Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Saz/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: D. E., trvale bytom: D. E., bez dokladu totožnosti, toho času miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, právne zast. Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra, Rázusova 7, 949 07 Nitra, o správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia vykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA11-5985-029/2023-AV zo dňa 19. decembra 2023, takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: D. E., trvale bytom: D. E., bez dokladu totožnosti, toho času miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA11-5985-017/2023-AV zo dňa 01. októbra 2023 rozhodol podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia, pričom stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 01. januára 2024.

2. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že žalobca bol dňa 30. septembra 2023 v čase o 21.05 h zadržaný, pričom nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Bolo tiež zistené, že nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Z uvedeného dôvodu bolo dňa 01. októbra 2023 vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP-BA11-5985-011/2023-AV zo dňa 01. októbra 2023 s tým, že mu nebola určená lehota na vycestovanie. Na základe uvedeného vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA11-5985-011/2023-AV zo dňa 01. októbra 2023 žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu.

3. Následne žalovanému bola dňa 15. decembra 2023 doručená správa, že žalobca dňa 26. októbra 2023 prejavil vôľu požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené žalovaný vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA11-5985-029/2023-AV zo dňa 19. decembra 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88a ods.

1 písm. b) a jeho ponechaní v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov, pričom stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 01. apríla 2024.

4. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil s odkazom na , pričom uviedol, že jedným z dôvodov rizika úteku je aj taxatívne uvedený dôvod „nemá udelený pobyt podľa tohto zákona“. Nakoľko žalobca nemá na území Slovenskej republiky udelený žiadny druh pobytu a taktiež nedisponuje žiadnym dokladom oprávňujúcim ho na prekračovanie vonkajšej schengenskej hranice v zmysle kódexu schengenských hraníc číslo 562/2006, žalovaný dospel k názoru, že existuje riziko jeho úteku.

5. O neuložení alternatívy zaistenia podľa , rozhodol správny orgán aj s poukazom na vyjadrenie účastníka konania v zápisnici číslo PPZ-HCP-BA11-5985-028/2023- AV, kde tento uviedol, že nemá žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky a nedisponuje finančnými prostriedkami.

6. Na základe uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že v prípade žalobcu je potrebné jeho zaistenie počas doby zisťovania skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu a je jasne preukázané riziko jeho úteku z dôvodu, že žalobca v predchádzajúcom konaní ako cieľovú krajinu svojej cesty uviedol Nemecko a taktiež fakt, že nemá na území Slovenskej republiky udelený pobyt podľa .

7. Dĺžku zaistenia žalovaný stanovil v súlade s do 01. apríla 2024. Uvedená doba zaistenia je podľa žalovaného nevyhnutná aj s ohľadom na zabezpečenie realizácie azylového konania a minimalizácie rizika jeho úteku. Žalovaný tiež uviedol, že zaistením je možné dosiahnuť realizáciu azylového konania a žalobca bude vždy prítomný pre potreby konania, v prípade žalobcu nie je možné cieľ dosiahnuť inými normatívnymi prostriedkami.

II.

Konanie pred správnym súdom

8. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 29. januára 2024 domáhal bezodkladného prepustenia zo zaistenia uloženého žalobcovi napadnutým rozhodnutím žalovaného.

9. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie, na základe ktorého je žalobca držaný v zaistení, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že požiadal o azyl na území SR a aj v rámci EÚ prvýkrát z dôvodu obavy o svoj život, avšak žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o zaistení žalobcu podľa , nakoľko má za to, že v predmetnej veci existuje riziko úteku žalobcu vyplývajúce podľa neho z toho, že tento nemá na území Slovenska oprávnený pobyt. Žalobca je však prvýkrát žiadateľom o azyl, o ktorý požiadal vo veľmi krátkom čase po jeho zadržaní a umiestnení v zariadení pre cudzincov, vyhlásenie bolo prijaté po zabezpečení tlmočenia, v jeho veci preto nie je preukázané riziko úteku a že by nezaistením resp. umiestnením v azylovom zariadení opustil toto zariadenie a nevyčkal na rozhodnutie migračného úradu. Žalobca si je navyše vedomý tzv. dublinského systému, v zmysle ktorého by bol aj v prípade jeho odchodu vrátený na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu, a preto chce vyčkať na rozhodnutie v jeho azylovej veci. V prípade jeho prepustenia zo zaistenia a umiestnenia v azylovom zariadení nebude ohrozený účel zaistenia. Žalobca je zároveň ako žiadateľ o azyl oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky v zmysle zákona o azyle. Keďže o žiadosti žalobcu o azyl nebolo rozhodnuté do 60 dní odo dňa začatia azylového konania, uvedené naznačuje, že žiadosť žalobcu o azyl nie je zjavne neopodstatnená v zmysle zákona o azyle, keďže o zjavnej neopodstatnenosti azylovej žiadosti smie migračný úrad rozhodnúť iba v tomto časovom intervale.

10. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že v prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. Aj v zmysle odporúčania Rady Európy (Odporúčanie Rady ministrov Rec ( z 16.04.2003) sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom

preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade. V tomto prípade však zaistenie žalobcu nie je nevyhnutné.

11. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie až po takmer dvoch mesiacoch od začatia azylového konania (26. októbra 2023), pričom po túto dobu bol žalobca držaný v zaistení nezákonne. Pôvodný účel jeho zaistenia realizovaný na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 01. októbra 2023 vydaného podľa , ktorým bol výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení zanikol dňa 26. októbra 2023, pretože odo dňa prijatia jeho vyhlásenia o azyle je žalobca žiadateľom o azyl a po dobu azylového konania nie je prípustné jeho vyhostenie. Držanie žalobcu v zaistení na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 01. októbra 2023 aj po dátume 26. októbra 2023 bolo preto nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, v rozpore s a bodu 1 , nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k včasnému vydaniu nového rozhodnutia o zaistení podľa .

12. Žalobca tiež namietal, že žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu do 01. apríla 2024 ako potrebnú na zistenie dôvodov žiadosti o azyl, avšak k zaisteniu žalobcu za týmto účelom pristúpil až po necelých 2 mesiacoch od začatia azylového konania žalobcu, preto aj v uvedenom žalobca vidí nedôvodnosť svojho zaistenia. Žalovaný taktiež v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil skutočnosť, že v zákonom stanovených prípadoch je žiadateľ o azyl oprávnený zdržiavať sa na území SR aj v prípade , že mu bolo vydané negatívne rozhodnutie v azylovej veci s tzv. odkladným účinkom prípadnej žaloby voči rozhodnutiu migračného úradu a že je oprávnený zdržiavať sa na území SR aj v ďalšom priebehu jeho azylovej veci - počas súdneho konania o prieskume rozhodnutia migračného úradu ( o azyle). Keďže o žiadosti žalobcu o azyl nebolo rozhodnuté do 60 dní odo dňa začatia azylového konania, uvedené naznačuje, že žiadosť žalobcu o azyl nie je zjavne neopodstatnená v zmysle zákona o azyle, keďže o zjavnej neopodstatnenosti azylovej žiadosti smie migračný úrad rozhodnúť iba v tomto časovom intervale. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím žalovaného, keďže účel zaistenia žalobcu odpadol vykonaním vstupného pohovoru, kde žiadatelia o azyl najobšírnejšie rozvádzajú dôvody ich žiadosti o azyl. Poukázal tiež na to, že ustanovenie neoprávňuje k zaisťovaniu žiadateľov o azyl na celú dobu azylového konania.

13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01. februára 2024, v ktorom uviedol, že k zaisteniu žalobcu pristúpil na nevyhnutne potrebný čas, na čo ho oprávňuje . Poukázal tiež na to, že účel zaistenia má povinnosť skúmať aj Útvar policajného zaistenia pre cudzincov a v prípade, že mu takúto skutočnosť oznámi, žalobcu zo zaistenia prepustí. Doba zaistenia je len informatívna, pričom zdôraznil, že konanie o azyle je časovo náročný proces, ktorý nemožno urýchliť, preto doba zaistenia je priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu všetkých potrebných náležitostí. Žalovaný ďalej uviedol, že zaistenie žalobcu bolo nevyhnutné na naplnenie ustanovenia , nakoľko žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nemá prostriedky na zabezpečenie si ubytovania na území Slovenskej republiky a po prepustení odíde do cieľovej krajiny, ktorou je Nemecko.

14. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť.

15. K vyjadreniu žalovaného sa právny zástupca žalobcu nevyjadril.

16. Správny súd následne vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. februára 2024. Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili (žalobca, jeho právny zástupca ako aj žalovaný svoju neúčasť vopred ospravedlnili), preto správny súd v nariadenom pojednávaní pokračoval v ich neprítomnosti ( ).

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

17. Podľa č. 460/1992 Zb, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

18. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

19. Podľa prvá veta , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

20. Podľa prvá veta , policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a umiestni štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení.

21. Podľa , policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

22. Podľa prvá veta , o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia.

23. Podľa , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,

24. Podľa čl. 3 Dohovoru č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

25. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

26. Správny súd konajúc podľa ust. a nasl. , po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu, ako aj obsah administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

27. Predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo posúdenie, či ďalšie zotrvanie žalobcu v zaistení realizované v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce je zákonné. Správny súd po oboznámení sa so žalobou dospel k záveru, že prevažná časť námietok žalobcu smerovala proti napadnutému rozhodnutiu, avšak súd konajúc v súlade s posúdil správnu žalobu neformálne, pričom nebol viazaný jej žalobnými bodmi, na základe čoho vzhliadol nezákonnosť trvania zaistenia žalobcu.

28. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že pre rozhodnutie o správnej žalobe podľa nie je podstatným to, či sa zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo malo byť neúčelné už od počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania súdu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na článok 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, v zmysle ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa. Uvedené požiadavky pre

zaistenie cudzincov, t. j. účelnosť a efektívnosť, musia byť splnené nielen v čase vydania rozhodnutia o zaistení, ale aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia ( ).

29. Úlohou správneho súdu v danej veci nebol prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zaistení, ale posúdenie žalobného návrhu žalobcu na prepustenie zo zaistenia. Týmto je vymedzené postavenie a úloha správneho súdu posudzujúceho vec z hľadiska existencie podmienok pre prípadné nariadenie prepustenia žalobcu zo zaistenia v čase jeho rozhodovania o správnej žalobe. Administratívny spis žalovaného v tejto súvislosti neposkytuje žiadne podklady, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia žalobcu, nakoľko dokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení, podanie správnej žaloby a vyjadrenie žalovaného. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v tejto súvislosti neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by mal správny súd za preukázané, že od vydania napadnutého rozhodnutia boli alebo sú so žalobcom nevykonávané úkony spojené s udelením azylu. Takéto skutočnosti správnemu súdu nevyplývajú ani z administratívneho spisu žalovaného, hoci od vydania napadnutého rozhodnutia dňa 19. decembra 2023 do podania žaloby dňa 29. januára 2024 uplynulo obdobie takmer mesiac a pol. Správny súd na dôvažok dodáva, že z uvedeného dôvodu tiež nemá preukázané, že v danom období žalovaný akokoľvek skúmal či účel zaistenia naďalej trvá.

30. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na mimoriadnosť inštitútu zaistenia. V preskúmavanom prípade je potrebné trvanie účelu zaistenia skúmať o to prísnejšie, že žalobca je už celkovo obmedzený na osobnej slobode od 01. októbra 2023, teda ku dňu rozhodovania správneho súdu vyše štyri a pol mesiaca, a to bez ohľadu na to, že bol predtým zaistený na podklade iného zákonného dôvodu a bez ohľadu na to, že neboli prekročené zákonné lehoty možného zaistenia.

31. Súd vzhliadol pasivitu žalovaného pokiaľ ide o zisťovanie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania správneho súdu, čo vedie správny súd k záveru o tom, že pozbavenie osobnej slobody žalobcu je samoúčelné a absencia naplnenia zákonnej požiadavky účelnosti a efektívnosti zaistenia sama osebe odôvodňuje nezákonnosť trvania zaistenia.

32. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnych skutkových zistení, nevyužitia menej závažných prostriedkov na dosiahnutie sledovaného účelu či oneskorene vydaného rozhodnutia o zaistení reflektujúceho zmenu účelu zaistenia správny súd uvádza, že tieto námietky by boli na mieste, ak by žalobca namietal aj zákonnosť napadnutého rozhodnutia o zaistení, avšak nakoľko toto nebolo predmetom súdneho prieskumu, vo vzťahu k trvaniu zaistenia uvedené námietky správny súd nevzhliadol ako dôvodné.

33. K námietke nezákonnosti zaistenia žalobcu na základe rozhodnutia o zaistení č. PPZ-HCP- BA11-5985-017/2023-AV zo dňa 01. októbra 2023 v období od podania žiadosti o azyl, t.j. od 26. októbra 2023 do vydania napadnutého rozhodnutia správny súd taktiež uvádza, že rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-BA11-5985-017/2023-AV zo dňa 01. októbra 2023 ako ani zaistenie na jeho podklade nebolo predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, a preto nebolo na mieste posúdiť uvedenú námietku vo vzťahu k aktuálnemu zaisteniu žalobcu.

34. Keďže správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby postupom podľa , nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia, keďže obmedzenie jeho osobnej slobody nie je zákonné.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich náhradu žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).