Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B3-38P-324-2019.pdf
PDF · 78.92 KB
Case nature
Subarea
B3-38P/324/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: U. Š., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - O.. V.. G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXC, N., zastúpená PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 4D, Bratislava a otec - L.. H. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, N., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava II dňa XX.XX.XXXX sa matka maloletého U. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého by bol upravený styk otca s maloletým odlišne od doposiaľ stanovenej úpravy a tiež by bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca voči maloletému, a to na sumu 450 € mesačne. Zároveň rovnakým návrhom iniciovala aj konanie vo vec samej na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v otázke úpravy styku otca s maloletým a výške výživného.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva bola schválená rodičovská dohoda, v ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého v sume 350 € mesačne a zároveň bol upravený jeho styk s maloletým. Koncom V. XXXX sa u maloletého začala prejavovať úzkosť, ktorá sa prejavovala krikom a plačom zo spánku, nočnými morami a následnou nespavosťou. U. je potom unavený a viac podráždený. Maloletý sa zveril matke, že má stresy v súvislosti so školou a tiež si nevie vysvetliť niektoré vyjadrenia otca na mamu o tom, ako mu údajne kradne byt, ako má novú maminku, ako mu nedovolí veľakrát telefonovať s mamou, keď mu zavolá v čase, keď je u otca, ako má zakázané hovoriť o určitých veciach. Matka sa snažila dohodnúť s otcom, aby na U. netlačil a nevyvolával zbytočné stresové situácie a pokiaľ U. nechce, aby rešpektoval jeho prianie. Na odporúčanie všeobecnej lekárky navštívili rodičia v M. XXXX psychológa Mgr. Štefánikovú, ktorá odporučila štrukturovať rodinné prostredie a znížiť emočnú záťaž na dieťa, ktorá vyplýva zo striedania bývania. Po nástupe do školy odporučila upraviť styk a dospieť k vzájomnej dohode v záujme lepšej adaptability maloletého na prostredie. Úprava stretávania otca s maloletým U. v rámci týždňa (utorok až streda) nebola síce ideálnym riešením, čo sa ukázalo až neskôr, ale pokiaľ U. navštevoval materskú školu, neboli problémy tak vypuklé. Hoci už v škôlke upozorňovali matku, že U. má po návrate od otca problémy so správaním, ktoré pokračovali aj po nástupe na ZŠ W. S. N.. Matka mala za to, že stretávanie maloletého U. s otcom v priebehu týždňa (utorok - streda) nie je pre neho dobré. Otec má odovzdať maloletého matke v stredu o 19.45 hod., väčšinou je to však po 20,00 hod. kedy by mal byť maloletý už nachystaný na spánok. Otec sa tiež s maloletým neučí a nevypracováva si s ním úlohy, takže matka musí po návrate od otca zabezpečiť aj kompletnú školskú
prípravu. Niekedy sa chce maloletý ešte navečerať, pretože sa pravidelne stáva, že po návrate od otca bol hladný. Takáto situácia nie je v prospech maloletého, napriek krátkemu obdobiu návštevy školy už dostal niekoľko poznámok, z ktorých sa matka o.i. dozvedela, že maloletý prišiel do školy neskoro a celý deň vyrušoval. Matka sa o tom rozprávala s triednou učiteľkou, ktorá jej tieto skutočnosti potvrdila a školská psychologička povedala, že bude maloletého sledovať. Komunikácia medzi rodičmi pritom nie je dobrá, z pohľadu matky sa s otcom dá len ťažko na niečom dohodnúť, nakoľko jej robí prieky, čo podrobnejšie popísala vo svojom návrhu. Správanie maloletého sa však mení vždy potom, čo sa vráti od otca. Najviac je to badateľné v párnom týždni, kedy má otec maloletého bez jedného dňa celých päť dní. Matka má za to, že doterajšia úprava styku v rámci týždňa nie je v prospech maloletého, pričom rodičia by sa na tomto mali dohodnúť. Z dôvodu nezodpovedného prístupu otca to však nie je možné dosiahnuť. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletému, matka poukázala na to, že otec bol rozsudkom súdu zaviazaný prispievať na výživu maloletého U.V. v sume 350 € mesačne, pričom v tom čase navštevoval maloletý predškolské zariadenie. Nástupom maloletého na základnú školu stúpli aj náklady na jeho výchovu a výživu, ktoré matka v návrhu špecifikovala a ktoré nie je matka schopná pokryť, keďže sa po rozvode musela odsťahovať do nájmu, čím jej oproti minulosti stúpli aj náklady na bývanie. Na základe uvedeného mala matka za to, že jej návrh je v plnom rozsahu dôvodný a žiadala súd, aby mu v celosti vyhovel.
3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
11. Podľa § 331 ods. 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
12. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Súd z návrhu matky a po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za súčasnej situácie nie je dôvodný, nakoľko v danom prípade nie je potrebné pristúpiť k takému kroku, aby sa inštitútom neodkladného opatrenie styk otca s maloletým upravil v užšom, než doposiaľ stanovenom rozsahu a aby bolo zvýšené výživné voči maloletému.
14. Je zrejmé, že medzi rodičmi sú prítomné nezhody ohľadom realizácie styku otca s maloletým, ktoré sú zjavne spôsobené aj nedoriešenými záležitosťami viažucimi sa na ich partnerský vzťah, majetkové vzťahy medzi nimi a v neposlednom rade podstatnou zmenou, ktorá nastala na strane maloletého U. jeho nástupom do školy. Súd nespochybňuje matkou v návrhu uvádzané skutočnosti a tieto ani nezľahčuje, avšak je nutné uviesť, že matkou popisované zmeny na strane maloletého nemožno bez ďalšieho pripísať údajnému negatívnemu výchovnému pôsobeniu otca na maloletého a ani nevhodnej realizácii ich vzájomného styku. Je nepochybné, že nástup dieťaťa na základnú školskú dochádzku prináša so sebou životné zmeny nielen u dieťaťa, ale aj u jeho rodičov, ktorí ak spolu nežijú, musia vyvinúť omnoho väčšie úsilie k tomu, aby zabezpečili riadnu starostlivosť o maloletého po všetkých stránkach, s ohľadom na účasť na vzdelávacom procese. Ak sú rodičia v konflikte, nevyhnutne sa to prejaví v ich zníženej schopnosti kooperovať a poskytnúť druhému rodičovi adekvátny priestor pre výkon jeho rodičovských kompetencií. Každý z rodičov má vo vzťahu k maloletému U. svoje rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú v danom prípade limitované výkonom rodičovských práv a povinností druhého rodiča. V prípade, kedy je dieťa vo faktickej osobnej starostlivosti jedného rodiča, druhý rodič vykonáva svoje rodičovské práva a plní si svoje povinnosti predovšetkým v rámci realizácie styku. Preferenčný rodič (v danom prípade matka) má taktiež svoje povinnosti, ktoré okrem riadnej prípravy dieťaťa na styk, obsahujú aj povinnosť riadne a plnohodnotne informovať otca o všetkých podstatných veciach, týkajúcich sa maloletého U. a v prípade potreby zahrnúť otca do riešenia problémov, ktoré sa na strane maloletého vyskytnú a využiť všetky dostupné prostriedky k tomu, aby sa situácia na strane maloletého stabilizovala bez toho, aby do jej riešenia musel ingerovať súd. Obaja rodičia sú pri výkone svojich rodičovských práv a povinností viazaní predovšetkým záujmom maloletého dieťaťa, v ktorého súlade by mali postupovať. Faktom však je, že v prípadoch, kedy sú rodičia v konflikte, stáva sa pre každého z nich záujem maloletého dieťaťa argumentom, o ktorý opierajú svoj postoj k výkonu rodičovských práv druhého rodiča, ktorého konanie automaticky považujú za rozporné so záujmom dieťaťa, s potrebou jeho eliminácie.
15. Matkou v návrhu uvádzané okolnosti umožňujú prijať záver o potrebe odbornej pomoci pre rodičov maloletého v zmysle poradenstva a nie o potrebe obmedziť styk otca s maloletým U.. Súd preto odkazuje matku (a následne oboch rodičov), aby sa obrátila na orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý rodičom poskytne súčinnosť ako tretia osoba, ktorá je schopná zaujať k uvedeným otázkam objektívne stanovisko a pri ich riešení navrhnúť modely riešenia situácie ako aj úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, aby tieto vyhovovali obom rodičom a reflektovali aktuálnu situáciu na strane maloletého U.. Je potrebné, aby si obaja rodičia uvedomili, že jediným relevantným záujmom v tomto prípade je záujem maloletého a rodičia by sa tomuto záujmu mali prispôsobiť a byť schopní kompromisu, ktorý by v konečnom dôsledku umožnil dohodu rodičov o všetkých otázkach, týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností ako celku.
16. Pokiaľ ide o návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletému, súd po oboznámení sa so všetkými okolnosťami prípadu dospel k záveru, že návrh je v tejto časti nedôvodný. Výživné formou neodkladného opatrenia sa určuje v nevyhnutnej miere, slúžiacej k ochrane práv maloletého dieťaťa do doby, keď o výchove a výžive nebude rozhodnuté v konaní vo veci samej. Samotná právna úprava inštitútu neodkladného opatrenia predpokladá potrebu upraviť tieto pomery, t. j. existenciu dôvodov, ktoré vedú k záveru, že bez úpravy týchto pomerov by došlo k ujme na právach či záujmoch predovšetkým maloletého dieťaťa, ktoré však súd v danom prípade nezhliadol, keďže otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému U. plní, a to v súdom stanovenej výške. Skutočnosť, že jeden z rodičov nie je s touto výškou výživného stotožnený, je predmetom konania vo veci samej, ktoré matka iniciovala spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola zvýšená už stanovená výška výživného zo strany otca voči maloletému nie je bez ďalšieho ani to, že maloletý nastúpil v Z. XXXX na základnú školskú dochádzku a skladba jeho potrieb sa tým zmenila. Súd odkazuje matku na konanie vo veci samej, v ktorom vykoná náležité dokazovanie ohľadom odôvodnených potrieb a záujmov maloletého U., spolu s nákladmi na ich uspokojovanie a tiež možnosťami a schopnosťami rodičov.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
19. Vzhľadom k vyššie uvedenému a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je na podklade § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne a v troch vyhotoveniach.