo 200 eur mesačne, čo je vytrhnuté z kontextu, nakoľko je pravda, že brigádovala v škole v skleníkoch, avšak iba cez prázdniny, konkrétne iba v mesiaci júl 2017. Na základe toho je zjavné, že nemá pravidelný mesačný príjem z brigád, ale iba jednorazový príjem 200 eur za mesiac júl 2017. Súd v bode 5. odôvodnenia uviedol, že jej právny zástupca požadoval výživné
zvýšiť zo strany otca na 380 eur od 01. 07. 2015m, v skutočnosti pritom PZ na pojednávaní 16. 05. 2018 požadoval zvýšiť výživné na 530 eur mesačne. V bode 7. odôvodnenia súd síce zobral na vedomie, že otec bol od 01. 05. 2016 do 31. 05. 2016 a následne od 01. 10. 2016 do 28. 02. 2017 v evidencii nezamestnaných, avšak pozabudol uviesť, že aj počas tejto doby poberal dávky v nezamestnanosti, a to vo výške 874,50 eura mesačne, čo bolo stále viac ako bol súčet všetkých príjmov na strane matky. Taktiež súd zohľadnil na strane otca aj tú skutočnosť, že v roku 2017 mu zamestnávateľ napriek platnej pracovnej zmluve nevyplácal dlhšiu dobu riadne mzdu (ktorú si otec nikdy od zamestnávateľa nevymáhal, ani sa o to nepokúsil) pričom išlo o nemalú čiastku 17.000 eur. Je neprimerané a neetické, ak súd na jednej strane zohľadní zníženie príjmov u otca znížením vyživovacej povinnosti a na druhej strane súd nezaujíma, ako sa má s tým vysporiadať druhý rodič, ktorý pri rovnakých príjmoch musí znášať rovnaké, ak nie vyššie mesačné náklady, pričom tieto náklady spolu ďaleko prevyšujú skutočné príjmy na strane matky. Tiež uviedla, že nechápe pohnútky otca, ktorý aby sa vyhol súdnemu konaniu, pár dní pred prvým pojednávaním navrhol Dohodu o výživnom, kde bol ochotný prispievať na jej výživu 250 eur mesačne Nerozumie tomu, ako predmetný návrh dohody zo strany otca vyhodnotil súd. Súd nezohľadňoval aktualizované náklady za jednotlivé roky 2016, 2017 a 2018. Súd jej asi vyčíslil výživné (na roky 2016, 2017, 2018) z nákladov vynaložených v roku 2015 a nie z aktualizovaných reálnych nákladov za jednotlivé roky. Nie je pritom jednoznačne jasné z čoho súd vychádzal pri určovaní jednotlivých výšok výživného za jednotlivé časové obdobia. Rovnako tak súd zrejme nezohľadňoval aktualizované náklady matky za jednotlivé roky - 2016, 2017 a predpokladané náklady za r. 2018, keď v rozsudku uviedol len náklady, ktoré vyplynuli z návrhu, za rok 2015. Údaj, ktorý uvádza súd za r. 2017 na zvery - ide o neúplný údaj o priebežný orientačný odhad nákladov na r. 2017, čo je len údaj za včely ktoré jej pribudli a nie je to údaj za zvery za celý rok 2017. Kompletné náklady na položku záujmy- príprava na povolanie predstavovali 3.119 eur/rok. Ďalej uviedla, že samotná starostlivosť o školské zvieratá v rámci štúdia na Z., teda v rámci výučby za celé 4 roky štúdia, bola na praktickom vyučovaní realizovaná len asi 4x (4 dni). Zvyšná starostlivosť o školské zvieratá (somárik, poník, kozy, sliepky) prichádza reálne do úvahy u žiakov bývajúcich na školskom internáte. Počas samotného vyučovania žiaci nemôžu svojvoľne odísť z vyučovania a venovať sa školským zvieratám. Žiaci, ktorí dochádzajú do školy z okolitých dedín, po skončení vyučovania čo je zväčša o 14.30 hod., sa ponáhľajú na MHD, aby následne stihli ďalšie autobusové spoje domov. Z cestovných dôvodov nemá dostatok času na to, aby ostávala po škole kvôli školským zvieratám a chodila domov do O. až večer, bez možnosti prípravy na vyučovanie na ďalší deň. V prípade domáceho chovu zvierat sa učí aj ekonomickému mysleniu - agropodnikaniu v praxi, nakoľko musí zháňať dodávateľov sena, slamy, žita, liečiv pre zvieratá. Zároveň má zo zvierat úžitok. Poukázala, na to, že matka sa kvôli jej zdravotnému stavu zadĺžila, keď si zobrala pôžičku 35.000 eur ( + použila všetky našetrené peniaze a celé odchodné) aby mohla kúpiť RD na dedine a umožniť jej pobyt na zdravšom vzduchu a chov zvierat - animoterapiu a tým zvýšiť jej imunitu. Nemyslí si, že takéto riešenie zdravotného stavu možno považovať za „život nad pomery“. Je smutné, ak si otec myslí, že mala ostať bývať naďalej v meste v byte nachádzajúcom sa cca 100 m od starej skládky komunálneho odpadu. Matka na kúpu RD použila celé svoje odchodné, úspory i pôžičku. Naproti tomu otec sa radšej vzdal svojho zárobku (a pokiaľ mu mzda nebola vyplatená a nevymáhal si ju, fakticky odpustil dlh svojmu zamestnávateľovi vo výške 17.000 eur), čím ukrátil nielen seba ale aj svoje deti. Domnieva sa, že v tejto veci ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, resp. neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. V zmysle § 62 ods. 1 CMP súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, a to tým, že jednak opomenul vypočuť v predmetnom konaní matku a zároveň nesprávne zistil skutočný stav veci. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ktoré nákladové položky vynakladané na dieťa súd akceptoval a ktoré neakceptoval. Nie je zrejmé, ktoré otcove príjmy súd akceptoval/neakceptoval ako preukázané. Nie je zrejmé či, a v akej miere prihliadal súd na priebežnú ročnú zmenu výdavkov počas trvania pojednávania v rokoch 2016-2018. Súd vôbec nerozhodol / riadne sa nevysporiadal s konečným návrhom predneseným jej PZ na pojednávaní dňa 11. 05. 2018, ktorý žiadal výživné vo výške 530 eur mesačne. Súd sa vôbec nevysporiadal s dlžným výživným za obdobie mesiacov VII. -VIII. 2015 spolu vo výške 2 x 56,42 eura = 112,84 eura. Pokiaľ otec dosiahol od 01/2018 v čistom priemerne 950,75 eura a jeho osobné mesačné výdavky sú vo výške 270 eur, nakoľko nevyčíslil iné náklady: predpokladaná strava odhadom ako u matky 130 eur, + lieky a ostatné náklady odhadom ako u matky 100 eur, t. j. náklady otca sú teda celkom cca 500 eur, zvyšok predstavuje sumu 450 eur, z ktorého môže otec prispievať na výživné. Ďalej poukázala na skutočnosť, ktorú otec zamlčal, a to, že po prvom pojednávaní dňa 15. 11. 2017 otec v SMS okrem iného aj dal poslednú ponuku na dohodu ohľadom výživného vo výške 300 eur mesačne, z čoho je zrejmé, že zjavne mal možnosti a schopnosti finančne prispievať vyššou sumou, ako to neskôr prezentoval v rámci konania. Tiež uviedla, že jej matka je od 15. 10. 2018
zamestnaná v N. ako civilný zamestnanec O.. Od uvedeného dátumu matka býva cez týždeň v A. odkiaľ cestuje za prácou do N., ona je celý týždeň sama doma v O. a stará sa o domácnosť a zvieratá, pričom matka jej chodí na víkend navariť, oprať a pomôcť s prácami okolo RD v O.. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. napadnutý rozsudok zmenil tak, že upraví vyživovaciu povinnosť otca primerane podľa skutočností zistených v prípadnom doplnenom dokazovaní.
3. K odvolaniu plnoletej dcéry sa vyjadril otec ako osoba povinná platiť výživné a uviedol, že súd neznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva a nedošlo zo strany súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že nebola vypočutá matka navrhovateľky. Navrhovateľka sa počas konania stala plnoletou osobou a teda sa stala stranou/účastníkom konania a k návrhu ako takému pristúpila, resp. s ním súhlasila a ako účastníčka súdneho konania bola pred súdom vypočutá. Vypočutie matky navrhovateľky by len zbytočne mohlo narušiť vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania a tým pádom by bolo nadbytočné a neefektívne, pričom súčasne v konaní boli preukázané ako príjmy tak výdavky na strane matky navrhovateľky. Nemožno súhlasiť s tým, že súd by dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko súd vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil úvahy a dôkazy, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Nepodstatnou sa javí tiež argumentácia PZ navrhovateľky na strane 3 podaného odvolania, keď poukazuje na to, že v konečnom návrhu požadovali určiť výšku výživného v sume 530 eur mesačne, pretože súd nevyhovel už ani prvotnému návrhu v sume 380 eur mesačne. Je teda irelevantné, či požadovala navrhovateľka 380 eur na mesiac alebo 530 eur na mesiac, pretože súd ustálil, že ani zvýšenie výživného na sumu 380 eur na mesiac nie je odôvodnené. Súd správne poukázal na to, že je v matkiných možnostiach a schopnostiach dosahovať vzhľadom na jej vek, vzdelanie a zdravotný stav vyšší príjem ako dokladuje. Navrhovateľka ho neprávom obviňuje, že Dohoda o výživnom jej bola predložená za účelom vyhnúť sa súdnemu konaniu. Tento krok urobil nie preto, aby sa vyhol súdnemu konaniu ale preto, aby sa v žiadnom ohľade nenarušili vzťahy medzi ním a dcérou. Myslel to len dobre a v prospech navrhovateľky. Právny zástupca navrhovateľky napáda vyčíslenia uvedené súdom v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku, avšak je potrebné uviesť, že nech by boli náklady navrhovateľky vyčíslené akokoľvek vysoko, súd bude vždy prihliadať len na odôvodnené náklady oprávnenej strany. A súd sa jednoznačne vyjadril, ktoré náklady považuje za nevyhnutné a odôvodnené. A to isté platí aj na náklady vyčíslené matkou navrhovateľky. Náklady na navrhovateľku, ktoré boli v konaní vyčíslené ďaleko presahujú príjmy matky ako aj navrhovateľky. A navrhovateľka teda nepreukázala ako rozdiel medzi príjmami a nákladmi pokrýva. Stotožňuje sa s názorom súdu v konštatovaní ohľadom chovu zvierat zo strany navrhovateľky, taktiež jej záľube v poľovníctve, čo neraz neprimerane zaťažuje rozpočet dospelého človeka zamestnaného na plný úväzok, nie to ešte človeka, ktorý sa na svoje povolanie ešte len pripravuje. Taktiež treba poukázať na skutočnosť, že navrhovateľka vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré príjem neprodukuje ale je len nákladom na strane navrhovateľky a teda neprimeraným zvýhodnením, vzhľadom na jej aktuálne príjmové možnosti. Ďalej uviedol, že matka navrhovateľky vlastní rodinný dom ako aj byt, obe nehnuteľnosti v nemalej hodnote. Matka mohla predať svoj byt a tak pokryť svoje náklady na úver, resp. mohla svoj byt prenajímať a z prenájmu uhrádzať splátky úveru. Matka mala mnoho možností ako zlepšiť svoju finančnú situáciu, avšak neučinila tak. Navrhovateľka veľmi zavádzajúco interpretuje jeho nezávidenia hodnú situáciu, keď mu niekoľko mesiacov nebola vyplácaná mzda /v celkovej sume za všetky mesiace v sume 17 tis. Eur/, tak, že sa vzdal tohto príjmu a nedomáhal sa ho súdnou cestou, čím ukrátil seba aj svoje deti. Situácia bola v skutočnosti taká, že po právnej analýze zo strany jeho právneho zástupcu, mu bolo odporučené uvedený dlh na mzde nevymáhať súdnou cestou, pretože aj v prípade plného úspechu by bola vymožiteľnosť uvedenej pohľadávky minimálna, resp. by sa pohľadávka stala nevymožiteľnou vzhľadom na subjekt dlžníka. Aktuálny stav je taký, že pôvodný zamestnávateľ medzitým „skrachoval“, škola už neexistuje, čo len podporuje tézu, že keby neprijal také finančné vyrovnanie aké mu bolo ponúknuté, k peniazom by sa nikdy nedostal. Urobil tak ekonomicky výhodnejšie rozhodnutie keď eliminoval náklady spojené s vymáhaním reálne nevymožiteľnej pohľadávky. Poukázal na to, že dobrovoľne uhrádzal výživné v sume 200 eur a aktuálne je zaviazaný k úhrade výživného v sume 220 eur, pričom má za to, že navrhovateľka s ním pokojne mohla uzavrieť dohodu bez súdneho konania. Tiež poukázal na to, že podľa vyjadrenia navrhovateľky v podanom odvolaní, táto už s matkou nežije v jednej domácnosti a teda matka viac neposkytuje dcére osobnú starostlivosť ale ju len navštevuje, a teda sa vyskytuje otázka, akou finančnou sumou prispieva matka navrhovateľke na jej náklady, alebo či navrhovateľka chce aby sa na jej nákladoch finančne podieľal len jej otec. Záverom uviedol, že sa nemá čím tajiť a veľakrát si musel aj od úst odtŕhať, aby plnil svoju vyživovaciu povinnosť a zároveň pokryl svoje nevyhnutné náklady.
Navrhol, aby súd druhej inštancie napádaný rozsudok potvrdil a zaviazal navrhovateľku k náhrade trov odvolacieho konania.
4. K vyjadreniu otca podala písomné vyjadrenie matka navrhovateľky, avšak vzhľadom na skutočnosť, že zákonné zastúpenie navrhovateľky jej matkou skončilo dosiahnutím plnoletosti navrhovateľky, obsah tohto vyjadrenia, podaného osobou, ktorá nie je účastníčkou tohto konania, odvolací súd neuvádza (Nález ÚS III.ÚS 50/08).
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) na nariadenom odvolacom pojednávaní a vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka vzala podané odvolanie v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 01. 06. 2016 do 31. 08. 2019 späť, odvolacie konanie v tomto rozsahu v zmysle § 369 ods. 3 CSP zastavil. Nakoľko účastníci konania v priebehu odvolacieho pojednávania uzatvorili o povinnosti otca prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným súdny zmier, odvolací súd takto uzavretý súdny zmier v súlade s ustanovením § 148 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP schválil a súčasne v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľku za obdobie od 01. 09. 2019 zrušil.
6. Predmetom tohto konania bol návrhu na zvýšenie výživného na v tom čase maloleté dieťa N. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorý návrh podala matka dieťaťa a ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na dieťa zo sumy 1700,-Sk mesačne (56,42 eura) na sumu 380 eur mesačne, počnúc od 01. 07. 2015. Návrh odôvodnila stavom zmeny pomerov u dcéry, ktorá sa stala študentkou strednej školy a ktorej pomery sa zmenili podstatne, a to s pribúdajúcim vekom, rastom a nárastom nákladov na jej odôvodnené potreby, pričom poukázala aj na pomery na jej strane ako i na strane otca dieťaťa. V priebehu konania maloletá N. nadobudla plnoletosť, a tak v plnom rozsahu nadobudla procesnú spôsobilosť, čím zákonné zastúpenie dieťaťa matkou skončilo. Predmetom prejednania odvolacím súdom bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 16. mája 2018 č. k. 11P/368/2016-435, ktorý napadla podaným odvolaním navrhovateľka- plnoletá N..
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa §369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
11. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
12. Späťvzatie odvolania je dispozitívnym úkonom účastníka konania, ktorý ho podal. Zákon teda priznáva odvolateľovi právo disponovať odvolacím konaním, kým o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, súd bez ďalšieho konanie zastaví, teda nerozhoduje o pripustení, či nepripustení späťvzatia odvolania, ale priamo odvolacie konanie zastavuje bez toho, aby skúmal dôvod späťvzatia odvolania. Naviac, ak odvolateľ vezme podané odvolanie späť, stráca tým odvolateľ možnosť znovu podať odvolanie, rovnako ako stráca možnosť odvolať späťvzatie odvolania. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka ako odvolateľka vzala svoje odvolanie, a to v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 01. 06. 2016 do 31. 08. 2019, späť skôr ako o ňom odvolací súd rozhodol, odvolací súd odvolacie konanie v tomto rozsahu zastavil podľa § 369 ods. 3 CSP.
13. Podľa § 148 ods. 1 a 2 CSP žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
14. Podľa § 148 ods. 2 CSP súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
15. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
17. Vzhľadom na odvolateľkou späťvzaté odvolanie za obdobie od 01. 06. 2016 do 31. 08. 2019, potom navrhovateľka trvala na odvolaní len za obdobie od 01. 09. 2019, pričom v priebehu odvolacieho pojednávania účastníci konania uzatvorili súdny zmier, v zmysle ktorého sa otec zaviazal za obdobie od 01. 09. 2019 prispievať na výživu navrhovateľky sumou 280 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a súčasne sa zaviazal zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2019 do 31. 01. 2020 vo výške 300 eur zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
18. Keďže po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že navrhovaný zmier uzavretý medzi navrhovateľkou a otcom( osobou povinnou platiť výživné) nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, majúc za to, že výška vyživovacej povinnosti otca v sume 280 eur mesačne korešponduje odôvodneným potrebám navrhovateľky ako i schopnostiam a možnostiam otca ako povinnej osoby platiť výživné, takto uzatvorený súdny zmier podľa § 148 ods. 2 CSP schválil a súčasne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľku za obdobie od 01. 09. 2019 podľa § 391 ods. 1 CSP zrušil. Nakoľko týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľku, naposledy upravenej rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 8C/152/2002-53 zo dňa 18. 02. 2004, došlo tak k zmene uvedeného rozhodnutia Okresného súdu Galanta, a to v časti vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľku.
19. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).