Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Pc-38-2018.pdf
PDF · 85.76 KB
Case nature
Area
Subarea
21Pc/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Kristínou Srnkovou v právnej veci navrhovateľa: E. T., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXXX/XX, E., proti matke maloletého dieťaťa: 1/ B. R., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, Š. - R., toho času bytom F. XXXX/XX, Š. - R., a proti maloletému dieťaťu: 2/ F. R., F.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 21Pc/38/2018-48 zo dňa 02.05.2019.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.12.2018, domáhal zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého dieťaťa nie je v žiadnom vzťahu, pričom po narodení maloletého dieťaťa, ho matka maloletého dieťaťa označila za otca dieťaťa a on je vnútorne presvedčený, že tomu nie je tak. Na základe svojho presvedčenia nie je si istý, že maloleté dieťa je jeho dcéra. Žiadal o vykonanie testov DNA otcovstva maloletého dieťaťa a následne po vykonaných testoch DNA s negatívnym výsledkom žiadal o náhradu jemu vzniknutej škody a vymazanie maloletého dieťaťa z rodného listu, kde teraz figuruje jeho meno ako otca maloletého dieťaťa.
2. K návrhu navrhovateľa sa v písomnom podaní vyjadrila matka maloletého dieťaťa a uviedla, že navrhovateľ sa stretol naposledy v septembri 2017. Odvtedy sa prestal zaujímať o maloleté dieťa, nakoľko mal ďalší vzťah a počas jej tehotenstva čakal s priateľkou ďalšie dieťa. Aj napriek tomu sa snažila s navrhovateľom komunikovať. Po tom, ako navrhovateľovi oznámila, že je tehotná, navrhovateľ jej oznámil, že dieťa nechce a poslal ju na potrat. Peniaze, ktoré jej dal použila na výdavky spojené s vyšetreniami a tehotenstvom. Po narodení maloletého dieťaťa ho kontaktovala s prosbou o prinesenie jedla, nakoľko bola na tom finančne dosť zle. Navrhovateľ jej jedlo priniesol, ale ak by mu nezavolala, tak by sa neprišiel pozrieť na maloleté dieťa. Vyhováral sa, že nemá čas a pritom bol doma s priateľkou. Navštevoval ju a maloleté dieťa raz - dvakrát do týždňa, ale keď prišiel zaujímal sa len o ňu a maloleté dieťa ho vôbec nezaujímalo. Otcovstvo podpísal dobrovoľne na Matričnom úrade v Š.. Maloleté dieťa zatajoval aj po priznaní otcovstva, čo aj stále pretrváva. Priateľka navrhovateľa nevedela o ich vzťahu a tiež o jej tehotenstve a následnom narodení maloletého dieťaťa. Po čase sa to priateľka navrhovateľa dozvedela a kontaktovala ju. Keď to navrhovateľ zistil, začal sa jej vyhrážať a povedal jej, že žiadne peniaze na maloleté dieťa nedostane. Mala za to, že navrhovateľ toto všetko robí len preto, lebo s ním odmietla žiť sexuálny život a že je to jeho pomsta, pretože je zvyknutý, že mu ako bývalému policajtovi
nikto neodolá. Zdôraznila, že si je stopercentne istá, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého dieťaťa, a preto návrh pokladá za manipulačný, keďže má byť určené výživné na maloleté dieťa a má mu vzniknúť povinnosť spätne aj mesačne prispievať na maloleté dieťa.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to rodným listom maloletého dieťaťa, zápisnicou o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov napísanej dňa 28.06.2017 na Matričnom úrade mesta Š., ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a dočasne pripojeným spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. 21P/164/2017 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Zo zápisnice o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov napísanej dňa 28.06.2017 na Matričnom úrade mesta Š. vyplýva, že sa dostavili otec: E. T., F.. XX.XX.XXXX a matka: B. R., F.. XX.XX.XXXX a súhlasne vyhlásili, že otcom maloletého dieťaťa F. R., F.. XX.XX.XXXX v G., ktoré je zapísané v knihe narodení Matričného úradu mesta G. je uvedený E. T.. Rodičia sa dohodli, že dieťa bude užívať priezvisko „R.. Obaja rodičia po prečítaní, túto zápisnicu podpísali. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ neboli upravené. Tunajší súd na pojednávaní konanom dňa 20.01.2020 vyhlásil rozsudok, ktorým maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti jeho matky s tým, že obaja rodičia maloletého dieťaťa sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, otcovi maloleté dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťa sumou vo výške 46,- Eur, počnúc od 05.10.2017 do 31.03.2018, sumou vo výške 40,- Eur, počnúc od 01.04.2018 do 31.07.2018 a sumou vo výške 100,- Eur, počnúc od 01.08.2018, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zročné výživné v sume 2.229,96 Eur súd povolil otcovi maloletého dieťaťa zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 70,- Eur až do zaplatenia, tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. Styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom súd ponechal neupravený.
5. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 20.01.2020 uviedol, že zotrváva na podanom návrhu, nakoľko je presvedčený, že nie je otcom maloletého dieťaťa, pričom toto jeho presvedčenie vychádza z jeho vnútorného postoja. Nevedel, či má nejaké zdravotné obmedzenia, ktoré by vylučovali jeho schopnosť splodiť dieťa. Nevedel, či s matkou maloletého dieťaťa udržiaval intímny pomer. Potvrdil, že je otcom maloleté dieťaťa E. T., F.. XX.XX.XXXX. Uviedol, že je pravdou, že dňa 28.06.2017 vyhlásil spolu s matkou maloletého dieťaťa na Matričnom úrade mesta Š., že je otcom maloletého dieťaťa F. R., F.. XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že volal s tým pánom - súdnym znalcom, čo robí tie testy otcovstva a zisťoval od neho, čo stojí znalecký posudok pre súdne účely a tento pán mu povedal, že stojí 215,- Eur, pre mimosúdne účely stojí 110,- Eur. Preto sa znalca pýtal, prečo má zaplatiť sumu 500,- Eur, na čo mu on nič neodpovedal. Navrhovateľ uviedol, že znalecký posudok, ktorý by preukazoval či je alebo nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa, na predloženie ktorého bol súdom vyzvaný, nemá.
6. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 20.01.2020 uviedla, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľa, nakoľko si je stopercentne istá, že biologickým otcom maloletého dieťaťa je navrhovateľ. S navrhovateľom udržiavala intímny pomer.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 20.01.2020 uviedol, že nie je v záujme maloletého dieťaťa vyhovieť návrhu navrhovateľa. Navrhol návrh zamietnuť.
8. Tunajší súd uznesením č. k. 21Pc/38/2018-48 zo dňa 02.05.2019 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvia analýza DNA a za znalca ustanovil S.. O. A., H.. Zároveň súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 500,- Eur, v lehote do troch dní od doručenia tohto uznesenia, na účet tunajšieho súdu. Toto uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 19.09.2019 cestou Obvodného oddelenia PZ SR E., čo preukazuje doručenka založená na čl. 60 spisu. Keďže preddavok na trovy znaleckého dokazovania navrhovateľom zložený nebol, súd vyzval navrhovateľa (spolu s predvolaním na pojednávanie vytýčeným na deň 20.01.2020), aby súdu doručil v lehote 10 dní znalecký posudok vypracovaný znalcom zapísaným do zoznamu znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, z odboru genetika, odvetvia analýza DNA, z ktorého bude vyplývať, či je alebo nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa. Táto výzva
bola navrhovateľovi doručená dňa 01.12.2019 cestou Obvodného oddelenia PZ SR E., čo preukazuje doručenka založená na čl. 65 spisu. Navrhovateľ znalecký posudok v stanovenej lehote, ani do rozhodnutia súdu vo veci samej, nepredložil.
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 253 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.
11. Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
12. Podľa § 91 ods. 1, 2 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
13. Podľa § 93 ods. 1 zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
14. Podstatou povinnosti tvrdenia je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Každého z účastníkov zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
15. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
16. Navrhovateľ preddavok na trovy znaleckého dokazovania nezložil a žiadne iné dôkazy, ktoré by vylučovali, že je otcom maloletého dieťaťa v konaní nepredložil. Nepredložil súdu ani znalecký posudok, na predloženie ktorého bol vyzvaný, ktorý by preukazoval ním tvrdené skutočnosti, že nie je otcom maloletého dieťaťa. Nepreukázal tiež, že by mal zdravotné obmedzenia, ktoré by vylučovali jeho schopnosť splodiť dieťa. Takéto zdravotné obmedzenia sú na strane navrhovateľa vylúčené aj z toho dôvodu, že navrhovateľ je otcom maloletého dieťaťa E. T., F.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo vylúčené z iných objektívnych dôvodov (že by s matkou maloletého dieťaťa nesúložil v dobe rozhodnej pre počatie maloletého dieťaťa). S poukazom na uvedené právne a teoretické východiská súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol svoje bremeno tvrdenia a naň nadväzujúce dôkazné bremeno, keď v návrhu na začatie konania uviedol len pochybnosť o otcovstve vzhľadom na jeho vnútorné presvedčenie a to, že nie je v žiadnom vzťahu s matkou maloletého dieťaťa a dostatočnými dôkazmi nepreukázal, že zapretie otcovstva uplatnené v návrhu je dôvodné, teda že je vylúčené, aby mohol byť otcom maloletého dieťaťa.
Pri určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov len neskoršia pochybnosť o svojom otcovstve osoby uznávajúcej otcovstvo nestačí. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že je (objektívne) vylúčené, že by mohol byť otcom maloletého dieťaťa, a teda o jeho otcovstve platí druhá zákonná domnienka otcovstva uvedená v ust. § 91 ods. 1 zákona o rodine. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh ako nedôvodný zamietol.
17. Súd zároveň zrušil sa uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 21Pc/38/2018-48 zo dňa 02.05.2019 o nariadení znaleckého dokazovania.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôžu podať odvolanie matka maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali.
Proti tomuto rozsudku môže navrhovateľ podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).