Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Ek-2265-2023.pdf
PDF · 79.67 KB
Case nature
Subarea
30Ek/2265/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Jaroslav Matfiak, - A.P. - SERVIS Továrenská 11, 064 01 Stará Ľubovňa IČO: 37 166 344 zast.: A. B. C., 17. novembra 1535/14, 064 01 Stará Ľubovňa IČO:42 076 986 proti povinnému: D. E., nar: XX.XX.XXXX, F. XXXX/X, XXX XX B. G. o vymoženie 426,48 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mária Hlaváčová so sídlom exekútorského úradu Hlavné námestie, 06001 Kežmarok, IČO: 35517743 pod sp. zn.: 55EX 983/23 takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný n a h r a d i ť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72 EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.10.2023, domáhal od povinného vymoženia 426,48 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – platobný rozkaz sp. zn.: 2Ro/191/2010 zo dňa 19.01.2011, ktorý vydal Okresný súd Stará Ľubovňa, vykonateľný dňa 11.02.2011.
2. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
3. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
4. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
5. Podľa § 166 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkových kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 167a ods. 3 ZKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
7. Podľa § 167f ods. 1 ZKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
8. Podľa § 167f ods. 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
9. Podľa § 199 ods. 9 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
10. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov.
11. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f ZKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
12. Súd po opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a lustráciou vykonanou v Obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3OdK/2154/2023 zo dňa 04.07.2023, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 132/2023 dňa 12.07.2023 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX B. G., podnikajúci po obchodným menom D. E., s miestom podnikania Letná 1074/7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44756038, ktorému bol ustanovený správca: JUDr. Ing. Anna Žoldošová, so sídlom kancelárie Staničná 9, 059 51 Poprad- Matejovce. V uvedenom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, t. j. 13.07.2023.
13. Súd ďalšou lustráciou v Obchodnom vestníku mal za preukázané, že správca dlžníka: JUDr. Ing. Anna Žoldošová, so sídlom kancelárie B. X, XXX XX H.- D., dňa 06.12.2023 zverejnil v Obchodnom vestníku pod č. 232/2023, Oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Zverejnením tohto oznámenia v Obchodnom vestníku sa konkurz na majetok dlžníka (povinného) v zmysle § 167v ods. 1 ZoKR v rámci konkurzného konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 3OdK/215/2023 zrušil.
14. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom konaní považoval za prioritné vyriešenie otázky účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke deklarovanej exekučným titulom, a to najmä s prihliadnutím na § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, § 166e ZKR a §167f ZKR, keďže oddlženie povinného aj po zrušení konkurzu zostáva zachované v prípade, ak nebolo príslušným súdom zrušené pre nepoctivý zámer. Súd lustráciou v Obchodnom vestníku mal za preukázané, že ku dňu vyhotovenia tohto uznesenia, oddlženie povinného nebolo zrušené pre nepoctivý zámer podľa 166fZKR, v dôsledku čoho účinky oddlženia naďalej trvajú.
15. Za vznik pohľadávky možno vo všeobecnosti považovať okamih, kedy veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Exekučné konanie bolo vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz sp. zn.: 2Ro/191/2010 zo dňa 19.01.2011, ktorý vydal Okresný súd Stará Ľubovňa, vykonateľný dňa 11.02.2011 v zmysle ktorého bol povinný povinný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 426,48 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.06.2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 99,68 EUR.
16. Z uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného (t. j. pred kalendárnym mesiacom júl 2023) a nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté, z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku bolo možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) v spojení § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
18. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 197 ods.1 prvej vety Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
20. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
21. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
22. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
23. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
24. Podľa §21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
25. Podľa § 21 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
26. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
27. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
28. Súd v tejto veci uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. náhrada paušálnych výdavkov v celkovej výške 72 EUR s DPH. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo
výške 60 EUR, ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená.
29. Súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 72 EUR s DPH a na ich úhradu zaviazal oprávneného, pretože oprávnený nesie so svojou pohľadávkou aj procesné riziko, ktoré spočíva v nesení nákladov na súdnu ochranu. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom, zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj procesné riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva.
30. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 72 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.