Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-10-2017.pdf
PDF · 194.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcov v 1/rade: K.. A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, M., v 2/rade: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XXX, F.-W. Y., obaja zastúpení Mgr. Vlastimilom Valkovičom, advokátom so sídlom Topoľčany, Andreja Hlinku 4239/58 proti žalovanej: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F. T., Š. XXX, Česká republika, zastúpená: Mgr. Miroslav Staník, advokát so sídlom Bratislava, Štefánikova 14, o neplatnosť závetu a listiny o vydedení, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobcov v 1/ a v 2/ rade poručiteľom S. F., narodeným XX.XX.XXXX, zomrelým dňa XX.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 07.09.2016, nie sú dané.
II. Súd určuje, že závet poručiteľa S. F., narodeného XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX, zo dňa 07.09.2016 v časti, ktorá odporuje právu žalobcov v 1/ a v 2/ rade podľa ustanovenia § 479 OZ, ako zákonných dedičov, je neplatný.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalovaná je povinná zaplatiť znalcovi Mgr. Eva Forgácsová, Bartolka 3, 943 01 Štúrovo, časť odmeny v sume 330,93 eura na účet K. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, konštantný symbol XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Súd priznáva žalobcom v 1/ a v 2/ rade voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v pomernej časti vo výške 50 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1/ a 2/ rada sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 14.02.2017 domáhali určenia, že závet poručiteľa S. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R.. Y. XXXX M., zo dňa 07.09.2016 je neplatný. Určenia, že listina o vydedení poručiteľa S. F. zo dňa 07.09.2016 je neplatná. Žalobu podali z dôvodu, že na Okresnom súde Topoľčany prebieha pod sp. zn. 3D/712/2016 dedičské konanie po poručiteľovi S. F., zomrelom XX.XX.XXXX. Na pojednávaní u notárky JUDr. Márie Vatrskovej dňa 16.01.2017 predložil zástupca sestry poručiteľa U. V., t.j. žalovanej, listinu o vydedení, ktorou poručiteľ vydedil svoje deti, žalobcov v 1/ a v 2/ rade. Taktiež predložil alografný závet, v ktorom poručiteľ určil za dediča svoju sestru, t.j. žalovanú. Žalobu o neplatnosť závetu a listiny o vydedení podávajú z dôvodu, že podľa ich názoru zdravotný stav poručiteľa v dobe, keď mali byť obidve listiny vyhotovené, mu jednoducho nedovoľoval racionálne uvažovať a riešiť v podstate relatívne zložité právne záležitosti, akými sú závet a listina o vydedení. Žalobkyňa v 1/ rade poručiteľa v tomto čase osobne navštívila v nemocnici a pamätá si, že poručiteľ mal obmedzenú jemnú motoriku, čo mu nedovoľovalo tieto listiny
ani riadne podpísať. Nakoľko vie ako sa poručiteľ podpisoval, domnieva sa, že podpis na oboch listinách nie je jeho podpisom a za účelom preukázania jeho pravosti navrhujú vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo. Podľa žalobcov závet ako aj listina o vydedení neboli urobené slobodne, určite, zrozumiteľne a vážne a nie sú prejavom poručiteľovej skutočnej vôle.
1.1. Žalobcovia sa nestotožňujú tiež so samotnými dôvodmi, pre ktoré ich oboch vydedil. Je pravdou, že v dobe pred poručiteľovou smrťou neboli už s poručiteľom v takom častom kontakte, ale bolo to predovšetkým z dôvodov na strane poručiteľa, ktorý vo veľkej miere požíval alkohol a sám o nich neprejavoval veľký záujem. Často sa zatajoval, nedvíhal telefón a neodpovedal na správy. Nie je pravdou, že by žalobca v 2/ rade pripravil poručiteľa podvodným konaním o byt a vyhodil ho na ulicu. Katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva predmetného bytu v prospech poručiteľa bolo prerušené a neskôr zastavené pre nedoplatky na platbách spojených s užívaním bytu, ktoré vznikli zavinením poručiteľa. Žalobkyňa v 1/ rade chorému otcovi pred smrťou rezervovala pobyt v Dome ošetrovateľskej starostlivosti Nitra, na ktorý mal byť prijatý dňa 21.09.2016. Ďalej uviedli, že za poručiteľa hradili nedoplatky na nájomnom a Satro. Okrem toho mu počas života pomáhali rôznymi finančnými darmi kvôli jeho zlej finančnej situácii. Podľa nich, obe listiny boli vyhotovené účelovo, zrejme bez vedomia a súhlasu poručiteľa. Pokiaľ obe listiny boli vyhotovené v Topoľčanoch dňa 07.09.2016, potom museli byť zrejme spísané na počítači priamo v nemocnici, nakoľko sa domnievajú, že boli spísané zástupcom žalovanej, keďže jedným zo svedkov je advokátsky koncipient zamestnaný v advokátskej kancelárii E. J.. Z tohto dôvodu navrhli ako svedka vypočuť Y. T.. Tiež poukázali na skutočnosť, že v závere listiny o vydedení prítomní svedkovia potvrdzujú, že závetca si závet prečítal a vlastnoručne ho podpísal. Prítomní svedkovia teda vôbec nepotvrdili, že poručiteľ si prečítal aj listinu o vydedení a túto vlastnoručne podpísal.
1.2. Spolu so žalobou predložili kópie listinných dôkazov, a to závetu, listiny o vydedení, prepúšťacej správy Nemocnice s poliklinikami n.o., potvrdenia spoločnosti Zlatý vek Nitra.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení listom právneho zástupcu navrhla, aby súd žalobu žalobcov zamietol v celom rozsahu. Tvrdenia žalobcov v žalobe podľa nej sú ničím nepredloženými, účelovými a nepravdivými tvrdeniami. Väčšina tvrdení sa v prevažnej miere zakladá na mylných domnienkach a dohadoch. Poručiteľ oslovil v priebehu mesiaca august 2016 advokáta JUDr. E. J., aby na základe jeho pokynov spísal listinu o vydedení a závet. Listiny boli pripravované advokátom v zmysle inštrukcii poručiteľa a podrobne s poručiteľom konzultované. Poručiteľ si počas tejto doby plne uvedomoval všetky skutočnosti a následky svojho konania. Aj napriek užívania liekov netrpel počas tejto doby nijakou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej by nemohol rozpoznať a odhadnúť následky svojho konania. Dňa 07.09.2016 v Nemocnici v Topoľčanoch, poručiteľ uvedomujúc si všetky následky svojho konania, si prečítal a vlastnoručne podpísal, v prítomnosti dvoch svedkov, listinu o vydedení žalobcov ako aj závet. Motívom uskutočnenia právneho úkonu listiny o vydedení ako aj závetu poručiteľom bol dlhodobý nezáujem detí poručiteľa o jeho osobu ako aj nemorálne a neetické správanie poručiteľových detí voči jeho osobe. V dôsledku žalobcu v 2/ rade bol totiž poručiteľ ukrátený o vlastnícke právo k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX v kat. úz. M.. Poručiteľ totiž v rámci dohôd a zmlúv o vyporiadaní BSM so svojou bývalou manželkou a matkou žalobcov, mal v roku 2005 nadobudnúť byt do svojho výlučného vlastníctva. Vkladové konanie na príslušnom orgáne Katastra nehnuteľností bolo prerušené. Dôvodom prerušenia boli nedostatky obsahu právneho úkonu darovacej zmluvy ako aj absencia vyhlásenia správcu bytového domu. O prerušení vkladového konania sa však poručiteľ nedozvedel. Y. F., matka žalobcov, totiž prevzala oznámenie o prerušení vkladového konania adresované poručiteľovi za poručiteľa a túto skutočnosť mu neoznámila. Po zastavení vkladového konania uzatvorila bez vedomia poručiteľa zmluvu so žalobcom v 2/ rade, ktorej predmetom bol prevod bytu v prospech žalobcu v 2/ rade a na základe tejto zmluvy bol následne povolený vklad vlastníckeho práva k bytu v prospech žalobcu v 2/ rade. O tomto úkone mala vedomosť aj žalobkyňa v 1/ rade. Celý uvedený proces pred poručiteľom žalobcovia zatajili. V roku 2013 žalobca v 2/ rade požiadal poručiteľa, aby sa vysťahoval z bytu. Dôvodom bol záujem žalobcu v 2/ rade byt predať. Poručiteľ sa následne tento stav pokúsil zvrátiť iniciatívou súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k bytu, resp. o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súdne konanie bolo vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7C/362/2013. Vzhľadom na uvedené bol poručiteľ v dôsledku konania žalobcu v 2/ rade s akceptáciou žalobkyne v 1/ rade nielen ukrátený na majetkových právach bytu, ale prostredníctvom vyjadrení oboch žalobcov bolo počas súdneho konania neprimerane zasiahnuté do jeho ľudskej dôstojnosti. Konanie žalobcov voči poručiteľovi je potrebné považovať za konanie jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi.
2.1. Žalovaná nesúhlasí s tvrdením ohľadom nepravosti poručiteľovho podpisu na napádaných listinách. Poručiteľ dal listiny vyhotoviť, tieto pri plnom vedomí za účasti dvoch svedkov prečítal a podpísal dňa 07.09.2016. Poručiteľ mal zrejmý a pochopiteľný dôvod vydediť svojich potomkov, ako aj zrejmý dôvod ustanoviť v závete ako univerzálnu dedičku žalovanú. Žalovaná bola z rodinného kruhu poručiteľa jediná, ktorá mu v ťažkých časoch choroby a nedostatku financií pomohla. Pomoc mu poskytla jednak vo forme materiálnej a finančnej pomoci a jednak vo forme záujmu u jeho osobu ako aj vo forme osobnej starostlivosti. Žalovaná nesúhlasí s tvrdením ohľadom obmedzenia kontaktu žalobcov s poručiteľom z dôvodov na strane poručiteľa. Poručiteľ mal riadne telefónne číslo, na ktorom bol dostupný. Nie je pravdou, že sa zatajoval, nereagoval na telefonáty a správy žalobcov. Poručiteľ bol navyše odo dňa 03.09.2016 hospitalizovaný v nemocnici s poliklinikou Topoľčany, kde ho mohli žalobcovia kedykoľvek navštíviť, ani raz sa tak nestalo. Namieta skutočnosť, že sa žalobkyňa v 1/ rade pokúsila poručiteľovi rezervovať miesto v Dome ošetrovateľských služieb Zlatý vek. Potvrdenie organizácie Zlatý vek priložené v žalobe považuje za neautentické. Aj v prípade, ak by sa preukázala autenticita tohto vyjadrenia, z vyjadrenia vyplýva, že žalobkyňa navštívila zariadenie Zlatý vek dňa 12.09.2016, teda presne v ten istý deň ako poručiteľ zomrel. Čo sa týka tvrdení žalobcov o úhradách nájomného a Satro, žalovaná uvádza, že poručiteľ sa v rámci svojich možností snažil všetky platby spojené s užívaním bytu hradiť sám. Ak by žalobcovia aj preukázali, že čiastočne tieto platby uhrádzali, je potrebné vziať do úvahy účel takých platieb, ktorým nebola pomoc príbuznému, ale obava žalobcu v 2/ rade, že príde o byt, čo aj sám potvrdil svojimi vyjadreniami na pojednávaní dňa 12.12.2013 v rámci súdneho konania.
3. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej listom právneho zástupcu, pokiaľ ide o situáciu ohľadom bytu na ul. R.. Y., uvádzajú, že ich otec o celej situácii vedel, tento nebol dlhodobo zamestnaný a mal dlhy vymáhané prostredníctvom exekučných konaní. Nakoľko bolo riziko, že v prípade prevodu bytu na otca by sa tento mohol stať predmetom exekúcie a prišiel by o strechu nad hlavou, obaja žalobcovia sa s otcom ústne dohodli, že predmetný byt bude prevedený na žalobcu v 2/ rade. Ich vzťah s otcom bol primeraný daným okolnostiam, otec bol alkoholik, život s ním nebol jednoduchý. Aj napriek všetkému s ním udržiavali vzťah, stretávali sa s ním a snažili sa v čase keď bol nezamestnaný mu aj finančne pomáhať. Žalovaná sa začala o otca zaujímať až neskôr po kúpe bytu v Topoľčanoch, po smrti jej manžela. Dôvodom bolo hlavne to, že ju vozil autom, robil jej spoločnosť a bol samostatný, nakoľko býval v byte a dostával relatívne slušný dôchodok (cca 400,- eur). Príchodom žalovanej do Topoľčian sa ich vzťah s otcom prerušil, nakoľko bol zo strany žalovanej manipulovaný, čo vyvrcholilo iniciovaním súdneho sporu voči vlastnému synovi. Čo sa týka starostlivosti žalovanej o otca, táto spočívala predovšetkým v zabezpečovaní 1 l tvrdého alkoholu na dennej báze. Podľa príbuzných otec v tom čase nikam nechodil, nakoľko len sedel a požíval alkohol. O hospitalizácii otca v Topoľčianskej nemocnici sa dozvedeli až 08.09.2016 od ich príbuzného H. Q., ktorý bol s otcom v kontakte aj pred jeho hospitalizáciou. Ešte v ten deň ho navštívili a tiež jeho ošetrujúceho lekára v nemocnici. Ošetrujúci lekár ich poslal za primárom interného oddelia, s ktorým sa streli hneď na druhý deň 09.09.2016, ktorý ich informoval o diagnóze S. F.. Každý deň otca navštevovali na oddelení, pričom mal ťažkosti s komunikáciou, ruky mal zdeformované a nevedel chytiť ani pohár do rúk. Bol stále ako by v polospánku. Zrejme to spôsobovali lieky, ktoré užíval. Dňa 12.09.2016 opäť navštívili primára interného oddelenia, ktorý im oznámil, že s otcovou diagnózou už veľa spraviť nemôžu a preto ho plánujú aj prepustiť z oddelenia. Dohodli sa s primárkou oddelenia dlhodobo chorých, že ešte na pár dní pôjde otec na doliečenie a medzi tým budú hľadať riešenie pre ďalší postup. Už niekoľko dní hľadali zariadenie vhodné pre ich otca, pričom ako najlepšia voľba sa im zdalo zariadenie zlatý vek v Nitre. Toto zariadenie navštívila žalobkyňa v 1/ rade dňa 12.09.2016 a otca do neho zapísala. Prijatý mal byť od stredy nasledujúceho týždňa. V ten istý deň sa žalobkyňa ponáhľala z Nitry do nemocnice, aby stihla otca navštíviť počas návštevných hodín. Po vstupe do izby na oddelení doliečovania chorôb, však už rehoľná zdravotná sestra konštatovala jeho smrť.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k písomnému stanovisku žalobcov listom právneho zástupcu uviedla, že žalobcovia starostlivosť o poručiteľa pred jeho smrťou ničím nepreukázali, ide o ich účelové tvrdenia. Poukázala na účelovosť konania žalobcu v 2/ rade v súvislosti s platbami nájomného za byt. Zmyslom týchto platieb nemôže byť pomoc príbuznému, ale obava žalobcu v 2/ rade, že príde o byt. Namieta akúkoľvek návštevu poručiteľa žalobcami v nemocnici počas hospitalizácie v čase pred jeho smrťou.
5. Žalobkyňa v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že v listine o vydedení nie sú uvedené pravdivé dôvody pre vydedenie. Vzťah s poručiteľom bol komplikovaný, tento bol alkoholik a to už počas ich spolužitia,
vlastne od vtedy, čo si odmalička pamätá. Žili spolu dovtedy, kým sa nevydala a neodsťahovala po narodení dieťaťa, čo bolo v roku 2003. Naďalej udržiavali kontakt. Chodila rodičov navštevovať, keď žili spolu. Rodičia bývali v jednom byte ale už nežili v riadnom manželstve, každý žil vo svojej izbe a rozviedli sa v roku 2004. Chvíľu býval poručiteľ v byte s matkou, asi rok alebo dva a riešila sa otázka bývania v byte, najmä kvôli jeho alkoholu, pretože sa stávalo, že pod vplyvom alkoholu býval agresívny, pritom sa odmietal liečiť na alkohol slovami, že s tým nemá problém. Keď sa odsťahovala z bytu, naďalej sa stretávali, chodieval k nej nepravidelne. Alebo sa stretávali na ihrisku, kde bola s deťmi. Určitý čas bol poručiteľ nezamestnaný, čo bolo dôvodom pre stretávanie, lebo potreboval peniaze, problém bol najmä s uhrádzaním nájomného, ktoré mu ona zaplatila. V tom čase býval poručiteľ v garsónke, ktorú kúpila ich matka a chcela darovacou zmluvou ju previesť na poručiteľa, ale k tomu nedošlo. Napriek tomu, že ako požíval alkohol, ich vzťah bol dobrý. Samotný poručiteľ nemal veľký záujem o svoje deti. Neskôr, keď mu bol priznaný dôchodok, finančne bol samostatný a od nich nič nežiadal. Stretávali sa naďalej, i keď to neboli časté stretnutia. Neskôr, keď žalovanej zomrel manžel, kúpila si v blízkosti poručiteľa byt. Začala byť s ním vo väčšom kontakte, potrebovala ho aj ako nejakého spoločníka, šoféra, lebo ona nešoférovala. Žalovaná začala s poručiteľom manipulovať a začali sa zhoršovať ich vzťahy s otcom. Takto to bolo asi do roku 2012, krátko predtým ako poručiteľ podal žalobu na súd, ktorá vec bola vedená pod sp. zn. 7C/362/2013. Problémy začali potom väčšie, keď poručiteľ začal bývať spolu v byte so žalovanou a svoj byt začal prenajímať aj keď vtedy voči tomu nenamietali, lebo to považovali ako aj on, že je to poručiteľov byt, i keď vlastnícky nebol na neho vedený, čo súviselo s tým, že mu hrozila exekúcia a prišiel by o byt. Šlo o dohodu medzi poručiteľom, ňou a žalobcom v 2/ rade, teda že byt bude vedený vlastnícky na žalobcu v 2/ rade, ale naďalej v ňom poručiteľ môže bývať. Až keď sa susedia začali sťažovať na hluk v byte, zistili že v byte poručiteľ nebýval. Keď to poručiteľovi vytýkali, tak sa zhoršili ich vzťahy medzi nimi, čo bolo v roku 2013. Poručiteľ jej nezdvíhal telefóny, napriek tomu, že mu niekoľko krát volala. Nevedela sa s ním skontaktovať, pretože väčšinu času trávili spolu so žalovanou v Pardubiciach a domov prišli raz za mesiac na pár dní. Potom začalo uvedené súdne konanie, čo ešte viac zhoršilo ich vzťahy. To, že bol poručiteľ hospitalizovaný v nemocnici v septembri 2016 sa dozvedeli od ich bratranca H. Q., ktorý jej uvedené oznámil dňa 07.09.2016, a to na Facebook, čo si však neprečítala a nasledujúci deň to oznámil žalobcovi v 2/ rade, aby sa šli s otcom rozlúčiť. Hneď 08.09.2016 okolo 18:00 hod. šli do nemocnice za poručiteľom a kontaktovali aj ošetrujúceho lekára, ktorý ich poslal za primárom. Pretože sa s ním neskontaktovali hneď urobili tak na druhý deň, keď prišli do nemocnice a oboznámil ich so zdravotným stavom s tým, že ide o cirhózu pečene a že už ďalej s ním nemôžu pokračovať v liečbe, len liekmi, a preto aby ho odtiaľ zobrali. Primár bol rád, že ich videl, lebo predtým tam bola žalovaná, ktorá mu povedala, že o poručiteľa sa už nebude starať a že nech zavolajú jeho deti. Súhlasili so starostlivosťou, len na to potrebovali pár dní. Požiadali primára, či by poručiteľ nemohol v nemocnici pár dní zostať. Mal odísť z interného oddelenia na oddelenie dlhodobo chorých. Ťažko bolo vybaviť zariadenie pre poručiteľa, pretože sa hneď pýtali na jeho ochorenie a najmä keď sa dozvedeli o cirhóze pečene a že šlo o alkoholika. Dňa 12.09.2016 osobne navštívila sociálne zariadenie Zlatý vek v Nitre, kde sa dohodli na prijatí poručiteľa od 21.09.2016. Zo stretnutia sa ponáhľal do nemocnice za otcom. Prišla asi o 16:00 hod., pričom na internom už poručiteľ neležal. Išla na oddelenie dlhodobo chorých, kde už pri posteli bola sestrička, ktorá jej povedala, že poručiteľ zomrel. Odkedy sa dozvedela, že je otec v nemocnici, navštevovala ho každý deň. Otec ležal na lôžku, bol ako by v polospánku, nevládal rozprávať. Keď tam prišli spolu so žalobcom ich spoznal a tiež aj jej deti. Keď pil vodu, pil ju z fľaše takým spôsobom, že ju musel držať oboma rukami, ktoré mal zdeformované a fľašu držal iba dlaňami. Preto si myslí, že nemohol uchytiť riadne pero a robiť jemné pohyby. Myslí si, že nemohol vnímať, pokiaľ ide o závet, čo tam bolo napísané, nebol schopný povedať dlhé vety, ale iba slová. Bol zmätený.
6. Žalobca v 2/ rade uviedol, že sa stotožňuje s výpoveďou jeho sestry, teda žalobkyne v 1/ rade. V marci 2004 keď odchádzal do Anglicka, poprosila ho matka, aby vyriešil situáciu s otcom, aby s ním nemusela bývať v byte, lebo sa obávala o svoju bezpečnosť, nakoľko sa stávalo, že poručiteľ, i keď nie zakaždým po požití alkoholu bol agresívny. Stalo sa, že chytil do ruky kuchynský nôž, pričom vtedy on býval stále s nimi a takéto správanie poručiteľa bolo od detstva. Sám poručiteľa sťahoval do bytu, ktorý zabezpečila matka, s tým, že ho kúpila a chcela v budúcnosti previesť na poručiteľa. Z Anglicka chodil domov asi raz za rok, ale keď prišiel tak sa s poručiteľom stretli buď na Vianoce alebo na Veľkú noc, napríklad boli v reštaurácii Coloseum alebo v Čínskej reštaurácií. Ich vzťah bol adekvátny podľa toho, aká bola história vzťahu v minulosti. Chceli sa o neho starať, aby neskončil na ulici. Stalo sa, že sa dozvedeli, že sa obšmieta okolo smetných košov. V tom čase bol poručiteľ nezamestnaný, tak mu chceli pomôcť aj finančne. Keď ho streli, dali mu 10 - 20,- eur. Uhradil za neho dlh za bývanie v byte a dal si trvalý príkaz na pravidelné uhrádzanie platieb za bývanie. V decembri 2008 sa vrátil z Anglicka,
začal bývať v Bratislave, poručiteľa stretol na jar 2009 v Topoľčanoch, ktorý si od neho pýtal peniaze a dal mu 5,- eur. Potom nastala situácia so susedmi, ktorí sa sťažovali na hluk v byte, ktorý v tom čase poručiteľ prenajal. Chceli to riešiť s poručiteľom, ale to odmietol. Stalo sa, že aj jedenkrát nakričala na neho žalovaná, bolo to cez telefón. Od tohto momentu nekomunikovali s poručiteľom, pretože telefóny nezdvíhal, i keď sa pokúšal mu volať niekoľkokrát. Potom asi o pol roka dostali list od advokátskej kancelárie, ktorý sa týkal konania vedeného na tunajšom súde. Odvtedy poručiteľ s nimi nekomunikoval. V konaní bol on žalovaný spolu s matkou. Ďalej uviedol, že dňa 08.09.2016 vo štvrtok, mu prišla správa od H. Q., že s otcom je zle, že leží v nemocnici. Túto správu dostal okolo 11:00 hod. až 12:00 hod., kedy bol v práci, ihneď napísal svoju manažérovi a odišiel do Topoľčian a okolo 15 až 16:00 hod išli spolu so žalobkyňou v 1/ rade do nemocnice. Videli poručiteľa ležiaceho na posteli. Bol extrémne tlstý, vlastne naliaty vodou. Nekomunikoval, bol malátny, akoby v polospánku. Nebolo možné s ním viesť dialóg, iba áno alebo nie. Všimol si, že poručiteľ má celé prsty zdeformované, vykrútené, pohár s vodou držal dvomi rukami alebo mu ho museli pridržiavať. Primár im povedal, že ide o stav, ktorý nie je vyliečiteľný a je to dôsledok alkoholizmu a nemôžu ho tam dlhšie držať. Povedal im o možnostiach dať ich na určitý čas na oddelenie dlhodobo chorých a skôr či neskôr, že ho musia odtiaľ zobrať, lebo žalovaná sa vyjadrila, že už nevládze alebo nemôže sa o neho starať. Obvolával rôzne sociálne zariadenia v okolitých dedinách, pričom všade sa pýtali na zdravotný stav a keď povedali, že je to spojené s cirhózou pečene opýtali sa, či je alkoholik a keď to potvrdil, tak sa vyjadrovali, že majú plný stav. Predbežne sa im podarilo kontaktovať s 2 - 3 zariadeniami, s tým, že ich navštívia a tak sa stalo hneď v pondelok, ktorý navštívila žalobkyňa. Bol dohodnutý dátum umiestnenia 21.09.2016.
7. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že nie je pravdou, že poručiteľ bol alkoholik, pretože dlhé roky bol vodičom z povolania a v takej profesii si to nemohol dovoliť. Žalobca v 2/ rade sa mu vyhrážal, stále ho nazýval, že je opilec a bezdomovec. Síce bezdomovca z neho spravili v roku 2014 a to úradne po podaní žaloby, kde sa poručiteľ začal súdiť s matkou žalobcov. Má vedomosť o tom, že od roku 2011 sa s poručiteľom nestretávali, nemali o neho vôbec záujem. Od roku 2011 nežili s poručiteľom v T. ale žili v G.. Poručiteľ takto s ňou žil od roku 2011. Tam strávili celé leto a do Topoľčian chodili keď sa im chcelo, väčšinou cez zimné mesiace. Žalobcom o tom nedával vedieť, pretože žalobca v 2/ rade sa mu vyhrážal, že bude z neho bezdomovec. Ďalej uviedla, že keď sa začal poručiteľ súdiť o byt, ešte viac ho žalobcovia nenávideli a tak sa rozhodol, že spraví závet. Vždy hovoril, že ho spraví pre ňu, pretože spolu prežili celé roky. Vždy od detstva sa navštevovali aj keď bol ženatý a od roku 2011 bol v dennom styku. Závet bol podpisovaný v čase, keď bol hospitalizovaný na internom oddelení v Topoľčanoch a ona tam bola vtedy na návšteve. Keď prišiel advokát s dvomi svedkami, ona odišla von a potom zase išla za poručiteľom. Advokát bol už asi dohodnutý skôr, pretože sa to už pripravovalo, keď pol roka predtým poručiteľ o tom uvažoval. Boli stále v kontakte s advokátom, pretože svokra advokáta je jej kamarátka a tento advokát aj zastupoval poručiteľa v spomínanom konaní. Podľa nej boli dohodnutí už vopred že príde, ale poručiteľ nerátal s tým, že bude v nemocnici.
8. Svedok JUDr. E. J. uviedol, že vykonáva činnosť advokáta. Poručiteľa poznal pri zastupovaní v jednej veci vedenej na tunajšom súde a týkala sa vyporiadania jeho BSM. Žaloval vtedy bývalú manželku a syna, ktorí ho spoločne pripravili o byt s tým, že dlhodobo mu signalizoval, že jeho vzťahy jednak s bývalou manželkou a deťmi sú dlhodobo vážne rozvrátené. Deti o neho nejavia žiadny záujem. Syn z neho urobil bezdomovca. Neskôr ho poručiteľ v roku 2015 až 2016 žiadal, že by chcel urobiť závet a týmto závetom chcel všetko odkázať svojej sestre. Vysvetlil mu právny rámec. Povedal mu, že keď nestačí závet, že je potrebné urobiť listinu o vydedení s tým, že následne niekedy v auguste - septembri 2016 tieto dokumenty na základe jeho žiadosti pripravil z dôvodu, že sa jednalo o alografný závet a listinu o vydedení, ktorú nenapísal vlastnou rukou, zabezpečil dvoch svedkov. Jedným svedkom bola Y. T., ktorá bola poručiteľovou celoživotnou kamarátkou a druhým R. V., koncipient z jeho advokátskej kancelárie. V deň podpísania závetu prišli s kolegom do Topoľčian aj s listinou o vydedení, listinné dokumenty on vyhotovoval. V Topoľčanoch v nemocnici na izbe si poručiteľ závet aj listinu o vydedení prečítal, kolega mu kládol orientačné otázky, koľko je hodín, aký je dátum, stále sa ho pýtal, či tomu rozumie, čo chce podpísať. Poručiteľ opakovane vysvetlil, že áno vie čo chce podpísať, prečítal si listiny, následne tieto obe podpísal. Potom sa podpísali svedkovia a listiny obe zobral a s kolegom odišli do kancelárie. Ďalej uviedol, že keď prišli za poručiteľom, pýtal sa ho, či sa ozvali deti, či s ním boli, on krútil hlavou že nie, že ho neboli navštíviť. S poručiteľom si podal ruku, tento si zobral dosky, ktoré doniesol kolega a ešte sa ho pýtal, že do toho môže písať a stále držal pero v ruke, chcel tam ešte nejaké dôvody doplniť, ale on mu povedal, že nemôže. Nevidel, že by mal niečo s rukami, ale bez akejkoľvek pochybnosti svedok tvrdí, že bol priamym svedkom toho, ako sám si listinu obracal, vypýtal si pero, sám si upravoval dosky
a podpísal sa. Keby videl, že je poručiteľ nevládny a nemohúci, asi by to robil cez notára. Poručiteľ bol celý čas na posteli, dokázal sa zdvihnúť, sedel v polosede. Potvrdil, že v jednej listine sa spravila chyba, išlo o pisársku chybu, k čomu došlo prenášaním textov z jedného dokumentu do druhého. Všimli si to a povedali, že to nebudú prepisovať.
9. Svedok R. V. uviedol, že pracuje ako advokátsky koncipient AK JUDr. E. J.. V minulosti bol svedkom a je aj podpísaný na dvoch listinách, a to závet a listina o vydedení. Tieto listiny podpísal z dôvodu, že svedčil, že potenciálny poručiteľ rozumel čo podpisuje, bol si vedomý právnych následkov oboch listín. Bolo to v roku 2016. Išiel ako svedok, došlo k tomu tak, že bol v kancelárii v Bratislave a prišiel za ním JUDr. J., ozrejmil mu čo je vo veci, o čo sa jedná. Následne išli do nemocnice v Topoľčanoch. Prišli za poručiteľom, pričom osobne sa aj bál, aby sa do niečoho nenavliekol a preto si chcel overiť, či to chápe, preto sa ho pýtal najskôr, či rozumie tomu, že vydedí svojej deti a že je to jeho posledná vôľa a on povedal, že tomu rozumie. Poručiteľ bol ich dlhoročným klientom, takže vedeli, že je tam zlý vzťah s deťmi. Pokiaľ šlo o podpisovanie listín, podal poručiteľovi pero, mal k dispozícii podložku, ktorú mali z kancelárie, na to si listiny položil a tam to podpisoval priamo na posteli. Prítomní v miestnosti boli ešte JUDr. J., Y.C. T., ležal tam nejaký muž ako pacient a tiež poručiteľ. Žalovaná v tom čase bola po celý čas vonku. Myslí si, že poručiteľ bol spôsobilý na podpísanie týchto listín a chápal ich obsah.
10. Svedkyňa Y. T. vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaná je jej kamarátkou a kamarátom bol aj poručiteľ. Bola oslovená advokátom JUDr. J., že poručiteľ sa rozhodol všetok svoj majetok nechať sestre, teda žalovanej, ktorá sa o neho starala a potrebuje si všetko overiť podpisom. Oslovil ju ako svedka pri tomto akte. To, že sa o tom rozhoduje poručiteľ vedela dlhšie. Asi pár dní pred podpisom jej bolo povedané, že má ísť podpísať ako svedkyňa. V tom čase poručiteľ bol chorý a nachádzal sa v nemocnici v Topoľčanoch, kde ho chodila navštevovať so žalovanou. Bývala vtedy u žalovanej, keďže každý deň za ním chodili. Zavolal niekoľko dní pred tým advokát JUDr. J., že 07.09. dôjde k tomu, a preto tam bola ešte pár dní dlhšie. Vtedy bol poručiteľ stále v nemocnici. Išli za poručiteľom do izby, a to JUDr. J., tiež pán čo prišiel ako svedok, žalovaná čakala vonku. Keď prišli dnu, pozdravili sa s poručiteľom a JUDr. J. povedal v akej veci prišli. Advokát vybral listiny so slovami ako boli dohodnutí, že mu to pripravil, dal to poručiteľovi do ruky, ona si sadla na kraj postele. Poručiteľ si to čítal, keď to dočítal povedal že dobre, tak si to predstavoval. Vtedy svedok sa ho začal pýtať, či tomu rozumel, čo je tam napísané. Poručiteľ povedal že áno. Dali poručiteľovi podložku ako sedel na posteli a poručiteľ to podpísal prvý, druhý to podpísal svedok a potom ona. Po podpise sa ešte poručiteľ vyjadril, že tak to chcel, tak to urobil. Advokát zobral listiny a vyšli von, ona zostala, prišla späť žalovaná a robili bežnú návštevu. Ďalej uviedla, že dosť často sa s ním stretávala keď ešte býval u žalovanej a niekedy prišla reč aj na rodinné vzťahy. Vedela, že má ťažké srdce na svoje deti. Nespomenuli si na neho, keď mal 60tku. Keď býval v Topoľčanoch mohli sa stretnúť, kedy chceli. Nie je jej známe, že by požíval alkohol vo zvýšenej miere.
11. Vo veci na návrh žalobcov súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Mgr. Evy Forgácsovej súd zistil, že znalkyňa pri analýze sporných podpisov nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov. V okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. stopy, znaky po mechanickom zásahu. Na základe tohto zistenia konštatuje, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Sporný podpis na spornej písomnosti závet zo dňa 07.09.2016 je pravdepodobne vlastnoručným podpisom osoby S. F., rovnako aj na spornej písomnosti listina o vydedení zo dňa 07.09.2016 je pravdepodobne vlastnoručným podpisom osoby S. F.. Tento záver stanovila z dôvodov, že sporné podpisy vykazujú nižšiu kvalitu vyhotovenia - v podpisoch sa vyskytujú neistoty písacieho pohybu, roztrasenosť niektorých písacích ťahov. Porovnávací materiál S. F., ktorý bol predložený na skúmanie písmoznaleckému skúmaniu vyhovoval iba čiastočne
- nakoľko z obdobia vzniku sporných podpisov mala k dispozícii iba štyri ukážky podpisov S. F.. Porovnaním sporných podpisov predloženými porovnávacími podpismi S. F. v jednotlivých rovinách skúmania zistila podobné, zhodné znaky, ale aj niektoré rozdielné znaky.
12. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku uviedli, že znalkyňa v ňom konštatuje, že sporné podpisy na závete a listine o vydedení sú pravdepodobne vlastnoručnými podpismi S. F.. Zároveň poukázala na nedostatok porovnávacích materiálov z obdobia vzniku sporných podpisov. Tiež konštatuje, že sa v nich vyskytujú neistoty písacieho pohybu, roztrasenosť niektorých písomných ťahov. Uvedená skutočnosť korešponduje s tvrdeniami žalobcov, že S. F. bol v tom čase už vo veľmi
zlom zdravotnom stave, kedy dokázal sotva udržať v ruke fľašu s vodou a napiť sa. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku jednoznačne nepotvrdila, že sporné podpisy sú vlastnoručnými podpismi S. F..
13. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení listom právneho zástupcu uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalobcov v ich vyjadrení k znaleckému posudku. Ide o ničím nepodložené a nepreukázané dohady. Žalovaná poukazuje na svoju výpoveď a výpoveď svedkov, keď všetci svedkovia potvrdili, že v čase podpisovania napadnutých listín bol poručiteľ pri plnom vedomí, so svedkami plynule komunikoval a potvrdil, že pozná následky svojho konania, pričom nejavil žiadne známky nespôsobilosti vykonať napádané úkony. Znalkyňa na základe porovnávacích materiálov, ktoré mala k dispozícii a dodali ich žalobcovia nemohla konštatovať iný záver ako ten, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby, pričom nie sú prítomné stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov.
14. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 18.12.2019, na ktorom svedok Ing. Y. V. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobkyňou v 1/ rade žijú spolu 10 rokov. Žalobkyňa sa dozvedela, že zdravotný stav jej otca nie je dobrý, že je hospitalizovaný a so žalobcom v 2/ rade ho šli navštíviť v ten deň keď sa to dozvedela. Svedok bol za ním v nemocnici pár dní pred smrťou a videl, že mal zväčšené kĺby takže musel byť hydratovaný, určite mu dali odvodňovacie lieky. Tiež videl, že nebol schopný posadiť sa, museli mu pomáhať. Nevedel uchopiť fľašu na pitie, len si ju držal medzi dlaňami. Podľa neho poručiteľ nebol schopný vykonávať písanie perom. Pri rozprávaní ťažko odpovedal. Od nemocničného personálu bolo povedané žalobkyni, že žalovaná sa odmieta o neho starať, preto sa žalobkyňa ujala možnosti hľadania hospicu. Toto miesto našla v Nitre, kde bol s ňou.
15. Právny zástupca žalobcov v 1/ a 2/ rade vo svojej záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa žalobcovia trvalo nezaujímali o svojho otca ako to je uvedené v listine o vydedení, aj keď obaja žalobcovia priznali, že vzťah s otcom nemali ideálny, a to najmä kvôli jeho problémom s alkoholom. Nikdy na neho nezanevreli a neporušili s ním definitíve akýkoľvek kontakt, o tom svedčí aj skutočnosť, že keď sa dozvedeli o zdravotných problémoch otca, navštívili ho v nemocnici, vybavovali preloženie na iné oddelenie v rámci nemocnice, rezervovali pobyt v zariadení Zlatý vek v Nitre. Po smrti otca vybavovali resp. hradili pohreb, v prípade potreby pomáhali otcovi aj finančne. Pokiaľ v období pred smrťou poručiteľa nebol možný kontakt medzi ním a žalobcami pravidelný, bolo to práve zavinením poručiteľa, ktorý bol závislý od alkoholu, kedy v konečnom dôsledku bola uvedenou z príčin smrti aj alkoholická cirhóza pečene. Bola to práve žalovaná, ktorá s poručiteľom pred smrťou bývala a kedy sa alkoholová závislosť poručiteľa zrejme ešte prehĺbila hoci z výpovedí je evidentná snaha zľahčovať poručiteľové problémy s alkoholom. Pokiaľ ide o neplatnosť závetu, resp. listiny o vydedení, zotrvávajú na stanovisku, že tieto nie sú prejavom poručiteľovej poslednej vôle, pričom v dôsledku ťažkého zdravotného stavu, kedy sa sotva dokázal napiť a bol značne dezorientovaný nemohol pochopiť obsah a význam závetu resp. listiny o vydedení. Poručiteľ navyše nevlastnil žiadny majetok, preto sa domnievajú, že vyhotovenie sporných listín je skôr iniciatívou žalovanej, ktorá by ako dedič vstúpila do konania, vedeného pod sp. zn. 7C/362/2013, v ktorom poručiteľ žiadal od bývalej manželky, resp. žalobcu v 2/ rade zaplatenie 26 000,- eur. Z týchto dôvodov navrhujú, aby súd určil, že listina o vydedení zo dňa 07.09.2016 a závet zo dňa 07.09.2016 sú neplatné, alternatívne navrhujú pokiaľ by súd dospel k záveru, že listiny nie sú absolútne neplatné podľa § 37, § 38 OZ, ale neboli dané dôvody na vydedenie žalobcov, a teda nedošlo k platnému vydedeniu žalobcov, navrhujú určiť, že závet je neplatný podľa § 479 OZ.
16. Právny zástupca žalovanej vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalovaná zotrváva na svojej obrane, na svojich písomných podaniach, ústnych vyjadreniach v konaní. Čo sa týka dôkazu, výsluchu svedka V., zotrváva na svojej argumentácii, že na tento dôkaz by súd nemal prihliadať keď o svedkovi V. sa žalobcovia prvý raz zmienili v písomnom podaní podanom po prvom pojednávaní vo veci. Na pojednávaní vo veci žalobkyňa ani žalobca žiadneho svedka V. nespomenuli. Uvádzali, že boli prítomní na návšteve poručiteľa v nemocnici, ale neuviedli, že by tam s nimi ktokoľvek bol, resp. že by so žalobkyňou tam nieto iný bol. Po tom, ako bolo z písomných podaní a z pojednávania jasné, že argumenty neobstoja, a že ich dôkazná situácia je slabá, zrazu navrhli svedka o ktorom dovtedy ani vo svojich písomných podaniach ani na ústnom pojednávaní nikto nič netvrdil. Z toho dôvodu má žalovaná za to, že bola porušená jednak zásada sudcovskej koncentrácie, nakoľko išlo o nový prostriedok útoku podaný až po prvom pojednávaní vo veci a jednak ide o absolútne vymyslený dôkaz, ktorý do celkovej konzistencie výpovedi žalobkyne ani nezapadá. Svedok si nevedel spomenúť, ktorý deň tam presne
bol, svedok si nevedel spomenúť ako vyzerala izba, kto tam ležal, na akom poschodí sa nachádzal, svedka tam nikto nevidel, keď tvrdil že sa s personálom nestretol. Tvrdil že sa stretol so žalovanou, ktorá však tvrdí, že v živote žiadneho pána Kozinku nestretla a ani v nemocnici žiadneho takéhoto pána pri žalobkyni nevidela. Takže vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že listina o vydedení ako aj závet poručiteľa sú platnými právnymi úkonmi, tieto spĺňajú všetky formálne aj materiálne predpoklady aby boli platnými právnymi úkonmi, svedkovia, ktorí sú na závete a listiny o vydedení podpísaní, jednoznačne potvrdzujú, že poručiteľ bol v čase prečítania závetu pri plnom vedomí, jeho dôvody boli relevantné a vyjadril, že ide o jeho poslednú vôľu. Všetky náležitosti, ktoré sa pre platnosť závetu a listiny o vydedení vyžadujú, pokiaľ ide o alografný závet boli dodržané, čo vyplýva aj z výpovede svedkov. Z výpovede svedka, advokáta, ktorý pripravoval závet taktiež vyplýva relevancia dôvodov, pre ktoré bola listina o vydedení a závet poručiteľom uskutočnený. Žalobcovia ničím nepreukázali svoje tvrdenia, v ničom nevyvrátili dôvody ich vydedenia uskutočnené poručiteľom v listine o vydedení. Znaleckým posudkom, ktorý navrhli žalobcovia, bolo preukázané, že v prípade podpisu ide o podpis samotného poručiteľ, neboli nájdené žiadne znaky nejakého falšovania ani znaky toho, že by sa v tom čase už nevedel podpísať, mal vykĺbené ruky alebo že by nevedel chytiť pero do ruky. Závery znaleckého posudku sú v rozpore s tým, čo tvrdia žalobcovia. Závery znaleckého posudku celkom potvrdzujú tú skutočnosť, v akej kondícii bol poručiteľ, ktorá vyplývala zo svedeckých výpovedi svedkov, ktorí boli podpísaní na závete a listiny o vydedení. Z uvedených dôvodov žalovaná trvá na tom, aby súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol a zároveň jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1/ a 2/ rade, žalovanej, svedkov JUDr. E. J., R. V., Y. T., Ing. Y. V., oboznámením sa s obsahom závetu, listiny o vydedení, prepúšťacej správy Nemocnice s poliklinikami, n.o. Topoľčany, potvrdení spoločnosti Zlatý vek, o.z. Nitra, znaleckého posudku č. XX/ XXXX, obsahom spisu sp. zn. 7C/362/2013, najmä rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12.12.2014 č.k. 7C/362/2013-184, rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 05.03.1998 č.k. Nc 507/98-11 a zistil tento skutkový stav:
17.1. Na Okresnom súde Topoľčany je vedené dedičské konanie po poručiteľovi S. F., nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom M., R.. Y.Š. XXXX/XX, zomrelom XX.XX.XXXX. Ako zákonní dedičia pripadali do úvahy žalobcovia v 1/ a 2/ rade, deti poručiteľa. V konaní bol predložený alografný závet poručiteľa a listina o vydedení. Uznesením Okresného súdu Topoľčany, vydaným JUDr. Máriou Vatrskovou, notárom - súdnym komisárom dňa 18.01.2017 č.k. 3D/712/2016-36, v dedičskej veci po poručiteľovi S. F., zomrelom XX.XX.XXXX boli dedičia Ing. A. Y. a F. F. odkázaní na podanie občianskoprávnej žaloby o určenie neplatnosti závetu zo dňa 07.09.2016 a o určenie neexistencie dôvodov vydedenia poručiteľom listinou o vydedení zo dňa 07.09.2016. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2017.
17.2. Zo závetu vyplýva, že dňa 07.09.2016 bol zriadený poručiteľom S. F. alografný závet, ktorým všetok svoj majetok, hnuteľný aj nehnuteľný, ako aj všetky svoje práva odkázal svojej sestre U. V., t.j. žalovanej, z dôvodu, že so sestrou spolu vyrastali, celý život si pomáhali a podporovali sa, sestra mu poskytovala bývanie, starostlivosť, opateru a finančne ho zabezpečovala vždy, keď to potreboval, a to najmä v čase, keď o neho jeho deti prestali prejavovať akýkoľvek záujem. Taktiež bola jediná, ktorá ho navštevovala v nemocnici, či už keď bol hospitalizovaný v Topoľčanoch alebo v Pardubiciach. Závet bol podpísaný dvomi svedkami Y. T. a R. V., ktorí tým potvrdzujú, že závetca si závet prečítal a vlastnoručne ho podpísal. V závere závetu sa uvádza, že nie je napísaný rukou poručiteľa, avšak po jeho prečítaní pred prítomnými svedkami prehlasuje, že je vyjadrením jeho vôle a pred prítomnými svedkami ho vlastnoručne podpisuje.
17.3. Z listiny o vydedení, zriadenej poručiteľom dňa 07.09.2016, ktorá nebola napísaná jeho rukou, ale po jej prečítaní pred prítomnými svedkami poručiteľ prehlasuje, že je vyjadrením jeho vôle a pred prítomnými svedkami ju vlastnoručne podpisuje vyplýva, že poručiteľ úplne vydeduje pre prípad svojej smrti syna F. F. a dcéru A. Y., teda žalobcov v 2/ a v 1/ rade, a to z dôvodov, že posledných niekoľko rokov v dôsledku svojho zdravotného stavu trávil väčšinu svojho času hospitalizovaný v nemocniciach v Topoľčanoch a Pardubiciach. Počas tohto obdobia o neho obe jeho deti neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako jeho deti prejavovať mali a v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytli potrebnú pomoc počas jeho choroby a taktiež ani pri iných závažných situáciách, kedy ich potreboval. Počas februára 2014 bol v dôsledku prasknutého žalúdočného vredu hospitalizovaný v nemocnici v Topoľčanoch, pričom o tejto skutočnosti vedeli všetci jeho príbuzní, a rovnako obe jeho deti, avšak ani jeden ho v tom čase osobne nenavštívil ani inak nekontaktoval, či už písomne, telefonicky alebo inak a neprejavil oňho záujem žiadnym spôsobom. Jeho deti mu v ťažkých časoch nepomáhali ani finančne ani fyzickou pomocou v
bezvládnosti, ani morálne, pričom o neho sa dlhodobo nezaujímajú bez ohľadu na to, v akom je stave, či je to počas dní, ktoré trávil v nemocnici alebo počas dní, kedy mu je umožnené byť doma. Obe deti bývajú v rovnakom meste ako on a na ich strane neexistujú žiadne zdravotné, rodinné, ekonomické alebo iné objektívne dôležité prekážky, ktoré by im bránili ho osobne navštíviť alebo inak kontaktovať. Jeho deti ho nenavštevujú, hoci ich o to niekoľkokrát písomne žiadal. Syn ho v spolupráci s jeho bývalou manželkou podvodným konaním pripravili o byt, ktorý mal nadobudnúť na základe dohody s bývalou manželkou a vyhodili ho tak na ulicu, napriek tomu, že vedel, že nebude mať zabezpečené iné ubytovanie. Takýmto konaním sa z neho stal bezdomovec, pričom syn tak konal napriek tomu, že v tom čase mal kde bývať a byt v ktorom býval on, nepotreboval. Jeho dcéra im v tom pomáhala na súde, keď chcel byt naspäť a obaja ho pred súdom očierňovali nepravdami. Jeho pokusy o opätovné nadviazanie kontaktov s jeho deťmi boli bezúspešné. Určuje, že dôsledky vydedenia jeho detí sa vzťahujú aj na ich potomkov.
17.4. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2014 č.k. 7C/362/2013-184 vyplýva, že S. F. ako navrhovateľ podal návrh o určenie vlastníckeho práva a o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 26 000,- eur s prísl., voči odporcom v 1/ rade Y. F. a v 2/ rade F. F.. Uvedeným rozsudkom bol návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 26 000,- eur s prísl. odporkyňou v 1/ rade zamietnutý. Konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX v kat. úz. M. bolo zastavené. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ podal návrh z dôvodu, že s odporkyňou v 1/ rade uzavrel dohodu rozvedených manželov o vyporiadanie BSM a v časti členstva a nájmu družstevného bytu na ulici Y.. F. XXXX/XX U. M., na základe ktorej zrušili právo spoločného nájmu a spoločného členstva v družstve, s tým, že odporkyňa v 1/ rade bude byt ďalej užívať ako individuálny člen družstva a zároveň mu odporkyňa darovala byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX v kat. úz. M., pričom darovacia zmluva bola predložená na vklad vlastníckeho práva, avšak uvedené konanie bolo prerušené a následne zastavené, čo odporkyňa v 1/ rade pred ním zatajila a on predmetný byt dobromyseľne obýval pokladajúc sa za výlučného vlastníka. Keďže odporkyňa v 1/ rade nedodržala dohodnutý spôsob vyporiadania BSM a nepreviedla na neho vlastníctvo k bytu č. XX ale práve naopak, tento previedla na odporcu v 2/ rade, tak sa úmyselne bezdôvodne obohatila a preto žiada od nej vydať bezdôvodné obohatenie. V časti určenia vlastníckeho práva k bytu návrh zobral navrhovateľ späť. Vo veci bola ako svedkyňa vypočutá A. Y., žalobkyňa v 1/ rade, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v čase keď sa mali rodičia rozvádzať, žili v 4 izbovom byte a matka za účelom vyporiadania kúpila otcovi garsónku, v ktorej už po rozvode 2 roky žil a potom bola na kataster zaslaná zmluva. Konanie ohľadom tejto darovacej zmluvy bolo prerušené, nakoľko sa zistilo na bytovom družstve, že sú nedoplatky na nájomnom. Ona spolu s odporcom v 2/ rade uvedenú situáciu riešili, pričom navrhovateľ bol nezamestnaný a nemal 8 000,- Sk na úhradu a preto sa dohodli, že odporca v 2/ rade, teda F. F., uhradí dlh za navrhovateľa a zároveň sa dohodli, že byt bude napísaný na odporcu v 2/ rade, keďže navrhovateľ mal v tom čase rôznu korešpondenciu od exekútorov a navyše bol alkoholik a nezodpovedný, a preto sa báli, že by skončil na ulici. Proti rozsudku bolo podané odvolanie a spis sa v súčasnosti nachádza na Krajskom súde v Nitre.
17.5. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 05.03.1998, č.k. Nc 507/98-11 vyplýva, že matkou, vtedy maloletého žalobcu v 2/ rade, Y. F. bol podaný návrh na zverenie maloletého do výchovy a opatery matky a otca S. F. zaviazať na platenie výživného z dôvodu, že tento jej na potreby domácnosti a výživu maloletého riadne a pravidelne neprispieva. Týmto rozsudkom bol maloletý zverený do výchovy a opatery matky a otec zaviazaný na platenie výživného mesačne sumou 1 500,- Sk s účinnosťou od 01.01.1998.
17.6. Z prepúšťacej správy Nemocnice s poliklinikami, n.o. Topoľčany súd zistil, že poručiteľ S. F. bol prijatý do nemocnice na interné oddelenie dňa 03.09.016. Dňa 12.09.2016 o 12:00 hod. je uvedený dátum a čas prepustenia. Zo správy ďalej vyplýva, že bol prevezený pre celkové zhoršenie stavu, opuchy dolných končatín. Podľa vyjadrenia pacienta dávno sa mu horšie dýcha, zapuchli mu nohy, popíja tvrdý alkohol a fajčí. V auguste ležal v nemocnici v Pardubickom kraji v kardiologickom oddelení, kde podpísal negatívny reverz a odišiel. Ako prepúšťacia diagnóza je uvedená alkoholová cirhóza pečene.
17.7. Z potvrdenia spoločnosti Zlatý vek, o.z. Nitra vyplýva, že potvrdzujú, že žalobkyňa v 1/ rade navštívila ich zariadenie za účelom rezervácie pobytu v Dome ošetrovateľskej starostlivosti Nitra, svojmu ťažko chorému otcovi S. F., ktorý bol na pobyt prijatý dňa 21.09.2016.
18. Zo znaleckého posudku znalca Mgr. Evy Forgácsovej, z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo, súd zistil, že znalkyňa pri analýze sporných podpisov nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov. V okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. stopy, znaky po mechanickom zásahu. Na základe tohto zistenia konštatuje, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Sporný podpis na spornej písomnosti závet zo dňa 07.09.2016 je pravdepodobne vlastnoručným podpisom osoby S. F., rovnako aj na spornej písomnosti listina o vydedení zo dňa 07.09.2016 je pravdepodobne vlastnoručným podpisom osoby S. F.. Tento záver stanovila z dôvodov, že sporné podpisy vykazujú nižšiu kvalitu vyhotovenia - v podpisoch sa vyskytujú neistoty písacieho pohybu, roztrasenosť niektorých písacích ťahov. Porovnávací materiál S. F., ktorý bol predložený na skúmanie písmoznaleckému skúmaniu vyhovoval iba čiastočne - nakoľko z obdobia vzniku sporných podpisov mala k dispozícii iba štyri ukážky podpisov S. F.. Porovnaním sporných podpisov predloženými porovnávacími podpismi S. F. v jednotlivých rovinách skúmania zistila podobné, zhodné znaky, ale aj niektoré rozdielné znaky.
19. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
20. Podľa § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku, Žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o: určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
22. Podľa § 38 ods. 1, 2 OZ, Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
23. Podľa § 40 ods. 1 OZ, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
24. Podľa § 461 ods. 1 OZ, Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
25. Podľa § 469a ods. 1 -3 OZ, Poručiteľ môže vydediť potomka, ak: a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
26. Podľa § 476 ods. 1, 2 OZ, Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
27. Podľa § 476a OZ, Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
28. Podľa § 476b OZ, Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
29. Podľa § 479 OZ, Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
30. Z ustanovenia § 38 OZ vyplýva, že predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý účastník robí. Ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je taký úkon absolútne neplatný. O nedostatok spôsobilosti na právne úkony pôjde u osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony (§ 10 ods. 1 OZ), u osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony v rozsahu obmedzenia určeného súdom. Absolútne neplatný je rovnako aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak šlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť (neschopnosť) na urobený právny úkon. Nevyžaduje sa pritom, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo bola vo svojej spôsobilosti obmedzená. Avšak skutkovú otázku, či šlo o konanie v duševnej poruche, treba v každom konkrétnom prípade preukazovať. Treba konkrétne skúmať, či je tu súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom, a či práve pre duševnú poruchu bol účastník právneho úkonu neschopný urobiť konkrétny právny úkon, buď pre to, že nedokázal posúdiť následky takéhoto konania, alebo nebol schopný ovládnuť svoje konanie.
31. Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad smrti. Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, čo chcel ním poručiteľ prejaviť a musí k nemu dôjsť vo forme požadovanej zákonom. Pre výklad prejavu vôle platí pravidlo § 35 ods. 2 OZ. Závet musí poručiteľ urobiť osobne. Pre platnosť závetu ako jednostranného právneho úkonu sa vyžaduje splnenie podmienok § 37, § 38 a § 40 ods. 1 ako aj špecifikovaných podmienok podľa § 476 až § 479 OZ. Pre všetky druhy závetov, ktorý zriaďuje fyzická osoba platí, že musia mať písomnú formu. Druhou podstatnou náležitosťou závetu je, aby z neho bol zjavný deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Pre platnosť vlastnoručného (holografného) závetu (§ 476a) sa vyžaduje po formálnej stránke, aby ho závetca napísal sám v celom znení vlastnou rukou. Ďalšou formou závetu je alografný závet. Je to závet, ktorý nenapísal poručiteľ vlastnou rukou. Závetca musí taký závet vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa potom musia na závet podpísať. Bez uvedených náležitostí je závet neplatný. Svedkovia závetu musia byť spôsobilý na svedecký úkon tak ako to upravuje ustanovenie § 476e a § 476f OZ. Zákon pripúšťa zásadnú voľnosť pri robení závetu. Túto voľnosť obmedzuje iba na ochranu neopomenuteľných dedičov keď stanovuje, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí 1-ica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Neplatnosť závetu pre rozpor s ustanovením § 479 je relatívna, čo znamená, že súd môže k nej prihliadnuť iba vtedy, ak sa jej neopomenuteľný dedič v konaní o dedičstve dovolá.
32. Ustanovenie § 469a OZ upravuje možnosť poručiteľa, aby svojim právnym úkonom zabránil dedeniu zo zákona tomu z neopomenuteľných dedičov, kto kvalifikovaným spôsobom prejavil zjavný nezáujem o poručiteľa v situácii, keď tento potreboval jeho pomoc. Vydedením sa rozumie jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okre všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia, ktoré zaraďuje do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomkov rozpore s dobrými mravmi.
32.1. Pokiaľ dôvodom vydedenia je neposkytnutie pomoci v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, treba posúdiť jednak potrebnosť takej pomoci na strane poručiteľa a jednak objektívnu možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc. Tento dôvod nebude daný, ak poručiteľ zásadne odmietal potrebnú pomoc zo strany vydedeného dediča a zrejme ani vtedy, ak vydedenému dedičovi v poskytnutí pomoci poručiteľovi bránili objektívne dôležité prekážky. Existencia dôvodu vydedenia podľa odseku 1 písm. a), b) a d) treba posudzovať vždy so zreteľom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení. Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia. Inak by bolo vydedenie neplatné.
33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 03.09.2016 bol poručiteľ prijatý do Nemocnice v Topoľčanoch na interné oddelenie, kde dňa 07.09.2016 zriadil závet a listinu o vydedení. Šlo o závet alografný, podpísaný poručiteľom, v ktorej listine prehlasuje, že je vyjadrením jeho vôle a pred prítomnými svedkami ho vlastnoručne podpisuje. Prítomní svedkovia Y. T. a R. V. potvrdzujú svojimi podpismi, že závetca si závet prečítal a vlastnoručne podpísal a rovnakou formou bola zriadená aj listina o vydedení. Žalobcovia sa domáhajú vyslovenia neplatnosti závetu, ako aj listiny o vydedení z dôvodu, že podľa ich názoru zdravotný stav poručiteľa v dobe, keď mali byť obe listiny vyhotovené mu nedovoľoval racionálne uvažovať a riešiť v podstate relatívne zložité právne záležitosti a okrem toho mal obmedzenú jemnú motoriku, ktorá mu nedovoľovala tieto listiny riadne podpísať. Na preukázanie svojich tvrdení predlžili prepúšťaciu správu Nemocnice s poliklinikami, n.o. a navrhli vykonať dokazovanie znalcom z odboru písomoznalectva.
33.1. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázať, že pri zriadení závetu a listiny o vydedení nedokázal poručiteľ racionálne uvažovať a riešiť relatívne zložité právne záležitosti. Obe listiny boli podpísané za prítomnosti svedkov, pričom svedok R. V. uviedol, že si chcel u poručiteľa overiť, či chápe význam svojho konania, preto sa ho pýtal najskôr či tomu rozumie, že vydedí svoje deti a že je to jeho posledná vôľa a on mu povedal, že tomu rozumie. Svedkyňa Y. T. vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľ si listiny čítal a keď dočítal povedal že dobre, tak si to predstavoval. Vtedy sa ho svedok začal pýtať, či tomu rozumel čo je tam napísané a poručiteľ povedal že áno. Po podpise ešte sa poručiteľ vyjadril, že to tak chcel urobiť. Žalobcovia nepredložili žiadne relevantné listiny, alebo iný dôkaz, ktorým by bol zdravotný stav poručiteľa v čase podpísania listín spochybnený, teda, že by podľa § 38 ods. 2 OZ konal v duševnej poruche, ktorá by ho robila pre tento právny úkon neschopnou. V konaní predložili prepúšťaciu správu nemocnice, v ktorej bol naposledy hospitalizovaný, ktorá prepúšťacia správa ich tvrdenie nepotvrdzuje a nie je takýmto dôkazom. Znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva na zdravotný stav poručiteľa nebol navrhnutý.
33.2. Žalobcovia ďalej tvrdili, že podpísanie na oboch listinách nie je podpisom poručiteľa. Navrhli vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológia, písmoznalectvo. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom Mgr. Evou Forgácsovou pod číslom XX/XXXX, v závere ktorého znalkyňa konštatuje, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Sporný podpis na spornej písomnosti závet zo dňa 07.09.2016 je pravdepodobne vlastnoručným podpisom osoby S. F., rovnako aj na spornej písomnosti listina o vydedení zo dňa 07.09.2016 je pravdepodobne vlastnoručným podpisom osoby S. F.. Ďalej znalkyňa uvádza, že tento záver stanovila z dôvodov, že sporné podpisy vykazujú nižšiu kvalitu vyhotovenia - v podpisoch sa vyskytujú neistoty písacieho pohybu, roztrasenosť niektorých písacích ťahov. Porovnávací materiál S. F., ktorý bol predložený na skúmanie písmoznaleckému skúmaniu vyhovoval iba čiastočne
- nakoľko z obdobia vzniku sporných podpisov mala k dispozícii iba štyri ukážky podpisov S. F.. Porovnaním sporných podpisov predloženými porovnávacími podpismi S. F. v jednotlivých rovinách skúmania zistila podobné, zhodné znaky, ale aj niektoré rozdielné znaky. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali bez akýchkoľvek pochybností, že na listinách nie je podpis poručiteľa.
33.3. Z dokazovania tak súd dospel k záveru, že poručiteľ závet vlastnou rukou podpísal a pred svedkami súčasne prítomnými vyslovil prejav, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Právny úkon - závet bol urobený slobodne a vážne, určite zrozumiteľne, čo potvrdzujú aj výpovede prítomných svedkov, ktorí sa vo veci vyjadrili a boli podpísaní na listine ale potvrdzuje to aj výpoveď svedka JUDr. E. J., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že poručiteľ ešte v roku 2015 -2016 ho žiadal, že by chcel urobiť závet a týmto závetom chcel všetko odkázať svojej sestre. Vysvetlil mu právny rámec a povedal mu, že keď nestačí závet, že je potrebné urobiť aj listinu o vydedení. Potvrdil, že obe listiny spísal a v deň podpísania závetu prišli s kolegom do Topoľčian s oboma listinami, ktoré vyhotovoval a v Topoľčanoch v nemocnici na izbe si poručiteľ závet aj listinu o vydedení prečítal, následne tieto obe podpísal. Takže rovnako ako pri zriadení závetu došlo k podpísaniu listiny o vydedení. Žalobcovia tak nepreukázali neplatnosť uvedených listín.
34. Ďalej sa súd zaoberal tvrdeniami žalobcov, že nie sú dané dôvody vydedenia. V listine o vydedení poručiteľ uvádza, že v dôsledku zdravotného stavu trávil väčšinu svojho času hospitalizovaný v nemocniciach v Topoľčanoch a v Pardubiciach. Počas tohto obdobia o neho obe jeho deti neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako deti prejavovať mali a v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytli potrebnú pomoc počas jeho choroby a iných závažných situáciách, kedy ich pomoc potreboval. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že otázku, či potomok poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, je treba posudzovať s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu a v spektre dobrých mravov. Jedným z hľadísk, ktoré je treba skúmať je to, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ tento blízky príbuzenský vzťah chcel udržiavať, kde sa ho nezáujem potomka citovo dotýka, kde mu takýto stav vadí a sám pritom k takémuto stavu svojim konaním alebo nezáujmom neprispel. Z ustanovenia § 469 ods. 1 písm. a) OZ vyplýva, že pre naplnenie dôvodu vydedenia zákon vyžaduje nielen zistenie o neposkytnutí potrebnej pomoci v chorobe, ale takéto správanie musí byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy je nutné vnímať v celom kontexte a preto nemožno hodnotiť správanie sa potomka oddelene od správania sa poručiteľa. O neprejavenie opravdivého záujmu poručiteľa podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom, teda je potrebné posudzovať, či potomok mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem.
35. Pre posúdenie dôvodov vydedenia je rozhodujúci stav pred spísaním listiny o vydedení zo dňa 07.09.2016. Ako prvý dôvod vydedenia poručiteľom je dôvod, že v rozpore s dobrými mravmi mu nebola poskytnutá žalobcami potrebná pomoc v chorobe alebo v závažných prípadoch (§ 469 ods. 1 písm. a) OZ). Skutková podstata tohto dôvodu vydedenia vyžaduje, aby poručiteľ bol na pomoc odkázaný. Okrem tejto odkázanosti musí existovať na strane potomkov vedomosť o tejto odkázanosti a objektívna možnosť pomoc poskytnúť v kumulácii v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, alebo sa ocitol v ťažkej situácii. Potreba pomoci potomkov závisí aj na tom, či neexistuje iná osoba, od ktorej možno očakávať poskytnutie takejto pomoci, ktorá osoba túto pomoc aj poskytuje. V listine o vydedení je uvedený konkrétny prípad, že počas februára 2014 bol poručiteľ v dôsledku prasknutia vredu hospitalizovaný v Nemocnici Topoľčany, pričom ani jeden zo žalobcov napriek vedomosti o hospitalizácii ho nenavštívil. Takýto dôvod súd na základe vykonaného dokazovania posúdil ako nepreukázaný. Aj napriek prasknutému vredu a hospitalizácii v nemocnici, táto skutočnosť nepostačuje na prijatie záveru neposkytnutia potrebnej pomoci v chorobe alebo v iných závažných situáciách. Z dokazovania mal súd za preukázané, že vzťahy medzi poručiteľom a žalobcami boli narušené dlhšiu dobu, najmä po rozvode poručiteľa s matkou žalobcov v roku 2004. Ich vzájomné vzťahy ovplyvnila skutočnosť, že poručiteľ požíval alkoholické nápoje a pod ich vplyvom býval agresívny, čo ovplyvnilo značne postoj žalobcov k nemu. Z výpovede žalobkyne v 1/ rade vyplýva, že po tom, ako sa z bytu odsťahovala, stretávala sa ešte s poručiteľom, i keď nepravidelne. Z jej výpovede mal súd za preukázané, že vzťah s poručiteľom bol ovplyvnený po tom, ako žalovanej zomrel manžel a začala byť s poručiteľom vo väčšom kontakte, čo bolo ako uvádza asi od roku 2012. Poručiteľ začal bývať so žalovanou a ako sama žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, žil s ňou od roku 2011, prevažne žili v Českej republike v Uhřžeticiach, kde strávili celé leto a do Topoľčian chodili keď sa im chcelo, väčšinou cez zimné mesiace, pričom žalobcom poručiteľ o tom nedával vedieť, z čoho vyplýva, že nie je preukázaná vedomosť o odkázaní poručiteľa na pomoc v jeho chorobe ale tiež aj samotná odkázanosť na túto pomoc, keďže existovala iná osoba, ktorou bola žalovaná, od ktorej bolo možné očakávať poskytnutie takejto pomoci, keďže bola s poručiteľom, ako sama uviedla, od roku 2011 v dennom styku. K uvedenému súd dodáva, že pokiaľ ide o zdravotný stav poručiteľa, po tom ako bol dňa 03.09.2016 prijatý do Nemocnice v Topoľčanoch na interné oddelenie z dokazovania vyplýva, že o tomto sa žalobcovia dozvedeli od svojho príbuzného H. Q., ktorý im to oznámil dňa 07.09.2016. Súd uveril tvrdeniam žalobcov, že poručiteľa potom v nemocnici navštevovali, informovali sa o jeho zdravotný stav, čo potvrdzuje aj ich výpoveď o tom, v akom stave sa poručiteľ nachádzal ale tiež skutočnosť, že žalobkyňa v 1/ rade začala pre poručiteľa vybavovať, po tom ako sa dozvedela, že bude prepustený z oddelenia, pobyt v domove, čo potvrdzuje spoločnosť Zlatý vek, o. z. Nitra, že žalobkyňa v 1/ rade navštívila ich zariadenie za účelom rezervácie pobytu v Domove ošetrovateľskej starostlivosti pre svojho ťažko chorého otca, ktorý aj bol prijatý na pobyt dňom 21.09.2016.
36. Druhý dôvod vydedenia v listine o vydedení poručiteľ uviedol neprejavenie opravdivého záujmu o neho (§ 469a ods. 1 písm. b) OZ). Skutková podstata uvedeného dôvodu vydedenia vyžaduje aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto
stavu ani takémuto dôvodu nestačí subjektívny pocit poručiteľa. O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Otázku, či potomok o poručiteľa neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, treba posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu tak ako to vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Je potrebné skúmať, či potomok mal reálnu možnosť poručiteľa prejaviť opravdivý záujem a či samotný poručiteľ mal záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať príbuzenské vzťahy. Ako už bolo vyššie uvedené, vzťahy medzi poručiteľom a žalobcami sa zhoršili, avšak pokiaľ žalobcovia neprejavovali o poručiteľa záujem, aký by o neho prejavovať mali, nemožno hovoriť výlučne o ich zavinení, pretože k tomu prispel aj samotný poručiteľ vzhľadom na skutočnosť, že požíval alkoholické nápoje, čo narušilo vzájomné vzťahy nielen s matkou žalobcov ale aj so samotnými žalobcami. V neposlednom rade súd zohľadňoval skutočnosť, že poručiteľ žil neskôr so svojou sestrou, a to prevažne v Českej republike. Nebolo preukázané, že žalobcovia mali možnosť sa sním kontaktovať, alebo opačne, že by on sám prejavil takýto záujem voči ním. Keď so žalovanou prišli do Topoľčian, nebolo preukázané, že by poručiteľ prejavil záujem stretnúť sa so žalobcami. Preto súd dospel k záveru, že sa nejedná o neprejavenie záujmu, keď nezáujem žalobcov bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Žalobcovia tak nemali reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem.
37. V listine o vydedení ďalej poručiteľ poukázal na to, že žalobca v 2/ rade v spolupráci s bývalou manželkou poručiteľa ho podvodným konaním pripravili o byt, pričom aj žalobkyňa v 1/ rade ho v súdnom konaní pred súdom očierňovala spolu so žalobcom. Ako je uvedené v bode 17.4. tohto rozsudku poručiteľ podal návrh na určenie vlastníckeho práva a vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi v 2/ rade a jeho bývalej manželke Y. F., v ktorom konaní bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené v tomto odseku. Z rozsudku, ktorý je citovaný však nevyplýva, že by žalobkyňa v 1/ rade, ktorá bola vo veci vypočutá ako svedkyňa očierňovala v jej výpovedi poručiteľa, teda že by zaujala k nemu negatívny postoj. Vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12.12.2014 č.k. 7C/362/2013-184, v ktorom sa okrem iného uvádza, že z prevedeného dokazovania mal súd za preukázané, že ku vkladu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy nedošlo hlavne chybou navrhovateľa (t.j. poručiteľ), ktorý byt síce užíval, ale poplatky s ním spojené nehradil a zrejme aj z obavy možných exekučných konaní odporkyňa v 1/ rade teda Y. F. darovala predmetný byt odporcovi v 2/ rade, t.j. F. F., ktorý zabezpečoval platenie poplatkov, i keď tento byt stále užíval navrhovateľ.
38. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia žalobcov v 1/ a v 2/ rade poručiteľom, uvedené v listine o vydedení, nie sú dané. Preto v tejto súvislosti závet zhotovený poručiteľom v časti, ktorá odporuje právu žalobcov v 1/ a v 2/ rade podľa ustanovenia § 479 OZ na ich dedičský podiel, je neplatný. K uvedenému treba dodať, že určenie neexistencie dôvodu vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu, avšak nie jeho neplatnosť. Dôvody neplatnosti tohto právneho úkonu v konaní neboli preukázané. Žalobcovia sa síce výslovne domáhala určenia neplatnosti listiny o vydedení, avšak súd nie je viazaný doslovným znením žalobného návrhu a výrok súdneho rozhodnutia nemusí byť identický so žalobným návrhom. Ako bolo uvedené, v žalobe je uvedený petit určenia, že listina o vydedení je neplatná, avšak v samotnom odôvodnení uvádzajú, že sa nestotožňujú s dôvodmi, pre ktoré poručiteľ žalobcov vydedil.
39. Vo zvyšku, vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu žalobcov v 1/ a v 2/ rade zamietol.
40. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 19.06.2019 č.k. 6C/10/2017-224 bolo rozhodnuté o odmene znalcovi Mgr. Eva Forgácsová za vypracovanie znaleckého posudku, keď celková odmena bola 630,93 eura a o tejto odmene bolo rozhodnuté tak, že bola upravená učtáreň tunajšieho súdu o poukázaní časti znalečného v sume 300,- eur zo zálohy zloženej žalobcami, s tým, že o náhrade priznaní znaleckej odmeny v sume 330,93 eura bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Preto súd za použitia článku 4 ods. 1 a § 259 CSP rozhodol o náhrade znaleckej odmeny tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
41. Podľa § 255 ods.1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Pretože žalobcovia v 1/ a v 2/ rade neboli úspešní v celej časti ich žaloby, v ktorej sa domáhali vyslovenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení. Neboli úspešní v časti neplatnosti závetu nad 1- icu ich dedičského podielu. Vzhľadom na výsledok konania považoval súd ich úspešnosť v pomernej časti vo výške 75 % a ich neúspešnosť a úspešnosť žalovanej bola vo výške 25 %. Preto súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výške 50 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).