Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Tk-3-2016.pdf
PDF · 104.85 KB
Case nature
Area
Subarea
41Tk/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Heleny Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 20. januára 2020 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
X. A., nar. XX.XX.XXXX V. X., trvale bytom X., I. X,
je vinný, že
- v presne nezistenom čase, minimálne v druhej polovici roku 2015 do 21.09.2015, v meste X., si opakovane neoprávnene zadovažoval z presne nezisteného zdroja liečivá s názvom Frontin, Neurol, Xanax ako aj liečivo s názvom Tramadol a iné, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis, a to v množstvách presahujúcich bežnú liečebnú látku pre jednu osobu, kde účinnou látkou liečiv Frontin, Neurol a Xanax je látka alprazolam, ktorá je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená v III. skupine psychotropných látok, u liečiva Tramadol je účinnou látkou tramadoli hydrochloridum, ktorého dlhodobé užívanie bez lekárskej kontroly v rozpore s indikáciou a v neprimerane zvýšených dávkach alebo vo vzájomnej kombinácii, vyvoláva stavy podobné stavom spojeným s užívaním omamných a psychotropných látok a môže viesť k rozvoju psychickej a fyzickej závislosti na týchto látkach, keďže sú spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka a jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, pričom uvedené liečivá prechovával najmä v mieste jeho vtedajšieho trvalého bydliska na ul. M. Č.. XX V. X. a následne ich predával V. F., ktorý takto získané liečivá ďalej predával v meste X. najmenej ôsmim konečným konzumentom, kde jedno balenie - 30 tabliet Frontinu, Neurolu a Xanaxu predával V. F. za sumu 4,- EUR a 96 ml fľaštičku Tramalu mu predával za sumu 28,- EUR, a to za účelom získania finančného prospechu,
teda
- neoprávnene kúpil, predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,
čím spáchal
- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestanať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to telefónu zn. Q. U. Q. bielo-žltej farby.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal dňa 11.3.2016 obžalobu na obvinených 1/ P. X., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, písm. d) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, písm. e) Trestného zákona v súbehu so zločinom šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, 2/ X. A. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Trestného zákona a 3/ Ľ. X. pre prečin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní dňa 6.6.2016 súd vylúčil konanie proti obžalovanému X. A. na samostatné konanie, kde vec je následne vedená proti uvedenému obžalovanému pod sp. zn. 41Tk 3/2016.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného X. A., svedkov V. F., F.. V. O., M. Š., prečítaním výpovede svedkov menom T. B., F.. X. B., Q. A., F. F., P. Ž. T. X. E., znalca F.. F. A. ako aj F.. M. Č. a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný X. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že všetko je výmysel a klamstvo a pokračoval, že v roku 2014 pracoval na rádioterapii, potom bol preradený na psychiatriu a v apríli 2015 mal dopravnú nehodu a bol PN 3 mesiace a v júni 2015 dal výpoveď v nemocnici, kde pracoval ako ošetrovateľ. Prístup k liečivám Frontin, Neurol, Xanax a Tramadol nemal a tieto lieky boli pod zámkom a kľúče mali iba zdravotné sestry a lekári, on nie. V dôsledku nehody problémy s chrbticou užíval v tej dobe lieky a mal aj osobné problémy, lebo sa v tej dobe rozvádzal so svojou manželkou a problémy riešil tak, že sa stretával s F. a on videl v akom je stave, tak mu ponúkol liek, tabletku, ale nevie aký a zobral ho od neho dvakrát - trikrát po 3, 4. Ohľadne F. uviedol, že sa spoznali cez kamaráta F. F. a stretávali sa jeden raz, dvakrát do týždňa, kedy išli spolu na kávu na benzínku a označil ho za kamaráta. Lieky, ktoré mu dal tak ich zobral, aby bol kľudnejší. Vie, že F. vypovedal v neprospech a motívom podľa obžalovaného bolo, že potom ho odstavil, lebo si našiel priateľku, s ktorou má syna a keďže vtedy bolo tehotná, nechcel byť s ním v kontakte, na čo sa mu potom vyhrážal. Podľa jeho názoru F. bral drogy aj keď nevie aké. Obžalovaný pokračoval, že športoval a v rámci výkonu športov užíval aminokyseliny, BCAA, rôzne formy aminokyselín, doplnky na regeneráciu. Doplnil, že sa rozvádzal v roku 2014 a s F. sa stretával aj po rozvode asi do roku 2015 a pár krát mu dal liek aj po rozvode. Nikto iný nebo prítomný a cielene sa nedohadovali a za lieky neplatil.
K časti oboznámených prepisov hovorov obžalovaný uviedol, že sa jednalo o vrátenie peňazí, ktoré mu F. dlhoval a k zvyšným sa nevedel vyjadriť a poprel, že by predával Tramal. Následne obžalovaný vypovedal, že v roku 2015 cez J. U. bola napísaná na F. firma T. Q..J..H.., kde on sprostredkoval prepísanie firmy a po určitom období sa mu F. začal vyhrážať, lebo tá firma bola nefunkčná a vnímal to z jeho strany ako pomstu. K skutočnosti, prečo s ním naďalej udržiaval vzťah v roku 2015 napriek týmto vyhrážkam a prečo vyhrážky neoznámil polícii, uviedol, že bolo to nepríjemné, ale nereagoval a nemyslel, že to bude až také vyhrotené.
Svedkyňa F.. V. O. využila svoje právo nevypovedať vzhľadom na § 130 Trestného poriadku, a preto súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vo vzťahu k obžalovanému A. vyplynulo, že rozvedení boli v roku 2015 a pár krát si doma všimla liečivo Tramal, avšak si myslela, že ide o bežne dostupné liečivo. Iné liečiva doma neregistrovala. Nemá vedomosť, že by liečivá Neurol, Frontin, XANAX alebo iné užíval alebo dával iným osobám, videla iba Tramal v krabičke u nich doma, na ktorej bolo napísané Tralgit niekedy v roku 2013-2014 raz alebo dvakrát. Ohľadne vzťahu s F. uviedla, že boli kamaráti.
Súd vypočul aj svedka V. F., ktorý vypovedal, že boli kamaráti, pozná ho asi 10 rokov a potom spadol do tej závislosti a kupoval od neho liečivá, a zadovážil si ich u X. A., kde po telefonickom kontakte sa stretávali, prišiel za ním do mesta alebo on za ním domov a jednalo sa hlavne o Tramadol, ale boli to aj iné lieky, a tak to fungovalo nejaký čas a za lieky platil, cca 25-30,- Eur za Tramal a za Frontin, to bola suma 3-4,- Eur za balenie. Platil v hotovosti. Nevie už presne koľko minul mesačne za nákupy a prvýkrát liečivá kúpil možno v roku 2013 - 2014, ale v tom čase nekupoval len výhradne od neho. Zdroj obžalovaného uviesť nevedel. Na komunikáciu používali aj Viber a do mesiaca kontaktoval obžalovaného A. ohľadne nákupu liečiv približne asi 6-krát do mesiaca. V tom čase sa na nič neliečil, Dr. X. mu predpisovala lieky na spanie Xanax a Neurol, a to raz do mesiaca po jednom balení. K oboznámeným prepisom hovorom svedok F. uviedol, že pravdepodobne dlhoval obžalovanému peniaze za lieky. Svedok pokračoval, že s obžalovaným sa stretával aj po jeho rozvode až kým ho nezavreli.
Súd za súhlasu procesných strán prečítal aj znalecký posudok č. X/XXXX F.. D.. J. O., kde je zachytená komunikácia medzi obžalovaným X. A. a svedkom V. F., ku ktorej bol dopočutý svedok F. a ktorý uviedol, že v komunikácii riešili lieky a tiež peniaze, ktoré bol obžalovanému za lieky dlžný a tiež nepoprel, že by obžalovanému napísal, že mu obžalovaný dlhé roky predával Tramal, aj keď dôvod prečo mu to napísal, nevedel uviesť.
Súd tiež vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným X. A. a svedkom F., kde svedok obžalovanému uviedol, že lieky (Neurol, Frontin, XANAX a Tramal) kupoval od neho za 25-30 Eur, avšak na obdobie si už nepamätá a obžalovaný uvedené tvrdenie poprel s tým, že sám svedok mu dával lieky, keď sa rozvádzal.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa M. Š., ktorá vypovedala, že pozná obžalovaného, aj pána F. a vie, že F. Tramal užíval, aj predával a zadovažoval ho, mal od jedného pána, od Róma a aj od obžalovaného, ktorý mu ho zadovažoval a vie, lebo bola pri tom a bolo to tam, kde F. žil a vždy keď F. nemal, tak skúsil zavolať obžalovanému. Ona s F. boli dlhoroční kamaráti, boli spolu aj v telefonickom kontakte a tiež komunikovali aj o ohľadne Tramalu, lebo aj ona ho brala. Jej obžalovaný Tramal neposkytol, ale videla, že obžalovaný mal Tramal, vtedy keď dával F.. Doplnila, že Tramal označovali vitamínky.
Súd vypočul aj znalca F.. F. A., ktorý ohľadne lieku Tramal uviedol, že ide o kvapky proti bolesti, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém, zmierňujú bolesť strednej až silnej intenzity. Jednotlivé zložky nie sú zaradené medzi omamné a psychotropné látky v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z., pričom liek je viazaný na predpis. Pri bežnom dávkovaní liek Tramal je málo návykový, pri dlhodobom podávaní sa môže vyvinúť tolerancia fyzická a psychická závislosť. Pokiaľ ide o liek Frontín, Neurol a Xanax tieto obsahujú účinnú látku alprazolam a patria do skupiny liekov na liečbu strachu a úzkosti, pričom látka alprazolam je zaradená medzi omamné a psychotropné látky a uvedený liek je viazaný na lekársky predpis. Užívanie tohto lieku môže viesť k rozvoju fyzickej a psychickej závislosti od lieku. Ak vznikne na tento liek závislosť, tak náhle prerušenie liečby je sprevádzané abstinenčným syndrómom. S liekom sú sprevádzané reakcie, a to nepokoj, podráždenosť, agresivita, záchvaty hnevu, nočné mory, halucinácie, psychózy a poruchy správania. Množstvo liekov,
ktoré bolo zistené prekračuje bežný jednorázový predpis z dôvodu, že v danej skupine sa nachádzajú psychotropné látky a lieky proti bolesti, ktoré môžu byť predpísané iba v mesačnej dávke.
Bol vypočutý aj X.. M. Č., znalec z odboru psychológie, ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX vo vzťahu k obžalovanému a ktorý uviedol, že u obžalovaného ide o osobu s miernou a priemernou intelektovou kapacitou, extravertovane socializovanú, sebaistú, so zníženou frustračnou toleranciou, ktorá má tendenciu reagovať za každých okolností na dianie okolo seba a je menej citlivý voči morálnym problémom. V životnom štýle sú v popredí momenty vlastného záujmu a je ľahko ovplyvniteľný. V štruktúre jeho osobnosti znalec nezistil deviácie psychologického charakteru vzhľadom na užívanie liečiv. Podľa znalca sa v stresových alebo konfliktných situáciách môžu objaviť afekty hnevu, ktoré sú však vo verbálnej podobe a pamäťové schopnosti sú v pásme priemeru a obžalovaný je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité skutočnosti a tento používanie návykových látok popiera.
Súd prečítal za súhlasu procesných strán aj výpovede svedkov menom T. B., F.. X. B., Q. A., F. F., P. Ž. T. X. E., ktorí v podstate zhodne popísali, že poznajú iba V. F. a od tohto kupovali predmetné liečivá.
Obžalovaný X. A. je hodnotený všeobecne.
Zo zápisnice o vydaní veci plynie, že obžalovaný dňa 20.1.2016 vydal dobrovoľne mobil Q. U. Q. bielo- žltej farby.
Podľa správy FNsP J. A. Reimana Prešov nebol obžalovaný X. A. hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP J. A. Reimana a nie je vedený v Psychiatrickej ambulancii FNsP J. A. Reimana Prešov.
Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp.zn.: 41T/13/2016 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 11.5.2016 bol obžalovaný V. F. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, v súbehu s prečinom šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia
Obžalovaný X. A. má v odpise registra trestov jeden záznam pod sp.zn. 1T/70/2015, kedy uznesením zo dňa 29.09.2015 bolo trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, podmienečne zastavené a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov a uznesením zo dňa 16.10.2017 súd rozhodol o osvedčení v skúšobnej dobe.
Z takto vykonaného dokazovania zhodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne súd sa nestotožnil s kvalifikáciu prokurátora uvedenou v obžalobe a uznal obžalovaného za vinného len za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) , písm. d) Trestného zákona. Pri rozhodovaní sa riadil nasledovnými úvahami:
Súd ustálil, že obžalovaný X. A. si minimálne v druhej polovici roku 2015 do 21.09.2015 (do zadržania V. F. ako aj spoluobžalovaného v pôvodnej trestnej veci) v meste Prešov z dôvodu získania finančného prospechu opakovane neoprávnene zadovažoval z presne nezisteného zdroja liečivá s názvom Frontin, Neurol, Xanax, kde účinnou látkou je zakázaná látka alprazolam a tiež liečivá s názvom Tramadol s účinnou látkou tramadoli hydrochloridum a tieto následne predával V. F., ktorý takto získané liečivá ďalej predával v meste Prešov najmenej ôsmim konečným konzumentom.
Obžalovaný X. A. spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že lieky, aj keď nevie aké, mu dával F., keď mal osobné problémy, aby bol kľudnejší a výpoveď F. vníma ako pomstu.
Zo skutku ho však usvedčuje predovšetkým svedok V. F., ktorý popísal priebeh a okolnosti samotného konania obžalovaného A., keď uviedol že lieky si zadovažoval od obžalovaného a jednalo sa hlavne o Tramadol, ale boli to aj iné lieky, kde za Tramal platil cca 25-30,- Eur a za Frontin 3-4,- Eur za balenie a kontaktoval obžalovaného A. ohľadne nákupu liečiv približne asi 6-krát do mesiaca a
s obžalovaným sa stretával aj po jeho rozvode až kým ho nezavreli a táto výpoveď korešponduje aj s komunikáciou zachytenou a rozobranou v znaleckom posudku D.. J. O. a tiež oboznámenými prepismi ITP.
Obžalovaného však usvedčuje aj svedkyňa M. Š., ktorá uviedla, že vie, že vždy, keď F. nemal, tak skúsil zavolať obžalovanému a videla, že obžalovaný mal Tramal, ktorý označovali ako vitamínky, keď dával F. a tiež nepriamo je usvedčovaný aj výpoveďou V. O., ktorá popísala, že v spoločnej domácnosti videla liečivo Tramal.
Súd hodnotil vyššie spomínané výpovede, ktoré rozoberal a dospel k záveru, že obžalovaný si neoprávnene kúpil, predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, nakoľko bolo preukázané, že si zadovažoval lieky s obsahom psychotropnej látky spôsobilé vyvolať stav závislosti a majúce charakter návykovej látky a tieto látky zabezpečil od neznámeho zdroja, kde následne potom, čo ich mal u seba, predmetné liečivá so zakázanou látkou alprazolam a tiež tramadoli hydrochloridum, pričom pokiaľ ide o Tramal, podľa znalca F.. A., ide o kvapky proti bolesti, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém a síce nie sú zaradené medzi omamné a psychotropné látky v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z., avšak je viazaný na predpis a pri dlhodobom podávaní sa môže vyvinúť fyzická a psychická závislosť, jedná sa teda o látky, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka a bez lekárskej kontroly a v neprimerane zvýšených dávkach vyvolávajú stavy podobné stavom v súvislosti s užívaním omamných a psychotropných látok, kde potom tieto všetky látky predával F..
Je zároveň daná aj objektívna súvislosť medzi jeho konaním a následkom, kde následkom je tá skutočnosť, že potom čo od obžalovaného si tieto liečivá zadovážil F., tento ich predával ďalším konzumentom.
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, kde nevznikli žiadne pochybnosti o jeho spôsobilosti ovládať svoje konanie, ako aj rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť, kde ani znalec nezistil v štruktúre osobnosti obžalovaného deviácie psychologického charakteru vzhľadom na užívanie liečiv.
Obžalovaný konal formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť a ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, kde primárnym objektom je ochrana spoločnosti a jej jednotlivých členov pred možným ohrozením vyplávajúcim z nekontrolovateľného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a sekundárnym objektom je záujem na ochrane spoločnosti pred ohrozením vyplývajúcim zo zneužívania uvedených návykových látok. Zároveň súd dodáva, že v prípade ustanovenia § 172 Trestného zákona sa jedná o blanketovú právnu normu.
Na základe uvedeného súd jednoznačne dospel k záveru, že takýto skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný X. A., ktorý svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty podľa 172 ods. 1 písm. c) , písm. d) Trestného zákona.
Súd sa teda nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku, ako je uvedená v obžalobe, nakoľko vzhľadom na vykonané dokazovanie nebolo preukázané, že by obžalovaný X. A. sa mal uvedeného skutku dopúšťať po dlhší čas, pretože svedok V. F., ktorý zároveň obžalovaného usvedčuje, vo svojej výpovedi neustálil čas a opakovane uviedol, už si nespomínal na obdobie, avšak vzhľadom na iné zabezpečené dôkazy najmä prepisy hovorov, súd ustálil, že skutku sa obžalovaný dopúšťal minimálne v druhej polovici roku 2015 až do dňa 21.9.2015.
Vzhľadom na uvedené súd konanie obžalovaného nekvalifikoval aj ako obzvlášť závažný zločin podľa § § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, nakoľko uvedené v tomto prípade podľa názoru súdu nebolo preukázané.
Zároveň uvedené konanie X. A. bolo v obžalobe kvalifikované aj ako prečin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s vyššie uvedeným obzvlášť závažným zločinom. S týmto sa takisto súd nestotožnil, nakoľko podľa názoru súdu je takýto súbeh vylúčený, pretože ustanovenie § 174 Trestného zákona je v pomere subsidiarity k ustanoveniu § 172 Trestného zákona.
Na základe vyššie uvedeného konanie obžalovaného súd posúdil ako ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) , písm. d) kde Trestný zákon v osobitnej časti Trestného zákona dovoľuje za takto kvalifikovaný trestný čin uložiť trest odňatia slobody v rozpätí 3 až 10 rokov.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, ale takisto nezistil ani žiadnu z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj časový interval, ktorý uplynul od skutku a je preto toho názoru, že na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie postačí aj trest odňatia slobody uložený na spodnej hranici trestnej sadzby, a to v trvaní 3 rokov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil kedy obligatórne ukladal aj probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a súd určil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, ktorú považoval za primeranú.
Počas tejto skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie.
Obžalovaný si ale musí uvedomiť, že v opačnom prípade súd, a to aj počas plynutia skúšobnej doby, môže nariadiť výkon takto odloženého trestu.
Obžalovanému uložil aj povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie vzhľadom na motív obžalovaného, ktorým bol zrejme predovšetkým nedostatok peňazí a vzhľadom na charakter skutku a povahu skutku uložil obžalovanému aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe.
Na posilnenie účelu Trestného zákona súd uložil aj trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu zn. Q. U. Q. bielo-žltej farby preukázateľne použitého pri spáchaní daného trestného činu a ako aj za účelom jeho „zneškodnenia“, aby nemohol slúžiť na prípadné ďalšie páchanie trestných činov.
Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.