Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Cb-18-2024.pdf
PDF · 98 KB
Case nature
Subarea
18Cb/18/2024
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: CAMARELO S. C., so sídlom Mlodosci 14/0, 422 15 Czestochowa, Poľská republika, IČO: 24 176 009, právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠČURY, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 2618, 022 01 Čadca, IČO: 47 258 055, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., podnikajúci pod obchodným menom: A. B. - E., s miestom podnikania C. XXXX/XX, XXX XX D., F.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Nariaďuje zabezpečovacie opatrenie a zriaďuje v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej:
- v podiele o veľkosti 910/42131 pod E. na pozemku parcely KN-C č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX, k. ú. G., obec G., H. G., vedený Okresným úradom Žilina - katastrálny odbor,
- v podiele 1/1 pod E. nebytového priestoru č. X, vchod č. X, súp. č. XXXX, ktorý sa nachádza na pozemku parcely KN-C č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 a v podiele 910/24621 pod E. na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a k pozemkom parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, pare. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX pre k. ú. G., obec Žilina, okres G., vedený Okresným úradom Žilina
- katastrálny odbor,
a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu a proti žalovanej vo výške 87.386,61 eur s príslušenstvom, vyplývajúcej z platobného rozkazu č. 37Up/1743/2023 zo dňa 14.12.2023.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 01.02.2024, podpísaným zaručeným elektronickým podpisom, ktoré v mene žalobcu podal ním zvolený právny zástupca, sa žalobca domáha, aby súd zriadil záložné právo na nasledovných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej:
- v podiele o veľkosti 910/42131 pod E. na pozemku parcely KN-Cc. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX, k. ú. G., obec G., H. G., vedený Okresným úradom Žilina - katastrálny odbor,
- v podiele 1/1 pod B40 nebytového priestoru č. X, vchod č. X, súp. č. XXXX, ktorý sa nachádza na pozemku parcely KN-C č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 a v podiele 910/24621 pod E. na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a k pozemkom parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, pare. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX pre k. ú. G., obec Žilina, okres G., vedený Okresným úradom Žilina - katastrálny odbor, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu proti žalovanej vo výške 87.386,61 eur s prísl., vyplývajúcej z platobného rozkazu č. 37Up/1743/2023 zo dňa 14.12.2023, a to až do úplného zaplatenia zabezpečenej pohľadávky.
1. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že na Okresnom súde Banská Bystrica je pod sp. zn. 37Up/1743/2023 vedené upomínacie konanie o zaplatenie 87.386,61 eur s príslušenstvom, pričom okresný súd vydal dňa 14.12.2023 platobný rozkaz, ktorým rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 87.386,61 eur s príslušenstvom (výrok I.) a súčasne žalovanej uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 4.089,56 eur (výrok II.). Žalobca uviedol, že svoj návrh na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania odôvodnil tým, že žalovanej dodával detské kočíky do jej obchodu v Žiline (pričom predmetný nebytový priestor je predmetom tohto konania) na ďalší komisionálny predaj. Žalobca pri každej dodávke tovaru vystavil dodací list, ktorý žalovaná podpísala a opečiatkovala firemnou pečiatkou, čím potvrdila prevzatie tovaru. Následne na základe dodacieho listu žalobca vystavil žalovanej faktúru. Žalovaná žalobcovi doposiaľ neuhradila 54 faktúr, pričom so žalobcom nie je schopná dohodnúť sa na splátkach, na základe ktorých bude aspoň čiastočne pri ďalších faktúrach uhrádzať svoj dlh. Nakoľko je predmetom upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37Up/1743/2023 veľká pohľadávka žalobcu, ktorá spolu s príslušenstvom a trovami konania presahuje 100.000,- eur, žalobca má obavu, že žalovaná bude scudzovať svoj majetok bez toho, aby bola uvedená pohľadávka žalobcu uspokojená. Žalobca sa obával, že sa žalovaná postupne zbaví svojho nehnuteľného majetku tak, aby ho ukrátila ako veriteľa, a teda exekúcia pohľadávky titulom platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania sp. zn. 37Up/1743/2023 bude ohrozená. Uviedol, že jeho obava sa naplnila, nakoľko na LV č. XXXXX je už vyznačená plomba na základe I./XXXX (kúpna zmluva). Žalovaná prevádza nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX kúpnou zmluvou na svojho brata J. K., pričom túto kúpnu zmluvu vyhotovil jej známy C. L. B.. Vyznačená plomba na LV č. XXXXX preukazuje konkrétne správanie a konanie žalovanej, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jej majetkové pomery do takej miery, že nárok žalobcu je ohrozený. Žalobca má za to, že osvedčil reálnu a bezprostredne hroziacu obavu, že exekúcia pohľadávky titulom vyššie uvedeného platobného rozkazu je ohrozená, vzhľadom na ktorú skutočnosť žiada, aby súd zriadil záložné právo na v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach žalovanej. Záverom svojho návrhu žalobca poukázal a citoval rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2020 sp. zn. 8Co/152/2020, o ktoré svoj návrh opiera.
2. V prílohe návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca predložil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 37Up/1743/2023 zo dňa 14.12.2023, list vlastníctva č. XXXXX a list vlastníctva č. XXXXX s vyznačenou plombou pod I./XXXX.
3. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
4. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ustanovenia § 336 ods. 1, 2, 3 a 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
7. Nakoľko na stane žalobcu vystupuje právnická osoba - obchodná spoločnosť so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, a to konkrétne so sídlom na území Poľskej republiky, súd postupom podľa § 161 ods. 1 CSP posudzoval splnenie procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Vzhľadom na predmet konania súd otázku právomoci posudzoval podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenia Brusel I bis“).
8. Súd konštatuje, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeruje proti osobe s bydliskom na území Slovenskej republiky, vzhľadom na ktorú skutočnosť je daná právomoc slovenského súdu, a to s poukazom na kapitolu II, oddiel 1, Čl. 4 bod 1 Nariadenia Brusel I bis, podľa ktorého ustanovenia ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Súčasne podľa kapitoly II, oddiel 10, Čl. 35 Nariadenia Brusel I bis, na súdy členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu, aj keby mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.
9. Vzhľadom na bydlisko žalovanej, ako aj povahu uplatneného procesného nároku na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, súd konštatuje splnenie podmienky právomoci (medzinárodnej príslušnosti) na konanie v tejto veci.
10. Ustanovenie § 324 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.
11. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.
12. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému sa môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.
13. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.
14. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe predložených listinných dôkazov v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný.
15. Súd má v danej veci osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou (obchodno - záväzkový vzťah) a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie sumy 87.386,61 eur s príslušenstvom, pre vymoženie ktorej žiada žalobca prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu. Predmetná pohľadávka žalobcu bola uplatnená žalobcom návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní podaným na Okresnom súde Banská Bystrica, pričom súdom vydaný platobný rozkaz je súčasťou spisového materiálu na čl. 9 až 11 spisu. Konanie je na Okresnom súde Banská Bystrica vedené pod spisovou značkou 37Up/1743/2023. Súd zdôrazňujem že toto osvedčenie konštatuje výlučne vo vzťahu k podmienkam pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neprejudikuje tým výsledok konania vo veci samej o nároku žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia návrhom podaným po začatí konania vo veci samej, ktoré začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica. Vychádzajúc z tvrdení a dôkazov obsiahnutých v návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, súd teda považuje nárok žalobcu voči žalovanej, za osvedčený.
16. Pokiaľ ide o podmienku osvedčenia existencie obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, súd mal za to, že žalobca poskytol súdu dostatočné tvrdenia v návrhu, osvedčené predloženými
dôkazmi, a to najmä listom vlastníctva č. XXXXX, z ktorého možno vyvodiť dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to skutočnosť, že žalovaná podniká kroky smerujúce k oslabeniu postavenia žalobcu ako veriteľa pohľadávky voči žalovanej v postavení jeho dlžníčky, prejavujúce sa v možnom zámere znižovať hodnotu svojho majetku, a to vzhľadom na deklarovanú neschopnosť žalovanej uzatvoriť so žalobcom dohodu o splátkach, na základe ktorých bude žalobcovi čo i len čiastočne uhrádzať dvoj dlh z titulu neuhradenia 54 faktúr. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s poukazom na konanie, žalovanej, sa postavenie žalobcu ako veriteľa pohľadávky žalovanej, vo vzťahu k budúcemu možnému výkonu exekúcie postihnutím majetku odporkyne, javí výrazne oslabené.
- Z predloženého listinného dôkazu - LV č. XXXXX k.ú. G. vyplýva vyznačenie plomby na základe vkladového konania začatého v roku 2024 signalizujúce zámer žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami vo svojom vlastníctve. Z predmetného listu vlastníctva č. XXXXX je taktiež zrejmá konkretizácia úkonu vyvolaného vkladovým konaním, ktorému zodpovedná kúpna zmluva. Na základe uvedeného teda možno dôvodiť, že právo zapísané v katastri nehnuteľností je dotknuté ďalšou právnou zmenou a možno očakávať budúce zmeny na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej. Na osvedčenie obavy žalobcu o tom, že aktuálne prebiehajú na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej úkony ohrozujúce reálnu vymožiteľnosť jeho pohľadávky pritom postačuje samotná existencia vyznačenej plomby aj bez nutnosti ich ďalšej špecifikácie.
- Vzhľadom na povahu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia súčasne nie je nevyhnutné v tomto smere vykonávať dokazovanie.
17. Obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia musí byť súčasne premietnutá do rozsahu požadovaného zabezpečovacím opatrením. Dôvodnosť obavy žalobcu a o budúcich krokoch žalovanej smerujúcich k prevodu, prípadne zaťaženiu nehnuteľností vyhodnotil súd ako dôvodnú aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXXX, ktoré aktuálne nemajú vyznačenú plombu, pretože vzhľadom na kroky žalovanej vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX existuje dôvodná obáva, že rovnako bude postupovať aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX. S prihliadnutím na hodnotu žalobcovej pohľadávky tvoriacej predmet žaloby vo veci samej (87.386,61 eur s príslušenstvom) sa súdu javí adekvátny rozsah poskytnutej ochrany vo forme zriadenia záložného práva na všetky žalobcom navrhnuté nehnuteľnosti. Zistená naliehavosť súdnej ochrany osvedčeného nároku žalobcu nevyžaduje podrobné skúmanie a zisťovania rozsahu tohto prípadného nepomeru medzi hodnotou vecí alebo práv, na ktoré sa má záložné právo vzťahovať a chráneného nároku. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že prípadný nepomer medzi hodnotou vecí alebo práv, na ktoré sa má záložné právo vzťahovať a hodnotou chráneného nároku, v zásade nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebráni, pričom v danom prípade zistená naliehavosť súdnej ochrany osvedčeného nároku žalobcu nevyžaduje podrobné skúmanie a zisťovania rozsahu tohto prípadného nepomeru (obdobne uznesenie Krajského súdu v Žiline č. konania 13Cob/15/2017 zo dňa 06.03.2017, č. konania 14Cob/12/2017 zo dňa 09.03.2017). Dodržanie zásady proporcionality dostatočne zabezpečuje právna úprava výkonu zabezpečovacieho opatrenia, keď výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdom ( § 343 ods. 3 CSP).
18. Záverom súd uvádza, že nakoľko zriadenie záložného práva má preventívny charakter, k jeho výkonu dôjde až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, čo znamená, že do podnikateľskej činnosti či priamo do majetkových pomerov žalovanej zabezpečovacím opatrením bezprostredne po jeho vydaní reálne zasiahnuté nebude.
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti pri konštatovaní, že žalobca osvedčil splnenie všetkých kumulatívne stanovených podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd jeho návrhu vyhovel, a to v rozsahu vyplývajúcom z výrokovej časti tohto uznesenia.
20. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Vzhľadom na obsah meritórneho rozhodnutia o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu, úspešnou stranou v konaní je žalobca, ktorému
svedčí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).