Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/76/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: 1.) Q. Š., T.. X.X.XXXX, H. XXX XX Š., H. Č.. XXX/XX, 2.) J. Š., T.. X.XX.XXXX, H. XXX XX Š., H. XXX/XX, proti žalovanej: I. H., T.. XX.X.XXXX, H. XXX XX Š., I. XXX/X, v konaní zastúpená: Mgr. Peter Nyúl, advokát, AK so sídlom Levice, Kpt. Jaroša 4, o určenie neexistencie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade spoločne a nerozdielne, v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podanou žalobou, ktorú podali na Okresný súd Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 22.11.2018 domáhali určenia, že žalovaná nie je vlastníkom trafostanice č. XX-XX pre hraničný prechod Š., postavenej na pozemku parcele reg. X., parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 1886 m2 vedený na Okresnom úrade W., kat. odb. obec a kat. úz. Š., list vlastníctva č. XXXX.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila dňa 26.04.2019 (čl. 26) kde poukazuje na to, že žalobcovia sa domáhajú takéhoto určenia vlastníckeho práva z pozície, keď sami ani ich právni predchodcovia neboli a ani nie sú vlastníkmi trafostanice, resp. sa ani nedomnievajú, že takýmto vlastníkmi by mohli byť. Z tohto pohľadu žiadajú určiť, že iná, ďalšia osoba, nie je vlastníkom danej veci, ku ktorej sami žalobcovia nemajú žiadny vzťah a ani nemali. Pri kladnom rozhodnutí v danej veci, ak by aj súd žalobe vyhovel, právne postavenie žalobcov k danej veci - k trafostanici sa vôbec nezmení, nenadobudnú ani vlastnícke ani iné právo k danej veci. Negatórnym určením, že žalovaná nie je vlastníčkou veci - trafostanice

- bez preukázateľného vzťahu k tejto veci, zasahujú tak do práva požívajúceho najvyššiu ochranu, do práva chráneného a ďalšími právnymi predpismi a oprávneného záujmu vlastníka na nedotknuteľnosti vlastníckeho práva. Ani súd nie je oprávnený bezdôvodne do tohto práva požívajúceho najvyššiu ochranu zasahovať bez preukázateľného dôvodu. Žalovaná má za to, že na takomto určení žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem, ale zároveň ani nemajú aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby. Žalovaná ďalej uviedla, že základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž navrhovateľ aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Žalovaná ďalej uviedla, že vlastník veci sa zapieracou (negatórnou) žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto ho neoprávnenými zásahmi vo výkone vlastníckeho práva ruší inak, než neoprávneným zadržiavaním veci. Zapieracou žalobou sa vlastník bráni proti neoprávneným zásahom, ktoré už boli vykonané, ktoré trvajú, alebo ak hrozí ich

opakovanie. Aktívne legitimovaný na podanie zapierajúcej žaloby je vlastník (spoluvlastník) veci, ktorý musí rovnako ako pri reivindikačnej žalobe preukázať existenciu vlastníckeho práva k veci. Vecnú legitimáciu účastníkov je súd povinný skúmať ako prvú otázku v spore. V prípade negatívnej odpovede, či už ohľadom aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, ako nositeľa príslušného hmotno-právneho opatrenia alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ako nositeľa hmotno-právnej povinnosti, ktorá zodpovedá uplatnenému právu navrhovateľa nezostáva súdu nič iné, ako návrh bez ďalšieho v plnom rozsahu zamietnuť. Žalovaná poukázala napríklad na rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. . Žalovaná má za to, že žalobcovia neuniesli v konaní dôkazné bremeno a nepreukázali, že sú vlastníkmi spornej veci, a teda nepreukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby v tejto veci. Aj z uvedeného dôvodu preto žiada žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobcovia podali k vyjadreniu žalovanej svoje vyjadrenie dňa 24.05.2019 (čl. 30) kde vyslovili nesúhlas s právnym názorom žalovanej, keďže vecná legitimácia, ako aj naliehavý právny záujem je podľa žalobcov preukázaná. Žalobcovia poukazujú na tú skutočnosť, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorej časti sa nachádza transformačná stanica č. XX/XX pre bývalý hraničný prechod Š.. Je zrejmé, že táto transformačná stanica je postavená legálne, ale už nie je zrejmé, že kto je vlastníkom tejto trafostanice. Žalovaná svojim tvrdením o vlastníctve trafostanice a to aj zdokladovaním vlastníctva právne nerelevantnými dokumentmi neoprávnene zasahuje do vlastníckych práv žalobcov. Naliehavý právny záujem zdôvodnili v samotnej žalobe a na tejto trvajú. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcov už nevyjadrila.

4. Okresný súd vo veci určil termín pojednávania na dňa 17.01.2020, na ktorom pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorá bola zastúpená právnym zástupcom. Žalobcovia zotrvali na svojich písomných vyjadreniach, k doručenému dokladu na pojednávaní - zápis o odovzdaní a prebratí nehnuteľností sa nevyjadrili, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nenavrhli. Právny zástupca žalovanej tiež zotrval na písomných vydreniach, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania rovnako nenavrhol. Ďalej poukázal aj na konanie, ktoré žalobcovia v minulosti viedli voči Mestu Š. a v ktorom konaní sa rovnako domáhali náhrady za užívanie aj časti pozemku nachádzajúcej sa pod trafostanicou. V uvedenom konaní žalobcovia nepopierali vlastnícke práva k trafostanici vo vzťahu k Mestu Š., prečo to namietajú vo vzťahu k nadobúdateľovi - voči žalovanej, ktorá uvedenú stavbu odkúpila od Mesta Š., to žalovanej zrejmé nebolo. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi čl. 1-3 žaloba, čl. 4 výpis z LV čiastočný č. XXXX pre k.ú. Š., čl. 5 informatívna kópia z mapy zo 17.10.2018, čl. 6 situačný nákres, čl. 7 kolaudačné rozhodnutie z 26.7.1985, čl. 8-9 zmluva o bezodplatnom prevode z 28.9.2004, čl. 10-12 darovacia zmluva č. Z.-XX /dátum nečitateľný/, čl. 13-17 zmluva o prevode vlastníckeho práva z 22.8.2011, čl. 26-27 vyjadrenie žalovanej z 26.4.2019, čl. 30 vyjadrenie žalobcov z 20.5.2019, doklad č. 1 predložený na pojednávaní - zápis z 20.5.2009. Z uvedených listinných dokladov, vyjadrení žalobcov a právneho zástupcu žalovanej, okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4.1. Žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Š., okrem iných aj X. parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1886 m2. Uvedené vyplýva z listu vlastníctva nachádzajúceho sa v spise na čl. 4. Táto skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. Spornou nie je ani skutočnosť, že práve na tomto pozemku sa nachádza transformačná stanica č. XX/XX pre hraničný prechod Š. (ďalej len „trafostanica“), ktorá podľa žalobcov mala byť postavená ešte stavebníkom Ústredná colná správa SR so sídlom Bratislava, Gorkého 4. Žalobcovia predložili do konania situačný nákres ako aj informatívnu kópiu z mapy za účelom preukázania situovania stavby trafostanice práve na nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobcom (čl. 5 a 6 spisu). Rovnako túto skutočnosť žalovaná nespochybňovala. Žalobcovia ďalej uvádzali, že za účelom povolenia užívať trafostanicu bolo vydané miestnym národným výborom - odbor výstavby v KHS v Š. dňa 26.07.1985 kolaudačné rozhodnutie, č. výst. XXXX/XX, EV.Č. XX/XX, ktoré bolo rovnako priložené do konania - v spise na čl. 7. Žalobcovia, keďže sú majitelia pozemku, mali záujem zistiť vlastnícky stav k trafostanici č. XX-XX z dôvodu uzavretia dohody s vlastníkom trafostanice ohľadom odplatného užívania časti pozemku, parcela č. XXXX/X, na ktorom je postavená práve táto trafostanica, alebo jej odstránenia. Z tohto dôvodu požiadali finančné riaditeľstvo SR o podanie informácie o vlastníckom stave k trafostanici, ktoré im doručilo zmluvu o bezplatnom prevode správy nehnuteľného majetku štátu zo dňa 28.09.2004. V zmysle uvedenej zmluvy Slovenská republika, Colné riaditeľstvo SR, previedlo na SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre nehnuteľnosti nachádzajúce sa v hraničnom prechode Š., avšak predmetná trafostanica v predmetnej zmluve nie je uvedená. Ďalej žalobcovia zistili, že SR - Krajské riaditeľstvo

PZ v Nitre darovacou zmluvou č. Z. uzavretou v mesiaci marec 2009 bezodplatne previedlo nehnuteľný majetok - objekt hraničného prechodu Š. - vedený na liste vlastníctva č. XXX, pre kat. úz. Š. a ostatné vedľajšie stavby nezapísané na listoch vlastníctva, popísané v Znaleckom posudku č. XX/XXXX do vlastníctva mesta Š.. Trafostanica rovnako v konkrétnej zmluve nie je uvedená, obsah znaleckého posudku č. XX/XXXX žalobcom nie je známy.

4.2. Mesto Š. po nadobudnutí nehnuteľností previedlo vlastníctvo zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovanú s tým, že v tejto zmluve sa už prvýkrát uvádza aj trafostanica, ako predmet prevodu. Z vyjadrenia Západoslovenskej distribučnej, a. s. zo dňa 31.05.2017 vyplýva, že trafostanica nie je už v ich vlastníctve. Žalobcovia predložili ako doklady zmluvu o bezodplatnom prevode správy nehnuteľného majetku štátu zo dňa 28.09.2004, darovaciu zmluvu uzatvorenú v mesiaci 3/2009 ako aj zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti žalobcovia zastávajú právny názor, že predmetom týchto zmlúv nebola ani nemohla byť transformačná stanica č. XX-XX pre hraničný prechod Š., a teda žalovaná nenadobudla vlastnícke právo k trafostanici. Keďže sa jedná o samostatnú stavbu, žalobcovia s odkazom na príslušné ustanovenia , majú zato, že táto nie je súčasťou a ani príslušenstvom stavieb nachádzajúcich sa vo vlastníctve žalovanej, teda k prevodu vlastníckeho práva k stavbám na hraničnom prechode v Šahách z prevodcu Slovenská republika - Colné riaditeľstvo SR na nadobúdateľa SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre došlo bez prevodu vlastníckeho práva trafostanice a deklarácia trafostanice v Zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzavretej medzi Mestom Š. a žalovanou nemá právny následok, keďže prevodca Mesto Š. nebol ani vlastníkom trafostanice a teda túto nemohol ani previesť. Tu žalobcovia poukázali na súdnu prax a rozhodovaciu prax súdov z ktorej vyplýva, že ohľadom posúdenia trafostanice ako samostatnej veci v zmysle , súdy zastávajú názor, že trafostanica z právneho hľadiska nie je súčasťou a ani príslušenstvom iných stavieb resp. vlastnícke právo trafostanice sa môže previesť len na základe zrozumiteľného a určitého právneho úkonu. Žalobcovia odkazujú na rozsudok OS Prešov v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.21 . Žalobcovia ďalej uviedli, že majú právny záujem na určení právnej skutočnosti, že žalovaná nie je vlastníčkou transformačnej stanice z dôvodu dosiahnutia právnej istoty pri uplatnení ďalších právnych nárokoch, ktoré vyplývajú z užívania časti parc. č. XXXX/X majiteľom trafostanice. Tieto ďalšie nároky sú nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia od majiteľa trafostanice z dôvodu bezodplatného užívania pozemkov a bez nájomnej zmluvy, určenie výšky nájomného za užívanie predmetných pozemkov, prípadne odkúpenie trafostanice od oprávneného majiteľa. Žalobcovia pri uplatnení týchto nárokov chcú mať právnu istotu, že žalovaná ako vlastníčka budov nachádzajúcich sa na hraničnom prechode v Š. nie je majiteľkou aj trafostanice, a že vo veci uzavretia nájomnej zmluvy na užívanie pozemkov a vo veci vydania bezdôvodného obohatenia budú jednať so skutočným vlastníkom a že žalovaná nebude mať možnosť právne zabrániť takýmto jednaniam s poukazom na svoje vlastníctvo k trafostanici z dôvodu nadobudnutia na základe Zmluvy o prevode nehnuteľností od Mesta Š.. Podľa názoru žalobcov trafostanica zostala vo vlastníctve Slovenskej republiky, toto vlastnícke právo neprešlo na žiadny tretí subjekt. Na základe týchto skutočností sa preto žalobcovia domáhajú určenia, že žalovaná nie je vlastníkom spornej trafostanice.

4.3. Žalovaná so žalobou nesúhlasí, túto žiada zamietnuť z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch.

5. Podľa a v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo: d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

6. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

7. Ustanovenie uvádza jednotlivé druhy žalôb. Medzi takéto žaloby patria aj žaloby určovacie. Určovacia žaloba podľa znie, či tu právo je - pozitívna určovacia žaloba alebo či tu právo nie je - negatívna určovacia žaloba. Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky. Určenie absolútnych práv (vecné práv, dedičské právo) rozsudkom na základe

určovacej žaloby ale neznamená, že určené právo existuje erga omnes. Účinky určovacieho rozsudku sú relatívne a jeho záväznosť (okrem zákonom určených výnimiek) je subjektívna - . Napríklad rozsudok o určení, že žalobca je vlastníkom veci odstraňuje spor o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným neznamená však, že vlastníkom nie je iná osoba. Formulácia petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli. Platí, že rozsudok určuje (ne) existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia ( ).

8. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe akéhokoľvek druhu vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný, aby mal zmysel. Pri niektorých druhoch žalôb je právny záujem žalobcu inherentný. Napríklad pri žalobe na plnenie platí, že ak žalobca tvrdí, že žalobca mu niečo dlží, potom je samozrejmé, že žalobca má právny záujem na získanie rozsudku - exekučného titulu. Skutkové a právne zistenie súdu, že žaloba je dôvodná, že žalovaný porušuje právnu povinnosť už ipso facto znamená, že právny záujem žalobcu je daný. Pri žalobách na plnenie teda splýva meritórne posúdenie sporu so skúmaním právneho záujmu žalobcu. Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny výzvam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Súdne konania môžeme chápať aj ako určitú službu poskytovanú štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv, preto je dôvodné zisťovať, či má žaloba zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určenie práva preukázať (ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu). Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencií (neexistencii) predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje (v sebe zahŕňa) aj určovací žalobný nárok. To sa prejaví v prípade súbehu týchto žalôb. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok „naliehavý“ je chápaný tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícií iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať (iba žeby právny záujem vyplýval z osobitného predpisu). Na preukázanie tvrdení vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu je zároveň žalobca povinný aj navrhnúť dôkazy. Naliehavý právny záujem na určení práva je zároveň vecnou legitimáciou žalobcu, teda je súčasťou žalobného nároku a nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme či je, alebo nie je daný, je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby. Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne) existencie práva ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takomto prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný s tým, že oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný.

9. Ďalším druhom určovacej žaloby, je žaloba na určenie právnej skutočnosti, kde patria žaloby o určenie existencie napríklad, že právny úkon je neplatný. Práve zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. V týchto prípadoch zákonná úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).

10. Súd v priebehu konania zistil (na ktorú skutočnosť poukazoval aj právny zástupca žalovanej na pojednávaní), že na okresnom súde sa vedie aj ďalšie konanie medzi tými istými stranami sporu, ako je tomu v tomto konaní, a to pod spisovou značkou , pričom sa jedná o žalobu na plnenie

(zaplatenie 12.916,64 eura z titulu bezdôvodného obohatenia). Uvedené konanie bolo podané pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica už dňa 15.08.2018 (spisová značka ), teda pred podaním žaloby vedenej na okresnom súde pod spisovou značkou . Súd preto vo vzťahu k tomuto konaniu posudzoval možnosť existencie prípadnej prekážky v konaní. Z obsahu žaloby súd zistil, že v konaní sa žalobcovia domáhajú od žalovanej finančného plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že nehnuteľnosti - čistička odpadových vôd, garáž a rampa prehliadková, ktorých je vlastníčka práve žalovaná, sú postavené na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov. Pokiaľ sa ale nejedná o finančné plnenie, ktorého nárok by žalobcovia odvodzovali aj z toho dôvodu, že na ich nehnuteľnostiach sa nachádza trafostanica, nemožno v danom prípade hovoriť o prekážke litispendencie vo vzťahu ku konaniu , aj keď konanie začalo skôr. Z uvedeného dôvodu preto súd pristúpil k prejednaniu veci.

11. Žalobcovia označili žalobu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Pokiaľ sa ale žalobcovia domáhajú určenia, že žalovaná nie je vlastníkom spornej trafostanice, je jednoznačné, že sa nejedná o žalobu o určenie právnej skutočnosti, pretože vlastnícke právo k veci nie je právnou skutočnosťou. V danom prípade súd preto posudzoval žalobu podľa citovaného ustanovenia § 137 písm. c), z ktorého dôvodu súd preto v prvom rade skúmal otázku naliehavého právneho záujmu žalobcov na takomto určení, keďže v konaní nebolo preukázané (čo ani sami žalobcovia v žalobe netvrdia), že by naliehavý právny záujem vyplýval z osobitného predpisu.

12. Ako je už uvedené vyššie, procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodnutia súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje práve toho, kto sa takéhoto určenia domáha, v tomto prípade žalobcov. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom ktorým tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahov účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Žalobcovia sa domáhajú negatívneho určenia, že žalovaná nie je vlastníkom trafostanice, pričom poukazujú na genézu prevodov, z ktorých majú za to, že žalovaná sa nemohla stať vlastníkom danej trafostanice. Ďalej uvádzajú, že do budúcna chcú podať žalobu o bezdôvodné obohatenie, ktorého sa budú domáhať od majiteľa trafostanice, prípadne sa budú domáhať odkúpenia trafostanice od oprávneného majiteľa, a chcú mať právnu istotu, že žalovaná, ako vlastníčka budov nachádzajúcich sa na hraničnom prechode v Š., nie je majiteľkou aj trafostanice, a že vo veci uzavretia nájomnej zmluvy na užívanie pozemkov a vo veci vydania bezdôvodného obohatenia budú jednať so skutočným vlastníkom s tým, že žalovaná nebude mať možnosť právne zabrániť týmto jednaniam s poukazom na svoje vlastníctvo k trafostanici z dôvodu nadobudnutia na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti od mesta D..

13. Z obsahu žaloby, vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej vyplýva, že žalovaná sa hlási k svojmu vlastníckemu právu aj k trafostanici, pričom z konania je ďalej zrejmé, že okrem žalobcov vlastnícke právo žalovanej k trafostanici nie je nikým spochybňované. Tiež je zrejmé, že medzi stranami sporu už existuje spor, keďže žalovaná ako vlastníčka trafostanice postavenej na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom sú práve žalobcovia, neplatí žalobcom žiaden nájom. Z uvedeného je potom jednoznačné, že v danom prípade už došlo k porušeniu práva žalobcov, ako vlastníkov nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza trafostanica. Pre takto zistený skutkový stav má preto opodstatnenie práve žaloba na plnenie.

14. Žalobcovia sami uvádzajú, že takúto žalobu aj mienia podať, pokiaľ nedôjde k úspešným mimosúdnym rokovaniam, avšak chcú mať istou, že budú rokovať so skutočným vlastníkom trafostanice, ktorým podľa žalobcov žalovaná nie je. Z tohto tvrdenia žalobcov nemožno prijať záver, že ich právo na nájom by bolo za daného stavu ohrozené, alebo porušené, pretože žalovaná sa hlási k vlastníckemu právu aj k trafostanici, teda žalobcovia majú voči komu uplatniť nárok na nájomné. Navyše podľa názoru súdu určovací rozsudok pre žalobcov nebude vôbec užitočný, pretože by riešil len otázku, že žalovaná nie je vlastníkom trafostanice, ale kto ním je, sa týmto konaním nevyrieši. Z genézy prevodov je zrejmé, že predchodcom žalovanej bolo Mesto Š.. Podľa názoru žalobcov ani mesto nie je a ani nebolo vlastníkom trafostanice (hoci v minulosti žalovali práve mesto z nároku na plnenie, žalobcovia vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej v tomto smere nespochybňovali), prečo aktuálne spochybňujú aj vlastníctvo Mesta Š., k tomu sa už nevyjadrili. Za takto tvrdených skutkových okolností súd dospel k názoru, že žalobcovia neuviedli okolnosti, z ktorých by súd prijal záver, že medzi stranami sporu existuje taký spor, vyžadujúci si potrebu určenia práve súdom, že právo žalovanej tu nie je. Žalobcovia

sa nehlásia k vlastníckemu právu k trafostanici, majú len za to, že žalovaná (a zároveň aj jej právny predchodcovia) nenadobudla vlastnícke právo k trafostanici. Súd je preto toho názoru, že negatívna žaloba nie je vhodným nástrojom, ktorý by žalobcami tvrdený spor o vlastnícke právo k trafostanici vyriešil, keďže žalobcovia spochybňujú vlastnícke právo aj právnych predchodcov žalovanej s tým, že majú zato, že vlastnícke právo zostalo zachované Slovenskej republike.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia majú možnosť iného spôsobu ochrany svojho práva -užívanie časti ich pozemku, ktorým je práve žaloba na plnenie, konzumujúca v sebe aj určovací žalobný nárok, súd prijal záver, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno z dôvodu, že nepreukázali naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe. Súd preto žalobu zamietol. Keďže naliehavý právny záujem je zároveň aj vecnou legitimáciou žalobcov, pre jeho nepreukázanie, žalobcovia nie sú ani osobami aktívne vecne legitimovanými v tomto spore, ktorá skutočnosť rovnako viedla súd k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu.

16. Na záver súd ešte poukazuje na listinné doklady predložené samotnými žalobcami z ktorých vyplýva, že pôvodne SR - Colné riaditeľstvo zmluvou zo dňa 28.09.2004 bezodplatne previedlo správu nehnuteľného majetku štátu práve na SR - KR PZ v Nitre. Z tohto dokladu vyplýva, že trafostanica nebola uvedená medzi nehnuteľnosťami ku ktorým došlo k prevodu správy majetku. Z ďalšieho listinného dokladu - darovacej zmluvy č. Z. z marca 2009 vyplýva, že SR - KR PZ v Nitre už v postavení vlastníka, uzatvorilo darovaciu zmluvu s Mestom Š. s tým, že predmetom darovacej zmluvy sú okrem nehnuteľností zapísaných na LV aj „ostatné vedľajšie stavby nezapísané na LV, popísané v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 27.10.2008“ (č. l. 11). Znalecký posudok do konania predložený nebol, avšak v tomto smere nebolo navrhnuté ani dokazovanie za účelom jeho zaobstarania a preukázania, o aké vedľajšie stavby sa jedná. Odhliadnúc aj od uvedeného, právny zástupca žalovanej na pojednávaní predložil do konania doklad - zápis o fyzickom odovzdaní a prebraní nehnuteľností HP Š., zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Š., z ktorého vyplýva, že práve s odkazom na uvedenú darovaciu zmluvy č. A/2009/45 sa dňa 20.05.2009 uskutočnilo fyzické odovzdanie a prevzatie objektu HP Š., zapísaného na LV č. XXX, k. ú. Š.. Z tohto dokladu je preukázané, že predmetom odovzdania a prebratia bola aj trafostanica (okrem iných stavieb nezapísaných na LV). Už aj z obsahu samotnej darovacej zmluvy vyplýva, že SR - KR PZ Nitra tieto nehnuteľnosti, teda aj trafostanicu, darovalo Mestu Š. už v postavení vlastníka, čo vyplýva z čl. 1 darovacej zmluvy. Aj napriek tomu, že v konaní nebolo preukázané, akým spôsobom SR - KR PZ v Nitre nadobudlo vlastnícke právo k predmetu sporu, bolo však preukázané, že do zmluvného vzťahu s Mestom Š. vstúpilo už v postavení vlastníka aj trafostanice, čomu svedčí aj odovzdávajúci a preberajúci protokol. Tu súd v prvom rade poukazuje na to, že zmluvou uzatvorenou medzi SR - Colné riaditeľstvo SR a SR - KR PZ v Nitre došlo len k bezodplatnému prevodu správy nehnuteľného majetku, teda nie k prevodu vlastníctva, ako to uvádzajú žalobcovia v žalobe, čo ale nevylučuje následné nadobudnutie vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam (aj k trafostanici) práve v prospech SR -KR PZ v Nitre v rozmedzí rokov 2004 - 2009. V tomto smere žalobcovia nenavrhli vykonanie dokazovania. Súd preto pri vychádzaní z darovacej zmluvy a odovzávajúceho a preberajúceho protokolu dospel k záveru, že SR - KR PZ v Nitre aj nadobudlo vlastnícke právo k trafostanici, keď túto už v postavení vlastníka následne predal Mestu Š., keďže v konaní opak preukázaný nebol.

17. Zo zápisu o fyzickom odovzdávaní a preberaní nehnuteľností z 20. 05. 2009 (č. l. 36,37) jednoznačne vyplýva, že tento odkazuje práve na darovaciu zmluvy č. Z. a práve v dôsledku uzatvorenia darovacej zmluvy došlo dňa 20.05.2009 k odovzdaniu a prebratiu okrem iného aj „stavieb nezapísaných na LV“ a to položkovite - automatická závora 3ks, rampa prehliadková 1ks, elektroagregát diesel 1 ks, trafo 1 ks a trafostanica 1 ks s tým, že Mesto Š. preberá do vlastníctva predmet zmluvy (teda aj trafostanicu). Následne Mesto Š. v postavení vlastníka aj trafostanice, túto spolu s ostatnými nehnuteľnosťami darovanými mu zo strany SR - KR PZ v Nitre (okrem 3ks automatickej závory), odpredalo práve žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia zároveň v konaní nepreukázali, že vlastníkom trafostanice je aj naďalej Slovenská republika, tak, ako to tvrdia v žalobe.

18. Ako bolo už uvedené, nikto, okrem žalobcov vlastnícke právo žalovanej k trafostanici nespochybňuje. Žalobcovia však listinnými dokladmi nepreukázali, že by žalovaná nebola vlastníčkou aj spornej trafostanice. Tu súd zároveň poukazuje aj na to, že sami žalobcovia uznávajú vlastnícke právo žalovanej k ďalšej stavbe nezapísanej na LV - prehliadková rampa - 1ks, ktorej genéza prevodov je úplne rovnaká ako je tomu pri trafostanici. Uvedené vyplýva z konania vedeného na okresnom súde pod spisovou značkou v ktorom sa žalobcovia domáhajú finančného plnenia od žalovanej aj vo vzťahu

k prehliadkovej rampe (špecifikovanej v tom konaní aj označením - montážna jama), a ktorá je rovnako postavená na nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobcom - na CKN parcele č. XXXX/X, čo vyplýva aj zo situačného nákresu doloženého do tohto konania (č. l. 6). Pokiaľ žalobcovia vo vzťahu k tejto stavbe uznávajú vlastnícke právo žalovanej a práve od nej, ako od vlastníka sa domáhajú finančného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, nie je súdu zrejmé, z akého dôvodu vo vzťahu k inej stavbe - tiež nezapísanej na LV, prevody ktorej boli rovnaké ako pri rampe prehliadkovej, vlastnícke právo žalovanej už spochybňujú.

19. Pokiaľ určovacia žaloba má svoje opodstatnenie vždy, ak je práve takáto žaloba procesne vhodným nástrojom, ktorým sa rieši spor medzi stranami sporu (odstraňuje neistotu vzťahov účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie) a ak bolo zistené, že žalovaná sa hlási k vlastníckemu právu aj k trafostanici, teda žalobcom nič nebráni domáhať sa bezdôvodného obohatenia práve voči žalovanej aj vo vzťahu k trafostanici - tak, ako to urobili aj vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam v konaní vedenom pod spisovou značkou , je súd toho názoru, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom negatívnom určení, že žalovaná nie je vlastníkom trafostanice, tak, ako to bolo konštatované už vyššie. Tu súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že takto koncipovanou žalobou žalobcovia nedosiahnu odstránenie nimi tvrdenej spornosti vlastníckeho práva (v konaní ale nepreukázanej), práve naopak, vyhovenie žalobe by vyvolalo ďalšie konanie, vo vzťahu k vyriešeniu otázky, kto má byť vlastníkom spornej trafostanice, pretože určovacia žaloba o určenie, že žalovaná nie je vlastníkom spornej trafostanice, na túto skutočnosť odpoveď nedáva. Súd je toho názoru, že v danom prípade táto určovacia žaloba neslúži potrebám praktického života, ale by slúžila len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov medzi účastníkmi jednotlivých zmluvných strán, ktorých sa prevod vlastníckeho práva k trafostanici týkal.

20. Zároveň, keďže medzi stranami sporu už existuje spor o finančné plnenie, je namieste podať práve žalobu o plnenie, ak výsledky mimosúdneho rokovania budú neúspešné.

21.Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % v súlade s . O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).