Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-51-2019.pdf
PDF · 100.69 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/51/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: W.. S. V., bytom I. nad Y. XXX, zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom Bratislava, Sibírska 4, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX 6883 0 zo dňa 28. 05. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
T. súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 05. 2019 podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústrediu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 02. 2019 a rozhodnutie potvrdil.
2. Prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím zo dňa 15. 02. 2019 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, pretože nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný starobný dôchodok.
Za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo 17. 01. 2019.
Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia n a vznik nároku na invalidný dôchodok poistenia vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 14. 02. 2018, získal 3019 dní, t.j. 8 rokov a 99 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“).
Na základe rozhodnutia úradu sociálneho zabezpečenia č. 62505022799801/2- VÚSZ/DO1 z 03. 11. 2005 bol žalobcovi priznaný od 01. 09. 2005 výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Na vznik nároku na invalidný dôchodok a na určenie jeho sumy mu doba náhradnej služby vo vojenskej škole od 15. 02. 1985 do 13. 07. 1985 a výkon služby vojaka z povolania od 14. 07. 1985 do 31. 08. 2005 nebola zhodnotená, nakoľko obdobie výkonu služby získal v rozsahu, ktorý zakladal nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 334/2011 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pretože obdobie náhradnej služby vo vojenskej škole od 15. 02. 1985 do 13. 07. 1985 a výkon služby vojaka z povolania od 14. 07. 1985 do 31. 08. 2005 získal v rozsahu, zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, predmetné obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy jeho invalidného dôchodku.
Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia, Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získal 8 rokov a 99 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
3. Žalobca podal voči prvostupňovému správnemu orgánu odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v skutkovo obdobných veciach a Dohovor r. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a žiadal aby mu bolo v súlade s tým zhodnotené aj obdobie výkonu služby v služobnom pomere.
4. Žalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil.
5. Žalovaný z pripojeného dávkového spisu zistil, že žalobca bol uznaný za invalidného posudkom posudkového lekára pobočky Levice zo dňa 17. 01. 2019, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní s fyzickou osobou 50 %.
Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Žalobca získal pred 14. 02. 2018 - 3019 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, avšak ku dňu vzniku invalidity k 17. 02. 2018 nesplnil potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, vzhľadom na jeho vek nad 45 rokov je potrebná doba poistenia 15 rokov.
Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobcovi na základe rozhodnutia úradu sociálneho zabezpečenia č. 62505022799801/2- VÚSZ/DO1 z 03. 11. 2005 bol žalobcovi priznaný od 01. 09. 2005 výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Na vznik nároku na invalidný dôchodok a na určenie jeho sumy mu doba náhradnej služby vo vojenskej škole od 15. 02. 1985 do 13. 07. 1985 a výkon služby vojaka z povolania od 14. 07. 1985 do 31. 08. 2005 nebola zhodnotená, nakoľko obdobie výkonu služby získal v rozsahu, ktorý zakladal nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobý výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v r. 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v časti II. Dohovoru, do úvahy neprichádza ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru (v časti VI. spoločné ustanovenia) na invalidný dôchodok. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo žalobcovi zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia .
6. Námietku žalobcu, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, konkrétne poukázal na rozsudok 7So 138/2011 zo dňa 22. 08. 2012, nie sú vo vzťahu k skutkovým okolnostiam žalobcu relevantné, týkajúce sa iného nároku, pretože ide o posudzovanie nároku na starobný dôchodok.
7. Žalovaný správny orgán poukázal na posudzovanie zákonnej úpravy nárokov na invalidný dôchodok v skutkovo obdobných veciach, konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9So 110/2015, ktorý bol vydaný v intenciách nálezu Ústavného súdu SR č. PL US 16/2017-52 zo dňa 13. 02. 2019, ktorým nevyhovel návrhu Najvyššieho súdu SR o vyslovené nesúladu § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. s čl. 12 ods. 2 a s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný správny orgán poukázal na to, že z právnych záverov vyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 9So/110/2015, čo sa týka nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 1 ods. 3, v spojení s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože tento zákon sa vzťahuje len na policajtov alebo profesionálnych vojakov, ktorí dobu služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a keďže účastník konania získal dobu zakladajúci nárok na výsluhový dôchodok, nemá na účely nároku na invalidný dôchodok postavenie chránenej osoby v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia zverejneného v Zbierke zákonov pod č. 461/1991 Zb. Dohovor č. 102 v jeho IX. časti upravuje v čl. 53 až 58 základné podmienky nároku na invalidný dôchodok a jeho výšku.
II.
8. Žalobca voči rozhodnutiu žalovaného včas podal žalobu, prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorej obšírne poukázal na rozhodovaciu prax sudcov SR v obdobných veciach. Poukázal na to, že mu nebola zhodnotená doba štúdia ako aj výkon vojensky činnej služby v ČSĽA v I. a II. kategórii funkcií a odpracované obdobie v III. pracovnej kategórii v civilnom sektore. Rozhodnutie žalovanej považuje za diskriminačné, nerovné. Žiadal rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
III.
9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14. 08. 2019, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy ako aj obdobie dôchodkového poistenia mu bolo zhodnotené vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia na základe dokladov a údajov, ktoré sa nachádzajú v informačnom systéme sociálnej poisťovne. Poukázal i na nález Ústavného súdu, ktorý vyslovil Ústavný súd v obdobnej veci č. PL ÚS 16/2017-52 zo dňa 13. 02. 2019. Žalovaný vyslovil ten názor, že pre určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože naša republika sa zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru č. 128 týkajúcu sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru č. 128, do úvahy neprichádza ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru.
IV.
10. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 15. 09. 2019, kde opätovne argumentoval dôvodmi, ktoré uvádzal rovnako ako v žalobe.
V.
11. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe na pojednávaní dňa 20. 01. 2020 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP. 12. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe. Nesúhlasil s tým, že by nesplnil potrebnú dobu zamestnania, pretože žalovaná mu nezapočítala všetky roky poistenia, pretože nebol poistený 9 rokov ale 23 rokov, a preto splnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Poukázal na to, že od 01. 09. 1981k bol študentom Vojenskej školy a následne pracoval v armáde, kde bol poistený vo všeobecnom systéme do r. 1999, a táto doba mu nebola započítaná ani do výsluhového dôchodku, ktorý poberá. 13. Právny zástupca žalobcu sa pridržiaval písomne podanej žaloby ako aj dôvodov. Uviedol, že je presvedčený, že žalovaná nesprávne počítala dobu poistenia. Nezapočítala mu prvé dva roky odbornej školy a taktiež zamestnania po skončení vojenskej kariéry, t.j. 31. 08. 2005. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušiť a vrátiť na nové konanie. 14. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu žiadala žalobu zamietnuť. Čo sa týka započítania doby poistenia žalobcu, dobu poistenia mu možno zhodnotiť len po skončení povinnej školskej dochádzky, a to od 01. 09. 1982, čo mu bolo aj zhodnotené. Čo sa týka rozsiahlych námietok žalobcu, tieto sú zdôvodnené v napadnutom rozhodnutí a nie je možné započítať dobu výkonu vojenskej služby do doby poistenia pre výpočet invalidného dôchodku. 15. Správny súd oboznámením sa pripojeným dôchodkovým a posudkovým spisom dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nároku žalobcu o invalidný dôchodok od 14. 02. 2018. 16. V predmetnej veci nie je sporné, že žalobca splnil medicínske podmienky nároku na vznik invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára pobočky Levice dňa 17. 01. 2019 bol uznaný za invalidného s mierou poklesu 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, počnúc od 14. 02. 2018. 17. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidný, získa potrebný počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 18. Podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona o sociálnom poistení, u poistenca nad 40 rokov je počet rokov dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. 19. Podľa § 72 ods. 2 citovaného zákona, počet rokov dôchodkového poistenia sa zisťuje pred vznikom invalidity. Vo veci nebolo sporné, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01. 09. 2005, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím Úradu sociálneho zabezpečenia podľa § 38 ods. 1 a § 39 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. 20. Pre vznik nárokov na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená náhradná služba vo vojenskej službe od 15. 02. 1985 do 13. 07. 1985 a výkon služby vojaka z povolania od 14. 07. 1985 do 31. 08. 2005. 21. Žalovaná mu do obdobia dôchodkového poistenia započítala i dobu štúdia od 01. 09. 1982 do 14. 02. 1985 a dobu výkonu zamestnania v civilnom sektore od 15. 04. 2006, tak ako to bolo uvedené v evidenčných údajoch v informačnom systéme sociálnej poisťovne. 22. Obdobie, kedy bol žalobca vedený v evidencii nezamestnaných občanov po 01. 01. 2004, nebolo započítané pre nárok na invalidný dôchodok, pretože táto doba sa nehodnotí.
23. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
24. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 334/2011 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
25. Najvyšší súd SR pri posudzovaní zákonnej úpravy nároku na invalidný dôchodok v obdobnej veci mal za to, že ustanovenie § 60 ods. 2, 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nie sú v súlade s čl. 12 ods. 2, čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, preto prerušil konanie a postúpil Ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade predmetných ustanovení zákona o sociálnom poistení s Ústavou SR. Ústavný súd SR nálezom zo dňa 13. 02. 2019 sp.zn. PL.US. 16/2017-22 tomuto návrhu nevyhovel a v dôvodoch okrem iného uviedol : „... posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa platnej úpravy, t.j. iného systému ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov, vrátane potrebnej doby zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému všeobecného sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov môže fakticky reálne nastať až potom, ako policajt alebo vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec všeobecného poistenia, ktorý je poistený u žalovanej podľa zákona o sociálnom poistení. Z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia, u týchto osôb, ktorí po skončení služobného pomeru sa zamestnali v rámci iných pracovných vzťahov zakladajúcich ich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať vzhľadom na čas, keď do týchto nových vzťahov vstúpili prísne. Táto prísnosť môže u nich evokovať aj zdanie sa protiústavnosti, diskriminácie a nerovnosti zaobchádzania oproti iným občanom. Podľa názoru Ústavného súdu SR by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia
- odpustiac alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom systéme pre vznik nároku na invalidný dôchodok - bolo by vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o zmäkčenie podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o zvýhodnenie osôb poberajúcich výsluhový dôchodok bez toho aby sa toto zmäkčenie eliminovalo iným riešením prípadne participáciou štátu, potom by vyvstala aj otázka takéhoto riešenia. ...“ nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom poistení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia sú parametre nastaveného modelu dôb poistenia pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne, diskriminačné, až nespravodlivé. Vychádzajúc z uvedených hľadísk Ústavný súd dospel k záveru, že ustanovenia zákona o sociálnom poistení nie sú v konflikte s čl. 39 ods. 1 Ústavy, ani s čl. 55 ods. 1 Ústavy. 26. Vzhľadom na citovaný nález Ústavného súdu správny súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej o nároku na invalidný dôchodok vychádzal z vyššie citovaných ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých v konaní o nároku na invalidný dôchodok nemožno prihliadať na doby, ktoré boli žalobcovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Bez uvedenej doby služby žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu iba 8 rokov a 99 dní, takže pred vznikom invalidity, t.j. ku dňu 14. 02. 2018, vzhľadom na svoj vek nesplnil podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona o sociálnom poistení, a preto mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 tohto zákona nevznikol. 27. Správny súd poukazuje na to, že čo sa týka nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, tento sa vzťahuje len na policajtov, ktorí dobu služby policajta nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Zákonom o sociálnom poistení sú teda chránené len určité skupiny zamestnancov. Nie sú chránené všetky ekonomicky činné osoby, preto podmienky získania 15 rokov dôchodkového poistenia u poistencov vo veku nad 45 rokov nie je ani v rozpore s čl. 56 písm. a/ a čl. 57 ods. 1 písm. b/ Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia. V danom prípade žalobca vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia nezískal 15 rokov dôchodkového poistenia. Keďže navrhovateľ vzhľadom na dobu služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok nie je v zmysle § 56 písm. a/ Dohovoru č. 102 v spojení s § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení chránenou osobou, nevzťahuje sa na neho ani ustanovenie čl. 57 ods. 2 písm. a/ týkajúci sa nároku na krátený invalidný dôchodok v prípade získania menej ako 15 rokov zamestnania. 28. Námietka žalobcu, že mu nebola zhodnotená celá doba štúdia nie je opodstatnená, pretože žalovaná mu hodnotila dobu štúdia do obdobia dôchodkového poistenia správne, kde možno započítať len štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky.
29. Námietky žalobcu o nezapočítaní obdobia zamestnaní vo všeobecnom systéme boli tiež neopodstatnené, pretože tieto boli konfrontované so žalobcom na pojednávaní s osobným listom dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu k prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 15. 02. 2019. 30. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
31. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).