Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-226-2019.pdf
PDF · 81.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/226/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, maloletého K. A., Q.. XX.XX.XXXX, J. H. A., Q.. XX.XX.XXXX, obaja bytom pri matke, zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti otca E. A., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. D. XXX/XX, Y., W. Č. Ú. Q. T. W. K.Ň. Y., D. X, N. a matky J. A., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. R. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, t a k t o
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. deti K. A., Q.. XX.XX.XXXX G. H. A., Q.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na každé z mal. detí vo výške 30% zo sumy životného minima, na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, začínajúc právoplatnosťou rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením č. k. 6P/226/2019-7 zo dňa 30.12.2019 súd začal bez návrhu konanie o úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom, vzhľadom k tomu, že z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú ich výchovu a výživu.
2. Otec sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 13.01.2020, v ktorom uviedol, že je vo výkone trestu odňatia slobody, preto súhlasí s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Ďalej uviedol, že chce, aby bolo vo veci spravodlivo rozhodnuté a že svoje deti veľmi ľúbi. Žiada, aby mu matka poskytovala o deťoch informácie.
3. Matka vylučuje obnovenie spolužitia s otcom mal. detí. Mal. deťom poskytuje osobnú starostlivosť.
4. Kolízny opatrovník odporúčal upraviť práva a povinnosti rodičov k mal. deťom.
5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením rodných listov mal. detí, uznesením č.k. 8P/174/2019-16 zo dňa 12.12.2019, uznesením tunajšieho súdu č.k. 6P/226/2019-7 zo dňa 30.12.2019, správy z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody T. N., rozsudku sp. zn. 3Pc/4/2018 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
6. Podľa rodných listov maloletých detí sa mal. K. A. narodil dňa XX.XX.XXXX a mal. H. D. XX.XX.XXXX z matky J. A., Q.. XX.XX.XXXX a E. A., Q.. XX.XX.XXXX.
7. Na tunajšom súde sa viedlo pod sp. zn. 8P/174/2019 konanie vo veci uloženia povinnosti matke pravidelne informovať otca o mal. deťoch. Súd konanie právoplatne zastavil. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že s poukazom na zákonné ustanovenia je potrebné najprv rozhodnúť o tom, komu budú mal. deti zverené do osobnej starostlivosti a následne rodič, ktorému deti zverené nebudú má právo na pravidelné informovanie sa o deťoch.
8. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom mal. detí, E. A., uzavrela manželstvo a toto manželstvo stále trvá. Manžel je vo výkone trestu odňatia slobody. Nie sú spolu v žiadnom kontakte. Zabezpečuje starostlivosť o dve mal. deti. K. je žiakom druhého ročníka základnej školy a H. navštevuje materskú školu v R.. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom D. F.. Z ich spolužitia sa narodil syn X. F., ktorý má dva roky a toho času opäť očakáva narodenie dieťaťa, ktoré by sa malo narodiť v marci 2020. Súd rozhodol, že E. A. nie je otcom mal. X. F.. Jej manžel vie, že má ďalšie dieťa s iným mužom. Spolužitie s manželom obnoviť nechce. Aktuálne poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na tri deti. Jej druh má dobrý vzťah s mal. deťmi. K. G. H. sú zdraví a majú také potreby ako ostatné deti v ich veku. Býva u svojej mamy. S druhom a s deťmi majú pre seba vyčlenenú jednu izbu. Manžel na mal. deti žiadnym spôsobom neprispieva. Vzala na vedomie poučenie súdu, že ak by jej deti boli zverené do starostlivosti, ich otec má právo vedieť o tom ako sa im darí. Uviedla, že ak ju požiada, aby mu poskytla informácie o deťoch, urobí tak. Nechce sa k manželovi vrátiť, pretože sa nestotožňuje z jeho spôsobom života.
9. Rozsudkom sp. zn. 3Pc/4/2018 súd určil, že E. A. nie je otcom mal. dieťaťa X., Q.. XX.XX.XXXX, z matky J. A.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.10.2018.
10. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že otec mal. detí je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, matka si našla nového partnera, z ich spolužitia sa narodilo dieťa a očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Obnovenie spolužitia neprichádza medzi rodičmi do úvahy, preto sú splnené podmienky pre úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom.
11. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v N. je zrejmé, že otec mal. detí je vo výkone trestu od 25.04.2015, pravdepodobne do 25.03.2023. Nie je pracovne zaradený, nepoberá žiadnu pracovnú odmenu. V ústave u neho evidujú pohľadávky so zostatkom na úhradu vo výške 197,97,- EUR. Na osobnom konte má zostatok -152,06,- EUR.
12. Súd vec takto právne posúdil.
13. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. V zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Pri výpočte minimálneho výživného sa vychádza zo sumy životného minima uvedeného v § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, teda zo životného minima pre zaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa, a z tejto sumy sa vypočíta 30%. Výsledok predstavuje minimálne výživné v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine a táto suma toho času činí 28,79,- EUR.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a otec na výživu maloletých detí neprispieva žiadnym spôsobom.
21. Berúc do úvahy doterajšiu starostlivosť, vek, citový vzťah maloletých detí, ako aj skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, zveril súd mal. deti do osobnej starostlivosti matky. Nakoľko otec je vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený, nepoberá žiadnu pracovnú odmenu, a teda nemá žiadny príjem, zaviazal ho súd platením výživného na každé z mal. detí vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, začínajúc právoplatnosťou rozsudku. Takéto minimálne výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na zárobkové a majetkové pomery. Určenie výživného pod túto hranicu nie je možné. V súčasnosti minimálne výživné činí sumu 28,79,- EUR mesačne.
22. Styk otca s mal. deťmi súd neupravoval, nakoľko tento nie je potrebné upravovať z dôvodu otcovho výkonu trestu odňatia slobody.
23. Čo sa týka otcovho podnetu o uloženie povinnosti matke informovať ho o podstatných veciach súvisiacich s mal. deťmi súd uvádza, že až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia sa otec bude môcť domáhať sa uloženia povinnosti matke informovať ho o mal. deťoch v zmysle § 24 ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine v prípade, ak matka naďalej nebude pravidelne otca informovať o mal. deťoch. Matka však bola v tomto konaní poučená o jej povinnosti informovať otca o mal. deťoch a prisľúbila, že otcovi bude poskytovať informácie.
24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude vyživovacia povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.