Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/125/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Dáša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová ako členky senátu v sporovej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., Bratislava, proti žalovanej: P. Q., nar. XX. F. XXXX, O. XXXX/X, V., o 1.089,78 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. z 15. januára 2019 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje vo výroku II (okrem nenapadnutej časti, ktorou bola žaloba zamietnutá čo do sumy 11,04 €) a výroku III. II. Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 51,66 € s 0,024 % denným úrokom z omeškania od 2. marca 2011 ako zostatok istiny pôžičky poskytnutej zmluvou z 29. mája 2007, II. zamietol ju vo zvyšnej časti (t. j. 818,03 € istiny, 110,98 € úroku, 98,07 € ušlého úroku, 11,04 € zmluvnej pokuty, ako aj úroku z omeškania) a III. žalovanej náhradu trov nepriznal.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali 29. mája 2007 úverovú zmluvu č. 3705198794 „Veľká pôžička SR“, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol úver 40.000 býv. Sk a žalovaná sa ho zaviazala vrátiť v 72 mesačných splátkach po 1.039 Sk. Zmluva neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe úrokov ani o poplatkoch, nie sú v nej uvedené termíny splátok, ročná percentuálna miera nákladov bola určená na 26,1 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia s.r.o., podľa ktorých bola žalovaná povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú uvedené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a prípadne aj úhrada za poistenie (hlava 5, § 1). V prípade omeškania s úhradou splátky úveru či jej časti bola žalovaná povinná okrem iného zaplatiť žalobcovi aj zmluvnú pokutu 8 % z dlžnej čiastky (hlava 14, § 3). Žalobca úver žalovanej poskytol, žalovaná mu zaplatila celkovo 1.276,11 €. Pretože však splátky neplatila načas, žalobca listom zo 14. februára 2011 úver zosplatnil.

4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Obč. zák. a účinného v čase jej uzavretia, ako zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa cit. zák., teda sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Splátky nie sú v zmluve rozčlenené na istinu, úroky a poplatky, okrem toho termíny sú

vymedzené len všeobecným spôsobom. však s nedostatkom týchto náležitostí nespájal sankciu bezúročnosťou ani bezpoplatkovosti úveru, ak ho dlžník začal čerpať. Úverová zmluva však neobsahuje údaj o úroku ani o poplatku, preto žalobca podľa nemôže požadovať o žalovanej žiadne úroky (kapitalizované ani ušlé). Ustanovenie úverových podmienok o zmluvnej pokute vyhodnotil súd ako neplatné pre nedostatok písomnej formy v zmysle Obč. zák.

5. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáha zmeny výrokov II a III tohto rozsudku tak, že sa žalobe vyhovie v celom rozsahu (okrem zmluvnej pokuty 11,04 €). Úrok bol dohodnutý v ods. 31 zmluvy, ktorý je zahrnutý v mesačnej splátke (hlava 5, úverových podmienok). Ustanovenie nevyžadoval, aby zmluva obsahovala výšku úrokovej sadzby, tá je náležitosťou až od 1. januára 2008. Okrem toho žalobca s odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia proti Kláre Bíróovej) a judikatúru Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. ) podrobil kritiku aj záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva mala obsahovať rozčlenenie splátok na istinu a úroky, ako aj presné termíny splátok. Tento názor žalobca nepovažoval za správny a podľa neho zmluva obsahuje všetky náležitosti.

6. Žalovaná vo vyjadrení odvolací návrh nepodala, uviedla však, že pôžičku od žalobcu splatila a o inej nemá vedomosť.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch II (okrem zamietnutia čo do sumy a III ( ), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem ( a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti ( ), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s a je v podstate len reprodukciou listín, medzi ktorými neboli rozpory a ktorých pravosť a pravdivosť v konaní nebola spochybnená.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že úverová zmluva z 29. mája 2007 medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k tomuto dňu. Tento záver ani žalobca vo svojom odvolaní nespochybnil. Veľkú skupinu námietok venoval žalobca v otázke, či v zmluve je riadne uvedená splátka. Tieto námietky sú však vo výsledku nepodstatné, pretože súd prvej inštancie výslovne uviedol, že ani nedostatok tejto náležitosti by neznamenal, že by úver bol bezúročný a bez poplatkov, pretože ho žalovaná začala čerpať [ ]. Odvolací súd však len pre poriadok uvádza, že argumentácia žalobcu o analogickej aplikácii záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 nie je správna. V tomto rozsudku sa totiž Súdny dvor EÚ zaoberal výkladom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, na ktorej implementáciu bol vydaný s účinnosťou od 11. júna 2010. Čl. 22 ods. 1 tejto smernice ustanovuje, že keďže smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Z toho vyplýva, že táto smernica sleduje tzv. úplnú harmonizáciu úpravy zmlúv o spotrebiteľskom úvere, od ktorej sa členské štáty nesmú odchýliť ani v prospech spotrebiteľa. však bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Táto smernica podľa jej čl. 15 nezamedzuje členským štátom, aby udržiavali a prijímali prísnejšie ustanovenia na ochranu spotrebiteľov konzistentné s ich záväzkami zo zmluvy (o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva). Uvedená smernica teda sledovala tzv. minimálnu harmonizáciu, ktorá umožňovala členským štátom prijímať a teda aj vykladať národné právo prísnejšie než sú požiadavky vyplývajúce z citovanej smernice.

10. Súd prvej inštancie však svoj záver, že žalobca nemá nárok na úroky a poplatky zo zmluvy, vyvodil z toho, že tieto nie sú v zmluve uvedené, čo podľa znamenalo, že ich nemožno od spotrebiteľa uplatňovať. Odvolací súd sa s týmto názorom vo výsledku stotožňuje, keďže ustanovenia o úroku a úročení istiny nemožno považovať za dostatočne určité. Z obsahu zmluvy samotnej je zrejmé, že dlžník splatí viac než mu bolo na úvere poskytnuté, keďže celkový súčet splátok je vyšší než suma úveru. Podľa ustanovenia hlavy 5 úverových podmienok, na ktoré poukazuje aj žalobca, má tento rozdiel tvoriť úrok. Z celej zmluvy však nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom má byť istina úročená. Len subsidiárne použiteľné ustanovenie a Obch. zák. principiálne predpokladá úročenie istiny na ročnej báze. Podľa Obch. zák. potom platí, že v splátkach sú splatné aj úroky zo splátky. V tomto zmysle aj hlavy 5 úverových podmienok predpokladá, že v splátkach je splatná príslušná časť istiny a úroku. Z celej zmluvy, ani úverových podmienok však nemožno zistiť, akú časť splátky tvorí splátka istiny a akú časť tvorí splátka úrokov. Nie je teda zrejmá, čo vlastne dlžník jednotlivými splátkami spláca a prečo to tak je. Veriteľ má pri určení úroku principiálne na výber, akým spôsobom ho určí - či pevnou sumou, či percentuálnou sadzbou. Ak je určený percentuálne, možno pri jeho výpočte subsidiárne použiť dispozitívne ustanovenia a 503 Obch. zák. Ak však nie je úrok určený percentuálnou sadzbou, je potrebné jednoznačne určiť mechanizmus jeho splácania. V opačnom prípade totiž dlžník nemá možnosť preveriť si, či a v akej miere sa amortizuje istina jeho úveru, aká je jej výška v určitom okamihu. Úročenie úveru je tak preňho neprehľadné a v podstate závislé od vôle veriteľa. Takáto situácia však odporuje napr. , ktoré v prípade predčasného splatenia garantuje dlžníkovi, že bude úroky platiť len do splatnosti. Ak nie je zrejmé, ako sa jednotlivé splátky započítavajú na úroky a istinu, a ak to zo zmluvy nemožno zistiť ani výkladom, je pre dlžníka prakticky nemožné vypočítať si sumu predčasnej splátky s istotou, že ňou všetky jeho záväzky zo zmluvy o úvere budú splnené. Možnosť dohodnúť si úročenie úveru tak treba vykladať aj v súvislosti s týmito ustanoveniami a aj vzhľadom na ne treba posudzovať, či je určitý spôsob splácania dohodnutý v zmluve určitý a zrozumiteľný ( ).

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že dohoda o úročení úveru poskytnutého žalobcom žalovanej podľa úverovej zmluvy z 29. mája 2007 (a to aj pri použití ustanovenia hlavy 5 úverových podmienok) je neurčitá. Z už uvedených dôvodov z týchto ustanovení nemožno zistiť skutočný priebeh úročenia istiny a tým vypočítať postup jej amortizácie napríklad na účely Pre svoju neurčitosť je tak dohoda o „úroku“, teda dohoda o tom, že celková suma splátok bude prevyšovať poskytnutú istinu, podľa Obč. zák. neplatná. Súd prvej inštancie tak správne dospel k záveru, že zmluva neobsahuje platnú dohodu o úroku, takže žalobca na jeho zaplatenie nemal nárok a všetky zaplatené sumy sa započítavajú na istinu. Preto žalobu správne zamietol v časti, v akej uplatnené nároky prevyšujú istinu zníženú o vykonané platby.

12. Odvolací súd tak podľa vo výroku správny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I).

13. O trovách bolo rozhodnuté podľa v spojení s , keď žalovaná bola síce v odvolacom konaní úspešná a mala by nárok na náhradu trov ( ), pre jej neúčasť na odvolacom konaní jej však žiadne trovy nevznikli (výrok II).

14. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.