Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-70-2016.pdf
PDF · 132.35 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/70/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu : Viliam Turan TURANCAR, s miestom podnikania Bratislavská 29/466, 949 01 Nitra, IČO 22 679 057, zast. Šiška & Partners s.r.o., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO 36 861 961, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní o zaplatenie 3.865,10 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
- sumu 3.865,10 eur,
a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 44,48 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou B. súdu H. I dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu X.XXX,XX eur. F. odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX došlo k škodovej udalosti na rýchlostnej komunikácii Rl pri R. H., pri ktorej bolo rozbité čelné sklo motorového vozidla, autobusu značky I., EČV: NRXXXCA, D.-T (ďalej ako „D. X“), a to kameňmi vymrštenými v dôsledku jazdy motorového vozidla idúceho pred D. 1. D. idúcim pred D. X bolo osobné motorové vozidlo značky D. B., J.: F D.-U (ďalej ako „D. X“). O. bolo potvrdené aj zo strany účastníkov škodovej udalosti, a to vodiča vozidla X - pána G. G. a vodiča vozidla X - pána I. U., ktoré škodu spôsobilo, a ktorý je zároveň aj vlastníkom/držiteľom vozidla 2. C. U. uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX v zmysle príslušných ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. XXX/XXXX Z.z.“). Z dôvodu škodovej udalosti a vzniku škody na vozidle 1, bol žalobca nútený vozidlo l/jeho čelné sklo opraviť v autorizovanom servise, a to spoločnosťou Z. G. s.r.o., D. 4, H.-C. XXX XX, V.: XX XXX XXX. X. náklady, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli sú vo výške X.XXX,XX eur (vrátane S.), a to na základe faktúry č. XXXXXX, vystavenej dňa XX.XX.XXXX, splatnej dňa XX.XX.XXXX. D. na vznik škody, priznanie zodpovednosti zo strany pána U. - prevádzkovateľa motorového vozidla 2, príčinnú súvislosť medzi škodou a škodovou udalosťou a existenciu poistnej zmluvy, bola škodová udalosť oznámená žalovanému. T. sa obrátil žalobca na žalovaného so žiadosťou o plnenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z.z., a to na plnenie vo výške X.XXX,XX eur (škoda bez S.). C. faktúry spolu s príslušnými dokladmi, vrátane F. o dopravnej nehode, bol preukázaný rozsah povinnosti žalovanému poskytnúť poistné plnenie. F. však odmietol nárok uznať, a to listom zo dňa
XX.XX.XXXX. D. k tomu, že žalovaný vo svojom liste neuviedol žiadne rozhodujúce argumenty v zmysle platných právnych predpisov oprávňujúce ho odmietnuť plnenie v prospech žalobcu, žalobca ho vyzval opätovne, a to listom zo dňa XX.XX.XXXX. F. vo svojom liste upozornil žalovaného, že iba paušálne zamieta všetky uplatnené nároky na náhradu škody spôsobenej na čelných sklách, a to bez toho, aby bol na tento postup oprávnený v zmysle platných právnych predpisov. F. reagoval na list žalobcu odpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX s tvrdením, že „vodič čelného motorového vozidla si pri jeho bežnej prevádzke, t.j. pri jeho obvyklej jazde nemôže byť vedomý toho, či spod zadných kolies ním riadeného motorového vozidla odskočil kameň a údajne poškodil čelné sklo za ním idúceho motorového vozidla, keďže sa primárne venuje situácii, ktorú priamo vidí, t.j. situácii, ktorá sa v cestnej premávke odohráva priamo pred ním“. D. svoje tvrdenia uviedol žalovaný bez toho, aby zohľadnil existujúce právne závery a judikatúru vo veci pojmu „okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke“, a teda zohľadnil fakt, že v tomto prípade nie je prípustná liberácia, keďže ide objektívnu zodpovednosť za škodu bez možnosti liberácie, resp. nepreukázal svoje tvrdenia vo veci zbavenia sa svojej zodpovednosti, a teda skutočnosť, že za škodu nezodpovedá pán U. podľa príslušného ustanovenia § 428 OZ. C. U. ako účastník nehody potvrdil, že prevádzkou jeho vozidla X bola skutočne spôsobená škoda na vozidle 1. F. má za to, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke, ide o objektívnu zodpovednosť za škodu, za ktorú je povinný žalovaný poskytnúť plnenie ako poisťovateľ v zmysle príslušných ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z.z. V tomto smere nie je možnosť plnenie neposkytnúť, keďže tu neexistuje možnosť liberácie podľa § 428 druhá veta OZ. Z tohto dôvodu mal žalobca zato, že neexistuje na strane žalovaného zákonné a právne oprávnenie zadržiavať poistné plnenie, na ktoré vznikol žalobcovi nárok. V tomto smere poukázal na rozsudok Y. súdu H. sp. zn. XCob/lXX/XXXX, ktorým Y. súd H. potvrdil rozhodnutie B. súdu H. I č.k. XXCb/XX/XXXX, ďalej na G. A. dohľadu nad finančným trhom T. banky G. k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej ako „G.“), rozsudok Y. súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo/lXX/XXXX v nadväznosti na rozsudok B. súdu H. IV zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. č. XX C/XXX/XXXX, v ktorom oba súdy vyslovili právny názor v súlade so G. T., a teda, že ak je predmetom sporu škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla, je škoda spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že sa z tejto zodpovednosti žalovaný nemôže liberovať v zmysle § 428 druhá veta OZ. I. upozornil na rozhodnutia súdov Y. súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X Co/XXX/XXXX, Y. súdu v U. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XX Co/XXX/XXXX, rozhodnutie Y. súdu v F. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X Co/XXX/XXXX. Z dôvodu škodovej udalosti možno konštatovať nasledovnú skutkovú situáciu, že dňa XX.XX.XXXX došlo ku škodovej udalosti, v rámci ktorej prevádzkou vozidla X bola spôsobená škoda na vozidle 1, pán U. ako vodič vozidla X uvedenú skutočnosť nepopiera, ale naopak potvrdil ju v zázname o dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX. D. bola uplatnená voči žalovanému ako osobe zodpovednej v zmysle osobitného zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, napriek tomu, že škoda na vozidle X bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla 2, ide o objektívnu zodpovednosť a neexistuje tu možnosť liberácie, žalovaný odmietol túto zodpovednosť uznať. Z príslušných ustanovení preto vyplýva, že liberovať zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa je možné, ale iba v prípade ak škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod prevádzke. T. ak škoda je výsledkom okolností, ktoré majú pôvod v prevádzke, nemožno hovoriť o liberácii. G. a aj rozsudky potvrdzujú ustálený právny názor orgánu dohľadu a aj súdov, v zmysle ktorého škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla, je škodou spôsobenou okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. C. žalovaného preto v prípade škodovej udalosti nemožno aplikovať definované liberačné dôvody. C. naopak, škodová udalosť nepochybne spĺňa podmienky objektívnej zodpovednosti, keďže bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla pána U.. Z tohto dôvodu žalobcovi vznikol nárok na plnenie v zmysle ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z.z.. D. na to, že žalovaný odmietol plniť včas, žalobca v podanej žalobe požaduje úhradu vyplateného poistného plnenia vo výške X.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania predmetnej sumy. F. žiadal zaplatiť aj trovy konania.
X. Súd vydal dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor dňa XX.XX.XXXX. C. odpor odôvodnil nasledovne. Z. vyplýva z návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa XX.XX.XXXX došlo k škodovej udalosti, keď od motorového vozidla zn. D. B., J.: F vo vlastníctve I. U., odleteli kamene a poškodil čelné sklo motorového vozidla, autobusu zn. I., J.: T I. vozidlo zn. D. B., J.: F BU bolo v čase škodovej udalosti poistené u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXX. D.
udalosť bola nahlásená žalovanému dňa XX.XX.XXXX, ktorý ju zaregistroval pod č. PU XXXXXXXXXX. F. škodovú udalosť vybavil bez poskytnutia poistného plnenia s poukazom na § 4 a § 15 zákona č. XXX/ XXXX Z. z. s odôvodnením, ktoré žalobcovi oznámil listom zo dňa XX.XX.XXXX. F. v návrhu uvádza, že priebeh škodovej udalosti je medzi účastníkmi tejto udalosti nespochybniteľný, poškodenie čelného skla bolo riadne zdokumentované zápisom o poškodení skiel vozidiel obhliadkou dňa XX.XX.XXXX a náklady na opravu predstavovali podľa faktúry za opravu č. XXXXXX sumu X.XXX,XX eur, a na základe týchto skutočností považuje nárok na náhradu škody za preukázaný. C. žalobcu sú v danom prípade naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. F. prevádzateľa motorového vozidla za škodu podľa § 427 OZ je objektívnou zodpovednosťou, teda na vznik jeho zodpovednosti sa vyžaduje splnenie troch základných predpokladov zodpovednosti za škodu, a to osobitná povaha prevádzky motorového vozidla, vznik škody, kauzálny nexus. Y. zákon č. XXX/XXXX Z.z. v § 4 ods. X požaduje preukázanie nároku poškodeného, rovnako podľa § 15 zákona č. XXX/XXXX Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. C. je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Je na poškodenom, aby preukázal naplnenie základných predpokladov pre vznik objektívnej zodpovednosti žalovaného podľa § 427 OZ. Z hľadiska preukázania uplatneného nároku, resp. vzniku zodpovednostného vzťahu podľa § 427 OZ nie je postačujúce tvrdenie žalobcu ako poškodeného ani súhlasné tvrdenia žalobcu a poisteného žalovaného o existencii príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky a vzniknutou škodou vyjadrené v správe o nehode, bez predloženia ďalších dôkazov, ktoré tvrdené skutočnosti jednoznačne preukazujú. Y. nexus sa v právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych (v reálnom čase a priestore existujúcich, t. j. nie iba možných, resp. vysoko pravdepodobných) javov, v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina, bezprostredne a priamo predchádzajúci následku, vyvolá neodvratne druhý jav, t. j. následok. V rámci súboru javov existujúcich v čase a priestore, v ktorom škoda ako následok vzniká, je preto potrebné skúmať, či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej súvislosti so vznikom následku, t. j. škody. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena v súlade s. § 15 zákona č.XXX/XXXX Z.z. a § 185 ods. X a § 267 ods. X X., je poškodený (žalobca) povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. C. názoru žalovaného, prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, nemôže vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola údajne spôsobená škoda, jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj vznik poškodenia v danom čase na danom mieste.D. motorového vozidla si počas jeho prevádzky v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia kameňov od jeho motorového vozidla, a teda nie je možné objektívne preukázať, že kamene, ktoré údajne poškodili čelné sklo na poškodenom motorovom vozidle, odleteli od iného konkrétneho motorového vozidla pri jeho prevádzke. O. názor žalovaného potvrdzujú v obdobných prípadoch škodcovia (poistení žalovaného), ktorí vo svojich vyjadreniach v rámci šetrenia škodovej udalosti alebo súdneho konania jednotne uvádzajú, že škodovú udalosť nevideli, svojimi zmyslami ju nijako nezaregistrovali, dozvedeli sa o tejto udalosti od poškodeného, ktorý im oznámil, že od ich motorového vozidla vyletel kameň/ kamene a poškodil/i čelné sklo, a na základe tejto sprostredkovanej informácie podpísali záznam o dopravnej nehode (správu o nehode). C. žalovaného súhlasné vyhlásenie poisteného a poškodeného, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako je uvedené v správe o nehode nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky poisteného motorového vozidla v danom čase na uvedenom mieste, keďže vodič motorového vozidla takúto vedomosť nemôže objektívne mať, nakoľko sa vždy primárne venuje situácii, ktorú priamo vidí, t.j. situácii, ktorá sa v cestnej premávke odohráva priamo pred ním, a len sekundárne sleduje situáciu za sebou. D. na vyššie uvedené preto nie je preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto ani nemôže byť dostatočne preukázaný kauzálny nexus. Z tohto dôvodu žalovaný považuje nárok žalobcu za nepreukázaný. D. na uvedené, je podľa názoru žalovaného potrebné žalobu zamietnuť.
X. Súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XX Cb XX/XXXX predmetný platobný rozkaz zrušil. F. v replike doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe v právnej veci, ktorá bola vedená na B. súde H. I pod sp. zn. XXCb/l XX/XXXX, v ktorej žalovaný v skutkovo a právne identickej veci v plnom rozsahu uznal nároky uplatňované v tomto konaní žalobcom a pristúpil k ich dobrovoľnej úhrade, na čo žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Je potrebné zdôrazniť, že argumenty žalobcu boli identické ako predložil v prejednávanej veci. F. zopakoval rozhodné argumenty, ktoré uvádzal aj v podanej žalobe.
X. Žalovaný sa v duplike doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX upozornil na rozdiely dokazovania na základe priamych alebo nepriamych dôkazov. T. dôkaz sám o sebe spravidla nevedie k preukázaniu skutočnosti, a to s ohľadom na sprostredkovaný vzťah k skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. F. zastáva názor, že v zásade nemožno vodiča poškodeného motorového vozidla považovať za tzv. tretiu osobu, ktorá nemá právny záujem na poskytnutí plnenia, teda za „nezaujatého“ svedka škodovej udalosti, nakoľko svojimi tvrdeniami sleduje primárne najmä odškodnenie svojej vlastnej škody a teda svoj vlastný (subjektívny) záujem, prípadne odškodnenie blízkej osoby. G. preukazovanú nepriamymi dôkazmi je možné mať za preukázanú len vtedy, ak na základe výsledku hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá). T. preto, že je možné usudzovať len na možnosť jej pravdivosti (na jej pravdepodobnosť). B. iného žalovaný uvádza, že je oboznámený s obsahom stanoviska občianskoprávneho kolégia T. súdu G. republiky zo dňa 3. júna XXXX, X. X/XXXX, z ktorého vyplýva, že „aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke“ (R XXX/XXXX). S. si v tejto súvislosti poukázať na to, že ani zovšeobecnený záver najvyššej súdnej autority nezbavuje poškodený subjekt jeho povinnosti uplatnený nárok na plnenie riadne preukázať, t.j. riadne preukázať, že boli (kumulatívne) naplnené všetky predpoklady pre určenie zodpovednosti konkrétneho prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou konkrétneho motorového vozidla. F. zastáva názor, že žalobca v danom prípade dostatočne nepreukázal uplatnený nárok na plnenie voči žalovanému tak, ako to predpokladá § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z.. F. riadne nepreukázal zodpovednosť poisteného u žalovaného za škodu vzniknutú prevádzkou motorového vozidla a nie je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu a presvedčenie, že škoda na jeho motorovom vozidle bola spôsobená práve prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. F. naďalej trvá na tvrdení, že vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou mala byť spôsobená škoda, si počas vedenia motorového vozidla nemôže byť vedomý vymrštenia skalky alebo iného predmetu kolesom tohto motorového vozidla, a to z dôvodu nepomeru hmotnosti medzi vymršteným predmetom (skalkou) a motorovým vozidlom.
X. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobca a žalovaný zotrvali na svojich doterajších písomných prednesoch a zopakovali nosné argumenty v nich uvedené. F. doplnil, že keby si vodič motorové vozidla, z ktorého odletel kameň neuvedomoval, že kameň prišiel z jeho auta ani by nezastavil. F. namietal, že súhlasné vyhlásenie účastníkov škodovej udalosti nepreukazuje, že došlo k škodovej udalosti. F. namietal aj úroky z omeškania, keď podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. mohlo dôjsť k omeškaniu s plnením až nasledujúcim dňom po XX-dňoch od oznámenia o ukončení šetrenia škodovej udalosti.
X. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav.
X. Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že nehodu zavinil vodič motorového vozidla D. B., J.:F pán I. U., keď poškodil čelné sklo na motorovom vozidle J.: T
X. Z faktúry servisu č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil cenu opravy čelného skla vo výške X.XXX,XX eur s S., resp. X.XXX,XX eur bez S..
X. Z uplatnenia nároku na náhradu škody poškodeného-žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pri jazde po diaľnici R1 zo zjazdu U. T. zišlo vozidlo J.:F a po XXX metroch jazdy od neho odleteli skalky a poškodili čelné sklo na motorovom vozidle J.:T
XX. Z oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX žalovaný odmietol plniť žalobcovi poistné plnenie, keďže zastáva názor, že v danej veci neboli splnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia, keďže nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná zodpovednosť vodiča motorového vozidla zn. D. B., J.:F za vzniknutú škodu.
XX. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s výpismi z obchodného registra, s osvedčením o evidencii vozidla-časť II a technickým preukazom poškodeného motorového vozidla, so zápisom o poškodení skiel vozidla, s odpoveďou na list žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, s oznámením k výzve na plnenie zo dňa XX.XX.XXXX, s výzvou na doloženie dokladov zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, s rozsudkom Y. súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. X X. XXX/XXXX-XXX, so stanoviskom A. dohľadu nad finančným trhom T., so stanoviskom
občianskoprávneho kolégia T. súdu G. republiky č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, X. X/XXXX, so žiadosťou o zaslanie správy dopravnej polície, s odpoveďou Y. riaditeľstva PZ v H. H., Y. dopravného inšpektorátu, S. oddelenie PZ F. nad R. etc..
XX. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
XX. Podľa § X32 ods. 1 X. sporového poriadku (ďalej len „X.“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
XX. Podľa § X91 ods. 1 X. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
XX. Podľa § 2X5 ods. 1 X. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. C. § X15 ods. 2 X., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
XX. Podľa § 2X8 ods. 1 X. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
XX. Podľa § 470 ods. X X. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
XX. Podľa § 470 ods. X X. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
XX. Podľa § 427 ods. X OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
XX. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V. sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
XX. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. X OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). C. škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. D. sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
XX. Podľa § 4 ods. 1, ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon č.XXX/XXXX Z.z.“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. C. má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
XX. Podľa § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
XX. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody v dôsledku spôsobenej škody na motorovom vozidle zn. I., J.:T a to vo výške X.XXX,XX eur s príslušenstvom. T. škody si žalobca uplatnil u žalovaného podaním zo dňa XX.XX.XXXX na základe poistenia zodpovednosti za škodu, keďže v zmysle § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. F. nárok poprel.
XX. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom a držiteľom motorového vozidla, ktorého čelné sklo bolo poškodené. I. vozidlo, ktorým mala byť škoda spôsobená, bolo v rozhodnom čase povinne
zmluvne poistené u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. C. motorové vozidlo bolo opravené v autoservise, ktorý vystavil faktúru č. XXXXXX dňa XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX eur bez S.. G. nebol rozsah poškodenia a výška nákladov na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu. F. z titulu vyššie uvedenej skutočnosti v zmysle XX ods. X zákona č. XXX/ A. Z.z. podaním zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného na rnáhradu škody v sume X.XXX,XX eur. F. po prešetrení poistnej udalosti listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi, že uplatnený nárok vybavuje bez poskytnutia poistného plnenia, keďže nebola bez akýchkoľvek pochybnosti preukázaná zodpovednosť vodiča motorového vozidla zn. D. B., J.:F za vzniknutú škodu.
XX. Sporným zostala v konaní otázka priebehu škodovej udalosti, vzniku zodpovednosti vodiča, ktorý bol povinne zmluvne poistený u žalovaného a naplnenie predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody. F. tvrdil, že vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou mala byť spôsobená škoda, si počas vedenia motorového vozidla nemôže byť vedomý vymrštenia skalky alebo iného predmetu kolesom tohto motorového vozidla, a to z dôvodu nepomeru hmotnosti medzi vymršteným predmetom (skalkou) a motorovým vozidlom. I. žalovaný namietal úrok z omeškania.
XX. Poškodený je povinný svoj nárok preukázať s tým, že v prejednávanej veci sa jedná o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku. C. zodpovednosti prevádzateľa je potrebné vychádzať z § 427 až § 431 OZ <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XX/>, kedy úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. F. vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody. D. na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. C. vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré súvisia s touto prevádzkou s tým, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzkou dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody.
XX. Ako vyplýva zo stanoviska občianskoprávneho kolégia T. súdu G. republiky z XX. júna XXXX X. X/XXXX <http://merit.slv.cz/XXXXCpjX/XXXX> uverejneného v F. stanovísk a rozhodnutí XX/XXXX aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/XXXX/XX/> OZ nemožno zbaviť.
XX. Žalobca v tomto ohľade upozornil aj na rozsudok Y. súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X X. XXX/XXXX, v zmysle ktorého z odôvodnenia vyplýva, že „odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v prejednávanej veci, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku. B. povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky; pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť nielen tzv. priamy stret prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov dopravných prostriedkov, ale tiež aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba (tzv. nepriamy stret), pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu. Za túto škodu zodpovedá (objektívne) poistený prevádzateľ motorového vozidia a odporca ako poisťovateľ je povinný plniť, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu, preto súd prvého stupňa správne rozhodol. D. kameňa ležiaceho na vozovke pri jazde je preto potrebné považovať za okolnosť, ktorá má pôvod osobitnej povahe prevádzky motorového vozidla; v ďalšom odvolací súd poukazuje na obsah záväzného G. T. zo dňa XX.XX.XXXX, a ktoré je odvolaciemu súdu známe z početnej rozhodovacej praxe v týchto prípadoch“.
XX. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že škodová udalosť sa stala dňa XX.XX.XXXX na rýchlostnej komunikácii R1 pri R. H., kedy spod kolesa motorového vozidla. D.
B., J.:F došlo k vymršteniu kamienkov, ktoré následne spôsobili škodu na čelnom skle autobusu (poistná udalosť). O. poistná udalosť zakladá nárok žalobcu na náhradu škody priamo voči poisťovni - žalovanému v zmysle § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/XXXX/XXX/>. U. poistná udalosť je v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou. V konaní žalovaný neprodukoval dôkazy, ktoré by preukázali, že ku škode na čelnom skle autobusu žalobcu došlo iným spôsobom než popísali samotní účastníci škodovej udalosti v listinných dôkazoch predložených súdom. F. ako poisťovateľ je preto povinný v zmysle zákona č. XXX/XXXX <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/> Z. z. plniť priamo poškodenému (žalobcovi), a to v sume X.XXX,XX eur, ktorú sumu ani žalovaný nerozporoval, a ktorá vyplýva z faktúry č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vystavenou autoservisom, v ktorom bolo predmetné poškodené motorové vozidlo opravované. D. na tieto skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
XX. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 2X2 ods. 3 veta prvá X., podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
XX. Podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
XX. Podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do XX dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
XX. Podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
XX. Okrem iného sa žalobca domáhal aj z predmetnej istiny úrokov z omeškania vo výške X,XX % p.a. od XX.XX.XXXX do zaplatenia. F. namietal aj predmetný úrok z omeškania vo vzťahu k dátumu omeškania s plnením, ktoré (omeškanie) vzniká uplynutím až XX-dňovej lehoty od momentu, kedy žalovaný odmietol uhradiť náhradu škody.
XX. Súd vo vzťahu k uplatňovaniu úrokov z omeškania pri zodpovednosti za škodu spôsobenú povinným zmluvným poistením upozornil na rozhodnutie T. súdu G. republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X X. XXX/XXXX, ktorého rešpektujúc závery ako najvyššej súdnej autority, mali vo vzťahu k predmetnej veci podstatný význam. S. súd totiž v predmetnej veci ustálil, že „ustanovenie § 11 zákona č. XXX/ XXXX Z.z. sa týka výlučne nesplnenie povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. F. totiž v § 11 ods. X uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. X uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. X písm. a), b) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. G. záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko v zmysle citovaného uznesenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnil. To, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. do omeškania. S. súd vzhľadom k vyššie uvedenému dospel k záveru, že žalovaná si svoju povinnosť ako
poisťovateľ podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. splnil, nebol preto povinný uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z.“.
XX. S ohľadom na uvedené, je potrebné v plnom rozsahu odkázať na vyššie uvedený záver, s ktorým sa súd stotožnil. Y., že žalobcovi bolo zo strany žalovaného oznámené skončenie šetrenia poistnej udalosti a odmietnutie náhrady škody, je potrebné prisvedčiť záverom vyplývajúcim z vyššie citovaného rozhodnutia a skonštatovať, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.
XX. Vzhľadom na uvedené závery súd žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške X,XX % p.a. z istiny X.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zamietol.
XX. Podľa § X55 ods. X X., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Podľa § 255 ods. 2 X., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § X55 ods. X, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 X. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške XX,XX %.
XX. Pri určení výšky nároku na náhradu trov konania prihliadal na zamietnutie žaloby v časti (pozri bod XX odôvodnenia rozsudku). V tomto smere je potrebné uviesť nasledovné. Q. úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Q. úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. T. na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu strany konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.
XX. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku T. súdu G. republiky zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. X I. X/XXXX: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. F. meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Na základe uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný mal plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Z. žalobný petit označujeme to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. C. určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu)“.
XX. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. H. vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné nároky. C. názoru súdu prvej inštancie má vyššie uvedený právny názor význam aj v tom smere, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (nielen ohľadne samostatných nárokov) žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, napr. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s poukazom aj na tú skutočnosť, že X. už nezohľadnenie čo i len nepatrného úspechu, nepozná. T. žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu okrem nepriznanej istiny, aj požadované úroky z omeškania a v kontexte uvedeného, je teda dôvodný záver o len čiastočnom úspechu žalobcu. G. pri výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania vychádzal zo sumy vypočítanej vo výške do dňa rozhodnutia súdu.
XX. Súd prvej inštancie nemal dôvod odkloniť sa od uvedeného právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku T. súdu G. republiky sp.zn. X I. X/XXXX a s ohľadom na priznanú istinu a výšku príslušenstva pohľadávky pri rozhodovaní o trovách konania, preto vychádzajúc z uvedených princípov, je potom nutné konštatovať, že pri uplatnení istiny vo výške X.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania X,XX % ročne z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia /vyčísleným vo výške X.XXX,XX eur/, v súhrne vo výške X.XXX,XX eur, a len priznanej istiny vo výške X.XXX,XX eur, predstavuje úspech žalobcu XX,XX % a úspech žalovaného XX,XX %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavuje XX,XX %, čo je percentuálnym vyjadrením čistého úspechu žalobcu v konaní.
XX. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).