Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-1696-2019.pdf
PDF · 89.68 KB
Case nature
Subarea
65Ek/1696/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: T. O. - T., R.: XX XXX XXX, M. M. O. - T. XXX/XX, XXX XX O. - T., proti povinnému: M. F. R., M..L..T.., R.: XX XXX XXX, M. M. Š. XXX, XXX XX O.Á., o vymoženie 19000 Eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom: V.. V. R., M. M. S. Ú. : O. X, XXX XX I. E., R.: XX XXX XXX, N. V. O. B. M.. E.. XXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods.1 písm. a) v celom rozsahu z a s t a v u j e.
II. Súd námietku povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.
III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.09.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 19000 Eur s prísl., na základe vykonateľného exekučného titulu -Rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. 23Cb/95/2015 zo dňa 01.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.04.2019 a vykonateľnosť dňa 19.04.2019 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu, sp. zn. 23Cb/95/2015 zo dňa 20.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2018 a vykonateľnosť dňa 19.04.2019.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 21.10.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Jozefovi Ivančíkovi. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 28.10.2019, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 30.10.2019.
3. Dňa 11.11.2019 doručil povinný súdnemu exekútorovi písomné podanie označené ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie“ zo dňa 08.11.2019. Povinný žiada zastaviť exekúciu z dôvodu jednostranného započítania vzájomnej pohľadávky.
4. Súdny exekútor doručil súdu písomné podanie označené ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie“ zo dňa 08.11.2019, spolu s vyjadrením oprávneného, ktorý síce súhlasí s jednostranným započítaním vzájomnej pohľadávky, ale nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko má za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný oprávnene, a teda, trovy konanie je povinný znášať oprávnený. Taktiež súdny exekútor doručil súdu Upovedomenie o začatí exekúcie. Súdny exekútor sa k návrhu bližšie nevyjadril.
5. Podľa § 61e Exekučného poriadku: „Po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.“
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
9. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
11. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník: „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
12. Podľa § 581 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník: „Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.“
13. Podľa § 581 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník: „Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2“.
14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
16. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd
môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
17. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
18. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok povinného voči oprávnenému.
19. Judikovaná pohľadávka (pohľadávka osvedčená exekučným titulom) zaniká na základe rovnakých právnych skutočností ako pohľadávka, ktorá judikovaná nie je. Právne dôvody zániku záväzku (pohľadávky) sú napríklad splnenie dlhu (solutio). Dohoda o nahradení záväzku novým záväzkom (privatívna novácia), dohoda o odpustení dlhu, započítanie vzájomných pohľadávok (compensatio) a iné. Právne dôvody zániku záväzkov sú všeobecne upravené v ust. § 599 až 587 zákona č. 40/964 Zb.
20. Ak právne skutočnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku nastali po vzniku exekučného titulu s poukazom na ust. § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, exekučný súd exekúciu zastaví.
21. Započítanie vzájomných pohľadávok je hmotným právom uznaný spôsob zániku záväzkov za splnenia všetkých podmienok v zmysle cit. právnej úpravy (§ 580-§ 581 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník). Zánik nastáva okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú za predpokladu ich vzájomnosti, teda že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak. Skutočnosť, že sa pohľadávky stretnú, nemá automaticky za následok ich započítanie, nakoľko k platnému započítaniu je potrebný právny úkon niektorého z účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu. Ide o prejav jedného z účastníkov adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Započítanie vzájomných pohľadávok (compensatio) môže nastať dohodou (dvojstranným právnym úkonom) alebo jednostranným právnym úkonom (kompenzačným prejavom).
22. Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tzn. pohľadávku tiež opatrenú exekučným titulom). Exekučný súd vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené, najmä či jednostranné započítanie proti pohľadávke oprávneného je prípustné a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ďalej exekučný súd vyhodnotí, či bol kompenzačný prejav (právny úkon povinného) doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu. Ak povinný namieta započítanie judikovanej pohľadávky, avšak kompenzačný prejav ešte oprávnenému nedoručil, platí, že tento právny úkon je voči oprávnenému účinný od okamihu, keď sa o ňom dozvedel (§ 124 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok). Rovnako ako pri dohode o započítaní, aj pri jednostrannom započítaní judikovanej pohľadávky sa exekúcia zastaví aj vtedy, ak sa pohľadávky stretli ešte pred vznikom exekučného titulu, teda ak kompenzačný prejav doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu spôsobil zánik vymáhaného nároku ex tunc (§ 580 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník).
23. Ak povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie povinného neprihliadne. Exekučný súd teda zamietne návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred začatím exekúcie alebo po začatí exekúcie.
24. Ust. § 61e Exekučného poriadku nemá vplyv na platnosť kompenzačného prejavu. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej pohľadávke. Ak takéto jednostranné započítanie nastane, pohľadávka oprávneného de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne. Z uvedeného je zrejmé, že v praxi môže nastať situácia, s ktorou procesný predpis počíta, keď exekučné konanie nezohľadňuje skutočný právny stav, pretože sa vymáha pohľadávka, ktorá neexistuje. Ak oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, má povinný právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje povinný voči oprávnenému žalobou v občianskoprávnom konaní.
25. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že povinný jednoznačne preukázal, že disponuje vzájomnou judikovanou pohľadávkou voči oprávnenému. Táto pohľadávka bola povinnému priznaná Platobným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 29Cb/29/2018 zo dňa 07.01.2019 v spojení s Uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. 29Cb/29/2018 zo dňa 20.02.2019 a Uznesením Krajského súdu Nitra, sp. zn. 15Cob/81/2019 zo dňa 30.09.2019.
26. Nakoľko exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, po ktorého vzniku nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, súd podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
27. Pokiaľ ide o námietku povinného týkajúcu sa trov exekúcie, súd konštatuje, že nezistil pri výpočte súdneho exekútora žiadne rozpory so zákonom a vykonávacím predpisom, ktorým Vyhláška č. 68/2017 Z. z. Súdny exekútor si teda trovy exekúcie vyúčtoval v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov. Súdny exekútor zohľadnil pri trovách, ktoré vzniknú do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, právnu úpravu, podľa ktorej patria súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v nižšej výške oproti trovám, ktoré vzniknú neskôr v prípade nesplnenia povinnosti v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom aj v prípade výpočtu týchto trov súdny exekútor postupoval správne. Súd preto námietku povinnej proti trovám exekúcie zamietol.
28. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
29. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhláška č.68/2017), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
30. Podľa § 21 ods.2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
31. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur.
32. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia
tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
33. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60,- eur (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
34. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením súdom z dôvodu zrušenia exekučného titulu.. Dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že podal prostredníctvom zástupcu návrh na vykonanie exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vo výške 30,- eur podľa ustanovenia § 22 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 6,- eur (20 % z 30,- eur) podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.