Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-74-2017.pdf
PDF · 94.76 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/74/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom K. XXXX/XX, J., o zaplatenie 20 952,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20 933,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 19,80 eura zastavuje.
III. Súd žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 4 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia zamieta.
IV. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 18.08.2017 sa žalobca, ktorého súd uznesením zo dňa 03.04.2018 pripustil do konania na miesto pôvodného žalobcu - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej len „veriteľ“) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 20 952,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 30.10.2013 zmluvu o pôžičke. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému pôžičku v sume 20 000,- eur, ktorú mal žalovaný ako fyzická osoba vrátiť v pravidelných 120 mesačných splátkach po 320,80 eura, a to až do celkovej sumy 38 496,- eur, pričom doposiaľ žalovaný uhradil len sumu 1 753,60 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, veriteľ dňa 27.08.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade splátok ani v dodatočnej lehote nedošlo, veriteľ dňa 19.10.2014 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29.10.2014. Celkový dlh žalovaného predstavoval sumu 20 952,80 eura.
3. Súd v rámci postupu po začatí konania podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 292 C.s.p. doručoval žalobu spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe žalovanému na adresu trvalého pobytu podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. a to prostredníctvom poštového podniku a príslušného útvaru policajného zboru ako doručujúcimi orgánmi podľa § 107 a 108 C.s.p., avšak s negatívnym výsledkom. Následne súd podľa § 116 ods. 1 C.s.p. zisťoval skutočný pobyt žalovaného prostredníctvom sociálnej
poisťovne, zdravotnej poisťovne a telekomunikačných operátorov. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k nej ani na adresu zistenú podľa § 116 ods. 1 C.s.p., súd podľa 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil dňa 08.04.2019 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a príslušnej stránke súdu, pričom po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú.
4. Žalobca podaním zo dňa 14.01.2020 skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie, vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 19,80 eura, predstavujúcu uplatnené náklady na vymáhanie pohľadávky podľa všeobecných obchodných podmienok, späť, na základe čoho žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 20 933,- eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia. Zároveň žalobca súhlasil, aby súd rozhodol vo veci samej na pojednávaní bez ich prítomnosti.
5. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 19,80 eura skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie a spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu nevyplýval z osobitného predpisu, súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 C.s.p., aj bez prihliadnutia na súhlas, resp. nesúhlas žalovaného podľa § 146 ods. 1 druhej vety a § 146 ods. 2 C.s.p., zastavil, na základe čoho predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 20 933,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia.
7. Súd nariadil na deň 16.01.2020 pojednávanie, na ktoré mali strany sporu doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Nakoľko sa žalovaný na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a žalobca súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti, súd podľa § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní ďalšie návrhy na dokazovanie, súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa § 219 ods. 2 prvej vety C.s.p. vyhlásil tento rozsudok.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 30.10.2013, predžalobnej upomienky zo dňa 27.08.2014, fotokópie vrátenej obálky, oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.10.2014, oznámenia postúpení pohľadávky a prehľadu splátok a úhrad, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.
9. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 30.10.2013 v písomnej forme zmluvu o poskytnutí pôžičky (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému bezhotovostným prevodom na jeho účet (č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX) peňažné prostriedky v sume 20 000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazala splatiť pravidelnými mesačnými splátkami do 10/2023.
10. Zo zmluvy vyplývalo, že:
- veriteľ zisťoval schopnosť žalovaného splácať poskytnutú pôžičku a to tým, že žalovaný uviedol svojho zamestnávateľa (resp. že podniká v oblasti finančné poradenstva), dobu od ktorej je zamestnaný, dĺžku predchádzajúcich zamestnaní, príjem z podnikania a základ dane za predchádzajúci rok, čo žalovaný preukázal potvrdením o podaní daňového priznania, výpisom z bankových účtov a oprávnením na vykonávanie podnikateľskej činnosti;
- žalovanému bola pôžička poskytnutá na kúpu auta; -mesačná splátka pôžičky predstavovala sumu 320,80 eura bez poistenia, ktoré žalovaný odmietol uzatvoriť; -počet splátok bol dohodnutý na 120;
-celkové náklady žalovaného predstavovali sumu 18 496,- eur; -celkom splatná čiastka žalovaným predstavovala sumu 38 496,- eur; -ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) predstavovala hodnotu 15,54 %; -priemerná RPMN mala hodnotu 13,44 % a
- ročná úroková sadzba mala hodnotu 15,90 %.
11. Z prehľadu splátok a úhrad vyplývalo, že žalovaný z titulu uzatvorenej zmluvy uhradil veriteľovi len päť splátok, a to konkrétne dňa 29.01.2014 v sume 320,80 eura, dňa 30.04.2014 v sume 962,- eur (za splátky splatné dňa 20.02.2014, 20.03.2014 a 20.04.2014) a dňa 19.09.2014 v sume 320,80 eura, teda celkovo sumu 1 603,60 eura, na základe čoho veriteľ predžalobnou upomienkou zo dňa 27.08.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie neuhradených splátok v sume 1 379,88 eura (konkrétne splátky splatné dňa 20.06.2014, 20.07.2014, 20.08.2014 a 20.09.2014) a zároveň ho upozornil na možnosť zosplatnenia celej poskytnutej pôžičky, ak splátku splatnú dňa 20.06.2014 neuhradí do 05.10.2014. Keďže žalovaný dlžné splátky neuhradil, veriteľ dňa 29.10.2014 oznámil žalovanému zosplatnenie pôžičky s tým, že ju zároveň vyzval na zaplatenie sumy 21 083,- eura z čoho istina pôžičky predstavovala sumu 21 083,- eura. Následne po zosplatnení pôžičky žalovaný dňa 18.05.2016 uhradil ešte sumu 150,- eur, teda z titulu poskytnutej pôžičky uhradil veriteľovi celkovo sumu 1 753,60 eura.
12. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
14. Podľa § 657 Občianskeho zákonník zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.04.2014 Z.z. (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebod) d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
19. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že medzi veriteľom a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy v písomnej forme dňa 30.10.2013 podľa § 488, 489 ods. 1 a 491 Občianskeho zákonníka občianskoprávny záväzkový vzťah, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, keďže sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ bez ďalšieho poskytne žalovanému peňažné prostriedky bezhotovostným prevodom na jeho číslo bankového účtu (t.j. dohoda o reálnom prenechaní peňažných prostriedkov) a taktiež obsahovala dohodu o povinnosti žalovaného vrátiť peňažnú sumu veriteľovi v presne určených splátkach (dohoda o vrátení veci rovnakého druhu v určenom čase). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia, keďže za spotrebiteľský úver sa podľa tohto zákona považuje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov aj vo forme pôžičky.
20. Zmluva uzatvorená medzi veriteľom a žalovaným musí podľa zákona č. 129/2010 Z.z. mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a obsahovať, okrem všeobecných náležitosti (t.j. v tomto prípade všeobecných náležitostí zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka), osobitné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto zákona a správne určenú RPMN. Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úver, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti uvedené pod písm. a) až k), r) a y) v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) alebo uvedenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa má podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok taký právny stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať za bezúročný a bezpoplatkový, z čoho vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená v písomnej forme, neobsiahla niektorú z vyššie uvedených osobitných náležitostí alebo obsiahla nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa, veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V danom prípade mal súd za to, že zmluva uzatvorená medzi veriteľom a žalovaným obsiahla všetky zákonom vyžadované náležitosti, na základe čoho ju nebolo možné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú.
21. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že ku dňu 19.10.2014 bol žalovaný v omeškaní so splatením štyroch mesačných splátok v celkovej sume 1 283,20 eura, a teda so splátkou splatnou dňa 20.06.2014 (t.j. prvá nesplatená splatná splátka) bol v omeškaní už po dobu viac ako troch mesiacov, pričom dňa 27.08.2014 bol žalovaný zároveň upozornený na možnosť (právo) veriteľa zosplatniť zvyšok poskytnutej pôžičky. V zmysle uvedeného veriteľ splnil všetky podmienky stanovené § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka potrebné na to, aby mohol realizovať právo na zosplatnenie celej poskytnutej pôžičky, pričom toto právo si dňa 29.10.2014 aj uplatnil. Na základe uvedeného vzniklo veriteľovi právo na vrátenie zvyšku poskytnutej pôžičky vrátane úrokov splatných ku dňu zosplatnenia v sume 19 799,40 eura (čo vyplývalo z prehľadu úhrad a splátok), a to bez ďalších poplatkov a zmluvných pokút, pričom
spolu s dlžnými splátkami, pre ktoré sa celá pôžička stala splatná, bol žalovaný povinný uhradiť veriteľovi celkovo sumu 21 083,- eur.
22. Nesporné bolo aj to, že po zosplatnení úveru žalovaný uhradil veriteľovi celkom sumu 150,- eur, na základe čoho jeho dlh voči žalobcovi ako právnemu nástupcovi veriteľa podľa § 524 Občianskeho zákonníka predstavoval sumu 20 933 eura. Na základe uvedeného zaviazal súd žalovaného na zaplatenie sumy 20 933 eur žalobcovi.
23. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 10.09.2014 do 08.12.2015 vo výške 0,05 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, t.j. 30.10.2014 bola 5,05 % ročne. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,05 % a to až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovanou žalobcovi, pričom vo zvyšnej časti uplatnených úrokov, t.j. vo výške 4 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s kombináciou princípov úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a zavinenia zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu (keďže späťvzatá časť žaloby v sume 19,80 eura predstavovala len zanedbateľnú časť, hoci zastavenie v tejto časti zavinil žalobca) priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.