Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/124/2023

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom: C. D. XX, XXX XX E. F., podnikajúci pod obchodným menom: A. B., s miestom podnikania: C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., IČO: XX XXX XXX, zast. G. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX E. F., proti žalovanému: CAGE company, s. r. o., so sídlom Podzávoz 2227, 022 01 Čadca, IČO: 52 221 407, zast.: Mgr. Michal Duraj, advokát, so sídlom Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, o zaplatenie 4.612,50 eur, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žiadnej strane sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.10.2023 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.612,50 eur a náhradu trov konania.

2. Súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor s tým, že žalovanú istinu uhradil.

3. Následne súd nariadil pojednávanie na 16.02.2024, pred otvorením ktorého zástupca žalobcu najprv uviedol, že trvá na žalobe, avšak následne spolu so žalobcom zhodne uviedli, že berú žalobu späť s tým, že trovy konania bude znášať každý sám.

4. Žalovaný so svojim právnym zástupcom súhlasili so späťvzatím a aj s návrhom ohľadom trov konania.

5. Podľa (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom na dispozitívny procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie, súd na základe ustanovenia výrokom I. tohto uznesenia rozhodol o zastavení konania, a to bez ohľadu na vyslovenie súhlasu/nesúhlasu žalovaného, keďže k späťvzatiu došlo pred pojednávaním.

9. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

12. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého vyplýva, že na prejednaní uplatneného nároku celkom alebo v určitej časti netrvá a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude súdom v rozsahu späťvzatia meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia . Ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu /Najvyšší súd SR, sp. zn. , Ústavný súd SR, I. ÚS 196/09/. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať iba z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie /Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014/.

14. O nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenie v spojení s a . V prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. V prejednávanej veci žalobca využil svoje procesné právo a v priebehu konania doručil súdu písomné podanie, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť. Vzhľadom na dôvod späťvzatia žaloby (uhradenie istiny), je nesporné, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, čo vyplýva aj z jeho vyjadrenia. Žalobca však navrhol, aby súd rozhodol o trovách tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

15. Na základe uvedeného zohľadňujúc vyjadrenie žalobcu a žalovaného, súd konštatuje, že sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal trovy konania žiadnej sporovej strane, teda ani žalobcovi, ktorému by nárok na náhradu trov patril, nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, keďže uhradil istinu až po podaní žaloby, avšak ani žalovanému, ktorý prekonzultoval ukončenie sporu so žalobcom späťvzatím, keďže zástupca žalobcu najprv trval na žalobe aj napriek už uhradenej istiny a teda už nebol dôvod pokračovať a teda aby sa predišlo prípadnému zamietnutiu žaloby. Z uvedeného dôvodu súd teda rozhodol v zmysle návrhu žalobcu tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania,.

16. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania ( ), súd súčasne uvádza, že následné rozhodnutie o výške trov konania v zmysle nie je potrebné, preto o výške trov konania samostatným uznesením nebude rozhodovať.

17. Na záver súd poznamenáva, že po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne o vrátení kráteného súdneho poplatku za žalobu žalobcovi.

18. Súd zároveň zdôrazňuje, že žalobca so svojim zástupcom a žalovaný so svojim zástupcom sa vzdali práva na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu, pričom svoje vyhlásenie potvrdili vlastnoručnými podpismi na prílohe zápisnice z pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.