Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-15-2019.pdf
PDF · 77.28 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanej: Z. Y., H.. XX.XX.XXXX, C. H. R. XX, E.P., o zaplatenie 1.009,61 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.009,61 EUR spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.009,61 EUR od 27.08.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2019 domáhal voči žalovanej sumy 1.009,61 EUR spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.009,61 EUR od 27.08.2018 do zaplatenia titulom nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2015 a rok 2016.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval skutočnosťami, že zabezpečuje správu v bytovom dome na ul. Š. XX N. E.. Žalovaná bola vlastníkom bytu č. X H. V.. Š. XX N. E. do dňa 07.04.2016, kedy nadobudlo účinky rozhodnutie o povolení vkladu - predaja bytu. Dlžnú istinu tvorí nedoplatok na Vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2015 a rok 2016. Žalovaná v apríli roku 2016 odpredala predmetný byt novému vlastníkovi, nedoplatky ku dňu 30.04.2016 vysporiadala, ale v prípade roku 2015 a roku 2016 išlo iba o finančné vyrovnanie do výšky zálohových platieb, ktoré môžu byť odlišné od skutočných nákladov za služby spojené s bývaním. V termíne odkúpenia nebolo možné vyčísliť skutočné náklady. Žalovaná neuhradila žalobcovi ani po uplynutí 30 dennej reklamačnej lehote nedoplatky za služby spojené s bývaním za rok 2015 a 2016 vo výške 1.009,61 EUR, ktoré jej boli doručené najneskôr dňa 26.07.2018. Žalovaná dlžnú sumu žalobcovi neuhradila napriek opakovaným písomným a telefonickým výzvam
3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v platnom znení (ďalej len CSP) nevyjadrila.
4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 17.01.2020 v neprítomnosti žalovanej v zmysle ust. § 180 CSP, pričom konštatoval sporné a nesporné skutkové okolnosti a vyjadril predbežné právne posúdenie veci.
5. Z vyúčtovania nákladov na služby spojené s bývaním zo dňa 16.07.2018 vyplýva, že za užívanie predmetného bytu v rozúčtovacom období od 01.01.2015 do 31.12.2015, že náklady za zálohové služby spojené s bývaním boli predpísané vo výške 2.154,01 EUR. Žalovaná zaplatila sumu 1.281,96 EUR. Zostatok bol v sume -872,05 EUR.
6. Z vyúčtovania nákladov na služby spojené s bývaním zo dňa 16.07.2018 vyplýva, že za užívanie predmetného bytu v rozúčtovacom období od 01.01.2016 do 30.04.2016, že náklady za zálohové služby spojené s bývaním boli predpísané vo výške 694,50 EUR. Žalovaná zaplatila sumu 427,32 EUR. Zostatok bol v sume -267,18 EUR.
7. Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v platnom znení (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
8. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
10. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
11. V danom prípade sa žalobca od žalovanej domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanej vzniknúť tým, že v roku 2015 a 2016 bez právneho titulu požívala služby, ktoré jej žalobca zabezpečil spolu s užívaním bytu, pričom nezaplatila nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania služieb. V spore nebolo rozporované, že žalovaná v apríli 2016 odpredala predmetný byt novému vlastníkovi, nedoplatky ku dňu 30.04.2016 vysporiadala, ale v prípade roku 2015 a 2016 išlo iba o finančné vyrovnanie do výšky zálohových platieb, ktoré sú odlišné od skutočných nákladov za služby spojené s bývaním. Žalobca preukázal tieto skutočnosti vyúčtovaním nákladov za služby spojené s užívaním bytu v období od 01.01.2015 do 31.12.2015 a od 01.01.2016 do 30.04.2016 spolu v sume 1.009,61 EUR, teda v období, kedy žalovaná predmetný byt nesporne užívala. Žalovaná predmetnú žalovanú pohľadávku nezaplatila žalobcovi ani v lehote 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania (dňa 26.07.2018), ktoré možno súčasne považovať za výzvu na zaplatenie celej žalovanej pohľadávky, preto sa s úhradou žalovanej čiastky dostala do omeškania uplynutím tejto doby.
12. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania.
13. Podľa ust. § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
14. Podľa ust. § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa ust. § 3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 01.02.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0 % ročne. Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda výška úrokov z omeškania 5 % ročne.
17. Súd konštatoval, že žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517 OZ, pretože žalovaná ako dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnila a preto sa dostala do omeškania.
Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas plnenia, bolo potrebné podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaná bola povinná splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Žalobca v danom prípade preukázal, že vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním bolo oznámené žalovanej dňa 26.07.2018. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 27.08.2018, t.j. deň po uplynutí 30 dňovej lehoty od oznámenia vyúčtovania.
18. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu 1.009,61 EUR a tiež k povinnosti zaplatiť mu úroky z omeškania v zákonnej výške 5% ročne od 27.08.2018 do zaplatenia, čím vyhovel žalobe v celom rozsahu.
19. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa ust. § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na úspech žalobcu v spore, ktorému priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 CSP )
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.