Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3Co-2-2020.pdf
PDF · 81.92 KB
Case nature
Subarea
3Co/2/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: S.. Z. K., A.., V. O. S.S., XXX XX P., proti žalovaným: 1. S.. Š. Q., J.. O. XXXX/X, XXX XX Q., 2. S.. R. Q., B. XXXX/XX, P. - Y., 3. S.. D. Q., B. XXXX/XX, P. - Y., 4. R. P., XXX XX T. L. XXX, 5. X. Q., XXX XX T. L. XXX, 6. T. I., O.Ú. R. L. T., T. L. T., Y. X, P., o určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 04. 12. 2019, č. k. 4C/55/2019-16 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 124 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 343 ods. 1, § 344, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb.
3. V odôvodnení uviedol, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Predmetom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zakázať až do právoplatného skončenia vo veci samej prevod akejkoľvek z tých nehnuteľností, ktoré boli v roku 2003 evidované na LV č. XXX, k. ú. T. L., vydané Katastrálnym úradom v Y., Správa katastra Q., a to parcely registra „E“, evidované na mape určeného operátu v celkovej výmere XXX.XXX,XX m2. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že až do roku 2011 bol evidovaný na LV č. XXX, k. ú. T. L. ako podielový spoluvlastník s podielom vo výške 3/5 k celku, právny predchodca žalovaných vlastnil podiel 1/5 k celku. Okresný úrad Q., pozemkový a lesný odbor v roku 2011 pôvodný LV č. XXX nahradil novými LV č. XXXX a č. XXXX; žalobca tieto listy vlastníctva nikdy nevidel, a preto ani nevie, aký bol dôvod pre rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti. Následne Okresný úrad Q., pozemkový a lesný odbor vydal ďalšie úplné nové listy vlastníctva, ktorými nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č. XXX rozdelil na neznámy počet nových nehnuteľností. Tento orgán uvedený úkon nazval pozemkovými úpravami, pričom jedným spoznateľným účelom zmienených pozemkových úprav bolo zrušenie akéhokoľvek spoluvlastníctva k lesným nehnuteľnostiam. Podľa žalobcu uvedeným úkonom Okresný úrad Q. prekročil svoju právomoc, a preto žalobca žalobou zo dňa 04. 11. 2019 vo veci samej žiada o reivindikáciu podielového spoluvlastníctva podľa pôvodného zápisu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, k. ú. T. L..
4. V prejednávanej veci súd prijal záver, že žalobca neosvedčil právny záujem na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca neosvedčil, žeby v súčasnosti medzi ním a žalovanými bol právny vzťah, z ktorého by mu vyplýval nárok potrebný chrániť navrhovaným neodkladným
opatrením. Pokiaľ by právny záujem žalobca na nariadení neodkladného opatrenia vychádzajúc z celkového obsahu žaloby a návrhu mal vyplývať z toho, že súd na základe žaloby v merite veci „zruší“ listy vlastníctva vydané po pozemkových úpravách vykonaných Okresným úradom Q. a prikáže „rešpektovať“ vlastnícke vzťahy podľa zápisov na pôvodnom LV č. XXX, k. ú. T. L., k tomu súd uviedol, že vykonávanie zápisov na listoch vlastníctva (vedené príslušným katastrom nehnuteľnosti) zákonodarca zákonom č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných prv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) zveril katastrálnym úradom a nie súdom. Všeobecným súdom neprislúcha, aby orgánu inej štátnej (výkonnej) moci bez zákonného zmocnenia nariaďovali alebo ukladali, aby určitým spôsobom postupovali alebo konali, alebo aby niečo rešpektovali. Žalobca preto nemôže úspešne uplatňovať, aby súd zrušil listy vlastníctva a aby súd prikázal inému štátnemu orgánu rešpektovať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam tak, ako boli v katastri nehnuteľnosti evidované pred pozemkovou úpravou. Naviac žalobca ani neosvedčil, či v súčasnosti vôbec existuje medzi stranami sporu právny vzťah vyplývajúci z vlastníctva nehnuteľnosti; ak áno, aký je obsah tohto vzťahu a aké nehnuteľnosti sú jeho predmetom.
5. Súd poukázal aj na samotný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý naviac ani nespĺňa požiadavku vykonateľnosti. Absentuje v ňom označenie nehnuteľnosti, ktorých sa má súdom uložený zákaz prevodu týkať tak, aby rozhodnutie súdu bolo vykonateľné, tiež označenie subjektu, ktorému má byť povinnosť zákazu prevodu nehnuteľnosti uložená. Rozhodnutie, ktorým súd zakáže prevod „akejkoľvek nehnuteľnosti“ nie je rozhodnutím, ktoré by spĺňalo podmienku vykonateľnosti rozhodnutia. Bolo preto na žalobcovi, aby v návrhu označil nehnuteľnosti, ktorých sa zákaz prevodu týka, aby rozhodnutie súdu v prípade vyhovenia návrhu bolo vykonateľné, resp., aby označil subjekt, ktorému táto povinnosť má byť uložená, aby tvrdil a osvedčil, že označenému subjektu prislúcha právo prevodu označených nehnuteľnosti.
6. Na záver súd uviedol, že pokiaľ medzi žalobcom a žalovaným v 6.rade v súčasnosti existuje v súvislosti so žalobcom namietanými pozemkovými úpravami právny vzťah založený zodpovednosťou tohto žalovaného za škodu spôsobenú štátom pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z., osvedčenie existencie tohto právneho vzťahu ešte bez ďalšieho potrebnosť nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze prevodu nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom namietaných pozemkových úprav, neodôvodňuje.
7. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), c), d), f), a h) CSP. Mal za to, že konajúca sudkyňa JUDr. Erika Borovská úmyselne porušuje zákon, svojvoľne nakladá so zákonom, čím žalobcovi spôsobuje škodu. Týmto spôsobom konajúca sudkyňa žalobcu donútila, aby na dotknutý štátny orgán podal žalobu o náhradu škody v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. sp. zn. 11C/33/2018. Z tohto dôvodu namietal zaujatosť konajúcej sudkyne a žiadal, aby nadriadený súd ju z ďalšieho konania vylúčil. Ďalej uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie malo vadu spočívajúcu z dezinterpretácií platných zákonov, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k skutkovým zisteniam, ktoré sú opakom preukázanej skutočnosti a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo veci samej sa žalobca domáha o reivindikáciu vlastníckych vzťahov k lesom, ktoré si v okrese Q. „možno prisvojiť beztrestne a rutinovane v okamihu, keď má zlodej dostatočný kladný vzťah k úradníčkam, ktoré štát obdaril právomocami a najmä jasnozrivosťou, s ktorou vedia v prospech koho, sa patrí les odcudziť“. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
9. Odvolací súd neprihliadol na žalobcom vznesenú námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni JUDr. Erike Borovskej, nakoľko išlo o prípad, kedy strana sporu namietala len okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu v konaní a v jeho rozhodovacej činnosti, ktoré okolnosti nie sú dôvodom pre vylúčenie sudcu (§ 49 ods. 3 CSP).
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu súdom prvej inštancie zistil skutkový stav a zo zistených skutočnosti bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
11. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. K nariadeniu neodkladného opatrenia môže dôjsť iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
12. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Možnosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 a nasl. CSP je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Na to, aby navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy.
14. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň odvolací súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.
15. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym inštitútom civilného konania, ktorý je na mieste len vtedy, keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí vznik ujmy a nenahraditeľná škoda. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že reálne a bezprostredne hrozí vznik škody. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že žalobca musí osvedčiť už také konkrétne správanie žalovaného, ktorým spôsobuje navrhovateľovi škodu a to nenahraditeľnú.
16. V uvedenej veci žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by až do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej, žalovaným uložil povinnosť zdržať sa prevodu k parcelám registra „E“, evidovaným na mape určeného operátu o celkovej výmere 147.256,00 m2, ktoré v roku 2003 boli evidované na liste vlastníctva č. XXX, okres Q., obec T. L., k. ú. T. L..
17. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil také skutočnosti, ktoré by v danej veci odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca neosvedčil, žeby mu v dôsledku konania žalovaných hrozil vznik nenahraditeľnej škody. Naviac žalobca ani neosvedči, aby po vykonaní žalobcom tvrdených pozemkových úprav existoval medzi stranami sporu právny vzťah, z ktorého by mu vznikol nárok potrebný dočasne chrániť navrhovaným neodkladným opatrením.
18. V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné zdôrazniť, že k nariadeniu neodkladného opatrenia môže dôjsť iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Aj keď súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, uvedené neznamená, aby bolo možné nariadiť neodkladné
opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez hodnoverného osvedčenia skutočnosti umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia zo strany žalobcu v danom prípade osvedčená nebola.
19. V čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie zo strany žalobcu žiadne dôkazy osvedčujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia predložené neboli. V čase vydania uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca teda neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavu z toho, že exekúcia bude ohrozená. Keďže základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúci z ust. § 325 ods. 1 CSP v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčený nebol, súd prvej inštancie správne postupoval, ak návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP uznesenie ako vecne správne potvrdil.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).